Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3P-60-2013.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou v právnej veci navrhovateľa: I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, U., t.č. F. č. XXXX/XX-XX, proti odporkyni: I. Q., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, U., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, mal. dieťa v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, takto
rozhodol:
I/ Súd manželstvo navrhovateľa I. Q., nar. XX.X.XXXX a odporkyne I. Q., rod. I., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 17.04.2010 v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., zväzok 7, ročník 2010, strana 2, pod poradovým č. 9, r o z v á d z a.
II/ Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na pojednávaní dňa 17.10.2013 v nasledovnom znení:
IIa / Maloleté dieťa Y. Q., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa prvé dva týždne v kalendárnom mesiaci. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa druhé dva týždne v kalendárnom mesiaci, s tým že po prípadné zvyšné dni v kalendárnom mesiaci budú rodičia zabezpečovať starostlivosť o maloletého spoločne, a to obaja počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
IIb/ Obaja rodičia sú o p r á v n e n í zastupovať a spravovať majetok maloletého spoločne.
IIc/ Vyživovacia povinnosť voči maloletému sa rodičom navzájom n e u r č u j e.
III/ Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania bol v danom prípade návrh navrhovateľa doručený tunajšiemu súdu dňa 6.8.2013, ktorým tento žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo, ktoré s odporkyňou uzavreli dňa 17.4.2010 v U. a mal. dieťa pochádzajúce z tohto manželstva na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rozsahu ako navrhovateľ uvádzal v podanom návrhu.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len "Zákon o rodine"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe skutkového stavu ustáleného z vykonaných dôkazov, najmä s ohľadom na výpovede účastníkov konania súd dospel k záveru, že intenzita rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi dosahuje kvalifikovaný stupeň predpokladaný vyššie citovaným ustanovením § 23 ods. 1 Zákona o rodine bez reálnej perspektívy podstatného zlepšenia týchto vzťahov do budúcna tak, aby mohlo toto manželstvo napĺňať jednotlivé spoločenské funkcie. Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, obnovenie ktorého zväzku obaja vylučujú po každej stránke, keďže ani jeden z manželov nemal záujem na ďalšom zotrvaní v manželstve. Manželia síce žijú v prenajatom byte, no v tomto prípade nejde o spoločnú domácnosť medzi nimi, keďže spoločne nehospodária ani nevykonávajú spoločnú starostlivosť o maloletého syna, obzvlášť za stavu, že obaja pracujú turnusovo mimo U. a aj ich pobyt v byte sa strieda v závislosti od týchto turnusov. Príčiny rozvratu manželstva súd vidí v tej skutočnosti, že účastníci uzavreli manželstvo po veľmi krátkej známosti 3 mesiacov, kde aj dôvodom uzavretia manželstva bolo tehotenstvo odporkyne, z čoho potom vyplývali aj rozdielne očakávania od spoločného manželského spolužitia u oboch partnerov.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona. o rodine v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Zároveň súd s poukazom na § 24 ods. 1, 2 Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému synovi pochádzajúcemu z manželstva účastníkov na čas po rozvode tak, že schválil rodičovskú dohodu uzavretú rodičmi na pojednávaní dňa 17.10.2013 podľa ktorej dieťa zveril do osobnej starostlivosti oboch rodičov, potom ako mal preukázané a to tak zo správy kolízneho opatrovníka maloletého ako aj z výpovedí oboch rodičov, že takáto úprava rodičovských práv k maloletému bude v jeho záujme.
Pokiaľ ide o dohodu o výške výživného, táto zodpovedá tak rozsahu striedavej starostlivosti ako aj kritériám ustanoveným v § 62 ods. 3, 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na ich náhradu.
S poukazom na skutočnosť, že po vyhlásení tohto rozsudku sa všetci účastníci konania vzdali práva podať voči nemu odvolanie, odôvodnenie rozsudku podľa § 157 ods. 3 OSP obsahuje len skrátené odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Námestovo.
V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods.3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 OSP),
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, (zákon č. 233/195 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 27 ods. 1,2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Účastníci sa vzdali práva podať odvolanie voči všetkým výrokovým častiam tohto rozhodnutia.