Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-147-2013.pdf
PDF · 90.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/147/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Brezne, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloletú K. A., nar. X.X.XXXX, bytom H. A., Q. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, zverenej do náhradnej osobnej starostlivosti P. S., nar. XX.X.XXXX, dcéru M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A., E. Y. XXXX/XX a Q. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky v plnom rozsahu z a m i e t a.
II. Matke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.7.2013 matka maloletej žiadala, aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť určenú rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/231/2012-64 zo dňa 11.12.2012 a maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil vyživovaciu povinnosť. Návrh vo veci samej matka maloletej odôvodnila tým, že maloletá sa zdržiava pri nej a nie pri P. S., ktorej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. P. S. vykonáva zamestnanie, ktoré jej znemožňuje väčšinu jej času tráviť s maloletou, maloletú zanedbáva a neplní si svoje povinnosti vyplývajúce z náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletá sa svojej sestre zverila o tom, že je jej ľúto za matkou a chcela by sa k nej vrátiť.
Otec maloletej a P. S., ktorej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti sa k návrhu napriek výzve súdu písomne nevyjadrili.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol návrh matky zamietnuť a maloletú ponechať v náhradnej osobnej starostlivosti. V starostlivosti P. S. o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, výchova aj opatera je na dobrej úrovni. V správe popísal pomery v domácnosti P. S., ktorá má s maloletou výborný vzťah porovnateľný s rodinným vzťahom. V domácnosti má každý vymedzený okruh povinností, K. má vytvorené vyhovujúce podmienky pre štúdiu, o ktorom svedčia aj výborné študijné výsledky. Maloletá je citovo naviazaná na rodinu P. S. a nevie si predstaviť odlúčenie od nich. Na dobu, keď žila so svojou matkou má zlé, až traumatizujúce spomienky. Podľa vyjadrení maloletej jej matka vulgárne nadávala, nestarala sa o ňu, bola jej na príťaž a to napriek tomu, že maloletá robila všetko, čo bolo v jej silách, aby matku ničím neprovokovala. Uvedené tvrdenia maloletej potvrdila jej stará matka zo strany matky, ktorá uviedla o matke maloletej, že táto je osoba nestabilná, výbušná a konfliktná. V starostlivosti o deti preukazovala vážne nedostatky. Maloletá odchádzala z domácnosti matky vo veľmi nepriaznivom psychickom stave; prostredie, v ktorom vyrastala bolo poznačené množstvom konfliktov týkajúcich sa financií a bývania. Obyvatelia domu, kde býva matka, vidia v snahe matky o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti len snahu o prilepšenie si po stránke finančnej. Sociálne, bytové
podmienky u matky maloletej nie sú vyhovujúce a zmena výchovného prostredia by nebola pre maloleté dieťa priaznivá a žiaduca.
Súd vo veci samej vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 20.9.2013 a 16.10.2013, vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Matka maloletej prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na podanom návrhu, žiadala zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť a žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti s povinnosťou maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Matka uviedla, že o zrušenie náhradnej starostlivosti žiada z dôvodu, že maloletá je dennodenne v dome, kde ona býva, ona sa tam stravuje, pričom matka platí nedoplatky za elektrinu. Maloletá je u P. S. od januára 2013, odvtedy trikrát za týždeň chodí k matke, keď je potrebné spraviť nejakú úlohu na počítači. Matka o maloletú od januára 2013 starostlivosť nezabezpečovala, dcéra chodila len na počítač, matka s ňou bola polhodinu až hodinu. Matka vie, že maloletá išla na strednú školu - na obchodnú akadémiu. Pokiaľ ide o názor dcéry na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, matka tento názor dcéry nepozná. Dcéra jej neodpovedala, lebo sa bojí P. S. a jej matky. Pokiaľ ide o vzťahy v domácnosti matky, resp. v dome, v ktorom býva ona a jej rodina, jej matka a jej brat s rodinou, tieto vzťahy sú naďalej konfliktné, matka sama uviedla, že toto prostredie nie je zdravé ale ona nemá kde inde ísť bývať. Ona konflikty nerobí, pričom maloletá bola pôvodne na jej strane a neskôr sa začala stavať na stranu pani A., ktorá je matkou P. S.. Na otázku, k akej zmene pomerov došlo na strane matky, táto na pojednávaní uviedla, že ju obrali o 83,20 Eur, nakoľko nezaplatili dane. Prostredie podľa nej by bolo vhodné, keby sa do nich jej brat a jeho priateľka A. nestarali. Pokiaľ ide o kontakt matky pred pojednávaním ona sa P. S. nepozdravila, ona sa jej nezdraví. Dcére sa nepozdravila, všimla si ju až neskôr lebo mala mokré okuliare.
P. S., ktorej je maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti zdôraznila, že so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasí. Ona sa o tom rozprávala s maloletou, ktorá s tým rovnako nesúhlasí. Ona si maloletú k sebe brala z dôvodu situácie v domácnosti matky, boli tam neustále hádky medzi matkou maloletej a jej matkou, medzi matkou a bratom maloletej, hádali sa tam všetci dohromady. Matka sa o maloletú vôbec nestarala, starala sa o ňu jej matka Z. A.. Maloletá ale do tej domácnosti chodieva na počítač a ku starej matke, cestou zo školy sa tam zastaví. Maloletá si upravila vzťah s bratom Q., matka o ňu ale záujem nejaví a maloletá o ňu tiež nie. Maloletá keď prišla do jej domácnosti mala psychické problémy, ktoré sa po dvoch týždňoch upravili; maloletá bola ustráchaná v kontakte s cudzími ľuďmi, plakávala a bála sa. Teraz je sebavedomá a spokojná. Popísala tiež svoju starostlivosť o maloletú a svoj vzťah k nej.
Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že si myslí, že deti by mali byť vychovávané biologickými rodičmi a nemali by byť v starostlivosti iných. On ale podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa nemá. On s matkou maloletej v čase jej narodenia žili oddelene, s maloletou sa za posledných 5 rokov stretol asi raz. On pomery v domácnosti matky ani v domácnosti P. S. nepozná. Nepozná vzťah medzi maloletou a matkou, nevedel sa vyjadriť v otázke zverenie maloletej do starostlivosti matky.
Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že prostredie matky nie je vyhovujúce pre výchovu maloletej. Matka jej v minulosti viackrát vulgárne nadávala, vychovávala ju v sociálne patologickom prostredí. Preto kolízny opatrovník mal za to, že je potrebné maloletú ponechať v náhradnej osobnej starostlivosti.
Maloletá pri svojom výsluchu uviedla, že k matke späť ísť nechce, matka ju nepodporuje a maloletá si myslí, že ju nemá rada. S matkou sa nerozprávajú. Matka sa jej venovala tak, ako sa má matka venovať asi do jej štrnástich rokov, potom sa zmenila, zmenila sa aj voči jej sestre. Ona sama u matky žiadnu zmenu k lepšiemu nepozoruje. Pokiaľ by si mala vybrať ona, chcela by naďalej bývať u P. (S.); u svojej starej matky a u Z. A. by nechcela byť nakoľko tam býva aj jej matka. Z ľudí čo pozná by ale bola najradšej u svojho nevlastného brata. Pokiaľ ide o P. S. táto sa jej venuje ohľadom školy, majú spolu dobrý vzťah, majú sa vzájomne radi. Majú spolu priateľský vzťah ale aj vzťah akoby rodič s dieťaťom. Pokiaľ ona chodí do domácnosti, kde býva matka, ona tam chodí za starou matkou a strýkom a na počítač, za matkou tam nechodí. Má pocit, že je o ňu v súčasnosti lepšie postarané ako keď bola u matky, sestre nepovedala, že sa chce vrátiť k matke. Ak by sa mala na základe rozhodnutia súdu vrátiť k matke bola by nešťastná a spravila by všetko preto, aby sa mohla vrátiť späť k P. (S.).
Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 30C/219/96-25 zo dňa 31.1.1997 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Maloletá, narodená po rozvode manželstva rodičov, bola rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. P/169/106 zo dňa 7.12.1999 zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným, ktoré bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 5P/28/2008-146 zo dňa 20.3.2009.
Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/231/2012-64 zo dňa 11.12.2012 bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti P. S. s povinnosťou zabezpečovať starostlivosť o výchovu, vzdelanie, výživu a všestranný rozvoj maloletej. Rodičia boli zaviazaný k plateniu výživného k rukám P. S.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že maloletá bola do náhradnej osobnej starostlivosti zverená na tom základe, že vyrastala v rodine, ktorá je dlhodobo spojená s konfliktným správaním sa matky maloletej k takmer všetkým členom rodiny; matka maloletej emocionálne ochladla voči maloletej a toto vyústilo do neurotických prejavov u maloletej. Maloletá sa v rodine matky necítila dobre a sama mala záujem odtiaľ odísť. Záujem maloletej vyžadoval pre zachovanie jej zdravého psychického vývinu umožniť jej opustiť konfliktné rodinné prostredie; u P. S. boli splnené všetky zákonné predpoklady pre to, aby maloletá mohla byť zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletá sama sa v prítomnosti matky necítila dobre a chcela od nej odísť.
Podľa § 44 ods.1 Zákona č.36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 45 ods.1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 47 ods.1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
Podľa § 47 ods.2 Zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dôvod pre zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti nie je daný. Pokiaľ bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, bolo tak z dôvodu situácie v rodine matky, zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti bolo nevyhnuté pre zachovanie zdravého psychického vývinu maloletej a umožnilo jej opustiť konfliktné rodinné prostredie. Dôvodom pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti bolo teda konfliktné prostredie v domácnosti matky, ktorá obýva rodinný dom so svojou rodinou, so svojou matkou a rodinou brata matky maloletej, ktorého partnerkou je matka P. S.. Pokiaľ ide o konfliktné prostredie, v minulosti zistený skutkový stav trvá, konflikty medzi členmi širšej domácnosti naďalej pretrvávajú. Sama matka pripustila, že od rozhodovania súdu o náhradnej starostlivosti sa situácia nezmenila, sama by sa z uvedeného rodinného domu odsťahovala, keby jej to umožňovala jej finančná situácia.
Dlhodobo konfliktné prostredie v domácnosti matky malo výrazne nepriaznivý vplyv na maloleté dieťa, čo vyústilo do neurotických prejavov u maloletej; po jej zverení do náhradnej osobnej starostlivosti sa psychický stav maloletej stabilizoval. V minulosti bolo konštatované, že matka maloletej voči nej
emocionálne ochladla. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj v tomto konaní, v priebehu konania sa matka maloletej nijako emočne pozitívne voči maloletej neprejavila a predovšetkým poukazovala na konfliktnú situáciu v rodine, ktorú podľa jej vlastných vyjadrení sama nespôsobila. S prihliadnutím na uvedené má súd naďalej zato, že matka maloletej nedokáže zabezpečiť v súčasnosti takú starostlivosť o dieťa, ktorá by zaručovala zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej a v súčasnej dobe by sa maloletá po prípadnom trvalom návrate do domácnosti matky ocitla v ohrození svojho riadneho vývoja a psychického stavu. Počas náhradnej osobnej starostlivosti si síce matka riadne plnila svoju vyživovaciu povinnosť, inak ale o maloletú neprejavovala riadny a ozajstný záujem, nedokázala svoje pomery zmeniť a nedokázala ani z časti obnoviť svoj narušený vzťah k maloletej.
Z uvedených dôvodov má súd zato, že dôvody, ktoré viedli k zvereniu maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti naďalej trvajú. Súd tiež prihliadal aj na vyjadrenie maloletej, ktorá vo veku XX-tich rokov sama prejavila svoj záujem, aby bola ponechaná v náhradnej osobnej starostlivosti P. S., s ktorou má dobrý vzťah. Súd nezistil zo strany maloletej žiadne také pohnútky maloletej, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi a ktoré by ju k takémuto stanovisku viedli. Zároveň v starostlivosti P. S. o maloletú žiadne nedostatky zistené neboli.
Otec maloletej záujem o jej zverenie do svojej osobnej starostlivosti neprejavil, v konečnom dôsledku sa o maloletú nikdy riadne nezaujímal, táto sa narodila až po rozvode manželstva a starostlivosť o maloletú nikdy nezabezpečoval.
Z uvedených dôvodov súd návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a nadväzujúci návrh na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného v celom rozsahu zamietol.
Súd neakceptoval návrhy matky na doplnenie dokazovania výsluchom súrodencov maloletej, ktorí s matkou žijú v spoločnej domácnosti. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na začatie konania nie je podstatné, z koho iniciatívy konflikty v domácnosti pretrvávajú ale skutočnosť, že tieto priznané konflikty mali negatívny vplyv na maloletú a nesporne by negatívny vplyv konfliktnej situácie v domácnosti matky na maloletú pokračoval a stupňoval sa po jej prípadnom trvalom návrate do domácnosti matky.
Právny zástupca matky žiadal rozhodnúť o trovách konania.
Podľa § 81 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Podľa § 144 ods.1 písm.a) Občianskeho súdneho poriadku, Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu;
O uplatnenom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení zákona. Vo veci išlo o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré súd mohol začať i bez návrhu na začatie konania. Preto súd s prihliadnutím na ustanovenie § 144 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že matka nárok na náhradu trov konania nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.