Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-273-2013.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/273/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, proti odporcovi: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom Y. F., O. XXX/XX, o zaplatenie sumy 936,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25. apríla 2013, č. k. 10C/367/2012 - 27, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 386,06 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 21.6.2010 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konaniach rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 3, § 2 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 1 písm. b), g), ods. 3 Zákona o ochrany spotrebiteľa, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. k), 5, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR 586/2008, Smernice rady 93/13E. s. z 5.4.1993, § 4 ods. 2, 3, 4, 5 zák. č. 258/2001 Z. z. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posúdil zmluvu o poskytnutí expresnej pôžičky zo dňa 27.6.2005 ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a teda ide o spotrebiteľský vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Je zrejmé, že ide o tzv. typovú zmluvu, vrátane všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené navrhovateľom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky okrem výšky úveru prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s jednotlivými vopred pripravenými kolónkami, kde sa vyplňujú potrebné údaje. V každom prípade ide o občianskoprávny vzťah. Súd posúdil predmetnú zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, kde podľa § 4 ods. 1, 2 zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy musí zmluva spĺňať zákonom dané podmienky. Absencia niektorých má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda bez akéhokoľvek navýšenia, len v hodnote poskytnutej služby teda výšky spotrebiteľského úveru. V danom prípade súd zistil, že predmetná úverová zmluva zo dňa 27.6.2005 neobsahuje náležitosti a to poukazuje na ust. § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje o RPMN a neobsahuje ani údaje o výške úrokovej sadzby. To znamená že, navrhovateľ má nárok na reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 30.000,- Sk / 991,85 eur. Navrhovateľ v návrhu si uplatnil sumu 936,32 eur s príslušenstvom, z tejto sumy istina je 848,48 eur, zmluvná pokuta vo výške 87,84 eur. Do času postúpenia pohľadávky odporca uhradil sumu 462,42 eur. Zmluva bola uzavretá, úver bol poskytnutý a návrh navrhovateľa je preto dôvodný, čo do sumy vo výške 386,06 eur, keď navyše je odporca povinný zaplatiť aj úrok z omeškania z tejto sumy, lebo úver aj z príslušenstvom mal uhradiť. Pokiaľ sa týka dojednania o zmluvnej pokute v úverových podmienkach ( čl. IX. písm. b) ods. 1 VOP ide o dojednanie absolútne neplatné. Sú písané veľmi drobným písmom, voľným okom skoro nečitateľným, ako aj celé úverové podmienky. Dojednanie o zmluvnej pokute ako to vyplýva z obsahu úverových podmienok je zapracované medzi menej podstatné a menej významné obchodné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak nedôležitá a nehovoriac o tom, že taký dojem vyvoláva aj veľkosť písma, ktorým sú tieto podmienky písané. Úverové podmienky sú prakticky nečitateľné, teda nejasné, neurčité a teda aj neplatné. Podľa zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka, zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu a v danom prípade táto absentuje. Už len z tohto vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná v zákonom predpísanej písomnej forme, nie napr. ako úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 Občianskeho zákonníka požadovať úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. Preto jej obsiahnutie v úverových podmienkach nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Občiansky zákonník neobsahuje žiadnu zákonnú úpravu o tom, že zmluvné podmienky môžu byť obsiahnuté v tzv. všeobecných obchodných podmienkach. Okrem toho úverové podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to čo v nich bude alebo nebude, a v akej forme a podobe určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí a formuluje. V podstate odporkyňa ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce spotrebiteľský úver získať má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby od neho. Naviac úverové podmienky, súčasťou ktorých majú byť aj dojednania o zmluvných pokutách nie sú podpísané ani navrhovateľom ani odporcom, pričom základné ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu a nedodržanie je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodom jej absolútnej neplatnosti. Preto dospel súd k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Ako nedôvodný preto súd zamietol návrh navrhovateľa v časti zmluvnej pokuty vo výške 87,84 eur a poukazujúc na vyššie uvedené zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 386,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.6.2010 až do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konaniach rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého dospel k záveru, že navrhovateľ žiada o zaplatenie istiny 936,32 eur, úspešný bol v sume 386,02 eur (t.j. úspešným bol 41,24 %, neúspešný 58,76 % a pomer jeho úspechu a neúspechu je 17,52 %).
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a to v rozsahu navrhovateľovi zamietnutej sumy vo výške 462,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 462,42 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, v časti zmluvnej pokuty vo výške 87,84 eur a v časti náhrady trov konania. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa posúdiť predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko údaje o výške RPMN je riadne uvedený v tabuľkovej časti čl. VIII. Všeobecných obchodných podmienok pôžičky, poskytovanej spoločnosťou, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. K argumentácii súdu prvého stupňa, že úverová zmluva neobsahuje údaje o výške úrokovej sadzby odvolateľ uviedol, že ku dňu 27.6.2005, kedy bola uzavretá zmluva, označenie úrokovej sadzby nebolo obligatórnou náležitosťou spotrebiteľského úveru pod sankciou jeho posúdenia za bezúročný a bez poplatkov, v prípade neuvedenia tohto údaju. Čo sa týka zamietnutia žalobného návrhu v častiach zaplatenia zmluvnej pokuty, tak v danom prípade zmluvná pokuta bola vo výške 87,84 eur uplatnená v zmysle čl. IX. písm. b) bod 1 Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej navrhovateľom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, ktorú odporca riadne podpísal. Výška žalobcom uplatnenej pokuty v sume 87,84 eur je vypočítaná ako 10 % z hodnoty výšky neuhradených splátok tvoriacich postúpenú dlžnú istinu v celkovej sume 878,48 eur. Sám odporca ešte pred podpisom úverovej zmluvy potvrdil oboznámenie sa so všeobecnými zmluvnými podmienkami, potvrdil záväzok ich dodržiavania a zároveň potvrdil aj ich prevzatie a k zmluvným dojednaniam úverovej zmluvy nemal žiadne výhrady.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. po zistení, že odvolanie podal včas oprávnená osoba - účastník konania § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 848,48 eur, zmluvnej pokuty vo výške 87,84 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 878,48 eur od 21.6.2010 do 18.11.2011, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 848,48 eur od 19.11.2011 do zaplatenia.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý v časti istiny 462,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.6.2010 do zaplatenia, v časti zmluvnej pokuty vo výške 87,84 eur a v časti trov konania.
Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporca nesplnil svoju povinnosť a navrhovateľovi čerpaný úver nevrátil, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch a či teda navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených zamietnutou časťou návrhu a to v časti istiny 462,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.6.2010 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty vo výške 87,84 eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 27.6.2005 a z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 27.6.2005 uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol žalovanému finančný úver vo výške 30.000,- Sk, ktorý sa zaviazal odporca zaplatiť navrhovateľovi v 60-tich mesačných splátkach po 995,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli i úverové zmluvné podmienky navrhovateľa a odporca svojím podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.
Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere „od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie je v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčne a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 4 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Navrhovateľ ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Odporca však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010) a preto navrhovateľ ako veriteľ nemal právo na ich zaplatenie.
Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nemôže v zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 27.6.2005, od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, nakoľko tieto nie sú uvedené v predmetnej zmluve a taktiež nie sú uvedené v úverových podmienkach spoločnosti.
Vo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa nepriznania zmluvnej pokuty vo výške 87,84 eur, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, že uplatňovaná zmluvná pokuta je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.
Ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje stranám pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
V prípade uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, bezpochyby ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený žalobcom v postavení dodávateľa bez toho, aby odporca mal možnosť ju ovplyvniť. Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na všeobecné obchodné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť obdobne napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných podmienok. Závery prvostupňového súdu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania majú oporu aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa možno napraviť iba pozitívnym zásahom, a to naplnením ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zároveň sú súladné i s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ, podľa ktorých ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ako podstatná súčasť politiky ochrany spotrebiteľa Európskej únie sleduje rast kvality života bežných ľudí pri zohľadnení ochrany ich základných práv a oprávnených ekonomických záujmov.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol (462,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.6.2010 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty vo výške 87,84 eur) rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a taktiež jej nevyplývajú z obsahu spisu.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom 3 : 0 teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.