Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/107/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/ X, T., zastúpeného Mgr. Y. H., advokátkou so sídlom V. XXX/X, T. proti odporcovi L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, W., K. G. zastúpeného JUDr. J. W., advokátkou so sídlom Z. XX, X., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. júna 2013, č.k. -265, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 67,88 Eur, k rukám advokátky Mgr. Y. H., do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa zo sumy 1.800,- Sk na sumu 130 Eur mesačne, s účinnosťou od 05.12.2012, ktoré výživné je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľa vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamieta. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -62 zo dňa 11.11.2002, v časti výšky výživného na vtedy maloletého L. T.. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.12.2012 do 31.05.2013 vo výške 281,55 Eur uložil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným, k rukám navrhovateľa s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na medzinárodný prvok tejto právnej veci (odporca má bydlisko v ČR), najskôr skúmal medzinárodnú súdnu príslušnosť. V tomto smere poukázal na Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia je vo veciach týkajúcich sa výživného príslušný súd podľa miesta, v ktorom má oprávnený na výživu bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu. V danej veci bola založená súdna medzinárodná príslušnosť slovenského súdu, konkrétne tamojšieho súdu, v obvode ktorého má bydlisko navrhovateľ ako oprávnený na výživu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, navrhovateľ v čase podania návrhu bol žiakom štvrtého ročníka Strednej priemyselnej školy v T.. Dňa 23.05.2013 ukončil štúdium maturitnou skúškou a podľa vlastného vyjadrenia, má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Matka, s ktorou navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti, poberá od 1.1.2013 čiastočný invalidný dôchodok vo výške 295,60 Eur. Odporca je podľa potvrdenia zamestnávateľa S., Y. v K. republike zamestnaný s priemerným mesačným čistým zárobkom vo výške 9.769,-Kč, čo je v prepočte 382 Eur a za obdobie od septembra 2012 do februára 2013 mu boli vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 115.994,-Kč, mesačne v priemere 19.332,-Kč, čo je v prepočte 756 Eur. Rovnaký príjem za uvedené obdobie mala i manželka odporcu, ktorá je tandemovým vodičom odporcu. Z predložených dokladov súd prvého stupňa zistil, že odporca má nepriaznivý zdravotný stav, v súvislosti s čím vynakladá finančné prostriedky v priemere 1.000,-Kč mesačne. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Konštatoval, že od poslednej súdom stanovenej úpravy výživného v roku 2002, sa najmä na strane navrhovateľa výrazne zmenili pomery v tom smere, že za ostatných 11 rokov výrazne narástol, stal sa študentom strednej školy, s čím sú prirodzene spojené zvýšené výdavky. I keď odporca od roku 2010 prispieva na výživu navrhovateľa sumou 80 Eur mesačne, súd mal za to, že ani táto suma nie je postačujúca, najmä ak jediným zdrojom príjmu matky navrhovateľa je invalidný dôchodok vo výške 295,60 Eur mesačne. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že suma výživného 80 Eur mesačne nezodpovedá potrebám študenta strednej školy, ale navrhovaná suma 250 Eur sa súdu javila ako neprimerane vysoká. Za primerané považoval výživné vo výške 130 Eur mesačne, a to vzhľadom nielen na narastajúce výdavky navrhovateľa, ale aj s prihliadnutím na príjmové možnosti a schopnosti oboch jeho rodičov. Vzhľadom na príjem matky navrhovateľa a odporcu zastával názor, že zvýšenie výživného o sumu 50 Eur (vo vzťahu k uhrádzanému výživnému 80 Eur mesačne) odporcu výrazným spôsobom neohrozí pri uspokojovaní bežných životných potrieb. I keď súd považoval výdavky odporcu spojené s výkonom jeho povolania za preukázané, dospel k záveru, že ich výška nemôže ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti, nakoľko výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami. Menovite pred výdavkami odporcu ako sú splátky úverov alebo leasingu. Pokiaľ odporca poukazoval na svoje výdavky spojené s výkonom povolania, k tomuto súd uviedol, že ak zamestnávateľ odporcovi a rovnako jeho manželke vypláca v priemere 19.332,-Kč (756 Eur) mesačne titulom cestovných náhrad, ide o finančné prostriedky, z ktorých práve náklady spojené s výkonom kamiónovej prepravy môže odporca uspokojovať. Uvedené cestovné náhrady nemožno započítať do priemernej mesačnej mzdy, avšak na druhej strane aj tento príjem sa podieľal a bude podieľať na zvýšení životnej úrovne odporcu, čo je zrejmé aj z celého radu ním uvádzaných mesačných výdavkov, ktoré by v žiadnom prípade nebol schopný uhrádzať len z čistej mzdy. Súd považoval za potrebné uviesť, že ak by cestovné náhrady netvorili časť príjmu odporcu ako vodiča kamiónovej dopravy, je nepravdepodobné, že by takúto náročnú pracovnú činnosť vykonával len za čistú mzdu vo výške 9.769,- Kč mesačne. Konštatoval, že aj keď časť cestovných náhrad odporca spotrebuje pri služobných cestách, väčšiu časť však použije na pokrytie svojich výdavkov, a teda môže ich použiť i na výdavky svojho nezaopatreného syna. Za obdobie od podania návrhu, t.j. od 05.12.2012 do 31.05.2013, vznikol odporcovi nedoplatok na zročnom výživnom v celkovej výške 281,55 Eur. Odporca za uvedené obdobie mal zaplatiť navrhovateľovi spolu 650 Eur (5 mesiacov x 130 Eur) a za alikvotnú časť mesiaca december 2012 sumu 113,23 Eur, spolu sumu 763,23 Eur. Odporca zaplatil navrhovateľovi za uvedené obdobie 400 Eur a za alikvotnú časť mesiaca december 2012 sumu 69,68 Eur. Súd prvého stupňa započítal do zaplateného výživného aj sumu 12 Eur, ktorú odporca poslal navrhovateľovi na telefónny kredit v mesiaci máj 2013. Rozdiel medzi sumami 763,23 Eur, ktorú mal odporca zaplatiť a sumou 481,68 Eur, ktorú odporca zaplatil, predstavuje nedoplatok na zročnom výživnom. Uvedený nedoplatok povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur v zmysle . Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhal sa jeho zmeny tak, že výživné na navrhovateľa bude zvýšené na sumu 80 Eur mesačne, s účinnosťou do 05.12.2012. Považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, keď súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na listinné dôkazy ním predložené, preukazujúce jeho nevyhnutné životné náklady a zmenu pomerov na jeho strane, ktorá nezakladá nárok na zvýšenie výživného nad sumu 80 Eur mesačne platenú na základe mimosúdnej dohody medzi ním a matkou navrhovateľa v roku 2010. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na okolnosti, ktoré ho prinútili spoločne s manželkou na takéto finančné zaťaženie. Je si plne vedomý prednostnej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k plnoletému navrhovateľovi, preto aj platil zvýšené výživné 80 Eur mesačne riadne a včas. Z obdobia, kedy bol dlhodobo chorý, resp. nemal včas vyplácanú mzdu zo strany bývalého zamestnávateľa, bol nútený požiadať o finančné pôžičky. Rovnako tak pokutu, udelenú pre nedbanlivostný priestupok, musí splácať na základe pokynu terajšieho zamestnávateľa. Zakúpenie motorového vozidla pre pracovné účely taktiež nie je možné považovať za nadštandardné uspokojovanie osobných potrieb. Namietal, že súd prvého stupňa neodôvodnil riadne akými úvahami sa spravoval, keď všetky nim preukázané životné náklady vyhodnotil nie ako nevyhnutné a tým porušil právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Pokiaľ by súd detailne životné náklady na jeho strane a na strane jeho manželky posudzoval, zistil by, že ich pravidelné mesačné životné náklady predstavujú sumu 33.363,66,-Kč. V tejto sume sú zahrnuté náklady na bývanie, náklady na stravu, obuv, oblečenie, poistky, splátka leasingu za nové motorové vozidlo, splátka úveru na staré motorové vozidlo, havarijné poistenie, výživné na navrhovateľa, vyživovacia povinnosť manželky a poplatky za lieky a lekárov. Okrem uvedeného sú spolu s manželkou povinní aj zaplatiť bezhraničnú pokutu udelenú im pri služobnej ceste v Španielsku, ktorú spláca z pôžičky vo výške 8.841,- Kč mesačne. Splátky ďalších úverov a pôžičiek predstavujú sumu 14.439,- Kč mesačne, pričom nevyhnutnosť čerpania týchto finančných pôžičiek v konaní riadne preukázal listinnými dôkazmi, keď bol niekoľko mesiacov práceneschopný, rovnako im bývalý zamestnávateľ neuhradil mzdu za obdobie viac ako pol roka. Zdôraznil, že aj plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi musel riešiť finančnými pôžičkami práve v čase, keď nemal žiadny príjem z dôvodu práceneschopnosti. Celkovo jeho nevyhnutné životné náklady a náklady jeho manželky predstavujú sumu 56.916,66,-Kč. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil aj ďalšie nevyhnutné náklady, a to vo výške 13.289,-Kč za okuliare, zubnú náhradu a ortopedické vložky. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie je v jeho majetkových a zárobkových možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa vo vyššej sume. Napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu s manželkou vykonáva náročnú prácu, ktorej výkon je spojený s ďalšími nákladmi (povinné školenia vodičov, karta vodičov), nevyhnutnými na výkon povolania, na ktoré súd prvého stupňa taktiež neprihliadal. Ďalej namietal, že súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil odôvodnené výdavky navrhovateľa.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur. Rovnako ako súd prvého stupňa bol toho názoru, že starostlivosť o výživu vlastného dieťaťa je prioritnou povinnosťou rodičov a s týmto vedomím je nutné aj pristupovať k svojmu finančnému zaťaženiu. Nie je možné klásť splátky úverov, resp. krátkodobých pôžičiek svojou vážnosťou nad povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v potrebnej miere. Poukázal na to, že má neustále zvýšené výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom, pričom z potvrdenia čelustno-ortopedickej ambulancie vyplýva, že v mesiaci september 2013 bude hradiť sumu cca 200 Eur za sňatie horného a dolného fixného aparátu. Ďalej uviedol, že od 17.06.2013 je riadnym študentom Slovenskej technickej univerzity v X., T. fakulty so sídlom v O.. Za zápis na vysokú školu uhradil poplatok vo výške 44 Eur, pričom za účelom prípravy na štúdium sa zúčastní kurzov z predmetov fyzika a matematika, v mesiaci september 2013 zaplatí za každý kurz poplatok 60 Eur. Rovnako je povinný zaplatiť poplatok za vydanie preukazu študenta 44 Eur a jeho každoročná prolongácia je v cene 34 Eur. Okrem uvedených výdavkov bude mať ďalšie výdavky spojené s ubytovaním, stravovaním, zabezpečovaním študijného materiálu, ktoré v súčasnej dobe nevie odhadnúť. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že doposiaľ hradené výživné zo strany odporcu vo výške 80 Eur s prihliadnutím na príjem jeho matky nepostačuje na úhradu jeho odôvodnených nákladov.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Zákon o rodine (§ 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, a to zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a pri určení rozsahu výživného súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného, a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V danej veci súd prvého stupňa správne vyhodnotil a právne posúdil, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný k podaniu návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu, nakoľko v čase podania návrhu bol žiakom 4. ročníka Strednej priemyselnej školy v T.. Dňa 23.05.2013 ukončil štúdium maturitnou skúškou, má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, pripravuje sa teda na svoje budúce povolanie, v dôsledku čoho nie je schopný sám sa živiť. Čo sa týka určenia rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zvýšenie výživného na sumu 130 Eur mesačne je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa a zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam odporcu. Námietky odporcu uvedené v odvolaní, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zvýšení výživného neprihliadal na jeho nevyhnutné životné náklady, nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Odporca je zamestnaný ako vodič kamiónovej prepravy u zamestnávateľa S. Y., kde dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 9.769,-Kč, t.j. v prepočte 382 Eur, pričom za obdobie od septembra 2012 do februára 2013 mu boli vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 115.994,- Kč, mesačne v priemere 19.332,-Kč, t.j. v prepočte 756 Eur. Rovnaký príjem za uvedené obdobie mala i manželka odporcu, ktorá je tandemovým vodičom odporcu. Odporca v konaní preukázal, že má nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti s čím vynakladá priemerne mesačne sumu vo výške 1.000,-Kč. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval na nevyhnutné životné náklady, ktoré musí uhrádzať na splácanie spotrebných úverov a leasingu za nové motorové vozidlo, havarijné poistenie motorového vozidla a splátku úveru na staré motorové vozidlo, k tomu je potrebné uviesť, že k týmto výdavkom odporcu nebolo možné prihliadať, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že odporca si začiatkom roku 2013 zadovážil cestou leasingovej spoločnosti nové motorové vozidlo, ktoré spláca v mesačných splátkach po 6.189,-Kč, pričom z vyjadrenia odporcu je zrejmé, že mal k dispozícii aj staršie motorové vozidlo a už v tom čase mal vedomosť o podanom návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného. Aj z pohľadu odvolacieho súdu sa javí takéto finančné zaťaženie odporcu ako ľahkovážne vo vzťahu k zákonnej vyživovacej povinnosti, ktorá je prioritnou povinnosťou rodiča. Pokiaľ odporca poukazoval na svoje výdavky spojené s výkonom povolania (poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, mobilný telefón, internet, školenia vodičov), v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že tieto výdavky môže uhrádzať z cestovných náhrad vyplácaných zamestnávateľom v priemere vo výške 756 Eur. Odvolací súd poukazuje na to, že i keď všeobecne cestovné náhrady sa podľa nepovažujú za mzdu, z ktorej by bolo možné vyvodiť čistý príjem povinnej osoby pre určenie vyživovacej povinnosti, je aj podľa názoru odvolacieho súdu možné k tomu príjmu prihliadať, ako k príjmu, ktorým sú kryté osobné potreby povinnej osoby (v danej veci odporcu), a ktoré si potom nezabezpečuje zo mzdy. Pokiaľ odporca ďalej namietal, že bol nútený čerpať pôžičku na zaplatenie bezhraničnej pokuty udelenej na služobnej ceste v P., túto okolnosť nebolo možné pri rozhodovaní zohľadniť. Ani ostatné námietky odporcu, týkajúce sa vyčíslených nákladov na bývanie nemohli ovplyvniť zmenu napadnutého rozhodnutia, nakoľko náklady na bývanie sa týkajú každej rodiny, teda aj rodiny navrhovateľa, pričom jediným zdrojom príjmu matky navrhovateľa je invalidný dôchodok vo výške 295,60 Eur. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ je vo veku 20 rokov, v čase rozhodovania súdu prvého stupňa študoval v maturitnom ročníku, mal zvýšené výdavky v súvislosti so stužkovou, s maturitou, prihláškami na vysoké školy a tiež v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd i námietku odporcu o nedostatočnej odôvodnenosti rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne a dostatočne odôvodnil, akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, náležite odôvodnil, ktoré výdavky odporcu a z akých dôvodov nepovažoval za nevyhnutné životné náklady a z akých dôvodov k nim neprihliadal. Za tohto stavu boli odvolacie námietky odporcu neopodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , , tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 67, Eur. V danej veci bolo potrebné pri rozhodovaní o odmene za právne zastupovanie postupovať podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná odmena sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako 5 rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotu je 5-násobok ročného plnenia. Predmetom odvolacieho konania bola suma predstavujúca rozdiel medzi zvýšeným výživným (130 Eur) a odporcom navrhovanou výškou výživného (80 Eur), t.j. 50 Eur x 12 mesiacov x 5, t.j. suma 3.000 Eur. Navrhovateľovi by potom patrila náhrada trov konania spočívajúca v odmene za právne zastúpenie vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci po 121,17 Eur za podané vyjadrenie k odvolaniu, režijný paušál 7,81 Eur. Právna zástupkyňa navrhovateľa si však uplatnila odmenu za právne zastúpenie v nižšej sume, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu po 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, spolu 67,88 Eur, a preto jej bola odmena za právne zastúpenie v takto uplatnenej výške priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .