Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/58/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu A.. A. D., bytom S., D. X, správcu úpadcu M. a.s., so sídlom S., H. 4, P.: XX XXX XXX proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 6. februára 2013 jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27. novembra 2012, ktorým bol žalobcovi v zmysle vyrubený úrok z omeškania v sume 47,10 euro za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2012 v zákonnej lehote.

Žalobca vytýka žalovanému nesprávne právne posúdenie veci z týchto dôvodov:

1. Na toto konanie sa podľa názoru žalobcu vzťahuje , ktorý definuje, že sa jedná o záväzok, ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu, a následne sa uplatňuje , ktorý definuje, že správca dane sa po začatí konkurzného konania riadi osobitným právnym predpisom, t.j. . Správca dane postupoval v rozpore s ustanovením a , pretože toto ustanovenie sa podľa názoru žalobcu nevzťahuje na konkurzné konanie, ale na všeobecné konanie. Na konkurzné konanie sa vzťahuje iba osobitné ustanovenie pre konkurz a reštrukturalizáciu , a . pre konkurz a reštrukturalizáciu, čo správca dane podľa žalobcu nepostrehol a vydal rozhodnutie podľa nesprávneho právneho predpisu, popritom mal povinnosť postupovať len podľa .

2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že v zmysle sa daňové konanie neprerušuje. Avšak je podľa žalobcu ustanovenie, ktoré sa týka konaní, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu. V prípade

konkurzu M. a.s. nie je možné uplatniť , pretože sankcia vznikla po vyhlásení konkurzu, a preto sa nejedná o prerušené konanie, ale konanie začaté po vyhlásení konkurzu.

3. V ustanovení sa jednoznačne uvádza, že mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo pristáli po vyhlásení konkurzu, sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok. Žalobca je toho názoru, že citované ustanovenie vylučuje okrem iného aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam žalobcu, ktorými žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich právach sa žalovaný vyjadril takto:

Podľa ustanovenia v čase od vyhlásenie konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu, alebo iných osôb podľa tohto zákona, alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom. Zo znenia citovaného zákona vyplýva, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu. Pretože na žalobcu bol vyhlásený konkurz dňa 19. mája 2011 (účinky nastali dňa 20. mája 2011) a v nasledujúcom období vznikla z titulu podania daňového priznania na dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť, bol správca dane oprávnený určiť daňovému subjektu M. a.s. v konkurze - jeho správcovi konkurznej podstaty úrok z omeškania, pretože správca dane je povinný postupovať tak, ako mu to pre prípad uloženia pokuty alebo vyrubenia úroku z omeškania stanovuje daňový poriadok. V ustanovení je pojednávané o tom, že z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Podľa ods. 2 z uspokojenia v konkurze sú vylúčené pod písm. c) mimozmluvné, alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené, alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu treba rozlišovať na tie, ktoré bolo potrebné prihlásiť ako podmienené, na tie, ktoré sú vymedzené v a na pohľadávky vylúčené z uspokojenia. Nemožno uspokojiť pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ale nie sú pohľadávkami proti podstate. To znamená, že medzi pohľadávky proti podstate ( ), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu patria dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné a sociálne poistenie atď.. Zo základných pojmov definovaných v vyplýva, že na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona. V tomto preskúmavanom prípade zaplatenie dane na dani z pridanej hodnoty po lehote jej splatnosti, zákonite viedlo k vyrubeniu úroku z omeškania, a to v súlade s a daňového poriadku, ktorého kogentný charakter ukladá správcovi dane príslušnú sankciu zo zákona vyvodiť.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom ( ), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný ( argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. februára 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX-r, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27. novembra 2012, ktorým bol žalobcovi v zmysle vyrubený úrok z omeškania v sume 47,10 euro za

nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2012 v zákonnej lehote.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad Trenčín vydal dňa 27.11.2012 rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým bol žalobcovi v zmysle vyrubený úrok z omeškania v sume 47,10 euro za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2012 v zákonnej lehote. Vychádzal z právneho názoru, že podľa (v znení platnom do 30. septembra 2012) je platiteľ povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej iste lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Zdaňovacím obdobím žalobcu podľa (v znení platnom do 30. septembra 2012) je kalendárny mesiac. V prejednávanej veci žalobca podal daňové priznanie k Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 dňa 18. apríla 2012. Priznaná vlastná daňová povinnosť na úhradu predstavovala sumu 714,57 euro. Lehota na podanie daňového priznania k Dani z pridanej hodnoty a lehota splatnosti dane uplynula 25. apríla 2012. Žalobca vlastnú daňovú povinnosť nezaplatil v lehote splatnosti. Vychádzajúc z ustanovení , , , bolo žalobcovi uložené zaplatiť úrok z omeškania za 161 dní omeškania (od 26. apríla 2012 do 3. októbra 2012) z dlžnej sumy 714,57 euro pri úrokovej sadzbe 15 % ročne, čomu po zaokrúhlení zodpovedá suma 47,10 euro (714,57 x 0,15/365 x 161).

Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že ustanovenie vylučuje niektoré pohľadávky z uspokojenia v konkurze. Medzi takéto pohľadávky sú zaradené podľa názoru žalobcu aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Takouto pohľadávkou je teda aj úrok z omeškania v sume 47,10 euro. Žalobca v odvolaní taktiež poukázal na , ktorý ustanovuje, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia, alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia, alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Podľa názoru žalobcu sa exekučný zákaz týka všetkých exekučných konaní bez rozdielu. Vzťahuje sa preto nielen na konanie o výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa exekučného poriadku, ale aj na daňovú exekúciu podľa . Z toho podľa názoru žalobcu vyplýva, že nie je možné začať daňové konanie na už prebiehajúci konkurz.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že námietky daňového subjektu nepreukazujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto nezakladajú dôvod pre jeho zmenu, alebo zrušenie. Žalovaný poukázal na , podľa ktorého sa vyhlásením konkurzu neprerušuje daňové konanie. Daňovým konaním v zmysle daňového poriadku je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu. V odvolacom konaní bolo zistené, že vyššie uvedené ustanovenie oprávňovalo správcu dane vyrubiť aj správcovi konkurznej podstaty - konkurznému správcovi úpadcu DAM a.s. v konkurze úrok z omeškania. V posudzovanom prípade zaplatenie dane 714,57 euro po lehote splatnosti dňa 3. októbra 2012 zákonite viedlo k vyrubeniu úroku z omeškania. Vyplýva to z ustanovenia a , ktorého kogentný charakter ukladá správcovi dane príslušnú sankciu zo zákona vo vzťahu k daňovému subjektu (správcovi konkurznej podstaty) vyvodiť.

Predmetom sporu v prejednávanej veci sú 3 otázky (tak ako ich žalobca v žalobe vymedzil, keď dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný), a to:

1. Či správca dane, za stavu keď bol na žalobcu vyhlásený konkurz, mohol za použitia ust. a vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia.

2. Aký má vplyv vyhlásenie konkurzu na daňové konanie.

3. Či daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok.

K sporným otázkam pod bodmi č. 1 a 2 krajský súd uvádza:

Podľa , úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí, alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote, alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

Podľa , správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku, alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený, alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa , alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa , po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu (ktorým je ).

Podľa , vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia . V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.

Podľa , súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom, alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Správca dane ako i žalovaný sa uvedenými ustanoveniami zákona dôsledne riadili a správne ich použili na prejednávaný prípad. Z vyššie cit. ust. jednoznačne vyplýva, že správca dane je povinný vyrubiť daňovému subjektu (začať voči daňovému subjektu daňové konanie), ktorý nezaplatí v ustanovenej lehote daň, úrok z omeškania. V súdenej veci nie je sporné a žalobca to ani nenamieta, že žalobca bol v omeškaní so zaplatením DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 celkom 161 dní, čomu pri 15 % úrokovej sadzbe ročne zodpovedá po zaokrúhlení úrok z omeškania vo výške 47,10 euro. Pokiaľ by sa súd mal stotožniť s právnym názorom žalobcu, že správca dane nemohol žalobcovi z dôvodu, že bol na neho vyhlásený konkurz, vyrubiť úrok z omeškania (začať voči nemu daňové konanie), hoci žalobca nezaplatil v ustanovenej lehote daň, muselo by existovať zákonné ustanovenie, ktoré by z tohto dôvodu (z dôvodu vyhlásenia konkurzu) vylučovalo použitie , príp. vylučovalo začatie daňového konania ako celku. Takéto ustanovenie však ani neobsahuje. Žalobca sa snaží súdu predostrieť, že takýmto ustanovením je ust.

Z.z., ktorý názor súd nepovažuje za správny. Uvedené ustanovenie síce odkazuje na použitie osobitného (v čase po vyhlásení konkurzu), tento osobitný zákon () však daňové konanie a činnosť správcu dane v daňovom konaní pri vyrubovaní dane (v zmysle je potrebné daňou chápať aj úrok z omeškania) žiadnym spôsobom neobmedzuje, ale práve naopak činnosť správcu dane rieši tak, že začaté daňové konania sa neprerušujú ( ) a rovnako možno po vyhlásení konkurzu začať i nové daňové konania ( ). Ak je možné po vyhlásení konkurzu začať nové daňové konanie voči správcovi konkurznej podstaty, je možné voči nemu aplikovať jednotlivé ustanovenia upravujúce vyrubenie dane (úroku z omeškania) a teda i ustanovenie a cit. zákona. Ak teda po vyhlásení konkurzu úpadca ako daňový subjekt resp. správca konkurznej podstaty ( ) nezaplatí daň v ustanovenej lehote (ako je tomu i v danom prípade), nič nebráni tomu, aby správca dane začal voči správcovi konkurznej podstaty daňové konanie a aby mu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia a vyrubil úrok z omeškania z dlžnej sumy. Osobitný tým, že umožňuje po vyhlásení konkurzu začať voči správcovi konkurznej podstaty daňové konanie (vyrubiť mu daň) priamo ustanovuje prípustnosť aplikácie zákona (konkrétne a cit. zákona) na konanie o vyrubení úroku z omeškania i po vyhlásení konkurzu. Námietka žalobcu obsiahnutá v spornej otázke č. 1 v tomto smere pred súdom nemôže obstáť. K spornej otázke č. 2 krajský súd len záverom opakuje, že osobitný daňové konanie a činnosť správcu dane v daňovom konaní pri vyrubovaní žiadnym spôsobom neobmedzuje.

K spornej otázke pod bodom č. 3 krajský súd uvádza:

Otázka, či daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok nemá žiaden súvis s rozhodnutím žalovaného, ktorého zákonnosť žalobca napadnutou žalobou namieta. Napadnutým rozhodnutím totiž správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania. Pre posúdenie, či k vyrubeniu úroku z omeškania došlo v zmysle zákona t.j. či napadnuté rozhodnutie je zákonné alebo nezákonné, je právne irelevantné sa zaoberať otázkou, či daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu sú alebo nie sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok. Ustanovenie sa týka uspokojovania pohľadávok v konkurze, a teda uvedené ustanovenie nemá podľa názoru súdu súvis s prejednávanou vecou. Námietka žalobcu pod bodom č. 3 nie je absolútne namieste.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných postupov predchádzajúcich ich vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia ( ), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.