Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-152-2013.pdf
PDF · 71.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/152/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Mariána Jarábka a Vladimíra Vlčka v trestnej veci odsúdeného K. S., v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 18.07.2013 sp.zn. 3Nt/31/2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.10.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 400 odsek 1 Trestného poriadku povolil obnovu konania u odsúdeného K. S. vo veci 30T/60/2006 zo dňa 24.09.2009 a zároveň zrušil výrok o treste ktorý bol odsúdenému uložený uvedeným rozsudkom ako i všetky rozhodnutia na výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
Súčasne podľa § 403 Trestného poriadku nevzal odsúdeného K. S. t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou do väzby.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, pokiaľ ide o výrok pod bodom 2/, ktorým okresný súd podľa § 403 Trestného poriadku rozhodol o nevzatí odsúdeného K. S. do väzby. V dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že okresný súd v predmetnej veci pochybil, keď v rozpore s ustanovením § 403 Trestného poriadku rozhodol o nevzatí odsúdeného K. S. do väzby nakoľko má za to, že z ustanovenia § 403 Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že o väzbe obvineného v konaní o povolení obnovy konania má rozhodovať sudca alebo senát, ktorý vo veci konal a rozhodoval v I. stupni, pričom z ustanovenia § 403 Trestného poriadku je tiež zrejmé, že ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, o väzbe tohto obvineného sa má rozhodnúť až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým bol spolu s povolením obnovy konania výrok o tomto treste zrušený. O väzbe obvineného sa teda už nerozhoduje v tzv. obnovovacom konaní (iudicium rescindens), ale v obnovenom konaní (iudicium rescisorium) v ktorom je príslušný konať a rozhodovať sudca alebo senát, ktorý konal a rozhodoval o veci v I. stupni (na podklade pôvodnej obžaloby). Má za to, že samosudca alebo senát konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 397 odsek 2 Trestného poriadku, nie je kompetentný rozhodovať o väzbe obvineného v zmysle ustanovenia § 403 Trestného poriadku, pretože potom ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie o povolení obnovy konania, už samosudca alebo senát konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania, nie je „zákonným sudcom“. Vec sa totiž dostala podľa jeho názoru do štádia po podaní obžaloby a vrátila sa samosudcovi alebo senátu, ktorý vo veci rozhodoval v I. stupni a teda iba samosudca alebo senát, ktorý vo veci rozhodoval v I. stupni, je príslušný rozhodnúť o väzbe obvineného, vykonávajúceho trest uložený rozsudkom, ktorého výrok o treste bol právoplatne zrušený v konaní o povolení obnovy konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že v predmetnej veci odsúdeného K. S. vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp.zn. 30T/60/2006 v I. stupni konal a rozhodoval senát vedený predsedom senátu Mgr. S. L., zatiaľ čo o návrhu odsúdeného K. S. na povolenie obnovy konania o nevzatí odsúdeného K. S. do väzby rozhodol napadnutým uznesením senát Okresného súdu v Trnave vedený JUDr. K. K., Phd.
Na základe uvedených skutočností preto sa okresný prokurátor domáhal zrušenia napadnutého uznesenia v tomto bode, nakoľko o ňom rozhodol nezákonný sudca.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie tomuto predchádzajúce a tak zistil, že sťažnosť okresného prokurátora síce z hľadiska výkladu zákona má svoje čiastočné opodstatnenie , avšak v tomto prípade nie je dôvodom na zrušenie resp.zmenu napadnutého uznesenia.
Podľa § 403 Trestného poriadku ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy konania zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozhodnutie o väzbe podľa § 403 Trestného poriadku začlenil do konania po povolení obnovy konania. Podľa toho teda už nejde o tzv. obnovovacie konanie - iudicium rescindens, ale o obnovené konanie - iudicium rescisorium. Malo by teda platiť, že na procesný postup v obnovenom konaní sa použijú všeobecné ustanovenia Trestného poriadku a to aj všeobecné ustanovenia týkajúce sa väzby §§ 71 až 88 Trestného poriadku.
V rozpore s takýmto vymedzením konania o obnove ale zákonodarca určil, že o väzbe sa rozhodne podľa § 403 Trestného poriadku, čo je dokonca expresis verbis uvedené v ustanovení § 77 odsek 3 Trestného poriadku-/ Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podľa § 380 odsek 2 alebo § 403, sa posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní). Vznikol teda stav ktorý naznačuje, že postup podľa § 403 Trestného poriadku je špeciálnym konaním vo vzťahu k všeobecnému postupu podľa § 72 Trestného poriadku a teda, síce ide o postup v obnovenom konaní ale nie celkom podľa ustanovení zodpovedajúcich obnovenému - pôvodnému konaniu. Nejde teda o „čisté“ obnovené konanie, ale o osobitné obnovené konanie.
Logický z toho vyplýva, že konanie po povolení obnovy konania tzv. obnovené konanie nemá absolútny charakter, pretože špecificky a osobitne sa v takomto konaní rieši rozhodnutie o väzbe nie podľa všeobecných ustanovení, ale podľa § 403 Trestného poriadku.
Ak by sa priznal konaniu po povolení obnovy konania absolútny charakter, potom by sa nedalo postupovať inak len tak, že súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania nebude môcť rozhodnúť o väzbe, pretože sudca resp. členovia senátu po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania už nebudú zákonnými sudcami, nakoľko vec sa dostala do štádia po podaní obžaloby, vrátila sa pôvodnému sudcovi a iba on bude oprávnený rozhodnúť o väzbe. Takýto stav je vyvolaný ustanovením § 397 odsek 2 Trestného poriadku podľa ktorého o návrhu na povolenie obnovy koná iný samosudca alebo iný senát, ktorý o veci rozhodol v I. stupni o čo správne okresný prokurátor opiera dôvody svojej sťažnosti.
Ak platí, že rozhodnutie o vzatí do väzby podľa § 403 Trestného poriadku je konaním v osobitnom obnovenom konaní, potom nastáva situácia, keď o väzbe by mal rozhodnúť len ten súd, ktorý rozhodol o povolení obnovy konania a nie súd konajúci v pôvodnej veci, pretože hrozí, že na rozhodnutie podľa § 403 Trestného poriadku by zase nebol zákonným súdom pôvodný súd.
Treba ale pripustiť, že aj pôvodný zákonný súd by mohol po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania rozhodnúť o väzbe podľa § 403 Trestného poriadku a to preto, že koná už síce nie v „čistom“ obnovenom konaní ale na rozhodnutie o väzbe použije špeciálne a nie všeobecné ustanovenie.
Všetky tieto otázky vyvoláva ustanovenie § 397 odsek 2 Trestného poriadku, ktoré má svoje opodstatnenie, ale spolu s ním bolo žiaduce upraviť v ustanovení § 403 Trestného poriadku, to, ktorý súd má rozhodovať o väzbe a tak sa vyhnúť problematickým otázkam o zákonnom sudcovi. V tejto súvislosti je treba poznamenať, že sťažnosť okresného prokurátora by svojim spôsobom mala opodstatnenie ale na druhej strane nemožno súhlasiť s jeho názorom v tom smere, že okresný súd pokiaľ rozhodol v zmysle § 403 Trestného poriadku o nevzatí odsúdeného do väzby, postupoval v rozpore so zákonom.
Hoci rozhodne súd ešte pred právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania nerozhodne v rozpore s § 403 Trestného poriadku, pretože výrok odkladajúci začiatok plynutia lehoty väzby vylučuje akýkoľvek zásah do výkonu trestu odňatia slobody a zabezpečuje, že účinky väzby nastanú až po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania. Ak by následne bolo nadriadeným súdom zrušené uznesenie súdu I. stupňa a zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, žiadne účinky väzby nemôžu nastať.
Takýto postup umožňuje plynulý prechod obmedzenia osobnej slobody formou výkonu trestu na obmedzenie osobnej slobody formou väzby a zároveň najlepšie vyhovuje podmienkam spravodlivého procesu, keď plne rešpektuje právo obvineného byť pred rozhodnutím o väzbe vypočutý. Vyššie uvedený postup nielenže vyhovuje podmienke bezodkladného rozhodnutia o väzbe § 403 Trestného poriadku, ale vyplýva aj z ustanovenia § 86 odsek 1 Trestného poriadku prvá veta, z ktorej vyplýva, že ide o tzv. rozhodnutie o väzbe vopred. Pred rozhodnutím o väzbe sa musí v rámci verejného zasadnutia o obnove konania primerane postupovať podľa § 72 odsek 2 Trestného poriadku, najmä ide o to, aby bol odsúdený vypočutý, keďže ďalšie podmienky budú splnené (vykoná sa verejné zasadnutie § 402 odsek 2 Trestného poriadku).
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností teda krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorý v zmysle s ustanovením § 403 Trestného poriadku nevzal odsúdeného do väzby, nie je rozhodnutím nezákonným a preto sťažnosť okresného prokurátora zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.