Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-80-2013.pdf
PDF · 76.22 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/80/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom, vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. V., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž. X. P., N.. G.. E. Č.. X/XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov matky L. V., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž. X. P., N.. G.. E. Č.. X/XXX a otca neuvedeného, za účasti Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, o nariadení ústavnej starostlivosti maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Okresný súd v Žiari nad Hronom n a r i a ď u j e nad maloletou Y. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Ž. X. P., N.. G.. E. Č.. X/XXX ústavnú starostlivosť, ktorú bude zabezpečovať Detský domov Valaská, Chalúpková č. 483/2.
Matka maloletej L. V., X.. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa Y. V., X.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Valaská, Chalúpková č. 483/2, číslo účtu 7000523267/8180, VS-10, počnúc dňom umiestnenia maloletého dieťaťa do zariadenia.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 15.11.2012 bolo predbežným opatrením nariadené matke L. V., aby odovzdala maloletú dcéru Y. V., X.. XX.XX.XXXX dočasne do starostlivosti Detského domova Valaská, Chalúpková č. 483/2. Matka bola povinná prispievať na maloleté dieťa výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Uznesením zo dňa 12.02.2013 začal súd konanie podľa § 81 ods. 3 O.s.p. bez návrhu o nariadení ústavnej starostlivosti maloletej Y. V., X.. XX.XX.XXXX.
S poukazom na skutočnosť, že maloleté dieťa trpí ťažkým zdravotným postihnutím a žije s matkou, ktorá je sluchovo postihnutá, matka nemôže plnohodnotne zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Vzhľadom na skutočnosť, že matka nie je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa a nikto z rodiny nemá vytvorené podmienky a záujem starať sa o postihnuté dieťa, bolo maloleté dieťa dočasne zverené do Detského domova Valaská. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, aby nad maloletým dieťaťom bola nariadená ústavná výchova, rovnako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa ako aj zástupca Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom súhlasili s tým, aby maloletá bola umiestnená do ústavnej výchovy.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa § 54 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 601/03 Z. z. o životnom minime platného a účinného od 01.07.2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, ak ide o nezaopatrené dieťa.
V zmysle § 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v § 2 upravia vždy k 01.07. bežného kalendárneho roka.
Zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že keďže v danom prípade nepredchádzali z ústavného súdu iné výchovné opatrenia vzhľadom na zdravotný stav maloletého dieťaťa ako aj vzhľadom na skutočnosť, že matka nie je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa a nikto z rodiny nemá vytvorené podmienky a záujem starať sa o postihnuté dieťa, je v záujme dieťaťa a zo zabezpečenia jeho ďalšej výchovy ústavná starostlivosť, ktorá bude realizovaná v Detskom domove Valaská. O výške výživného súd rozhodol s prihliadnutím na vek, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj schopnosti a možnosti rodičov.
Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2013 bol rozsudok vyhlásený za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorý sa vzdali odvolania. Súd preto v súlade s ustanovením § 157 ods. 3 O. s. p. v odôvodnení rozsudku uviedol len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.