Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-23-2010.pdf
PDF · 116.54 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/23/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa D. F., U.. XX.X.XXXX, bývajúceho H. L.B. U. Z. M. Č.. X, proti odporcovi D. F., U.. XX.X.XXXX, naposledy bývajúcemu tamtiež, toho času sa zdržiavajúcemu na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom C.. D. N., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie a maloletých detí F. K., U.. XX.X.XXXX K. N., U.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, na návrh matky K. F., U.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej H. L.B. U. Z. M. Č.. X, za účasti otca D. F., U.. XX.X.XXXX, naposledy bývajúceho H. L., U. Z. M. Č.. X, toho času sa zdržiavajúceho na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom C.. D. N., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Zvyšuje výživné zo strany odporcu voči navrhovateľovi D. F., U.. XX.X.XXXX, zo sumy 1.000 Sk, (t.j. 33,19 €), za obdobie od 1.12.2010 do 31.8.2013 na sumu 100 € mesačne a za obdobie od 1.9.2013 do budúcna na sumu 90 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 20C 1/2006 zo dňa 4.12.2007.
Dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľovi D. F., U.. XX.X.XXXX, za obdobie od 1.12.2010 do 31.10.2013 vo výške 2.318,35 € zaväzuje odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh vo veci zvýšenia výživného zo strany odporcu voči navrhovateľovi D. F. zamieta.
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 20C 1/2006 zo dňa 4.12.2007 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej K. F.Č., U.. XX.X.XXXX, zo sumy 1.000 Sk mesačne (t.j. 33,19 €) za obdobie od 1.12.2010 do 31.8.2013 na sumu 85 € mesačne a za obdobie od 1.9.2013 do budúcna na sumu 100 € mesačne a voči maloletej N. F., U.. XX.XX.XXXX, zo sumy 1.000 Sk mesačne (t.j. 33,19 €) za obdobie od 1.12.2010 do budúcna na sumu 60 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých.
Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.12.2010 do 31.10.2013 voči maloletej K. vo výške 1.843,35 € a voči maloletej N. vo výške 938,35 € zaväzuje otca zaplatiť k ruká matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka v tom čase všetkých troch maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 20.12.2010 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého D. na sumu 150 €, na maloletú K. na sumu 100 €, na maloletú N. na sumu 50 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že manželstvo rodičov detí bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2008 a ktorým rozsudkom deti boli zároveň zverené do jej starostlivosti a otcovi bolo stanovené výživné vo výške 3.000 Sk mesačne na všetky deti spolu, pričom v tom čase syn D. navštevoval základnú školu, v čase podania návrhu bol študentom 2. ročníka strednej školy, do ktorej dochádzal MHD, jeho potreby vzrástli, dcéra K. navštevovala 1. stupeň základnej školy, v čase podania návrhu už bola na 2. stupni základnej školy a maloletá N. 2.9.2010 nastúpila do 1. triedy základnej školy, takže potreby detí sa zvýšili, ona pracovala ako predavačka v spoločnosti A. E..A..O.. s mesačným príjmom 130 €, príjem otca jej neboli známy, mala za to, že bol určite vyšší ako ňou dosahovaný príjem, pričom vedela, že otec detí sa mal zdržiavať v Španielsku, údajne chodieval i na dovolenku, mal auto, žil spolu so svojou priateľkou.
Otec sa k návrhu vo veci nevyjadril, zásielky súdu na súdu známych adresách si nepreberal, tieto boli súdu vracané s oznámení o ich nevyzdvihnutí, následne cestou mestskej polície bolo zistené, že otec sa na adrese trvalého bydliska ani na iných adresách zistených v SR nezdržiava, jeho adresu miesta terajšieho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, preto súd otcovi ustanovil v súlade s ustanovením § 29 O.s.p. opatrovníka.
Po nadobudnutí plnoletosti sa D. F. k návrhu matky v celom rozsahu pripojil.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu matky vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, matky, kolízneho opatrovníka, svedkýň matky a sestry otca, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči v tom čase všetkým trom maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 20C 1/2006 zo dňa 4.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2008, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti D., K. K. N. zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého z detí sumou 1.000 Sk mesačne, pričom v tom čase otec detí bol nezamestnaný, od roku 2004 do 2007 pracoval v cudzine v Španielsku, ako uviedol vo svojej vtedajšej výpovedi, ale len brigádnicky, v priebehu roka pracoval asi 6 mesiacov na sezónnych prácach a zarobil okolo 700 € mesačne, z čoho pokrýval výdavky na bývanie okolo 320 € mesačne a zvyšok v priebehu ďalších šiestich mesiacov od kedy nepracoval využíval, v čase rozhodovania súdu nemal žiaden príjem, matka detí bola zamestnaná od polovičky roka 2006 v Španielsku, D. navštevoval 7. ročník základnej školy, K. bola v 3. ročníku základnej školy a N. mala 4 roky veku.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistený žiaden zamestnávateľ otca, pokiaľ ide o matku bol zistený zamestnávateľ spoločnosť A. E..A..O.., kde matka bola zamestnaná od 19.4.2010.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že počas počas sporného obdobia otec nepoberal a ani nepoberá z úradu práce žiadne dávky, o tieto ani nikdy nepožiadal.
Z opakovaných správ Sociálnej poisťovne, pobočky Košice počas sporného obdobia vyplýva, že otcovi neboli vyplácané sociálnou poisťovňou žiadne dávky.
Zo správ bývalého zamestnávateľa matky spoločnosti A. vyplýva, že matka mala s týmto zamestnávateľom uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 31.3.2011 a uplynutím dohodnutej doby určitej pracovný pomer skončil, pričom počas trvania tohto pracovného pomeru matka dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 136 €.
Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 8.6.2011 na základe vykonaných šetrení uviedol, že matka spolu s deťmi bývala v 3-izbovom byte, o deti zabezpečovala starostlivosť sama, od 1.4.2011 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, otec na výživu detí pravidelne neprispieval, v mesiacoch január, február a apríl 2001 neprispel vôbec žiadnou formou, s deťmi nebol v žiadnom kontakte, v súvislosti s bývaním matka hradila mesačné poplatky cca 270 €, dcéram hradila mesačné školné spolu 14 €, staršiemu synovi hradila cestovné 10 € mesačne, zároveň deťom podľa potreby doplácala na lieky a ostatné výdavky bežného charakteru, v tom čase ešte maloletý D., t.j. navrhovateľ, trpel na astmu a alergiu, ktorými trpel od piatich rokoch veku, dcéry boli zdravé, navrhovateľ bol v tom čase žiakom 2. ročníka SOŠ, stravoval sa doma, mimoškolským aktivitám sa nevenoval, maloletá K. bola žiačkou 7. ročníka súkromnej základnej školy, mimoškolským aktivitám sa nevenovala, stravovala sa doma obdobne ako maloletá N., ktorá v tom čase bola žiačkou 1. ročníka základnej školy, o otcovi kolízny opatrovník nemal žiadne vedomosti.
Keďže otec detí podľa zistení a tvrdení matky sa mal a má zdržiavať v Španielsku, do konania bol pribratý tlmočník, ktorý vykonával preklady písomností zasielaných opakovane dožiadaným súdom a v súvislosti s týmito prekladmi mu boli priznané odmeny a to uznesením sp. zn. 23P/23/2010 zo dňa 10.5.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2012, v sume 83,64 €, uznesením zo dňa 4.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.9.2012, vo výške 120,82 € a uznesením zo dňa 18.4.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2013, vo výške 41,14 €.
Dožiadania tunajšieho súdu ako súdu dožadujúceho boli dožiadaným súdom v Španielsku riadne doručené ale dožiadané súdy opakovane tunajšiemu súdu oznámili, že k vypočutiu otca detí nedošlo, keďže na udávaných adresách sa nenachádzal, jeho pobyt nebol známy ani následne na adrese zistenej priamo dožiadaným španielskym súdom a teda z uvedeného dôvodu dožiadania tunajšieho súdu vybavené neboli.
Súd sa pokúsil zistiť pomery o otcovi i výsluchom svedkýň, t.j. jeho matky D. F., U.. XX.X.XXXX a jeho sestry D. F., U.. XX.X.XXXX, ktoré vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že s otcom dlhodobo v podstate nie sú v kontakte s výnimkou jedného týždňa v jeseni 2012, kedy otec bol na týždennom pobyte v ich domácnosti, počas ktorého pobytu ale o svojich osobných pomeroch im nerozprával, sestra otca mala vedomosť len o tom, že v minulosti v Španielsku otec pracoval so sadrokartónom, iné údaje o ňom uviesť nevedela, obe mali za to, že otec okrem týchto troch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nikdy nebol na návšteve v ich domácnosti s priateľkou ani s inými osobami, k jeho osobným, majetkovým a finančným pomerom sa svedkyne vyjadriť nevedeli.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39D101/2012, Dnot 22/2012 súd zistil, že na základe osvedčenie o dedičstve zo dňa 1.8.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.8.2012, v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi M. F., zomrelom dňa XX.X.XXXX, ktorý bol otcom otca týchto detí, otec detí vystupoval ako dedič, pričom sa zriekol svojho dedičského podielu v prospech univerzálnej dedičky svojej matky, pri čistej hodnote dedičstva 12.409,40 € a dedičia sa dohodli, že ustupujúci dediči, vrátane otca detí, ustúpili bez oprávnenia na výplatu ich zákonných podielov z dedeného majetku a zriekli sa svojich podielov v prospech dedičky. Z uvedeného súd vyvodil, že otec sa týmto zriekol svojho dedičského podielu vo výške 2.482 €.
Súd kontaktoval i matkou uvedenú priateľku otca T. C., ktorá tunajšiemu súdu oznámila, že s otcom detí spätne po dobu jedného roka už nežije v spoločnej domácnosti. Následne súd zaslal dožiadanie aj Okresnému súdu Klatovy, príslušnému v súlade so zisteným miestom bydliska tejto uvedenej priateľky otca, k vypočutiu otca dožiadaným súdom ale nedošlo, keďže zásielky adresované otcovi na adresu jeho údajnej priateľky sa vracali súdu ako nevyzdvihnuté, T. C. aj tamojšiemu súdu oznámila, že s otcom detí
už dlhodobo nežije, nič o ňom nevie, cestou Krajského riaditeľstva polície Plzeňského kraja dožiadaný súd zistil v auguste 2013, že otec detí sa na adrese u pani C.Š. zhruba od mesiaca marca nezdržiaval a jeho novú adresu sa polícii nepodarilo zistiť, z uvedeného dôvodu dožiadaný súd vrátil tunajšiemu súdu dožiadanie bez vybavenia.
Matka detí, ako už bolo uvedené, je dlhodobo poberateľkou dávok hmotnej núdze, ktoré sú jej vyplácané počas sporného obdobia vo výške 147,13 € od 1.6.2011 doposiaľ. Matka okrem týchto troch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a okrem 3-izbového bytu, v ktorom býva sama s deťmi, iný majetok nevlastní, v súvislosti s bývaním mesačne platí úhrady spolu 250 €. Matke, ako uviedla vo svojej výpovedi, finančne vypomáha jej vlastná matka.
Zo správy Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach súd zistil, že otec nie jej vedený ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla.
Otec detí má ukončené stredné odborné učilište, naposledy na Slovensku pracoval v oblasti stavebníctva.
Maloletá K. v čase podania návrhu bola žiačkou 7. ročníka základnej školy, matka jej hradila školné 7 € mesačne, hradila a hradí jej všetky náklady na školské pomôcky, platené krúžky nenavštevuje a nenavštevovala, zdravotné problémy nemala a nemá. Toho času je študentkou 1.ročníka strednej školy, v súvislosti s týmto štúdiom jej matka za čipovú kartu uhradila 26 €, zakúpila jej plášť za 15 €, uhradila aj poplatky za učebnice cudzích jazykov.
Maloletá N. je toho času žiačkou 4. ročníka základnej školy, matka od nástupu na základnú školu jej uhradila a hradí školné 7 € mesačne, všetky náklady na školské pomôcky.
Obe deti sa stravujú doma, mimoškolským plateným aktivitám sa nevenujú, maloletá N. je alergičkou, z dôvodu čoho jej matka každé dva mesiace dopláca na lieky 14-17 €.
Navrhovateľ v júni 2013 ukončil stredoškolské štúdium na SOŠ pôšt a telekomunikácií, po ukončení letných prázdnin sa 4.9.2013 zaevidoval na úradu práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako nezamestnaný, nemal a nemá žiaden príjem, všetky jeho výdavky hradila a hradí jeho matka, nárok na dávku v hmotnej núdzi mu podľa terajších právnych predpisov nevznikol, býva naďalej v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá hradí náklady na bývanie aj zaňho. Počas štúdia mal výdavky na cestovné 10 € mesačne, poplatok ZRPŠ 15 € ročne, stravoval sa doma, jeho výdavky na učebné pomôcky a knihy boli rôzne podľa potreby, cca 80 €, ani on sa nevenoval žiadnym plateným mimoškolským aktivitám a to z finančných dôvodov, na oblečenie odhadoval svoje výdavky na 30 € mesačne, na kozmetiku 15 € mesačne, na obuv „občas“ okolo 25 -30 €, za mobil za obdobie troch mesiacov mu matka hradila 7 €, na lieky, keďže je alergikom a astmatikom, mu matka hradila mesačne 5 €, poukázal na to, že občas mu finančne vypomáha stará matka zo strany matky, spätne po dobu 9 rokov s otcom nebol v kontakte, otec na úhradu jeho potrieb okrem súdom určeného výživného ďalšími formami neprispieval, uviedol, že výživné zasielané k rukám matky je zasielané cestou sestry otca pani F..
Z údajov Štatistického úradu SR súd zistil, že v roku 2010 bola priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve 769 € a v stavebníctve 579 €, v roku 2011 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve 786 €, v stavebníctve 603,5 €, priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2012 bola 805 €, v oblasti stavebníctva 607 €, za 1. polrok 2013 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve 781 €.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca zvýšil ako voči navrhovateľovi, tak i voči maloletým dcéram K. K. N. od 1.12.2010, teda od mesiaca v ktorom bol doručený súdu návrh vo veci, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že na strane všetkých detí došlo k podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného k uvedenému dátumu, ktorá zmena pomerov spočívala v tom, že od ostatnej úpravy výživného uplynuli 3 roky, ktorá skutočnosť sama o sebe je kvalifikovaným dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného vzhľadom na uplynutie časového úseku od ostatnej úpravy výživného, v súvislosti s ktorým obdobím došlo k nárastu potrieb detí vzhľadom na ich psychický i fyzický vývin, navyše zmenili sa pomery na stranách detí v tom, že toho času už plnoletý D. sa stal medzičasom študentom strednej školy, čím uňho došlo k opätovnému nárastu odôvodnených potrieb, obdobne ako tieto narástli aj u maloletej K., ktorá sa medzičasom stala žiačkou 2. stupňa základnej školy a následne študentkou strednej školy a u maloletej N., ktorá sa medzičasom stala žiačkou 1. stupňa základnej školy. Na strane plnoletého D. súd zohľadnil i to, že po úspešnom ukončení štúdia sa zaevidoval na úrade práce, keďže si nenašiel zamestnanie, jeho evidencia trvá, napriek spolupráci s úradom práce doposiaľ zamestnanie nemá a teda naďalej svojou výživou je odkázaný na svojich rodičov. Na úhrade potrieb detí sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na stranách ktorých súd vychádzal z ich zistených osobných, majetkových a zárobkových pomerov, teda na strane matky zo zistenia, že táto je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu, zo zistenia jej príjmu, ktorý dosahovala na základe pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú od začiatku sporného obdobia do 31.3.2011 vo výške 137 €, ako i zo zistení, že matka je od 1.4.2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jej príjmom od 1.6.2011 sú len dávky hmotnej núdze vo vyššie uvedenej výške; na strane otca súd vychádzal zo zistení, že otec sa dlhodobo zdržiava na neznámom mieste, avšak, ako vyplynulo z výpovedí svedkýň - jeho matky a sestry, s týmito udržiava i keď len sporadicky telefonický kontakt, z čoho jednoznačne súd vyvodil, že je nepochybné, že teda si zabezpečuje svoje potreby doposiaľ pravdepodobne v zahraničí tak, ako to bolo aj v minulosti, keďže v čase ostatnej návštevy u svojich príbuzných v roku 2012, kedy docestoval autobusom, uviedol, že naďalej sa zdržiava v zahraničí, z výpovedí svedkyne - sestry otca vyplynulo, že pred príchodom na tento krátkodobý pobyt na Slovensko bol zamestnaný v oblasti stavebníctva v zahraničí, keďže, ako jej uviedol, pracoval so sadrokartónom, neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že otec toho času nie je spôsobilý živiť sa vlastnou prácou a preto vzhľadom na vek otca, jeho vzdelanie, jeho pracovné skúsenosti v oblasti stavebníctva súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine na jeho strane vychádzal z potencionality jeho príjmov a to, vzhľadom na uvedené, z príjmov v oblasti stavebníctva vyplývajúcim z údajov Štatistického úradu SR a vzhľadom na túto potencionalitu jeho príjmov, na uvedené odôvodnené potreby maloletých detí, po zohľadnení pomerov na strane matky detí, jej pomerného plnenia si vyživovacej povinnosti voči ním formou osobnej starostlivosti o ne, práva detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výšky rodinných prídavkov, ktoré sú príspevkom štátu vyplácaným na úhradu ich potrieb, stanovil vo výroku uvedené výživné, keďže dospel k záveru, že takto stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletých detí. Ani jedna zo svedkýň nemala vedomosť o tom, že by otec mal mať ďalšiu vyživovaciu povinnosť, naopak vyjadrili presvedčenie, že otec okrem týchto troch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Pokiaľ ide o výživné zo strany odporcu voči navrhovateľovi od 1.9.2013 súd zohľadnil to, že vzhľadom na ukončenie prípravy na budúce povolanie sa na strane navrhovateľa štúdiom a v dôsledku jeho zaevidovania sa na úrade práce došlo k čiastočnému poklesu jeho odôvodnených výdavkov, keďže mu
odpadli výdavky súvisiace priamo so štúdiom, čo sa muselo premietnuť i do výšky súdom stanoveného výživného.
Pokiaľ ide o maloletú N. vzhľadom na citované ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. u tohto dieťaťa súd návrh prekročil vychádzajúc z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu na základe ktorého dospel k záveru, že primerané výživné zo strany otca na toto dieťa bolo a je 60 € mesačne.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca a zároveň odporcu k vzniku dlžného výživného od 1.12.2010 doposiaľ a to voči plnoletému D. vo výške 2.318,35 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 33,19 € a novostanoveným výživným za obdobie od 1.12.2010 do 31.8.2013 v sume 100 € mesačne, čo je rozdiel 66,81 € za 33 mesiacov uvedeného obdobia, čo je 2.204,73 € a za obdobie od 1.9.2013 do 31.10.2013 rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 33,19 € a novostanoveným výživným 90 €, čo je rozdiel 56,81 € mesačne, za uvedené 2 mesiace, čo je 113,62 €; voči maloletej K. vo výške 1.843,35 € (to je rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 33,19 € a novostanoveným výživným 85 € za 33 mesiacov v období od 1.12.2010 do 31.8.2013, čo je 1.709,73 € plus rozdiel medzi novostanoveným výživným 100 € a pôvodne určeným výživným 33,19 €, t.j. rozdiel 66,81 € za mesiace september a október 2013, čo je 113,62 €) a voči maloletej N. vo výške 938,35 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 33,19 € a novostanoveným výživným 60 €, čo je rozdiel 26,81 € mesačne za všetkých 35 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd odporcu a otca zaviazal zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).