Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-119-2012.pdf
PDF · 92.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/119/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: Mgr. K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, D., občan SR proti žalovaným: 1/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, D., občianka SR a 2/ C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 3, D., občan SR, o zaplatenie 296,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 3. novembra 2011 č. k. 10C/26/2011-90 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .
Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov tohto konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 143,40 eur a 8,5 % p.a. úrok z omeškania z uvedenej sumy odo dňa 19.03.2009 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného z žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká táto povinnosť druhému žalovanému, vo zvyšku návrh zamietol a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania 17,50 eur. Čiastočné vyhovenie žalobe ako aj jej zamietnutie vo zvyšku odôvodnil právne ust. § 127 ods. 1, § 415, § 417 ods.1,2, § 419, § 420 ods1 a § 489 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom tým, že účastníci konania sú vlastníkmi susedných pozemkov. Žalovaní sú vlastníkmi cca 44 ročných smrekov, ktorých časť konárov a koreňov presahovala na pozemok žalobcu, ktorý ich vyzval na ich odstránenie z dôvodu, že na svojom pozemku chcel začať stavať rodinný dom. Práve tieto mu bránili vo výkone jeho vlastníckeho práva k pozemku, v zameraní a stavaní. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že žalovaní ako vlastníci stromov sa musia zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozovali výkon jeho práv, sú povinní sa o svoje stromy starať. V čase, keď žalobca nevlastnil susedný pozemok a za života matky žalovanej 1/ boli orezávané konáre stromov previsnuté i na susedný pozemok. Súd prvého stupňa prihliadal na to, že žalovaní tvrdili, že vyhovením žiadosti žalobcu by porušili zákon, avšak na druhej strane skôr už zo smrekov konáre zrezávali. Keďže žalovaní na výzvu žalobcu nereagovali, mal za to, že žalobca oprávnene pristúpil k odstráneniu koreňov prenikajúcich na jeho pozemok zo svojho pozemku, oprávnene odstránil vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Opísaný skutkový stav (pred orezávaním) vyhodnotil prvostupňový súd tak, že žalobca bol koreňmi a konármi stromov susedov rušený vo svojom pokojnom stave, pretože nemohol začať stavať už naprojektovaný dom. Mal za to, že svojpomocným konaním žalobcu nie je jeho výkon tzv. legálnej služobnosti, t.j. konkrétne odstránenie presahujúcich vetví a koreňov podľa § 127 O.z., pokiaľ by tak žalobca neučinil, nemal by do dnes postavený na svojom pozemku rodinný dom, čím by mu bolo zamedzené vykonávať svoje vlastnícke právo k pozemku. Prerastaním konárov a koreňov nad mieru primeranú pomerom na
pozemok žalobcu došlo k rušeniu napríklad tienením, vysávaním živín z pôdy, postavením vyššieho múru, osadenie rodinného domu (rozhodnutie R 37/1985). Tým, že žalovaní boli pasívny, odmietli odstrániť prerastajúce korene a konáre, hrozila žalobcovi škoda práve ich absenciou konania, preto žalobca zakročil na odvrátenie škody spôsobom primeraným okolnostiam, keď pritom použil svojpomoc v zákonom vymedzených medziach a nemožno ho kvalifikovať ako protiprávny úkon. Svojpomoc zrealizoval pomocou svojho otca (ktorý vykopal ryhu, odstránil korene, organizoval orezávanie konárov), pomocou ďalších dvoch kamarátov otca, ktorí zrezávali konáre či požičanej auto plošiny. Po vyporiadaní sa s otázkou oprávnenosti odstránenia konárov koreňov, riešil oprávnenosť uplatneného nároku na zaplatenie 296,28 eur, kde prihliadal na to, že žalobca odvracal škodu, čím v zmysle § 419 O.z. má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, preto sa oprávnene domáha plnenia od žalovaných 1/ a 2/ ako vlastníkov hlavnej veci - stromov, ktorí majú povinnosť sa o ne riadne starať a to nie len, keď to oni uznajú za vhodné ale i v prípade, ak ich o to požiada sused upozorniac ich, že mu konáre a korene bránia vo výkone jeho vlastníckeho práva.
Poslednú otázku, ktorú prvostupňový súd riešil, bola oprávnenosť domáhania sa úhrady práve sumy 296,28 eur, ktorá pozostávala 1/ zo zaplatenej faktúry za požičanie autoplošiny v sume 2.106 Sk, 2/ z odmeny zaplatenej mužom pomáhajúcim pri pílení konárov v sume 2.500 Sk a 3/ z odmeny pre otca žalobcu v sume 4320 Sk za kopanie ryhy, odstraňovanie konárov a benzín pri cestovaní na pozemok navrhovateľa a späť domov. Súd prvého stupňa mal zhodným tvrdením účastníkov preukázané, že orezanie konárov bolo urobené až na tretí pokus a pílenie bolo zrealizované počas jedného dňa. Výpoveďou žalovanej 1/ a svedka mal preukázané, že svedok ( otec žalobcu) kopal roku 2008 ryhu 4 dni za čo mu žalobca odovzdal odmenu 143,40 eur ( 4.320 Sk ) a odstraňovanie koreňov 132,78 eur ( 4.000 Sk ) a za spotrebu benzínu pri jazdení na pozemok žalobcu z Červenej veže ( kde býva ) v sume 10,62 eur ( 320 Sk) čo predstavuje náhradu za spotrebu pohonných hmôt za 4 cesty po 80 Sk ( 2,66 eur). Z internetových stránok štatistického úradu SR(http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16278) vyplýva, že v roku 2008 bola hodinová mzda pracovníka v odbore stavebníctvo, kód: 050908 v sume 130 Sk ( 4,32 eur). Kopáčske práce sa zahŕňajú do odboru stavebníctva. Na základe zistení z internetovej stránky Štatistického úradu SR i potvrdenia odporkyne v 1. rade o rozsahu doby, koľko otec navrhovateľa korene vykonával, súd upustil od pôvodného úmyslu ustanoviť znalca na určenie výšky odmeny za vykonané práce pri kopaní a odstraňovaní koreňov. Vychádzajúc z preukázanej skutočnosti, že svedok kopal ryhu 4 dni - denne po 8 hodín, súd vyhodnotil požadovanú sumu 4000 Sk za primeranú. Podľa štatistických údajov účinných k februáru 2008 ( kedy boli práce realizované ) si za stavebné práce kopáčskeho charakteru mohol pýtať 130 Sk x 8 hodín x 4 = 4.160 Sk. Navrhovateľ svedkovi vyplatil odmenu 4.000 Sk za prácu a 380 Sk za cestovanie ( 4 cesty á 80 Sk ), ktoré sumu súd považuje za oprávnené a preto zaviazal odporcov zaplatiť ich spoločne a nerozdielne žalobcovi.
Pokiaľ išlo o ostatné požadované sumy 2.106 Sk za faktúru (požičanie auto plošiny) a 2.500 Sk za odmenu pomocníkom pri orezávaní konárov, mal preukázané, že v skutočnosti výšku odmeny dohadoval otec žalobcu a on ich aj vyplácal. Tieto sumy žalobca doposiaľ svojmu otcovi nevyplatil, preto sa musel vyporiadať s rozpornými tvrdeniami žalobcu v súvislosti s týmito finančnými sumami, keďže v návrhu neuvádzal, že by mal mať tieto sumy požičané od otca. Na prvom pojednávaní žalobca uviedol, že otec od neho nechcel vrátiť peniaze, ktoré vyplácal, na druhom pojednávaní už tvrdil, že peniaze má od otca požičané a návrh na súd podal, aby peniaze vymohol a otcovi ich vrátil. Vyjadrenia žalobcu v tomto smere vyhodnotil ako zavádzajúce, keď otec žalobcu v skutočnosti odmeny vyplatil a od žalobcu ako od syna nič nechcel. Samotné tvrdenie žalobcu o pôžičke až na poslednom pojednávaní vyhodnotil ako účelové v snahe dosiahnuť plnenie i v tomto smere. Objektívne mal preukázané, že sumu za požičanie auto plošiny a odmenu pomocníkom platil osobne otec žalobcu, ktorý je aktívne legitimovaný na domáhanie sa v tomto smere plnenia od žalovaných 1/ a 2/. Súd prvého stupňa mal preukázané, že žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ listom zo dňa 11.03.2009 na dobrovoľné zaplatenie sumy 8.926 Sk (296,28 eur) do 7 dní, ktorú výzvu žalovaní prevzali dňa 23.03.2009 a v lehote a ani po jej uplynutí neuhradili ani časť požadovanej sumy, čím dostali sa do omeškania s plnením, preto sa žalobca oprávnene domáhal i úroku z omeškania vo výške 8,5 % p.a. odo dňa 19.03.2009 do zaplatenia.
Proti tomuto rozsudku podal včas čo do zamietajúcej časti odvolanie žalobca navrhujúc zmenu rozsudku vyhovením žaloby aj v zamietajúcej časti. Namietal nesprávnosť skutkových zistení, ktoré vyvodil prvostupňový súd z vykonaného dokazovania. Pred súdom prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že osobám vykonávajúcim orezávanie konárov bola vyplatená odmena v jeho mene čo aj
súd prvého stupňa uznal, pričom má za to, že súhlas v tomto smere s vyplácaním odmeny bol udelený jeho otcovi, a teda tento vyplácal odmenu v jeho mene, preto podal žalobu, aby mu mohol peniaze vrátiť, keďže otec konal na jeho príkaz a v jeho mene. Sama skutočnosť, že jeho otec zaňho zaplatil z sumy ešte neznamená, že tak urobil k svojvoľne bez jeho vedomia respektíve na svoje vlastné náklady. Prvostupňový súd v tomto smere svojím absurdným prístupom k veci navodil dojem ako keby mal mať jeho otec voči nemu respektíve voči žalovaným 1/ a 2/ pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, čo sa však nezakladá na pravde, pretože z celého kontextu ním predložených a vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že objednávateľom a tým kto zaplatil za vykonané dielo - orezanie konárov, teda uzavrel zmluvný vzťah, bol on a jeho otec vo vzťahu k nemu konal na základe ústne udeleného plnomocenstva.
Proti rozsudku podali čo do vyhovujúcej časti odvolanie aj žalovaní navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby aj v tejto časti. Namietali, že vlastnícke právo požíva ochranu pri dodržaní všetkých zákonov. Žalobca v rozhodnutí o umiestnení stavby aj stavebnom povolení má určené záväzné podmienky uskutočňovania stavby. Prvý návrh na umiestnenie stavby podal v roku 2004, ktoré bolo zastavené, pretože nechcel uznať požadované podmienky odstupu stavby od stromov a v konaní nepokračoval. Potom vo februári 2008 nastúpil otec žalobcu a začal kopať ryhu pri oplotení a odstraňovať korene stromov pričom jeho činnosť zastavila až pracovníčka Okresného úradu životného prostredia Piešťany a vyzvala ho listom, aby s touto činnosťou prestal, pretože mu bude udelená pokuta. Kopal tri dni s výdatnými prestávkami vyplnenými bohatou diskusiou z okoloidúcimi, ktorým vysvetlil, že on tým za tými stolmi ukáže, že tam žiadne korene nie sú. Následne bola podaná nová žiadosť na stavebný úrad Piešťany, ktorý prerušil konanie a požadoval stavbu osadiť dva metre od hranice stavebného pozemku. Následne konanie nabralo nezákonný postup a boli nútení obrátiť sa na súd.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolaní napadnutých častí vo veci samej celú vec, keďže to vyplývalo z rozsahu odvolaní napadnutých častí rozsudku a tiež čo do rozhodnutia o trovách konania, majúceho povahu rozhodnutia závislého na čo aj len čiastočne napadnutých častiach rozhodnutia vo veci samej a to podľa § 214 ods. 1 O. s. p. na pojednávaní, a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti je potrebné ako vecne správny potvrdiť a naopak v napadnutej vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu v tomto smere ako nedôvodnú zamietnuť.
Podľa § 127 ods. 1 O.z., vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 415 O.z., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 417 ods.1,2 O.z., (1) komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. (2) ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Podľa § 419 O.z., kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.
Podľa § 420 ods. 1 O.z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Vychádzajúc zo zhora citovaných ustanovení je treba v konečnom dôsledku jednoznačne konštatovať, že žaloba nebola dôvodnou v časti, ktorej súd prvého stupňa tejto vyhovel a v časti, ktorú zamietol taktiež avšak z iných právnych dôvodov. Je pravdou, že v diskutovanej súvislosti rozhodnému ustanoveniu § 127 ods.1 O.z. zodpovedá zákaz odstraňovania konárov a koreňov v nevhodnej ročnej dobe a nešetrným spôsobom z čoho vyplýva, že v ostatných prípadoch je takýto zásah do ,,stromu“ dovolený. Prvostupňový súd oprel dôvodnosť čo do základu žalobného nároku, ktorému v rozsahu priznania sumy 143,40 eur vyhovel o ust. § 419 O.z. /kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená/, kde žalobca ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno preukázal tak jej vznik ako aj výšku. Odvolací súd však dospel k záveru, že žalobca v tomto smere nepreukázal podstatný predpoklad zodpovednostného vzťahu a to existenciu konania resp. nekonania žalovaných 1/ a 2/, ktoré viedlo k porušeniu ich právnej povinnosti a teda i príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ich konaním resp. nekonaním a škodou.
Opatrenia na prípravu pozemku pre výstavbu rodinného domu je povinný urobiť ten, kto stavbu pripravuje a pokiaľ mu v tom bránia korene a konáre stromu, ktorý rastie na pozemku suseda t.j. ak sa jedná o tzv. prevísajúce konáre a prerastajúce korene má možnosť tieto v zmysle § 127 ods.1 O.z. vo vhodnej dobe odstrániť, najčastejšie sa jedná o obdobie vegetačného pokoja, ktorým sa obvykle rozumie obdobie od 1. novembra do 31. marca /pozn.: nevhodnosť ročnej doby môže byť pre každú drevinu iná /.
Iná situácia by nastala v prípade, ak by strom resp. stromy, ktoré boli vysadené pred výstavbou domu bránili, ako také výstavbe domu (vzhľadom k osadeniu stavby rešpektujúc stavebný zákon) a bolo by potrebné ich odstrániť (vyrúbať). V takom prípade, dovedené ad absurdum, by bolo potrebné zo strany vlastníka stavby podať žalobu na súd, ktorou by bola uložená povinnosť vlastníkovi stromu, aby ho za náhradu vyrúbal, pretože záujem suseda na zachovaní domu je všeobecne silnejší ako záujem na ďalšej existencii stromu a to aj napriek tomu, že by bolo v tom smere vydané rozhodnutie správneho orgánu (orgán ochrany prírody), ktorým nebolo vlastníkovi pozemku, na ktorom strom rastie dovolené tento vyrúbať, pretože v takom prípade by prerastanie konárov a koreňov bolo obťažovaním nad mieru primeranú pomerom v zmysle § 127 ods.1 O.z. bez ohľadu na správne rozhodnutie, už aj s ohľadom na to, že účastníkom takéhoto správneho konania nie je aj ten, kto sa ochrany domáha. V danej veci sa však o vyššie uvedenú skutkovú situáciu nejednalo, preto pri riadení sa všetkými opísanými úvahami odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil v zmysle § 219 ods.1 O.s.p. a v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
Pri takomto výsledku konania v ňom mali plný úspech žalovaní. Boli to tak oni, komu vzniklo právo na náhradu trov prvostupňového konania (podľa § 224 ods. 1 O. s. p.) i konania odvolacieho (podľa rovnakého paragrafu i v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p.), odvolací súd im žiadnu náhradu nepriznal len preto, že nepodali návrh na priznanie im náhrady (zákonná podmienka podľa § 151 ods. 1 O. s. p.) a tým sa príslušného procesného práva (na náhradu trov konania pred súdmi oboch stupňov) vzdali.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.