Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-257-2013.pdf
PDF · 94.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/257/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: R. E., Y.. XX. XX. XXXX, E. G. E. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 143,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 82,44 eur, úroky z omeškania vo výške 0,025 % denne od 14. 05. 2011 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 8,90 eur a trovy konania vo výške 2,51 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu advokátskej kancelárie ERASMUS LEGAL, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Justičná 9, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 03. 09. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť sumu 143,24 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 35,41 eur, úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne z dlžnej sumy od 28. 08. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli dňa 12. 02. 2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 281 eur zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,42 eur, v počte splátok 24. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku. Žalobcom bol vyzvaný listom zo dňa 28. 04. 2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 251,18 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, denná úroková sadzba 0,025 % bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 29. 04. 2011 + 8 percentuálnych bodov / 365 dní (skrátená na 3 desatinné miesta). Žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia) + zosplatnená istina (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru) vo výške 122,58 eur, úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny (tzv. ušlý úrok, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru) v sume 20,66 eur, spolu vo výške 143,24 eur. Žalobca si uplatnil voči žalovanému úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 35,41 eur.
V doplnení žaloby zo dňa 17. 10. 2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v úverovej zmluve bol priamo dohodnutý okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 30,50 %, priemernej hodnote RPMN 48,96 % a úroku za poskytnutie úveru vo výške 26,61 % ročne. Kapitalizovaný denný úrok z omeškania vyčíslený sumou 35,41 eur si žalobca uplatňuje od
15. dňa nasledujúceho po zosplatnení (t. j. od 13. 05. 2011) do podania, resp. spísania návrhu (do 27. 08. 2013).
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, splátkovým kalendárom, listinou označenou ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 12. 02. 2010 uzavreli účastníci konania úverovú zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 281 eur (na financovanie kúpy tovaru) a ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v mesačných splátkach vo výške 15,42 eur, v počte splátok 24. Ročná úroková sadzba predstavovala 26,61 %, RPMN 30,50 % a priemerná hodnota RPMN 48,96 %. Celkové náklady spojené s poskytnutím úveru boli vyčíslené sumou 89,08 eur.
Zo splátkového kalendára bolo zistené, že žalovaný uhradil splátky v celkovej výške 267,30 eur.
Z listiny označenej ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 28. 04. 2011 bolo zistené, že žalobca uplatnil voči žalovanému právo na splatenie celého čerpaného úveru z dôvodu, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas. Súčasne vyzval žalovaného uhradiť dlžnú sumu v lehote 15 dní od spísania tohto listu.
Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP. Účastníci konania, ako aj právny zástupca žalobcu boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Súd vo veci rozhodol so zreteľom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Žiadna zo sporových strán nenavrhla odročiť súdne pojednávanie a nevzniesla žiadny dôkazný návrh.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení do 10. 06. 2010):
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013):
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka
Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel v žalobe v časti o zaplatenie istiny 82,44 eur, keďže vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť žaloby v uvedenom rozsahu. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo výške 281 eur a žalovanému vznikol záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v mesačných splátkach vo výške 15,42 eur, v počte splátok 24. Uzavretá úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Žalovaný si nesplnil svoj záväzok splácať riadne a včas poskytnutý úver, z tohto dôvodu žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Žalovanému vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi istinu a zosplatnenú istinu vo výške 122,58 eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil a nerozporoval uvedenú sumu ako ani čiastky, z ktorých pozostáva, rovnako ani dôkazy predložené žalujúcou stranou, neoznačil žiadne dôkazy, spochybňujúce tvrdenia žalobcu. Od uvedenej sumy súd odpočítal sumu 16 eur, ktorá v zmysle splátkového kalendára bola započítaná na upomienku I, sumu 12 eur, ktorá v zmysle splátkového kalendára bola započítaná ako upomienka II a sumu 12,14 eur, ktorá bola započítaná na zmluvnú pokutu. Žalobca netvrdil v žalobe žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali započítanie súm na poplatok za upomienku (nestačí uviesť všeobecný odkaz na úverové podmienky). V sporovom konaní má žalobca povinnosť tvrdenia, t. j. je povinný tvrdiť skutočnosti, ktorými odôvodňuje vznik, ako aj rozsah nároku. Žalobca v žalobe vôbec nerozlíšil, ktorej konkrétnej splátky sa poplatok týka a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik uvedeného nároku. Rovnako si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia v časti započítania sumy 12,14 eur na zmluvnú pokutu. Z vyššie uvedených dôvodov súd uvedené platby odpočítal od sumy 122,58 eur. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 82,44 eur.
Súd zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úroku zo zosplatnenej istiny, tzv. ušlého úroku vo výške 20,66 eur, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť v tejto časti žaloby. Podľa citovaného zákonného ustanovenia (§ 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka) sú úroky splatné najneskôr do doby splatnosti úveru, nie po splatnosti úveru. Zo zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru až do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Súd poukazuje na podstatu zmluvného úroku, ktorý je vyjadrením odplaty za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje peňažné prostriedky po lehote splatnosti). Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu SR, R 59/1998). Domáhať sa zmluvných úrokov po zosplatnení úveru a ďalej úročiť úver nezodpovedá charakteru a podstate zmluvného úroku. Po zosplatnení úveru sa dlžník nenachádza v režime požičiavania istiny a rovnako ani neužíva istinu, preto žalobcovi, ako veriteľovi neprislúcha odplata za užívanie požičanej istiny zmluvný úrok, ale sankčný úrok z omeškania.
Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu vzniklo žalobcovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzu stanovenú ECB. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 14. 05. 2011 (uplynutím 15 dní po zosplatnení), kedy úroková sadzba navýšená o 8 percentuálnych bodov predstavovala 9,25 % ročne. V zmysle návrhu žalobcu, ktorým je súd viazaný je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,025 % denne z dlžnej sumy (82,44 eur) od 14. 05. 2011 do zaplatenia (ktorá pokrýva obdobie od zosplatnenia do podania žaloby), keďže žalovaný je doposiaľ v omeškaní.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP. Žalobca bol úspešný v rozsahu 57,60 % (82,44 eur), žalovaný bol úspešný v konaní v rozsahu 42,40 % (60,80 eur). Z tohto dôvodu čistý úspech žalobcu predstavoval 15,20 %. V uvedenom rozsahu vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávali z pomernej náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške 2,51 eur (15,20 % zo sumy zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur). Právnemu zástupcovi žalobcu prislúcha odmena za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 16,60 eur, t. j. za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby) spolu vo výške 33,20 eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/ Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky právnemu zástupcovi prislúcha paušálna náhrada hotových výdavkov 15,62 eur (7,81 eur x 2 úkony vykonané v roku 2013). V zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky prislúcha právnemu zástupcovi žalobcu zvýšenie o DPH o sumu 9,76 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavovali celkom 58,58 eur. Keďže čistý úspech žalobcu predstavoval 15,20 %, žalovaný je povinný zaplatiť pomernú časť trov právneho zastúpenia vo výške 8,90 eur.
Trovy právneho zastúpenia činili 8,90 eur a ďalšie trovy konania (náhrada súdneho poplatku) vo výške 2,51 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi pomernú časť trov právneho zastúpenia a ďalších trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 OSP.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.