Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_10C-513-2013.pdf
PDF · 69.56 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/513/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci navrhovateľa: R. R., V.. XX.XX.XXXX, P. O. XXX, proti odporkyni: D. R., V.. XX.XX.XXXX, P. O. XXX, Y. R., R. V. XX, Č., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľovi, ktorá jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XP/XX/XXXX a to s účinnosťou od 06.09.2013.
Súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania účastníkom konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal súd o zrušenie vyživovacej povinnosti odporkyne, ktorá jej bola uložená rozsudkom Okresného súdu Vranove nad Topľou zo dňa 25.04.2006, sp. zn. XP/XX/XXXX a to od XX.XX.XXXX z dôvodu, že už ukončil štúdium a v súčasnosti je evidovaný na ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou od 02.09.2013.
Odporkyňa sa pojednávania vo veci nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila a s návrhom navrhovateľa súhlasila.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/ XXXX a z neho rozsudkom zo dňa 25.04.2006, vyjadrením odporkyne zo dňa 14.10.2013, výsluchom navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 14.10.2013 uviedla, že momentálne pracuje v Českej republike. K návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti uviedla, že s týmto plne súhlasí.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že tento skončil povinnú školskú dochádzku a pre priznanie dávok v hmotnej núdzi potrebuje rozhodnutie súdu o zrušení vyživovacej povinnosti odporkyne voči nemu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 78, ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom ako zákonná povinnosť nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým oprávneným. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a pod. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť napr. vyšší vek dieťaťa, podstatné zvýšenie a zníženie príjmu rodičov a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom prípade. Životná úroveň s odkazom na výdavky, ktoré vznikajú rodičovi je potrebné skúmať z oblasti nevyhnutnosti vynakladania týchto výdavkov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení a vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ sa stal plnoletým, ukončil štúdium a je schopný sa zamestnať, čím sa natoľko zmenili pomery, že nežiada, aby mu matka prispievala na jeho výživu a preto súd vyživovaciu povinnosť odporkyne k jej plnoletému synovi zrušil a to spätne odo dňa podania návrhu, teda odo dňa 06.09.2013.
Keďže žiaden z účastníkov nežiadal priznať náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.