Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-109-2013.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/109/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou v právnej veci navrhovateľa: K. N., nar. X.X.XXXX, N. XXX/X, XXX XX V. I., štátny občan SR, proti odporcovi: D. N., nar. XX.X.XXXX, N. XXX/X, XXX XX V. I., adresa pre doručovanie: G. E. XX, XXX XX E., štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: C. N., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko odboru sociálnych vecí a rodiny Senec, so sídlom v Senci, Kysucká 14, ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky K. N., rodená U., narodená X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a odporcu D. N., rodený N., narodený XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, uzavreté dňa 16.4.2005, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, zväzok 60, ročník 2005, strana 177, poradové číslo 126 rozvádza.
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu C. N., narodený XX.X.XXXX nasledovného znenia:
Maloletý C. N., narodený XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletého C. N., narodený XX.X.XXXX vo výške 200 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec má právo styku s maloletým C. N., narodený XX.X.XXXX bez obmedzenia na základe dohody rodičov.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 12.6.2013 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Návrh na začatie konania odôvodnila navrhovateľka tým, že manželstvo s odporcom uzavrela po cca 2 a pol ročnej známosti, počas manželstva sa im narodil syn C.. S odporcom začali po krátkom čase od zoznámenia spolu bývať v dome matky navrhovateľky. Manželstvo bolo spočiatku, najmä počas trvania materskej dovolenky navrhovateľky, pomerne usporiadané. Odporca pracoval ako vodič kamiónu a prevažnú časť týždňa trávil mimo domova, takže s rodinou trávil väčšinou iba víkendy.
Problémy závažnejšieho charakteru začali vznikať po skončení materskej dovolenky navrhovateľky, keď začala znovu pracovať na trvalý pracovný pomer a bolo nevyhnutné, aby odporca pomáhal vo veciach týkajúcich sa vedenia a chodu domácnosti. Podpora zo strany odporcu však neprichádzala ani po opakovaných žiadostiach zo strany navrhovateľky, čo opakovane viedlo k nezhodám. Odporca prestal prejavovať akýkoľvek záujem o chod domácnosti a maloletého syna. Časté nezhody a názorové rozdielnosti medzi navrhovateľkou a odporcom zapríčinili, že si úplne prestali rozumieť a citovo sa navzájom odcudzili. Problémy nabrali závažný charakter v priebehu roku 2011, kedy prišlo k úplnému ochladnutiu citov zo strany navrhovateľky a skôr k vynucovaniu si pozornosti, ktorá už nebola prirodzená. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od septembra 2012 spolu s odporcom intímne nežijú. Odporca sa 1.11.2012 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka tiež uviedla, že odporca prejavuje nedostatočný záujem o maloletého syna, nedodržiava dohodnuté termíny stretnutí s maloletým, ktoré sám sľúbi. Styk s maloletým v posledných mesiacoch obmedzil na maximálne dva dni v mesiaci. S odporcom sa nepodarilo dohodnúť pravidelné stretnutia s maloletým. Vzniknutá situácia nepravidelných stretnutí a rušenia schôdzok maloletého vždy rozruší na dlhší čas. Odporca od odlúčenia samostatne nezabezpečuje pre maloletého žiadne úhrady za jeho potreby týkajúce sa školy, stravy, krúžkov, ošatenia, bývania, lekárskej starostlivosti a pod.. Na výživu a životné potreby maloletého však prispieva od odlúčenia sumou 200 eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že mesačné náklady na maloletého syna C. predstavujú sumu cca 550 eur (školné a stravné, školské potreby a literatúra, hračky/voľný čas, strava, krúžky, ošatenie, bývanie). S prihliadnutím na vyššie uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je hlboko, dlhodobo a trvalo rozvrátené, trvalo neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií a nie je ani predpoklad na obnovenie manželského spolužitia, navrhla navrhovateľka rozvod manželstva.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že manželstvo s navrhovateľkou uzatvorili po 3 a pol ročnej známosti, pričom na začiatku známosti odporca býval v podnájme v Bratislave a po istom čase sa na základe vzájomnej dohody nasťahoval do domu matky navrhovateľky, kde platil za nájom 2 000,-Sk mesačne. Dňa 17.9.2005 sa narodil syn C.. V piatom resp. šiestom mesiaci veku syna sa manželka rozhodla, že nastúpi do zamestnania, pričom túto skutočnosť s odporcom nekonzultovala, dohodla sa len so svojou matkou. Svokra prevzala starostlivosť o syna v čase keď navrhovateľka aj odporca pracovali. Odporca uviedol, že vždy sa staral o syna, chodieval s ním na ihrisko alebo sa so synom hral doma. V čase, keď asi pol roka pracoval na nočné zmeny, ráno po nočnej odviedol syna do škôlky a poobede pre neho prišiel a zabezpečoval starostlivosť o syna až do večera, kým neprišla z práce manželka. Odporca ďalej uviedol, že v roku 2006 sa s manželkou chceli osamostatniť a odísť od svokry, ktorá rôznym spôsobom zasahovala do manželského vzťahu navrhovateľky a odporcu, ktorí už mali schválený v banke úver na kúpu bytu. Opäť však zasiahla svokra aj so sestrami navrhovateľky s tým, aby sa nezadlžovali a neodsťahovali. Rozhodnutie zostalo na manželke a zostali tak aj naďalej bývať u svokry. V roku 2009 si predsa kúpili pozemok na stavbu rodinného domu, ktorý začali stavať v roku 2011. Odporca ďalej uviedol, že od júna 2011 zmenil prácu a až do marca 2012 pracoval u rovnakého zamestnávateľa ako manželka. V tom čase sa vyskytli problémy u zamestnávateľa a odporca sa po dohode s manželkou vrátil späť na kamióny, aby neboli finančne závislí len od jedného zamestnávateľa. Odporca jazdil na kamióne a chodil na služobné cesty tak, že bol 4 dni na služobnej ceste a potom bol doma a venoval sa synovi. Koncom roku 2011 dokonca plánovali druhé dieťa. V mesiaci október 2012 však manželka oznámila odporcovi, že sa chce rozviesť. Odporca následne odišiel z rodinného domu svokry, kde stále bývali a momentálne býva u svojej matky v E.. So synom sa stretáva podľa možností, ako mu to dovoľuje práca. Manželke platí na syna 200 eur mesačne, čo považuje za dostatočnú výšku primeranú jeho veku, potrebám a možnostiam. Odporca uviedol, že s rozvodom súhlasí, ak tu nie je iná možnosť, ale nesúhlasí s výškou výživného navrhovaného navrhovateľkou, nakoľko za postačujúce výživné považuje výživné vo výške 200 eur. Odporca taktiež uviedol, že nenavrhuje upraviť styk so synom z dôvodu, že jeho zamestnanie mu nedovoľuje vopred si naplánovať, že v určité dni bude doma, nakoľko chodí na 10 až 12 dňové turnusy na služobné cesty a jeho návraty sú neisté.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 16.4.2005 pred Matričným úradom Bratislava - Staré Mesto. U navrhovateľky aj odporcu ide o prvé manželstvo. Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa, a to maloletý C., narodený XX.X.XXXX.
Na pojednávaní dňa 17.10.2013 súd pripustil zmenu návrhu vo veci úpravy práv a povinností k maloletému tak, že ďalej konal o schválení dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nasledovného znenia: „Maloletý C. N., narodený XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletého C. N., narodený XX.X.XXXX vo výške 200 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Otec má právo styku s maloletým C. N., narodený XX.X.XXXX bez obmedzenia na základe dohody rodičov“
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa nášho právneho poriadku sa v manželstve uplatňuje zásada rovnoprávnosti v manželských vzťahoch. Ak sa však neplní, môže mať za následok rozvrat manželstva a následne môže viesť k rozvodu manželstva.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o výchove a výžive k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (§ 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2, § 62 a nasl. Zákona o rodine a v spojení s § 25 ods. 1) Zákona o rodine rozhodol tak, ako je to vo výrokovej časti rozsudku uvedené.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 144 veta prvá zákona č. 99/1963 Z.z. (Občiansky súdny poriadok) účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta práva O.s.p. s poukazom na to, že v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma späť svoje predchádzajúce priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásenia rozsudku na pojednávaní (§ 207 ods. 1 O.s.p.).