Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/152/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Mariána Jarábka a Vladimíra Vlčka v trestnej veci odsúdeného K. S., v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 18.07.2013 sp.zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.10.2013 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa povolil obnovu konania u odsúdeného K. S. vo veci zo dňa 24.09.2009 a zároveň zrušil výrok o treste ktorý bol odsúdenému uložený uvedeným rozsudkom ako i všetky rozhodnutia na výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Súčasne podľa nevzal odsúdeného K. S. t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou do väzby.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, pokiaľ ide o výrok pod bodom 2/, ktorým okresný súd podľa rozhodol o nevzatí odsúdeného K. S. do väzby. V dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že okresný súd v predmetnej veci pochybil, keď v rozpore s ustanovením rozhodol o nevzatí odsúdeného K. S. do väzby nakoľko má za to, že z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že o väzbe obvineného v konaní o povolení obnovy konania má rozhodovať sudca alebo senát, ktorý vo veci konal a rozhodoval v I. stupni, pričom z ustanovenia je tiež zrejmé, že ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, o väzbe tohto obvineného sa má rozhodnúť až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým bol spolu s povolením obnovy konania výrok o tomto treste zrušený. O väzbe obvineného sa teda už nerozhoduje v tzv. obnovovacom konaní (iudicium rescindens), ale v obnovenom konaní (iudicium rescisorium) v ktorom je príslušný konať a rozhodovať sudca alebo senát, ktorý konal a rozhodoval o veci v I. stupni (na podklade pôvodnej obžaloby). Má za to, že samosudca alebo senát konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle , nie je kompetentný rozhodovať o väzbe obvineného v zmysle ustanovenia , pretože potom ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie o povolení obnovy konania, už samosudca alebo senát konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania, nie je „zákonným sudcom“. Vec sa totiž dostala podľa jeho názoru do štádia po podaní obžaloby a vrátila sa samosudcovi alebo senátu, ktorý vo veci rozhodoval v I. stupni a teda iba samosudca alebo senát, ktorý vo veci rozhodoval v I. stupni, je príslušný rozhodnúť o väzbe obvineného, vykonávajúceho trest uložený rozsudkom, ktorého výrok o treste bol právoplatne zrušený v konaní o povolení obnovy konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že v predmetnej veci odsúdeného K. S. vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp.zn. v I. stupni konal a rozhodoval senát vedený predsedom senátu Mgr. S. L., zatiaľ čo o návrhu odsúdeného K. S. na povolenie obnovy konania o nevzatí odsúdeného K. S. do väzby rozhodol napadnutým uznesením senát Okresného súdu v Trnave vedený JUDr. K. K., Phd.

Na základe uvedených skutočností preto sa okresný prokurátor domáhal zrušenia napadnutého uznesenia v tomto bode, nakoľko o ňom rozhodol nezákonný sudca.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie tomuto predchádzajúce a tak zistil, že sťažnosť okresného prokurátora síce z hľadiska výkladu zákona má svoje čiastočné opodstatnenie , avšak v tomto prípade nie je dôvodom na zrušenie resp.zmenu napadnutého uznesenia.

Podľa ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy konania zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozhodnutie o väzbe podľa začlenil do konania po povolení obnovy konania. Podľa toho teda už nejde o tzv. obnovovacie konanie - iudicium rescindens, ale o obnovené konanie - iudicium rescisorium. Malo by teda platiť, že na procesný postup v obnovenom konaní sa použijú všeobecné ustanovenia a to aj všeobecné ustanovenia týkajúce sa väzby § až 88 .

V rozpore s takýmto vymedzením konania o obnove ale zákonodarca určil, že o väzbe sa rozhodne podľa , čo je dokonca expresis verbis uvedené v ustanovení -/ Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podľa alebo , sa posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní). Vznikol teda stav ktorý naznačuje, že postup podľa je špeciálnym konaním vo vzťahu k všeobecnému postupu podľa a teda, síce ide o postup v obnovenom konaní ale nie celkom podľa ustanovení zodpovedajúcich obnovenému - pôvodnému konaniu. Nejde teda o „čisté“ obnovené konanie, ale o osobitné obnovené konanie.

Logický z toho vyplýva, že konanie po povolení obnovy konania tzv. obnovené konanie nemá absolútny charakter, pretože špecificky a osobitne sa v takomto konaní rieši rozhodnutie o väzbe nie podľa všeobecných ustanovení, ale podľa .

Ak by sa priznal konaniu po povolení obnovy konania absolútny charakter, potom by sa nedalo postupovať inak len tak, že súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania nebude môcť rozhodnúť o väzbe, pretože sudca resp. členovia senátu po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania už nebudú zákonnými sudcami, nakoľko vec sa dostala do štádia po podaní obžaloby, vrátila sa pôvodnému sudcovi a iba on bude oprávnený rozhodnúť o väzbe. Takýto stav je vyvolaný ustanovením podľa ktorého o návrhu na povolenie obnovy koná iný samosudca alebo iný senát, ktorý o veci rozhodol v I. stupni o čo správne okresný prokurátor opiera dôvody svojej sťažnosti.

Ak platí, že rozhodnutie o vzatí do väzby podľa je konaním v osobitnom obnovenom konaní, potom nastáva situácia, keď o väzbe by mal rozhodnúť len ten súd, ktorý rozhodol o povolení obnovy konania a nie súd konajúci v pôvodnej veci, pretože hrozí, že na rozhodnutie podľa by zase nebol zákonným súdom pôvodný súd.

Treba ale pripustiť, že aj pôvodný zákonný súd by mohol po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania rozhodnúť o väzbe podľa a to preto, že koná už síce nie v „čistom“ obnovenom konaní ale na rozhodnutie o väzbe použije špeciálne a nie všeobecné ustanovenie.

Všetky tieto otázky vyvoláva ustanovenie , ktoré má svoje opodstatnenie, ale spolu s ním bolo žiaduce upraviť v ustanovení , to, ktorý súd má rozhodovať o väzbe a tak sa vyhnúť problematickým otázkam o zákonnom sudcovi. V tejto súvislosti je treba poznamenať, že sťažnosť okresného prokurátora by svojim spôsobom mala opodstatnenie ale na druhej strane nemožno súhlasiť s jeho názorom v tom smere, že okresný súd pokiaľ rozhodol v zmysle o nevzatí odsúdeného do väzby, postupoval v rozpore so zákonom.

Hoci rozhodne súd ešte pred právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania nerozhodne v rozpore s , pretože výrok odkladajúci začiatok plynutia lehoty väzby vylučuje akýkoľvek zásah do výkonu trestu odňatia slobody a zabezpečuje, že účinky väzby nastanú až po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania. Ak by následne bolo nadriadeným súdom zrušené uznesenie súdu I. stupňa a zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, žiadne účinky väzby nemôžu nastať.

Takýto postup umožňuje plynulý prechod obmedzenia osobnej slobody formou výkonu trestu na obmedzenie osobnej slobody formou väzby a zároveň najlepšie vyhovuje podmienkam spravodlivého procesu, keď plne rešpektuje právo obvineného byť pred rozhodnutím o väzbe vypočutý. Vyššie uvedený postup nielenže vyhovuje podmienke bezodkladného rozhodnutia o väzbe , ale vyplýva aj z ustanovenia prvá veta, z ktorej vyplýva, že ide o tzv. rozhodnutie o väzbe vopred. Pred rozhodnutím o väzbe sa musí v rámci verejného zasadnutia o obnove konania primerane postupovať podľa , najmä ide o to, aby bol odsúdený vypočutý, keďže ďalšie podmienky budú splnené (vykoná sa verejné zasadnutie ).

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností teda krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorý v zmysle s ustanovením nevzal odsúdeného do väzby, nie je rozhodnutím nezákonným a preto sťažnosť okresného prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.