Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4To-93-2013.pdf
PDF · 65.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/93/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2013, v trestnej veci proti obžalovanému V. J., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák., v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Marty Goliášovej a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, prejednal sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.6.2013, sp. zn. 1T 46/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z am i e t a sťažnosť okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods.2 Tr. por. trestnú vec obžalovaného V. J. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX,XX H.. v obci W. D. Č.. XX, na dvore pred rodinným domom obžalovaného, po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol poškodenú T. D. tak, že ju udrel do oblasti tváre - pravého oka, následkom čoho spadla na zem, a potom do nej 1-krát kopol do oblasti ľavého ramena, čím poškodenej T. D. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo, v pravej okoloočnicovej oblasti s krvnou podliatinou, otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie ľavého ramena, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní do 16.3.2012, t.j. 21 dní,
postúpil na prejednanie a rozhodnutie Obvodnému úradu v W..
Podľa § 288 ods.3 Tr. por. poškodenú T. D. a B. U. N. O..I.. D. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto uzneseniu, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil výpovede obžalovaného i poškodenej keď dospel k záveru, že obžalovaný poškodenú udrel do oblasti tváre, a táto po údere spadla na zem. Správne okresný súd skonštatoval, že tvrdenie obžalovaného, že poškodenú neudrel, a že ju od seba iba odtláčal je účelové a nevierohodné. Nemôže sa však stotožniť so závermi súdu, ktoré sa týkajú otrasu mozgu poškodenej, pretože súd na základe vykonaného dokazovania tvrdí, že vyplynuli závažné pochybnosti o tom, či k takémuto zraneniu - otrasu mozgu u poškodenej vôbec došlo. Podrobne rozobral skutočnosti uvádzané znalcom z odboru zdravotníctva v jeho znaleckom posudku, ako aj výsluchy ošetrujúcich lekárov a uviedol, že podľa jeho názoru bolo v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané, že u poškodenej došlo k otrasu mozgu ľahkého stupňa. Preto je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví, a preto navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Na základe podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovne.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal v zmysle § 2 ods.10 Tr. por. dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, aby bol zistený skutkový stav, o ktorom by neboli dôvodné pochybnosti, a tieto vykonané dôkazy v zmysle § 2 ods.12 Tr. por. vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne a dospel správne k záveru, že skutok sa stal tak, ako sa to uvádza vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Po preskúmaní spisového materiálu, a teda dôkazov vo veci vykonaných, prihliadajúc i na námietky uvádzané v sťažnosti prokurátora krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu, ktoré tento podrobne rozviedol vo svojom uznesení, s ktorými závermi sa v plnom rozsahu stotožnil aj krajský súd, a preto v podrobnostiach poukazuje na dôvody uznesenia okresného súdu.
Čo sa týka námietok uvádzaných v sťažnosti prokurátora je potrebné uviesť, že okresný súd sa aj týmito podrobne zaoberal v dôvodoch svojho uznesenia, kedy sa zaoberal dĺžkou liečenia a práceneschopnosti, čo bolo dôvodom pre takúto dĺžku práceneschopnosti, pričom poukázal na diagnostikovaný otras mozgu u poškodenej, samotný znalec sa totiž vyjadril, že objektívne zobrazovacou metódou sa nedá diagnostikovať takéto zranenie, a preto sa musí vychádzať zo subjektívnych pocitov pacienta. V danom prípade sa tiež vychádzalo iba z tvrdenia poškodenej, ktorá je zdravotnou sestrou, pričom táto v prípravnom konaní netvrdila, že by po údere bola v bezvedomí, toto netvrdila ani bezprostredne po tom, keď bola vyšetrená MUDr. X. F.. Preto okresný súd skonštatoval, že tieto skutočnosti vyvolávajú závažné pochybnosti o tom, či v danom prípade došlo u poškodenej k ľahkému otrasu mozgu alebo nie, a keďže v tomto smere mal súd pochybnosti, vychádzal zo zásady „in dubio pro reo“ a vyhodnotiac ďalšie poranenia, ako aj ďalšie okolnosti prípadu a pohnútky konania obžalovaného dospel k záveru, že závažnosť konania u obžalovaného je nepatrná, a preto by bolo možné jeho konanie hodnotiť ako priestupok.
Krajský súd aj pri posúdení podmienok pre ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods.2 Tr. zák. tak, ako to bolo vyššie spomenuté sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu.
Keďže teda krajský súd nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, sťažnosť prokurátora považoval za nedôvodnú, a preto postupoval tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.