Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/93/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2013, v trestnej veci proti obžalovanému V. J., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák., v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Marty Goliášovej a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, prejednal sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.6.2013, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa z am i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa trestnú vec obžalovaného V. J. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX,XX H.. v obci W. D. Č.. XX, na dvore pred rodinným domom obžalovaného, po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol poškodenú T. D. tak, že ju udrel do oblasti tváre - pravého oka, následkom čoho spadla na zem, a potom do nej 1-krát kopol do oblasti ľavého ramena, čím poškodenej T. D. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo, v pravej okoloočnicovej oblasti s krvnou podliatinou, otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie ľavého ramena, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní do 16.3.2012, t.j. 21 dní,

postúpil na prejednanie a rozhodnutie Obvodnému úradu v W..

Podľa poškodenú T. D. a B. U. N. O..I.. D. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto uzneseniu, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil výpovede obžalovaného i poškodenej keď dospel k záveru, že obžalovaný poškodenú udrel do oblasti tváre, a táto po údere spadla na zem. Správne okresný súd skonštatoval, že tvrdenie obžalovaného, že poškodenú neudrel, a že ju od seba iba odtláčal je účelové a nevierohodné. Nemôže sa však stotožniť so závermi súdu, ktoré sa týkajú otrasu mozgu poškodenej, pretože súd na základe vykonaného dokazovania tvrdí, že vyplynuli závažné pochybnosti o tom, či k takémuto zraneniu - otrasu mozgu u poškodenej vôbec došlo. Podrobne rozobral skutočnosti uvádzané znalcom z odboru zdravotníctva v jeho znaleckom posudku, ako aj výsluchy ošetrujúcich lekárov a uviedol, že podľa jeho názoru bolo v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané, že u poškodenej došlo k otrasu mozgu ľahkého stupňa. Preto je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví, a preto navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovne.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal v zmysle dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, aby bol zistený skutkový stav, o ktorom by neboli dôvodné pochybnosti, a tieto vykonané dôkazy v zmysle vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne a dospel správne k záveru, že skutok sa stal tak, ako sa to uvádza vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Po preskúmaní spisového materiálu, a teda dôkazov vo veci vykonaných, prihliadajúc i na námietky uvádzané v sťažnosti prokurátora krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu, ktoré tento podrobne rozviedol vo svojom uznesení, s ktorými závermi sa v plnom rozsahu stotožnil aj krajský súd, a preto v podrobnostiach poukazuje na dôvody uznesenia okresného súdu.

Čo sa týka námietok uvádzaných v sťažnosti prokurátora je potrebné uviesť, že okresný súd sa aj týmito podrobne zaoberal v dôvodoch svojho uznesenia, kedy sa zaoberal dĺžkou liečenia a práceneschopnosti, čo bolo dôvodom pre takúto dĺžku práceneschopnosti, pričom poukázal na diagnostikovaný otras mozgu u poškodenej, samotný znalec sa totiž vyjadril, že objektívne zobrazovacou metódou sa nedá diagnostikovať takéto zranenie, a preto sa musí vychádzať zo subjektívnych pocitov pacienta. V danom prípade sa tiež vychádzalo iba z tvrdenia poškodenej, ktorá je zdravotnou sestrou, pričom táto v prípravnom konaní netvrdila, že by po údere bola v bezvedomí, toto netvrdila ani bezprostredne po tom, keď bola vyšetrená MUDr. X. F.. Preto okresný súd skonštatoval, že tieto skutočnosti vyvolávajú závažné pochybnosti o tom, či v danom prípade došlo u poškodenej k ľahkému otrasu mozgu alebo nie, a keďže v tomto smere mal súd pochybnosti, vychádzal zo zásady „in dubio pro reo“ a vyhodnotiac ďalšie poranenia, ako aj ďalšie okolnosti prípadu a pohnútky konania obžalovaného dospel k záveru, že závažnosť konania u obžalovaného je nepatrná, a preto by bolo možné jeho konanie hodnotiť ako priestupok.

Krajský súd aj pri posúdení podmienok pre ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods.2 Tr. zák. tak, ako to bolo vyššie spomenuté sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu.

Keďže teda krajský súd nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, sťažnosť prokurátora považoval za nedôvodnú, a preto postupoval tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.