Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-3887-2006.pdf
PDF · 82.91 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/3887/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Stanislava Kolesárová, Ul. Prof. Sáru č.5, 974 01 Banská Bystrica, vo veci oprávneného: EURO-BUILDING, a.s., IČO: 35 683 066, Podunajská 23, 821 06 Bratislava, zastúpený splnomocneným zástupcom: spol. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., IČO: 36 868 876, Štefánikova 7, 949 01 Nitra, konajúca JUDr. Milošom Cimrákom, konateľ a advokát, proti povinnému: CarIST, s.r.o., IČO: 36 393 169, Vojtaššáka 7, 010 08 Žilina, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,30 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 09.10.2006, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.245,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 23.05.2005 do zaplatenia a trov exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 25.10.2012 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46K/115/2005 -50 zo dňa 06. 03. 2008, bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku dlžníka a obchodná spoločnosť s obchodným menom CarIST, s.r.o., so sídlom Vojtaššáka 7, 010 08 Žilina, IČO: 36 393 169 bola v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu v Žiline dňa 19.04.2008 v y m a z a n á .
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 19.04.2008 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h/ EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa tohto ustanovenia, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva zo skutočnosti, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra. Nakoľko k zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku pristupuje súd vtedy, ak majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu. Z daného vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 71,33 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu: podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté 09.10.2006.) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 32,30 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 19,92 Eur + DPH, z toho:
a/ 6,64 Eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodiny (§ 14 vyhlášky základná hodinová sadzba 6,64 € za každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. Kontrola návrhu na vykonanie exekúcie - 15 minút; 2. Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 minút; 3. Vyhotovenie výzvy povinnému
- 10 minút; 4. Vyhotovenie správy o stave exekučného konania - 20 minút;
K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
Ďalej súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: podnet na zastavenie exekúcie, vypracovanie vyúčtovania, oznámenie o skončení exekúcie a vrátenie poverenia; pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia.
b/ 13,28 Eur za 4 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2. Zisťovanie majetku povinného - Dopravný inšpektorát; 3. Zisťovanie účtu povinného - Daňový úrad; 4. Zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálne poisťovňa;
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu 1x 3,32 Eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor na doručenie uvedenej písomnosti využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad. Súd tu poukazuje na znenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie uvedenej písomnosti, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného.
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 7 Eur + DPH (§ 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky): 1. Poštovné - 7 Eur za: 1. Žiadosť o udelenie poverenia - 1,40 Eur; 2. Upovedomenie o začatí exekúcie 2x - 2,80 Eur; 3. Výzva povinnému - 1,40 Eur; 4. Žiadosť o vydanie uznesenia - 1,40;
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 7 Eur, ktoré boli preukázané poštovými doručenkami. Súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádza len 5 poštových doručeniek, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Telekomunikačné náklady zasa súd nepriznal z dôvodu, že z vyúčtovania trov exekúcie a ani z obsahu predloženého exekučného spisu nie je zrejmé, akú výšku si súdny exekútor uplatnil na telekomunikačných nákladoch. Tiež nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní týchto hotových výdavkov. K tomuto súd uvádza, že nárok na zaplatenie trov exekúcie je nárokom súdneho exekútora, preto by malo byť predovšetkým v jeho záujme, aby ním vyhotovené vyúčtovanie trov exekúcie bolo v súlade s obsahom exekučného spisu a neponechávalo žiaden priestor na dohady a nejasnosti. V tomto smere má vyvíjať iniciatívu výlučne súdny exekútor, a nie súd.
Súd tiež nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 6,64 Eur za spisový obal, fotokópie, spotrebu papiera, obálok a tonera, nakoľko podľa názoru súdu uvedené výdavky predstavujú výdavky na bežné kancelárske potreby a chod exekútorského úradu, za ktorých náhrada je zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Navyše výška a účelnosť uvedených výdavkov nie je preskúmateľná.
3/ DPH 20% zo základu 26,92 Eur vo výške 5,38 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.