Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-5-2012.pdf
PDF · 90.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: Z.. P.. A. K., C. F. X, XXX XX F. proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 09.01.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 7 000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že mu vznikla ujma v dôsledku intenzívneho a neprimeraného zásahu do jeho ústavných práv, spočívajúceho v neprimeraných prieťahoch v konaní na Okresnom súde Pezinok, č.k. 5C 305/2008, ktoré vyplývajú z priloženej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní podpredsedom okresného súdu ako aj odpovedi na prešetrenie vybavenia sťažnosti podpredsedom Krajského súdu v Bratislave.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ nevyužil možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy využitím inštitútu ústavnej sťažnosti, pričom otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať ústavný súd a nie všeobecný súd v konaní o náhradu škody. Ďalej poukázal na vyjadrenie podpredsedníčky Okresného súdu Pezinok, ktorým vybavila sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v predmetnom konaní, z ktorého vyplynulo, že dĺžka namietaného konania bola ovplyvnená objektívnymi skutočnosťami, prieťahmi zavinenými súdnou znalkyňou, dožiadaním iného súdu, zapožičiavaním spisov a v nemalej miere práceneschopnosťou samotného navrhovateľa. Zároveň zdôraznil, že navrhovateľ by musel presne označiť obdobia, v ktorých malo dôjsť k súdom zavineným prieťahom, t.j. je vylúčené navrhovateľovo chápanie prieťahov v tom zmysle, že 8 rokov trvajúce konanie znamená 8 rokov trvajúce prieťahy. Ďalej bol navrhovateľ toho názoru, že na účely zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné preukázať vznik nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania, navrhovateľ mal za to, že možnosť jeho priznania neprichádza do úvahy, lebo právo na tento druh zadosťučinenia nie je majetkovou pohľadávkou zo záväzkového právneho vzťahu a v sporných prípadoch môže až súd v meritórnom rozsudku rozhodnúť, či je daný základ nároku a jeho výška, čím je vymedzený okamih vzniku povinnosti uspokojiť uplatnený nárok.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, povereného zástupcu odporcu, svedka C. K. a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.08.2011, odpoveď na sťažnosť na prieťahy zo dňa 29.06.2011, odpoveď na sťažnosť zo dňa 09.04.2009, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 22.07.2011, odpoveď na žiadosť zo dňa 04.08.2011, rozhodnutie podpredsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.08.2011, č. Spr 2156/2011, kópia z poslednej strany zápisnice z pojednávania, vyjadrenie k žalobe zo dňa 08.09.2004, prípis Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.04.2009, výpisy zo súdneho registra Okresného súdu Bratislava I, okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava V, Okresného súdu Pezinok, Krajského súdu v Bratislave, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
Podpredsedníčka Okresného súdu Pezinok listom zo dňa 09.04.2009 odpovedala navrhovateľovi na sťažnosť na prieťahy v konaní 5C 305/2008 (v ktorom navrhovateľ vystupuje v konaní na strane odporcu). V odpovedi uviedla, že k doručovaniu príloh k návrhu na začatie konania došlo až v apríli 2009, hoci návrh bol podaný dňa 01.12.2003, čo sa nedá považovať za postup súdu bez zbytočných prieťahov, aj keď inak súd vo veci meritórne konal, pričom pripustila, že ak by boli prílohy k návrhu odporcovi skôr doručené, mohlo by to mať vplyv na celkovú dĺžku konania, i keď v danom prípade sa na dĺžke konania výrazne podieľala práceneschopnosť odporcu. Za objektívne spôsobený prieťah v konaní sa ospravedlnila s tým, že bude dohliadať na plynulosť súdneho konania v rámci výkonu jej pôsobnosti.
Predseda Okresného súdu Pezinok listom zo dňa 29.06.2011 odpovedal navrhovateľovi na sťažnosť na prieťahy v konaní 5C 305/2008, v ktorom uviedol, že nezistil narušenie plynulosti súdneho konania a vyhodnotil sťažnosť ako nedôvodnú.
Vyššie uvedené vybavenie sťažnosti prešetril predseda Krajského súdu v Bratislave a listom zo dňa 22.07.2011odpovedal na žiadosť navrhovateľa. V odpovedi konštatoval, že okresný súd nepostupoval v rámci nariadeného znaleckého dokazovania účinne, rýchle a s využitím všetkých procesných prostriedkov, ktoré mal k dispozícii. Od nariadenia znaleckého dokazovania dňa 25.02.2009 súd až dňa 14.12.2009 a následne v dňoch 07.01.2010 a 12.01.2010 (teda po viac ako 9 mesiacoch od doručenia kópie spisu súdnej znalkyni) snažil o telefonické skontaktovanie so znalkyňou, následne listom zo dňa 12.01.2010 jej bola doručená urgencia. Dňa 10.03.2010 podala zákonná sudkyňa sťažnosť na ustanovenú znalkyňu na Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak od tejto doby súd reálne nevykonal žiadne úkony smerujúce k zabezpečeniu urýchleného vyhotovenia znaleckého posudku. Až po uplynutí piatich mesiacov súd opätovne požiadal MS SR listom zo dňa 10.09.2010 o oznámenie stavu šetrenia jeho sťažnosti, pričom MS SR informovalo súd dňa 24.01.2010 o vyčiarknutí znalkyne zo zoznamu znalcov. Až uznesením zo dňa 11.04.2011 súd poveril vykonaním znaleckého posudku novú znalkyňu. Žiadosť navrhovateľa vyhodnotil predseda krajského súdu ako opodstatnenú a za vzniknuté prieťahy sa navrhovateľovi ospravedlnil.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Súd vyhodnotil dôkazy predložené navrhovateľom jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy vychádzal z nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení zásady rýchlosti konania v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok, č.k. 5C 305/2008. Súd vychádzal z právneho názoru, že podkladom a právnym základom pre priznanie náhrady škody za nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v konaní, môže byť iba konštatovanie prieťahov v konaní zákonom určeným orgánom, a to predsedom súdu v rámci sťažnostného režimu zákona č. 757/2004 Z.z. alebo Ústavným súdom SR v rámci konania o sťažnostiach pre porušenie práva podľa zákona č. 38/1993 Z.z., prípadne iným orgánom stanoveným v právnych predpisoch. Uvedenému názoru svedčí aj novela zákona č. 514/2003 účinná od 01.01.2013, ktorá však neobsahuje prechodné ustanovenia. V danom prípade boli zbytočné prieťahy konštatované podpredsedníčkou Okresného súdu Pezinok v liste zo dňa 09.04.209 a predsedom Krajského súdu v Bratislave v liste zo dňa 04.08.2011. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade možno konštatovať nesprávny úradný postup, spočívajúci v nedodržaní zásady prerokovania veci bez zbytočných prieťahov,
a to za obdobie, ktoré bolo vymedzené v odpovedi podpredsedníčky okresného súdu a predsedu Krajského súdu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, súdom objektívne spôsobený prieťah bol konštatovaný a vymedzený od 01.01.2008 do novembra 2008 (nariadenie termínu pojednávania) podpredsedníčkou Okresného súdu Pezinok, za ktorý sa navrhovateľovi ospravedlnila a ďalej od 11.03.2009 (doručenie kópie súdneho spisu znalkyni) do 14.12.2009 (kontaktovanie znalkyne súdom) a od 10.03.2010 (podanie sťažnosti na ustanovenú znalkyňu) do 11.04.2011 (uznesenie súdu, ktorým poveril vyhotovením znaleckého posudku novú znalkyňu) konštatovaný a vymedzený predsedom Krajského súdu v Bratislave. V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom považoval súd nárok navrhovateľa v súvislosti s iným obdobím, v ktorom malo dôjsť k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní a s inými namietanými činnosťami, resp. nečinnosťou súdu za nedôvodný, nakoľko v tomto smere nebol konštatovaný prieťah v konaní zavinený súdom príslušným orgánom, a teda súd nemal právny podklad pre vyvodenie nesprávneho úradného postupu.
Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s namietaným nesprávnym postupom, spočívajúcim v spôsobených neprimeraných prieťahov v konaní v trvaní 7 rokov (1 000,- Eur za každý rok vyvolaného stavu právnej a osobnej neistoty). Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky zaťažuje v konaní navrhovateľa. V konaní teda bolo potrebné pre úspešné uplatnenie nároku zo strany navrhovateľa špecifikovať a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote ako aj závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení tak, ako to predpokladá § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, rovnako aj pre ustálenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou ujmou. Navrhovateľ uviedol, že ujma mala spočívať v pocitoch bezbrannosti, bezmocnosti a neistoty z výsledku konania ako aj v intenzívnom zásahu do rodiny. Súd konštatuje, že navrhovateľ v danom smere neuniesol dôkazné bremeno, keď súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uvedená ujma nie je takou závažnou, ktorú by bolo možné vyvážiť náhradou v peniazoch. Súd pritom v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 513/2004 Z.z. vzal do úvahy a prihliadol na osobu poškodeného, ktorý je účastníkom nadštandardne vysokého počtu súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava I, II, III, V a Okresnom súde Pezinok (ako vyplynulo zo zoznamov zo súdnych registrov), z čoho vyvodil, že miera spôsobilosti vyvolania ujmy zásahom spočívajúcim v porušení zásady rýchlosti konania a práva na prejednanie veci v primeranej lehote, je u navrhovateľa znížená. Ani z výpovede svedkyne, manželky navrhovateľa, nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, pričom výpoveď svedkyne možno zároveň hodnotiť ako nepresvedčivú vzhľadom na skutočnosť, že nemala vedomosť o žiadnom z iných súdnych konaní, ktorých účastníkom je navrhovateľ, okrem predmetného konania na Okresnom súde Pezinok.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.