Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/248/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr. Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča , v právnej veci žalobcu: E. D., nar. X.X.XXXX, bývajúceho X. U., R. Č.. XX, zast. JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokátom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika č. 873/204 proti žalovanému: P. Ž., O.. XX.XX.XXXX, V. X. V.D. Č.. XXX, zast. JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom v Michalovciach, Sama Chalupku č. 18, o zaplatenie 4.315,20 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. apríla 2011, č.k. -45 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 181,26 eura do 3 dní od doručenia rozsudku na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mikuláša Drobňáka.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:

1. u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť zaplatiť žalobcovi sumu 4. 315,20 eura so 6 %-tným úrokom z omeškania ročne od 5.2.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku;

2. u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 697 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

3. u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Mikuláša Drobňáka, vedený na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 1 998,82 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania (predovšetkým výsluchom účastníkov a svedkov) s poukazom na ust. , , a veta prvá, uzavrel, že na základe ústnej dohody medzi účastníkmi konania došlo zo strany žalobcu k požičaniu žalovanej sumy (130.000,- Sk) žalovanému. Uvedenú skutočnosť vzal za preukázanú z výpovede žalobcu a svedkov X. B., P. B. R. G. B., ktorí uviedli, že boli prítomní pritom ako žalobca spolu so svedkom X. B. v areáli priestoru autoservisu žalovaného odovzdali mu sumu 130.000,- Sk (svedok X.E. B. ešte požičal za týmto účelom žalobcovi sumu 10.000,- Sk). Nestotožnil sa s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že došlo k rozporu vo výpovediach svedkov, lebo v podstatných náležitostiach svedkovia opísali situáciu

pri odovzdávaní peňazí tak ako sa podľa názoru súdu stala a preto nemal dôvod neveriť výpovediam týchto svedkov. Nebral do úvahy výpovede svedkov E. F. R. U. F., ako aj žalovaného, v tom smere, že peniaze boli žalobcom žalovanému poskytnuté za účelom kúpy auta na predaj s tým, že zisk si mali podeliť, naopak mal za preukázané, že žalobca chcel motorové vozidlo kúpiť pre vlastnú potrebu. Preto žalobe vyhovel a keďže žalovaný bol v omeškaní so splatením dlhu, čo mal za preukázané z poslednej výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby zo dňa 20.01.2009, v ktorej žalobca vyzval žalovaného, aby splnil svoj záväzok do 5.2.2009, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a to v zmysle nariadenia vlády č. podľa v tom čase platnej úrokovej sadzby vo výške 6% z dlžnej sumy ročne.

O trovách konania rozhodol podľa ust. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 697 eur a trov právneho zastúpenie 1.998,82 eura.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. , , a , t.j. vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav vo veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe nesprávneho právneho posúdenia vo veci rozhodol. Napadnutý rozsudok tiež považoval za nedostatočne odôvodnený a uviedol, že namieste je preto aj odvolací dôvod v zmysle ust. v súvislosti s ust. Mal za to, že nie je daný ani právny základ nároku, ktorý si žalobca uplatňuje z titulu pôžičky, pretože nedošlo k žiadnemu požičaniu žalovanej sumy, ale ako to vyplýva z jeho vyjadrenia a výpovedí svedkov E. F. R. U. F. v celom prípade išlo o združenie finančných prostriedkov za účelom zakúpenia motorového vozidla HUMMER z USA, jeho dovozu na Slovensko a následného predaja s určitým ziskom, ktorý sa mal rozdeliť medzi zainteresované osoby medzi nimi aj žalobcu. Zisk však nebol presne dohodnutý a závisel od toho, za akú sumu sa vozidlo predá, ktorá skutočnosť sa odvíjala od toho, kedy bude vozidlo z USA dovezené a následne predané. Žalobca na zakúpenie tohto vozidla poskytol mu iba sumu 220.000,- Sk, ktorú ani nepopieral, uznal ju a žalobcovi riadne vrátil. Žalobca zrejme nebol spokojný, že zabezpečenie dovozu a predaja vozidla HUMMER trvalo dlhšie obdobie a preto žaloval vyššiu čiastku než poskytol, aby mu celková suma nahradila obdobie, v ktorom nemohol s poskytnutou sumou 220.000,- Sk disponovať a aby v sebe zahrnula aj potenciálny zisk z následného predaja tohto vozidla, ktorý však nebol presne dohodnutý. Túto skutočnosť potvrdili aj výpovede svedkov E. F. R. U. F., ktorí jednak uviedli, že žalovanému na zakúpenie predmetného motorového vozidla tiež poskytli peniaze na daný účel a že tieto im žalovaný aj s určitým ziskom vrátil a tiež potvrdili tú skutočnosť, že boli svedkami toho, keď sa žalobca na dvore s ním hádal, resp. vykrikoval, že chce vrátiť sumu 220.000,- Sk a žiadal aj zisk z predaja (svedok F. uviedol aj to, že sa malo jednať o zisk v sume 130.000,- Sk). Súd prvého stupňa nebral do úvahy výpovede týchto svedkov, pričom to bližšie v rozsudku nezdôvodnil.

Ďalej uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazoval na závažné a zásadné rozpory vo výpovedi samotného žalobcu z 26.05.2009 a na pojednávaní dňa 12.04.2011 ohľadom miesta odovzdania peňazí ako aj na rozpory vo výpovediach svedkov B., B. R. B..

Ďalej poukázal na spornosť ceny vozidla, keď žalobca uvádzal, že mal dať zálohu na polovičku kúpnej ceny, t.j. sumu 220.000,- Sk, ktorá mu bola potom z jeho strany aj vrátená. Ďalej uviedol, že žalovaný mu potom povedal, že cena auta nebude 500.000,- Sk, ale 700.000,- Sk, pričom ani zo sumy 500.000,- Sk, nie je polovica 220.000,- Sk.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani dôvodnosť nároku, ani nárok žalobcu a tým sa žalobca dostal do dôkaznej núdze. Súd prvého stupňa pri hodnotení dokazovania neuviedol prečo nebral do úvahy výpovede svedkov, ktorých navrhol on, aj napriek tomu, že títo sú nestranné osoby, bez bližšieho priateľského vzťahu k nemu a naopak uviedol, že nemal dôvod neveriť výpovediam svedkov navrhnutých žalobcom, aj napriek tomu, že títo svedkovia sú v priateľskom vzťahu so žalobcom. V napadnutom rozhodnutí chýba bližšie zdôvodnenie a vyhodnotenie dokazovania, pričom právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia. Ak sa súd

nedostatočným spôsobom vyporiada s tvrdeniami účastníka čo do skutkovej a právnej stránky veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch odníma účastníkovi právo konať pred súdom.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním svedeckými výpoveďami bolo plne preukázané, že zapožičal žalovanému a osobne mu odovzdal sumu 130.000,- Sk a vyplatenie tejto sumy potvrdzujú aj svedkovia U. F. R. E. F., ktorých navrhol vypočuť žalovaný. Obaja potvrdili, že požadoval od žalovaného vyplatenie 130.000,- Sk, teda vyplatenie pôžičky. V žiadnom prípade táto suma nemohla byť podiel na zisku z predaja vozidla, ako to tvrdil žalovaný, lebo títo svedkovia rovnako uviedli, že im žalovaný vyplatil tzv. podiel na zisku z predaja vozidla vo výške 40.000,- Sk. Námietky žalovaného v rozsudku súdu prvého stupňa a k vykonanému dokazovaniu sú nepodstatné, nakoľko zapožičanie sumy 130.000,- Sk mu bolo dostatočne a nespochybniteľne preukázané. Rovnako žalovaný vrátanie dlžnej sumy ničím nepreukázal.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, lebo zodpovedá zistenému skutkovému stavu a zákonu.

Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa ( ), naň poukazuje a len na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalovaného považuje za potrebné dodať:

V posudzovanej veci po rozhodnutí o časti žalobou uplatňovaného nároku v sume 7.302,66 eura (220.000,- Sk) s prísl. a vylúčení zvyšku nároku na samostatné konanie (rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 26. mája 2009, č.k. -26 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košiciach zo dňa 11. marca 2010, č.k. -57) išlo o žalobcom proti žalovanému uplatňovaný nárok na vrátenie pôžičky poskytnutej mu dňa 16.09.2008 na kúpu motorového vozidla značky HUMMER dovezeného zo zahraničia vo výške 4.315,20 eura ( 130.000,- Sk) s prísl..

Žalovaný vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobe (aj) v tejto časti vyhovel, namietal predovšetkým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j., že je daný odvolací dôvod podľa Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Žalovaný menovite namietal, že nie je daný ani právny základ nároku uplatňovaného žalobcom z titulu pôžičky, pretože nedošlo k žiadnemu požičaniu žalovanej sumy, ale o združenie finančných prostriedkov za účelom zakúpenia motorového vozidla HUMMER z USA, jeho dovozu na Slovensko a následného predaja s určitým ziskom, ktorý sa mal rozdeliť medzi zainteresované osoby, medzi nimi aj žalobcu. Toto potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia E. F. R. U. F. a nevedno prečo súd prvého stupňa ich výpovede nebral do úvahy hoci sa jednalo o nestranných svedkov.

S odvolaním žalovaného v uvedenom smere nemožno súhlasiť.

Výsledkami dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa dohoda o združení peňažných prostriedkov účastníkov a svedkov E. F. R. U. F. za účelom zakúpenia motorového vozidla jeho dovozu a následného predaja so ziskom (o spolčení sa účastníkov a týchto svedkov za uvedeným účelom) nebola preukázaná.

Aj zo svedeckých výpovedi E. F. R. U. F. možno vyvodiť, resp. pripustiť existenciu takéhoto zámeru a takejto dohody len medzi žalovaným a týmito svedkami, nie však so žalobcom. Sám žalobca od počiatku konania (už vo svojej prvej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.05.2009 - č.l. 24 pôvodného spisu ) tvrdil, že žalovanému spomenul, že chce kupovať auto a on mu povedal, že má možnosť doviesť auto z Ameriky, lebo tam má známeho a na tom základe začali medzi sebou jednať. Na kúpu tohto vozidla a náklady jeho prepravy poskytol žalovanému pôžičku najprv 220.000,- Sk a potom ešte 130.000,- Sk, s tým, že vozidlo bude po dovoze prepísané na neho a keď sa tak nestalo a žalovaný dal prepísať vozidlo na svoju manželku, domáhal sa vrátenia pôžičky vo výške spolu 350.000,- Sk. S týmto tvrdením korešpondujú aj svedecké výpovede E. F. a U. F., keď z nich vyplynulo, že žalobca chodil za žalovaným, počuli nezhody medzi účastníkmi, žalobca robil u žalovaného „cirkus“ a žiadal vrátiť peniaze, pričom auto nebolo ešte ani predané. Menovite svedok U. F. potvrdil, že žalobca vykrikoval, že dal 220.000,- Sk a ešte chcel aj 130.000,- Sk. Pokiaľ teda vozidlo v čase návšteve žalobcu u žalovaného, pri ktorých sa domáhal vrátenia peňazí, nebolo ešte odpredané, žalobca by jednak ešte nemohol vedieť, že jeho podiel na zisku je 130.000,- Sk a jednak pri existencii žalovaným v odvolaní tvrdenej dohody nemal dôvod domáhať sa vrátania poskytnutej pôžičky. Sám žalovaný vo svojom odvolaní potvrdil, že zisk nebol presne dohodnutý a závisel od toho, za akú sumu sa vozidlo predá z čoho je zrejmé, že žalobca sa nemohol už pred podaním žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu), t.j. pred dňom 4. marca 2009 domáhať (aj ) vyplatenia sumy 130.000,- Sk.

Z konania žalobcu po dovoze vozidla (koncom roku 2008), keď už dňa 20. januára 2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky (220.000,- Sk + 130.000,- Sk), teda vyplýva, že žalobca sa opakovane domáhal vrátenia pôžičky ihneď po tom, čo nedošlo k odpredaju vozidla jemu, keďže takto by zrejme nekonal v prípade existencie tvrdenej dohody o združení peňažných prostriedkov účastníkov a žalovaným označených svedkov za účelom kúpy vozidla, jeho dovozu a následného odpredaja za účelom zisku.

V súlade s uvedeným postupoval aj súd prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania a jeho záveroch, preto žalovaným namietaný odvolací dôvod podľa ust. nie je daný.

S odvolaním žalovaného sa nemožno stotožniť ani v časti, v ktorej namietal naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. Existenciu tohto odvolacieho dôvodu žalovaný odôvodňoval tým, že súd prvého stupňa nepripustil v konaní v rámci návrhov na dokazovanie návrh jeho právneho zástupcu na opätovné vypočutie svedkyne B. za účelom odstránenia rozporov, na ktoré poukázal. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu totiž predpokladá, že účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, dôsledkom čoho bol vznik nedostatku v skutkových zisteniach. O tom, ktoré z účastníkmi navrhovaných dôkazov súd vykoná a ktoré nie rozhoduje súd ( ).

V posudzovanom prípade svedkyňa P. B. bola v konaní vypočutá a pokiaľ súd prvého stupňa nevyhovel dôkaznému návrhu žalovaného na jej opätovné vypočutie, s poukazom na rozpory vo výpovediach svedkov prítomných pri odovzdávaní pôžičky 130.000,- Sk žalovanému a tiež vo výpovedi žalobcu, potrebné je poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného o týchto rozporoch, keďže v podstatných náležitostiach svedkovia opísali situáciu pri odovzdávaní peňazí tak ako sa aj podľa názoru súdu stala. S týmto záverom sa možno stotožniť, keďže výpovede žalobcu a jeho prednesy v konaní, ako aj výpovede svedkov P. B., X. B. R. G. B. zhodne potvrdzujú dôvody a účel, pre ktoré išli so žalobcom za žalovaným do Zalužíc a odovzdanie predmetnej žalobcom tvrdenej pôžičky žalovanému. Za tohto stavu ani vykonanie uvedeného dôkazu opakovaným výsluchom svedkyne P. B. by už nemohlo ísť o dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.

Stotožniť sa nemožno ani s odvolacími námietkami žalovaného, v ktorých uplatnil odvolací dôvod podľa ust. , t.j. pokiaľ vytýkal súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil.

Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva, t.j. že súd na zistený skutkový stav nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a aplikoval.

Ani tento odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je daný. Súd prvého stupňa na základe správne ustáleného skutkového stavu o poskytnutí predmetnej pôžičky žalobcom žalovanému vec správne právne posúdil podľa ust. a správne na tom základe žalobe vyhovel.

Nebolo možné uzavrieť ani existenciu odvolacieho dôvodu podľa ust. v súvislosti s , t.j., že v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol svoje zistenia z jednotlivých vykonaných dôkazov, uviedol, z ktorých dôkazov mal za preukázané, že skutočne došlo k požičaniu žalovanej sumy zo strany žalobcu žalovanému, ako aj skutočnosť, že motorové vozidlo žalobca chcel kúpiť pre vlastnú potrebu a nie za účelom predaja a zisku a vyplýva z neho aj, ako sa vyporiadal s určitými (nie podstatnými) rozpormi v tvrdeniach účastníkov a vypočutých svedkov.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol so zreteľom na ust. podľa V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia - odmeny za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v sume 151,05 eura + 20% DPH (30,21 eura), spolu vo výške 181,26 eura.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.