Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-125-2005.pdf
PDF · 88.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-14C/125/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: Š. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. V. Č..XX, zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti odporcom: 1. C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. V. Č..XXX, 2. T. L., rod. P., nar. X.XX.XXXX,bytom P. V. Č..XXX, 3. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. V. Č.. XXX zast. JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, 4. X. L., G.. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. V. Č..XXX v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd určuje, že nehnuteľnosti pôvodne zapísané v Pozemno-knižnej vložke č. 43 ako parc. č. 108 - dvor vo vnútornosti a Pozemno-knižnej vložke č. 44 ako parc. č. 107 - záhrada vo vnútornosti v kat. úz. V., toho času zapísané na Správe katastra Košice - okolie ako parc. č. 367 zast. plocha vo výmere 506 m2 a parc. č. 349 - záhrada vo výmere 342 m2, patria do výlučného vlastníctva Š. L., nar. XX.XX.XXXX.
Odporcovia v 2. až 4. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 5.249,32 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. Košice, č. XXXXXXXX/XXXX, VS - XXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V právnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam opísaným vo výroku tohto rozsudku.
Odporca v 1. rade s návrhom súhlasil a navrhol mu vyhovieť.
Odporcovia v 2. až 4. rade s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkyne T. L., rod.P., pripojenými spismi 13D/1097/04, 13D/1098/04, 8C/1021/90 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: Podľa vyjadrenia navrhovateľa predmetné nehnuteľnosti jeho prastará matka T. P., rod. L. darovala jeho starej matke H. L., rod. P. v rokoch 1914 až 1918, stará matka navrhovateľa tieto nehnuteľnosti darovala matke navrhovateľa T. L., rod. L. v roku 1953 a matka navrhovateľa tieto nehnuteľnosti venovala svojmu synovi - navrhovateľovi v roku 1983. Na predmetných pozemkoch stojí rodinný dom, ktorého výlučným vlastníkom je navrhovateľ, ktorý ho získal dedením a tento rodinný dom bol postavený legálne na základe stavebného povolenia, ktoré bolo vydané pre jeho rodičov. Poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti užívali jeho právni predchodcovia nerušene a dobromyseľne od roku 1953, správali sa k nim ako k svojim
vlastným, nikto ich užívanie nerušil, nespochybňoval ich vlastnícke práva ani dôvod nadobudnutia, t.j. darovanie.
Odporca v 1. rade potvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľom, pričom uviedol, že má vedomosť o tom, že niekedy v roku 1955 alebo 1956 H. L. darovala svojej dcére T. L., G.. L. - matke navrhovateľa predmetné nehnuteľnosti a tieto skutočnosti on osobne počul, keďže so svojou matkou žil v spoločnej domácnosti. Uviedol, že to bolo viackrát povedané, že predmetné nehnuteľnosti budú patriť T. L.. Uviedol, že jeho matka H. L. sa so svojou matkou T. P., rod. L. písomne kontaktovala a bol prítomný pritom, keď jeho matka čítala list, ktorý došiel z Ameriky, že predmetný pozemok patrí H. L., rod. P.O. a že si s ním môže robiť, čo chce a že nemá námietky proti tomu, aby ho darovala svojej dcére T. L.. Taktiež uviedol, že v tom čase ešte žil aj jeho otec a pri oboznamovaní listu, ktorý došiel z Ameriky bol prítomný aj jeho brat Y. L. - manžel odporkyne v 2. rade, a teda aj ten mal vedomosť o tom, že došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností matke navrhovateľa. Ďalej uviedol, že jeho matka H. L., rod. P. dala splnomocnenie svojej dcére T. L., G.. L., že jej daruje predmetný pozemok a na základe toho jej bola poskytnutá pôžička.
Odporkyňa v 2. rade uviedla, že predmetné pozemky darovala T. P., teda matka jej svokry jej manželovi
- Y. L.. Uviedla, že o tom svedčí aj skutočnosť, že jej manžel sa spočiatku volal Y. P. a neskôr mu napísali meno L.. K tomuto aj predložila krstný list z Rímskokatolíckeho farského úradu Farnosť sv. Jána Nepomuckého, Haniska zo dňa 04.02.2013. Po oboznámení tohto krstného listu právna zástupkyňa navrhovateľa vysvetlila, že manžel odporkyne v 2. rade mal priezvisko Y. P., keďže sa narodil ešte pred uzavretím manželstva a preto mal meno po svojej matke. Keď sa matka manžela odporkyne v 2. rade vydala za C. L., získal aj manžel odporkyne v 2. rade Jozef priezvisko L.. Okrem vyššie uvedeného žiadne iné dôkazy na svoje tvrdenia odporkyňa v 2. rade súdu predložiť nevedela.
Vypočutá svedkyňa T. L., G..P. - manželka odporcu v 1. rade uviedla, že spolu so svojím manželom žili v spoločnej domácnosti s H. L. a to 22 rokov a mali medzi sebou veľmi dobré vzťahy. Potvrdila skutočnosti uvádzané navrhovateľom, čo sa týka darovania predmetných nehnuteľností, pretože všetky tieto informácie získala od svojej svokry. Uviedla, že v rokoch 1953 resp. 1955, keď sa matka navrhovateľa vydávala, boli jej nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu tzv. Stavik darované svokrou svedkyne. Taktiež potvrdila, že niekedy v rokoch 80-tych, kým ešte jej svokra žila, sa navštevovali, a to matka navrhovateľa s rodinou ako aj svokra svedkyne, pričom pri týchto stretnutiach matka navrhovateľa stále tvrdila, že tieto nehnuteľnosti daruje svojmu synovi - navrhovateľovi, keďže má iba jeho a on sa o ňu postará. Rozhodne poprela tvrdenia odporkyne v 2. rade, keďže táto nenavštevovala svoju svokru a nemohla mať vedomosti o predmetnom darovaní nehnuteľnosti. Potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti nerušene užívali ako svoje právni predchodcovia navrhovateľa od roku 1953, resp. 1955 a od 80-tych rokov ich užíval navrhovateľ, keďže mu ich darovala jeho matka T. L.. Ďalej potvrdila, že nikdy nikto nemal žiadne námietky proti ich užívaniu a nikto si ani nenárokoval na predmetné nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že odporkyňa v 2. rade ako aj jej deti - odporcovia v 3. a 4. rade začali si nárokovať na predmetné nehnuteľnosti až v roku 2005 a že robili si nárok na nehnuteľnosti nachádzajúce sa na tzv. Majeri. Tieto nehnuteľnosti boli aj predmetom sporu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/1021/1990. Svedkyňa ďalej potvrdila, že všetky tieto darovania a to H. L., T. L. a navrhovateľovi boli iba ústnou formou, pretože v tom čase sa nič písomne nevyhotovovalo.
Navrhovateľ predložil ako listinné dôkazy - sobášny list jeho rodičov K. L. a T. L., ktorí uzavreli manželstvo dňa 07.02.1949. Z tohto sobášneho listu je zrejmé, že matkou T. L. bola H. P. - dcéra pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky T. P., rod. L.. Z ďalšieho predloženého listinného dôkazu tzv. obecného svedectva zo dňa 09.04.1956 (č.l. 158) súd zistil, že Rada MNV v Haniske potvrdila, že pozemnoknižná vlastníčka T. P., rod. L. je viac ako 45 rokov v Amerike a predmetné nehnuteľnosti viac ako 40 rokov pokojne a nerušene užíva C. L. a nikto nemá námietky proti tomu, aby si vlastnícke právo usporiadal na základe skutočnej držby. Taktiež potvrdili, že na predmetné nehnuteľnosti zať C. L.U. - K. L. obdržal od ONV v Košiciach stavebné povolenie, ktorý začal aj s výstavbou.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/1097/2004 z uznesenia zo dňa 28.08.2006 súd zistil, že vo veci dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľke T. P., rod. L., ktorá zomrela dňa 10.04.1969 boli prejednávané nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. V., pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. XXX, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. V., pôvodne na pozemnoknižných vložkách č. 743 a 555, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. V., pôvodne na pozemnoknižnej vložke č. 443
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. V., pôvodne na pozemnoknižnej vložke č. 438. Ako dedičia zo zákona prvej dedičskej skupiny prichádzali do úvahy právom po jedinej dcére H. L., rod. P., ktorá zomrela 24.10.1984, jej deti a to C. L., nar. 24.01.1940, právom po poručiteľke T. L., rod. L., ktorá zomrela 30.01.2002, syn Š. L., nar. 18.09.1952, právom po poručiteľovi Y. L., ktorý zomrel v roku 1995, manželka T. L., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a deti T. L., nar. 21.12.1958 a dcéra X.Q. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX.
Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/1098/2004 zo dňa 24.05.2005 súd zistil, že ako dedičia po poručiteľke H. L., rod. P., zomrelej 24.10.1984 prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine tí istí dedičia ako po poručiteľke T. P., rod. L.. Predmetom dedičstva po poručiteľke H. L., rod. P. boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. V., pôvodne na pozemnoknižnej vložke č. 839 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. V., pôvodne na pozemnoknižnej vložke č. 827.
Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnosti sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom žiadaných predpokladov. Pritom musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická ako aj právnická osoba.
Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržiteľom a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Tento právny následok nastáva priamo zo zákona.
Tak ako z vyššie uvedeného vyplýva, jedným z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je oprávnenosť držby. V predmetnej veci navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol darom od svojej právnej predchodkyne - matky a táto ich mala nadobudnúť na základe ústnej darovacej zmluvy od svojej matky H.X. L., rod. P., ktorá ich taktiež získala na základe ústnej darovacej zmluvy od svojej matky T. P., G.. L..
Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti v dávnej minulosti, a to ešte pred odchodom do USA neformálnou darovacou zmluvou podarovala T. P., rod. L. predmetné nehnuteľnosti svojej dcére H. L., rod. P. a táto ich taktiež neformálnou darovacou zmluvou podarovala svojej dcére T. L., rod. L.U. v roku 1953 a táto predmetné nehnuteľnosti užívala nerušene a dobromyseľne a to až do roku 1983, kedy ich neformálnou darovacou zmluvou darovala navrhovateľovi. Je zrejmé, že vydržacia lehota právneho predchodcu navrhovateľa začala plynúť v roku 1953 a skončila v roku 1963. Tieto skutočnosti mal súd preukázané jednak z účastníckej výpovede navrhovateľa, odporcu v 1. rade ako aj vypočutej svedkyne T. L., pričom ich vyjadrenia súd považoval za vierohodné, keďže svoje tvrdenia opreli o vlastné poznanie rozhodujúcich okolností, pričom u odporcov ide o sprostredkované. Skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti neboli prejednané v dedičskom konaní po T. P., rod. L., ani po H. L., rod. P. svedčia o pravdivosti tvrdenia navrhovateľa o ich darovaní jeho právnemu predchodcovi. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania proti odporcom v 2. až 4. rade a proti odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že odporca v 1. rade s návrhom v celom rozsahu súhlasil a tvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľom.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 33,19 eur a trov právneho zastúpenia v sume 5.216,13 eur. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzala právna zástupkyňa navrhovateľa z trhovej hodnoty predmetných pozemkov v sume 16.960,- eur a tieto trovy pozostávajú:
21.04.2005 prevzatie a príprava zastupovania, vrátane prvej porady s klientom H: 510.936,96 Sk= 16.960 eur § 10/1 10.150,- Sk (336,92 eur) 05.05.2005 žaloba na začatie konania „ 10.150,- Sk (336,92 eur) 14.09.2006 zastupovanie pri pojednávaní nem.§ 14/3 „ 2.537,50 Sk (84,23 eur) 16.11.2006 zastupovanie pri pojednávaní „ 10.150,- Sk (336,92 eur) 14.12.2006 zastupovanie pri pojednávaní „ 10.150,- Sk (336,92 eur) 18.01.2007 zastupovanie pri pojednávaní „ 10.150,- Sk (336,92 eur) 04.05.2007 vyjadrenie na odvolanie „ 10.150,- Sk (336,92 eur) 19.11.2008 zastupovanie pri pojednávaní nem.§14/3 „ 2.537,50 Sk (84,23 eur) 08.10.2009 zastupovanie pri pojednávaní „ 323,98 eur 23.11.2009 porada s protistranou „ 323,98 eur 30.11.2009 ďalšia porada s klientom vo veci samej „ 323,98 eur 21.01.2010 zastupovanie pri pojednávaní „ 323,98 eur 14.10.2010 zastupovanie pri pojednávaní „ 323,98 eur 13.01.2011 vyjadrenie na odvolanie „ 323,98 eur 28.02.2013 zastupovanie pri pojednávaní „ 323,98 eur 30.05.2013 zastupovanie pri pojednávaní „ 323,98 eur 17.10.2013 zastupovanie pri pojednávaní „ 323,98 eur --------------------------- 5.105,80 eur režijný paušál 2x 150 Sk, 3x 164 Sk, 2x 178 Sk, 1x 190 Sk, 3x 6,95 eur, 3x 7,21 eur, 3x 7,81 eur 110,33 eur -------------------------- 5.216,13 eur súdny poplatok 1.000,- Sk 33,19 eur -------------------------- 5.249,32 eur
V zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcov zaplatiť tieto trovy konania na účet advokátky navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.