Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-16-2013.pdf
PDF · 132.44 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: T. K., nar. XX.X.XXXX, T..Č..XXXXXX/XXXX, naposledy bytom v K., R. XX, zastúpenému opatrovníkom: Ing. Slávka Kočanová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného: JUDr.Ambróz Motyka, advokát, so sídlom v Stropkove, Nám.SNP 7, v konaní o zaplatenie sumy 247,27 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 44,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 7.12.2010 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh v časti o zaplatenie sumy 203,03 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 7.12.2010 až do zaplatenia z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
Priznáva vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 123,30 EUR ( trovy právneho zastúpenia), ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok, zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 1,37 EUR, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, v lehote 30 dní odo dňa doručenia právoplatného odpisu tohto rozhodnutia príslušnému daňovému úradu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.5.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy spolu vo výške 376,18 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 7.12.2010 až do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy 44,24 EUR titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a zo sumy 331,94 EUR titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti.
Odporca sa k návrhu nevyjadril. Jeho pobyt sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť. Z uvedeného dôvodu mu súd v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Podaním doručeným súdu dňa 22.6.2012 vedľajší účastník oznámil, že vstupuje do konania na podporu odporcu v súlade s ust. § 93 ods. 2 O.s.p.. Vo vyjadrení k návrhu uviedol, že nenamieta nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 44,24 EUR titulom ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb. Namietal však opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty a to z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvnej podmienky, upravujúcej zmluvnú pokutu uplatnenú navrhovateľom. Poukázal na právoplatné rozsudky súdov, ktorými bola predmetná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/112/2010 zo dňa 16.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 18Co/136/2010 zo dňa 9.5.2011). Poukázal na ust. § 53a/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je navrhovateľ vzhľadom k právoplatným rozsudkom, ktorými bola zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú, povinný zdržať sa používania tejto nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, s tým, že tieto rozsudky predstavujú pre navrhovateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a zároveň zákonnú prekážku pre súd priznať navrhovateľovi plnenie z takejto absolútne neplatnej zmluvnej podmienky.
Navrhovateľ sa stotožnil s vyššie uvedenou obranou vedľajšieho účastníka a teda, že v súlade s ust. § 53a/ Občianskeho zákonníka je ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorá bola súdom vyhlásená za neprijateľnú. V nadväznosti na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, čo sa týka nároku na zaplatenie sumy 331,94 EUR uplatnenej titulom zmluvnej pokuty navrhovateľ podaním zo dňa 25.4.2013 vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 128,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 7.12.2010 až do zaplatenia, s tým, že ostávajúci nárok na zaplatenie sumy 203,03 EUR s príslušenstvom si uplatňuje titulom náhrady škody. Mal za to, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby sa vzdal nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená konaním odporcu. Poukázal na skutočnosť, že dojednaná zmluvná pokuta mala vlastne plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky. Škoda vo výške 203,03 EUR pritom predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (232,03 EUR) a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bol mobilný telefón odporcovi predaný (29,- EUR). Odporca získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas dohodnutej doby (doby viazanosti). Následne však tento svoj záväzok porušil.
Konanie bolo v späťvzatej časti zastavené uznesením č.k. 24C/16/2013-64 zo dňa 27.5.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.7.2013.
Vedľajší účastník na strane odporcu vo vzťahu k zmene právneho titulu uplatneného nároku namietal, že neboli splnené predpoklady pre záver o vzniku zodpovednosti odporcu za škodu. Vzniknutá škoda nemôže predstavovať rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou telefónu. Išlo by opäť len o paušalizovanú náhradu škody a teda, o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala, pretože by nebolo žiadnym spôsobom zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala tú istú sumu. Taktiež vzniesol námietku premlčania tejto časti uplatneného nároku, s poukazom na ust. §106 ods.1 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporca neuhradil cenu za poskytnuté služby za obdobie od 15.6.2010 do 15.10.2010, k tomuto dátumu sa vzťahuje aj jeho vedomosť o škode.
Navrhovateľ sa k obrane vedľajšieho účastníka nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:
Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 16.9.2009 zmluvu o pripojení č.A 4585307-0001, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi vypožičal mikroprocesorovú SIM kartu, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX, za účelom využívania telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom. Odporca si zvolil užívateľský program Internet na doma. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky spoločnosti navrhovateľa na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenník a Informácie o poskytovaných službách.
Z článku 6 bodu 6.2 b/ Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník, ktorým sa rozumie osoba, ktorá s navrhovateľom uzavrela zmluvu o pripojení, je povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a Cenníka až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s článkom 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok.
Z článku 11 bodu 11.6 Všeobecných podmienok vyplýva, že zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a nepresahuje 31 za sebou idúcich kalendárnych dní.
Z článku 11 bodu 11.8 Všeobecných podmienok vyplýva, že navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje cenu poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia.
Z článku 11 bodu 11.9. Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník zodpovedá za včasné uhradenie vyúčtovanej ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb vo faktúre doručenej na poslednú známu adresu pre zasielanie faktúr a písomností, ktorú účastník oznámil navrhovateľovi.
Z článku 4 bodu 4 Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť navrhovateľa je oprávnená odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.
Navrhovateľ poskytnuté telekomunikačné služby odporcovi vyúčtoval faktúrami, ktoré pripojil k návrhu. Faktúrou zo dňa 15.9.2010, splatnou dňa 29.9.2010 vyúčtoval cenu služieb vo výške 3,95 EUR. Faktúrou zo dňa 15.8.2010, splatnou dňa 10.9.2010 vyúčtoval cenu služieb vo výške 21,41 EUR. Faktúrou zo dňa 15.7.2010, splatnou dňa 29.7.2010 vyúčtoval cenu poskytnutých služieb vo výške 14,90 EUR. Faktúrou zo dňa 15.7.2010, splatnou dňa 29.7.2010 vyúčtoval cenu poskytnutých služieb vo výške 2,33 EUR. Faktúrou zo dňa 15.6.2010, splatnou dňa 29.6.2010 vyúčtoval cenu poskytnutých služieb vo výške 24,06 EUR. Spolu navrhovateľ odporcovi predmetnými faktúrami vyúčtoval sumu vo výške 44,24 EUR.
Súd ďalej zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 16.9.2009 aj Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu, ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ so zľavou predal odporcovi mobilný telefón typu C. X. za kúpnu cenu vo výške 29 EUR a tiež dohoda, že navrhovateľ poskytne odporcovi aj ďalšie výhody v nadväznosti na dohodu o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod, uvedenú v Prílohe č.1 tohto Dodatku, označenej ako Bonusy ponuky „. P. W. S.-D.“ zo dňa 10.9.2009.
Z článku I2 bodu 2.3. toho Dodatku (okrem iného) vyplýva, že odporca sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov (doba viazanosti) zotrvá v zmluvnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou v spojení s týmto dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden podnet, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa odporca zaviazal.
Z článku 2 bodu 2.5. tohto Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu ako účastníka uvedených v bode 2.3. tohto Dodatku (najmä, ale nielen, ak nezaplatí splatnú cenu za poskytnuté služby, ak vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti) sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR.
Z interného dokladu navrhovateľa č.B. K. XXXXX súd zistil, že predajná cena mobilného telefónu typu C. X. k 16.9.2009 bola vo výške 232,03 EUR.
Súd ďalej zistil, že navrhovateľ listom označeným ako Pokus o pokonávku zo dňa 22.11.2010 žiadal odporcu, aby mu uhradil dlžnú sumu, vyúčtovanú faktúrami titulom ceny poskytnutých služieb, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR pre porušenie zmluvných povinností, najneskôr do 6.12.2010. Navrhovateľ nepredložil dôkaz o doručení tohto listu odporcovi.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
Podľa ustanovenia § 40 ods.1 citovaného zákona, všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä zmluvné podmienky.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 citovaného zákona, tarifa obsahuje najmä ceny za jednotlivé služby, bezplatné služby, podrobnosti o jednorazových, pravidelne sa opakujúcich a variabilných cenách vrátane počiatočného a konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien.
Podľa ust. § 43 ods.5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník:
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako poskytovateľ verejnej telefónnej služby a odporca ako užívateľ tejto služby dňa 16.9.2009 uzavreli zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných odporcom. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony (ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v ust. § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách pre zmluvu o pripojení a to druh služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude služba poskytovať (doba neurčitá) a cenu za služby - odkazom na Cenník.
Z vyššie citovaného ust. § 42 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že navrhovateľ ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa tarify. Povinnosť odporcu zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit.ust. § 42 ods.4 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj z článku 6.2. Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorených zmlúv o pripojení, tak ako to vyplýva z ust. § 43 ods.1 cit.zákona. Podľa ust. § 42 ods.4 písm. b) citovaného zákona, v nadväznosti na článok 11 Všeobecných podmienok bol odporca povinný hradiť cenu služieb, poskytnutých navrhovateľom v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote splatnosti faktúr, t.j. 14 dní od vystavenia faktúry. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ faktúrami vyúčtoval cenu služieb, poskytnutých odporcovi spolu vo výške, uplatnenej návrhom na začatie konania. V zmysle článku 5 bodu 11.9 Všeobecných podmienok navrhovateľ doručoval faktúry, ako aj upomienku na poslednú známu adresu odporcu, ktorú oznámil ako fakturačnú adresu navrhovateľovi pri uzatvorení zmluvy o pripojení.
Nárok navrhovateľa v tejto časti nebol spochybňovaný ani opatrovníkom odporcu, ani vedľajším účastníkom na strane odporcu. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca faktúry uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie celej navrhovateľom uplatnenej pohľadávky z tohto titulu, spolu vo výške 44,24 EUR.
Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 44,24 EUR od 7.12.2010 až do zaplatenia. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko odporca porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do omeškania a navrhovateľovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania z celej istiny počnúc od 7.12.2010. V poradí posledná z faktúr, ktorými navrhovateľ účtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb, bola splatná dňa 29.9.2010. Zhrnúc uvedené je teda nepochybné, že odporca je v omeškaní s celým dlhom titulom nezaplatenej ceny služieb najneskôr od 30.9.2010. Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania až od 7.12.2010, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 44,24 EUR počnúc od 7.12.2010 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 9 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal navrhovateľovi v súlade s jeho návrhom.
Navrhovateľ sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 203,03 EUR s príslušenstvom, titulom náhrady škody.
Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú:
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d/ zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv alebo z iných právnych úkonov.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.
Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.
Súd konštatoval, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti odporcu za vznik škody, najmä, nebola splnená podmienka porušenia právnej, v danom prípade zmluvnej povinnosti, od ktorej navrhovateľ odvíjal svoj nárok. V Dodatku k zmluve o pripojení, v článku 2 bode 2.3 sa totiž odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku k tejto zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, ďalej sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v zmluve alebo v dodatku.
Je pravdou, že odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a to povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby; uvedenú skutočnosť mal súd za nesporne preukázanú. Uvedené porušenie povinnosti predstavuje konanie, ktoré založilo právo navrhovateľa pristúpiť k ukončeniu zmluvného vzťahu. Navrhovateľovi totiž vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o pripojení nielen podľa samotných ustanovení tejto zmluvy ( článok 4 bod 4 Všeobecných podmienok ), ale aj podľa zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách; ako to vyplýva z ust. § 43 ods.5 písm.b/ a e/ citovaného zákona, navrhovateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, alebo ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
V danom prípade však navrhovateľ nepreukázal (a ani netvrdil), že by bol toto svoje právo využil a relevantným, zákonom resp. zmluvne upraveným spôsobom ukončil zmluvný vzťah s odporcom. V danom prípade navrhovateľ automaticky pristúpil k tzv.odpojeniu odporcu od poskytovania služieb, bez relevantného jednostranného právneho úkonu, smerujúceho k ukončeniu zmluvy, doručeného do dispozičnej sféry odporcu. Zákon ani zmluva akt „odpojenia“ ako jeden z prípustných spôsobov ukončenia zmluvy o pripojení nepredpokladá. Odpojenie by malo byť len faktickým dôsledkom riadne ukončeného zmluvného vzťahu. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že k ukončeniu zmluvného vzťahu predčasne nedošlo a teda, nebola splnená podmienka porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu. Nesplnenie čo len jednej z vyššie uvedených podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu znamená, že zodpovednosť nie je daná.
Aj za predpokladu, že by bol daný nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi, súd konštatoval, že tento nárok je premlčaný a vzhľadom na námietku premlčania, uplatnenú vedľajším účastníkom na strane odporcu, ho potom nemožno priznať.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa ust. § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Pri premlčaní práva na náhradu škody zákon ustanovuje kombinované premlčaciu dobu a to subjektívnu (§ 106 ods.1 Občianskeho zákonníka) a objektívnu (§106 ods.2 Občianskeho zákonníka). Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre jej začiatok je významný subjektívny prvok, spočívajúci vo vedomosti poškodeného o tom, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba pritom môže plynúť len v rámci objektívnej doby, ktorú nemožno prekročiť.
V danej veci je nesporné, že navrhovateľ musel mať vedomosť o vzniknutej škode a o tom, že za ňu zodpovedá odporca najneskôr vo chvíli, kedy vyhotovil list - pokus o pokonávku zo dňa 22.11.2010. Týmto listom totiž odporcu vyzval nielen na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ale aj na zaplatenie paušalizovanej náhrady škody, ktorú predstavovala zmluvná pokuta vo výške 331,94 EUR. Dvojročná premlčacia doba teda začala plynúť dňa 22.11.2010 a uplynula dňa 22.11.2012. Keďže navrhovateľ svoj nárok titulom náhrady škody uplatnil na súde voči odporcovi až podaním zo dňa 25.4.2013 (zmena právneho titulu uplatneného nároku), je potom zrejmé, že tak učinil neskoro, po uplynutí premlčacej doby.
Zhrnúc vyššie uvedené súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 203,03 EUR, vrátane príslušenstva k uvedenej sume zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Z výsledkov tohto konania je zrejmé, že navrhovateľ mal úspech v časti o zaplatenie sumy 44,24 EUR s príslušenstvom. Neúspech mal v časti o zaplatenie sumy 128,91 EUR, v ktorej bolo konanie na základe dispozičného úkonu navrhovateľa zastavené. V tejto časti bolo konanie zastavené z dôvodu procesného zavinenia navrhovateľa, ktorý sa stotožnil s právnou argumentáciou - obranou vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Neúspech mal tiež v časti o zaplatenie sumy 203,03 EUR s príslušenstvom, v ktorej bol návrh zamietnutý. Spolu neúspech mal v časti o zaplatenie sumy 331,94 EUR. Úspech navrhovateľa v percentuálnom vyjadrení predstavuje 11,76% a neúspech 88,24%. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 76,48%. Z uvedeného je zrejmé, že odporca mal prevažný úspech, preto by mu patrilo právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi v rozsahu 76,48% z celkovej výšky trov. Odporcovi však trovy v konaní nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil, preto súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov proti navrhovateľovi nepriznáva.
Podľa ust. § 11 ods.3 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa ust. § 11 ods.4 citovaného zákona, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa ust. § 11 ods.6 citovaného zákona, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.
Navrhovateľ zaplatil za návrh na začatie konania súdny poplatok vo výške 22,50 EUR (podľa položky 1a/ Sadzobníka, tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch, t.j. 6 % z ceny predmetu konania). Následne, ešte pred prvým pojednávaním podaním zo dňa 25.4.2013 vzal návrh v časti späť, pričom predmetom konania ostal nárok na zaplatenie sumy 247,27 EUR s prísl.., ktorému zodpovedá súdny poplatok vo výške 14,50 EUR. V súlade s vyššie cit. ust. § 11 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch preto súd rozhodol, že navrhovateľovi vráti zodpovedajúcu časť súdneho poplatku, po krátení o 6,63 EUR v súlade s ust. § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch ( t.j. 22,50 EUR - 14,50 EUR - 6,63 EUR), t.j. vo výške 1,37 EUR. Takto krátený súdny poplatok bude navrhovateľovi vrátený prostredníctvom príslušného daňového úradu.
Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom na strane odporcu a navrhovateľom súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva odporcu ako spotrebiteľa a to vo vzťahu k tomu nároku navrhovateľa, ktorý si pôvodne uplatnil titulom zmluvnej pokuty. Je totiž zrejmé, že po vyjadrení vedľajšieho účastníka k tejto časti nároku navrhovateľ na uvedenú obranu reagoval tak, že návrh vzal v časti späť a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách jeho právneho zástupcu, keďže ho v tomto konaní zastupoval advokát.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods. 1. § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z výšky peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týkala (t.j. 331,94 EUR) je vo výške 26,56 EUR. Tarifná odmena v tejto výške patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia (18.6.2012), písomné vyjadrenie k žalobe (odpor proti platobnému rozkazu) zo dňa 30.10.2012 a písomné stanovisko k podaniu navrhovateľa (zmene žaloby) zo dňa 26.6.2013, spolu vo výške 79,68 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí aj náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. 1/100 výpočtového základu v roku 2012 predstavuje 7,63 EUR a patrí za dva úkony právnych služieb, spolu vo výške 15,26 EUR. 1/100 výpočtového základu v roku 2013 činí 7,81 EUR a patrí za 1 úkon. Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 102,75 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj zvýšenie tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, t.j. o 20,55 EUR, pretože právny zástupca preukázal, že je platiteľom tejto dane. Po uvedenom zvýšení predstavuje odmena právneho zástupcu 123,30 EUR.
V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa, aby priznanú náhradu trov zaplatil k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného