Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-142-2013.pdf
PDF · 69.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci navrhovateľa J. C., X.. XX.XX.XXXX, L. J., J. X. XX, proti odporkyni H.. J. C., X.. XX.X.XXXX, L. J. - X. Š., P. X, v konaní o zrušenie výživného pre dospelé dieťa, takto
rozhodol:
z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni uloženú mu rozsudkom S. R. J. R.. B.. XC XXX/XXXX-XX B. XX.XX.XXXX, a to od 1.8.2013,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.5.2013 domáhal, aby súd s účinnosťou od 1.8.2013 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni, určenú rozsudkom S. R. J. Č.. F.. XC/ XXX/ XX - XX. Trovy konania si neuplatnil.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe uvedeného rozsudku si plnil vyživovaciu povinnosť voči odporkyni aj po nadobudnutí plnoletosti odporkyne, pretože štúdiom na vysokej škole sa pripravovala na budúce povolanie. Po ukončení štúdia sa evidovala na Ú.K. J., R. Y. C. K. Y. J.. Dňa 20.8.2013 dovŕšila odporkyňa fyzický vek 25 rokov a je preto presvedčený, že je vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie schopná sa zamestnať a živiť sama. V súčasnej dobe žije mimo trvalého bydliska a je schopná prispievať na náklady spojené s užívaním bytu, ktorý v súčasnosti užíva s matkou.
Odporkyňa na pojednávaní, ktoré súd na prejednanie veci nariadil na deň 17.10.2013 uviedla, že s návrhom súhlasí, je zamestnaná, nevidí žiaden dôvod na to, aby otec naďalej voči nej plnil vyživovaciu povinnosť; po vyhlásení rozsudku sa obaja účastníci vzdali práva podať odvolanie.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorého rozhodol.
Na pojednávaní dňa 17.10.2013 súd v konaní o zrušenie výživného pre dospelé dieťa rozhodoval na základe týchto ustanovení :
Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
O trovách konania rozhodoval súd na základe zásady úspechu vo veci v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal a neúspešnej odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2,3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) ,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Účastník, ktorý sa vzdal práva na odvolanie voči rozsudku, nie je osobou oprávnenou podať odvolanie v zmysle tohto poučenia.