Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/387/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. R. V., bytom F., Q. č. XX, zastúpená AK MS s.r.o., Galandova č. 3, Bratislava, IČO: 47 237 769 proti odporcom: 1/ F. Q., bytom W. C., ul. J. F. č. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova č. 3, 2/ R. U., bytom M., W. č. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. augusta 2012, č.k. -500, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na Správe katastra Prievidza LV č. 765 k.ú. Nitrianske Rudno ako parc. CKN č. 108 zastavané plochy a nádvoria o výmere 512m2, parc. CKN č.109 záhrady o výmere 558m2, rodinný dom s.č. 511 postavený na parc. CKN č. 108 zastavané plochy a nádvoria o výmere 512m2 a nariadil predaj nehnuteľností s tým, že jeho výťažok bude rozdelený medzi účastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov a to u navrhovateľky v 1/3-ine, u odporkyne 1/ v 1/3-ine, u odporcu 2/ v 1/3- ine. Vyslovil zároveň, že o trovách konania účastníkov súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , kedy hodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nariadením predaja je podaním dôvodne. Uviedol, že z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje ust. , ktorý výnimočne umožňuje zamietnuť návrh na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Účastníci konania sú na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 08.01.2001 zapísaní na LV č. 765 k.ú. Nitrianske Rudno ako podieloví spoluvlastníci, každý v 1/3-ine. Zároveň je zrejmé, že sa nedohodli na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní.

Prvý spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Samotná možnosť jeho reálneho rozdelenia na dve alebo viac samostatných vecí ešte nie je postačujúce, lebo okrem nej treba zisťovať rozsah prác a výšku nákladu, ktoré bude treba vynaložiť na reálne rozdelenie veci. Ak by si rozdelenie veci vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, ale aj úprav, ktoré by neboli finančné náročné, ale žiadny zo spoluvlastníkov by nebol ochotný uhradiť, bolo by potrebné predmet spoluvlastníctva považovať za reálne nedeliteľný. Čo sa týka teda reálnej deľby, rodinný dom č. 511 je situovaný v obci Nitrianske Rudno, je to samostatne stojaca stavba, pozostáva z troch obytných izieb, kuchyne, kúpeľne, špajze, chodby a vstupnej verandy. Podľa záverov znaleckého posudku, tento rodinný dom je možné v krajnom prípade rozdeliť na dva samostatné byty s tým, že reálne rozdelenie si vyžaduje dispozičné a technické úpravy a to vybudovanie nového vstupu vrátane novej vstupnej verandy v kuchynskej časti s tým, že výška nákladov, ktoré by bolo potrebné za týmto účelom vynaložiť je cca. 17.000,- až 20.000,- eur. V prípade pozemkov, tieto je možné rozdeliť na dva samostatné o výmere 525,95 m a 524,05 m, za ktorým účelom je potrebné vynaložiť ďalšie investície. Preto súd dospel v konečnom dôsledku k záveru, že nie je možné dom reálne rozdeliť na viac ako dve samostatné časti. Úvaha o tom, či vec je alebo nie je reálne deliteľnou nie je len otázkou odborného posúdenia, ale vždy je potrebné posúdiť, či je rozdelenie dobre možné. Znalec v priebehu konania síce nešpecifikoval výšku nákladov, ktoré by si vyžiadalo rozdelenie pozemkov na dve samostatné časti, avšak je zrejmé, že len pri rozdelení rodinného domu by bola výška nákladov od 17.000,- do 20.000,- eur s tým, že nie je možné od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie týchto nákladov reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Bez povšimnutia nebolo možné nechať to, že predmet spoluvlastníctva nie je možné rozdeliť na tri samostatné časti, navrhovateľka a odporca 2/ nesúhlasili, aby jedna z dvoch častí bola prikázaná do ich novoutvoreného podielového spoluvlastníctva. Odporkyňa 1/ s poukazom na obsah lekárskej správy nebola v konaní vypočutá ako účastní, avšak z jej písomných vyjadrení ako aj z výpovede svedkov vyplýva, že táto nemá žiadne úspory. Tieto zistenia sú preto podkladom pre záver, že náklady, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na reálne rozdelenie nehnuteľností by neplatila. Preto súd v konečnom dôsledku dospel k záveru, že rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je dobre možné a preto sú nedeliteľné.

Z ust. ďalej vyplýva, že ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob vyporiadania, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Judikatúra však okrem iných zdôrazňuje aj ďalšie hľadiska, ktorým je solventnosť účastníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka a odporca 2/ nemajú záujem, aby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného, prípadne novovytvoreného podielového spoluvlastníctva každému v polovici. Súd preto rešpektoval ich vôľu a nezisťoval, či je u nich splnené hľadisko ich solventnosti. Odporkyňa 1/ mala záujem o predmetné nehnuteľnosti, aby si naďalej v rodinnom dome mohla uspokojovať svoje bytové potreby, navrhla však, aby bolo zachované ich spoluvlastníctvo, nemá k dispozícii finančné prostriedky, z ktorých by vyplatila navrhovateľku a odporcu 2/. Ústavnoprávna judikatúra prvok solventnosti zdôrazňuje z hľadiska toho, že pre spoluvlastníka, ktorému spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, resp. jednému spoluvlastníkovi je zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie týmto spôsobom v podstate odňatím vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať ústavné podmienky, medzi ktoré patrí povinnosť poskytnúť náhradu. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa 1/ je absolútne nesolventná, nemá žiadne úspory a vzhľadom na výšku jeho mesačného príjmu, by jej žiaden bankový, ani nebankový subjekt neposkytol úver, či pôžičku, pričom jej ani deti pre nepriaznivú finančnú situáciu nemôžu pomôcť, súd považoval za nadbytočné doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti.

Následne v výslovne upravuje možnosť nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, prípadne predajom alebo rozdelením veci, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem odporcu ponechať spoluvlastnícke vzťahy nezmenené sa v porovnaní so záujmom navrhovateľa zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší. Faktom je, že odporkyňa 1/ v predmetných nehnuteľnostiach býva od obdobia skončenia výstavby rodinného domu súp.č. 511. Rodičia účastníkov k stavbe domu pristúpili s tým, aby všetky tri deti mali z tohto prospech, čomu nasvedčuje aj výsledok dedičského konania, kde po R. U. ustupujúcou dedičkou bola E. U., rovnako odporkyňa 1/ 1/3-ový podiel na nehnuteľnostiach nadobudli aj navrhovateľka, aj odporca 2/. O rodičov v období, keď to potrebovali sa však zo všetkých účastníkov starala najmä odporkyňa 1/, čo vyplýva i z toho, že s nimi spoločne užívala predmetné nehnuteľnosti, uspokojovala si svoje bytové potreby a teda bez toho, aby im platila z tohto titulu úhradu. Bez povšimnutia pritom súd nemohol ponechať ani závet zo dňa 03.06.2005 E. U. aj keď sa podľa neho nededilo, z ktorého vyplýva, že ak sa nehnuteľnosti predajú, aby výťažok bol rozdelený medzi všetkých účastníkov rovnako bez zvýhodňovania niektorého z nich. V prospech odporkyne 1/ však vyznieva jej zdravotný stav, vek, sociálna situácia, stav jej odkázanosti na bývanie v rodinnom dome, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby na inom mieste, osobné väzby na nehnuteľnosti nemateriálnej povahy, t.j. citové väzby vyplývajúcej z dĺžky, po ktorý predmetné nehnuteľnosti užívala. Odporkyňa 1/ s poukazom na svoj vek a zdravotný stav aj naďalej bude poberateľkou starobného dôchodku a dávky v hmotnej núdzi, z ktorých si už nebude schopná vytvoriť úspory, z ktorých by zaplatila náhradu navrhovateľke a odporcovi 2/ ako ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom. Nie je tu predpoklad zmeny jej pomerov. Zároveň zo znaleckého posudku vyhotoveného v súdnom konaní vyplýva, že rodinný dom je v pôvodnej časti bez účinnej izolácie proti zemnej vlhkosti, krytina je poškodená na viacerých miestach a preteká, čo má vplyv aj na stropnú konštrukciu klampiarske konštrukcie sú na hranici životnosti. Zároveň znalec na pojednávaní uviedol, že ak sa má stavba zachrániť je nevyhnutné vykonať práce špecifikované v znaleckom posudku. Odporkyňa 1/ nemá k dispozícii sumu 12.000,- eur a pokiaľ s pomocou detí zrealizuje len akútne opravy nerieši to problém z hľadiska podstatného zlepšenia stavu stavby. Navrhovateľka žije sama už vo veku 70 rokov, jediné dieťa jej zomrelo a bolo preukázané, že jej zdravotný stav je nepriaznivý. Vydaným posudkom bola zaradená do druhého stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby a rozhodnutím na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Poberá dôchodok 400,- eur, z ktorého viac ako polovicu platí len titulom zálohových platieb za byt. Faktom je, že titulom dedenia po synovi nadobudla do vlastníctva bytový priestor, do ktorého sa presťahovala, pretože mal menšiu podlahovú výmeru a následne predala byt, v ktorom dovtedy bývala. Výťažok v prevažnej časti minula a vo zvyšku postupne uspokojuje svoje odôvodnené potreby, ktoré nepokryje z dôchodku. Vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou 1/ sú narušené. Odporkyňa 1/ má neobmedzený prístup do všetkých nehnuteľností na pozemku nehnuteľností, na pozemku je zriadené ohnisko. Nehnuteľnosť užíva bez toho, aby nad rámec 1/3-iny spoluvlastníckeho podielu platila ostatným spoluvlastníkom úhradu. Preto čo sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa prípadným zamietnutím návrhu, by vznikla situácia, keď pre stratu citového puta nehnuteľnosti nebude užívať, bude odmietať financovať náklady na ich opravy a údržbu a to i tie, ktoré sú nevyhnutné, resp. aj k ich úhrade niektorý z ostatných spoluvlastníkov tak sa vystaví stavu, že investujúci spoluvlastník sa bude domáhať proti nemu pomernej úhrady nákladov. Navrhovateľka je vo veku 70 rokov a pomery u odporkyne 1/ sa s najväčšou pravdepodobnosťou už nezmenia, bude to pre navrhovateľku znamenať, že už musí len trpieť v zotrvaní spoluvlastníckom stavu. Prípadným zamietnutím návrhu by vznikla situácia, keď nehnuteľnosti nebude užívať navrhovateľ a zároveň bude odmietať financovať náklady.

Preto v konečnom dôsledku dospel súd prvého stupňa k záveru, že vyhovením návrhu vznikne situácia, keď odporkyňa 1/ bude môcť peniaze z výťažku predaja použiť na doplatenie úhrady za poskytované služby v prípadnom zariadení pre seniorov, prípadne na zabezpečenie si bývania v jednoizbovom byte alebo garsónke. Vyhovením návrhu na strane navrhovateľky, ktorá odmieta zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu vznikne situácia, keď nebude musieť financovať náklady na zlepšenie technického stavu domu, ktorý neužíva a vzhľadom na úroveň vzťahu s odporkyňou 1/ nie je ani predpoklad jeho užívania spolu s pozemkami a výťažok z predaja použije na úhradu nákladov na svoje potreby vrátane platenia úhrady za poskytované sociálne služby v zariadení, do ktorého bude umiestnená. Pri posudzovaní týchto súvislostí sa nejedná zo strany navrhovateľky o šikanózny výkon práva. Podľa výslovnej dikcie posledná veta tento spôsob, teda tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nastupuje tam, kde vec nechce žiadny so spoluvlastníkov. Pri splnení tejto podmienky je potrebné vychádzať zo širšieho chápania, než aké by vyplývalo z doslovného výkladu. Podmienka, že vec spoluvlastník nechce je splnená jednak tam, kde spoluvlastník vyjadrí subjektívne stanovisko, aby mu vec nebola prikázaná do výlučného vlastníctva, ale i tam, kde síce spoluvlastník o predmet spoluvlastníctva má záujem, ale absentuje u neho solventnosť. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a nariadil predaj veci s tým, že výťažok bude rozdelený medzi doterajších spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Predaj spoločných nehnuteľností sa bude realizovať postupom podľa exekučného konania na základe návrhu niektorého z účastníkov. Pre tieto účely exekútor bude zabezpečovať znalecký posudok o všeobecnej hodnote nehnuteľností. Preto v súvislosti s vysporiadaním zrušeného podielového spoluvlastníctva tretím spôsobom, súd považoval za nadbytočné nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie za účelom zistenia podielového spoluvlastníctva nariadením predaja a rozdelenie výťažku nenahradzuje exekučné konanie. V prípade, ak by sa v exekučnom konaní nehnuteľnosti nepredali bude možné vychádzať z toho, že po jeho zastavení spoluvlastníctvo je síce formálne zrušené, ale forma jeho vyporiadania nebola realizovaná a bolo by proti požiadavke spravodlivého usporiadania právnych vzťahov, aby v takom prípade bývalí spoluvlastníci nemali možnosť vysporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo na základe dohody iným spôsobom, než tým, ktorý k faktickému naplneniu vyporiadania neviedol ani prostredníctvom súdu.

Vzhľadom na zložitosť v danej veci o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ust. .

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie odporkyňa 1/, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne. Namietal ustálenie skutkových záverov súdu prvého stupňa v tom smere, že v prejednávanej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu, kedy súd prvého stupňa nepostupovať v súlade so súdnou praxou a neposkytol ochranu jej ako spoluvlastníčke, ktorej pozícia je neporovnateľne slabšia a to najmä pre okolnosti majúce pôvod v spôsobe v jej doterajšieho života v spôsobe užívania predmetných nehnuteľností a prispôsobení jej súkromného života, hmotnú stránku nevynímajúc práve k potrebám spoluvlastníkom nehnuteľností, či to už boli rodičia alebo po smrti otca účastníci tohto konania ako aj ich chorá matka. Uviedla, že ona nemusela zostať bývať s rodičmi a mohla ísť žiť inde a zabezpečiť si tak vlastné bývanie v produktívnom veku, keď naviac obstaranie takéhoto bývania bolo neporovnateľne jednoduchšie a finančne menej nákladné ako v súčasnosti. Rovnako tak urobili i navrhovateľka aj odporca 2/, ktorí majú dlhodobo zabezpečené svoje bývanie s tým, že dokonca navrhovateľka mala k dispozícii dva byty, z ktorých jeden predala a stále má k dispozícii úspory najmenej vo výške 50.000,- eur. Navrhovateľka nemá k týmto nehnuteľnostiam žiadny pozitívny vzťah. Od mladosti v nehnuteľnostiach nežila, zdržiavala sa vždy ďaleko od rodičov, ktorých len navštevovala a naopak ona je s týmito nehnuteľnosťami bytostne spätá a prežila v nich celý svoj život. Čo sa týka zohľadnenia hypotézy používanej právnej normy najmä s ohľadom na jej sociálnu situáciu je odkázaná na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti jej osobné väzby na rodinný dom a v prostredie, v ktorom celý život prežila aj keď nemá 80 rokov je podľa všeobecných skúseností vysoko pravdepodobné, že by sa nedokázala prispôsobiť inému prostrediu. Zmena prostredia, konfliktné situácie, bývanie v penzióne sú pre ňu spojené s podstatným zhoršením psychického stavu a následne aj zhoršenia ochorení, ktorými trpí, pre ktoré sa nemohla osobne zúčastňovať ani súdnych pojednávaní. Jej zlý zdravotný stav, kľud, pokoj, stabilita, ktoré potrebuje nevyhnutne k tomu, aby mohla prežiť ďalšie dni sú neporovnateľne významnejšie a prednejšie, než je záujem navrhovateľky na zrušení spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o ďalšieho spoluvlastníka R.V., tento v podstate ponechal rozhodnutie na súd. Nemožno sa stotožniť s názorom znalca, že je potrebné preinvestovať 12.000,- eur na stabilizáciu technického stavu nehnuteľnosti. takéto investície by znamenali jednoznačné zhodnotenie rodinného domu a nie zachovanie jeho technického stavu ako predpoklad jej prirodzenej amortizácie. Prirodzená amortizácia je vyvažovaná rastom cien nehnuteľností, ktorý ako je všeobecne známe v súčasnosti stagnuje. Z výťažku predaja nie je možné, aby si zabezpečila vlastné bývanie. Odporca 2/ má vlastné bývanie, má dôchodok vyše 700,- eur mesačne a neporovnateľne lepší zdravotný stav a rozhodne jeho záujem na získanie podielu z výťažku predaja nehnuteľností nie je prednejší a významnejší ako je záujem v nehnuteľnosti ďalej bývať. Je tiež nereálne, aby jej odporca 2/ poskytoval pôžičku, pretože jej príjem jej neumožnil žiadnu pôžičku vrátiť. Jej dôchodok je cca. 180,- eur a poberá dávku v hmotnej núdzi, aby mohla prežiť. Na umiestnenie v penzióne s ekonomicky zvýhodneným pobytom sa vyžaduje imobilita uchádzača alebo aspoň ťažké zdravotné postihnutie minimálne štvrtého stupňa s odkázanosťou na pomoc iných osôb, ktoré kritéria ona nespĺňa. Preto neobstojí záver súdu, že v penzióne by platila 250,- až 350,- eur mesačne, ktorú sumu síce nemá k dispozícii zo svojho príjmu, ale bude ju môcť vyplácať z výťažku predaja nehnuteľností. Podľa jej vedomostí by však v penzióne platila podstatne viac a pritom by súčasne stratila akékoľvek súkromie. Uviedla, že nehnuteľnosti je schopná udržiavať v obývateľnom stave, pričom uviedla zároveň, že rozhodnutie súdu je vyhovením šikane navrhovateľky proti nej z dôvodov jej dotknutej hrdosti, ješitnosti a sebeckosti. Okrem toho navrhovateľka vlastní v obci ďalšie nehnuteľnosti, ktoré zdedila po rodičoch aj s jej súhlasom a zároveň poberá vo svoj prospech podiely z hospodárenia urbariátu. Pokiaľ teda jej súrodenci akceptovali, že celý život prežila v predmetnom rodinnom dome a celý svoj život sa prispôsobovala dlhodobo potrebám rodičov a starostlivosti o nich a to aj za súrodencov, je podľa nej spravodlivé, aby súrodenci v súčasnosti akceptovali, že chce žiť v tomto rodinnom dome.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ odporkyňa 1/ namieta dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na jej zdravotný stav, poukazuje len na skutočnosť, že odporkyňa 1/ sa vyhýbala súdnemu konaniu pod zámienkou zlého zdravotného stavu. Predkladané lekárske správy neboli dôveryhodné a doložené. Súd skúmal subjektívne dôvody hodné osobitného zreteľa na strane všetkých účastníkov, tieto riadne zistil výsluchom účastníkov a cielenými otázkami na účastníkov konania. Zároveň v súlade s vykonaným dokazovaním súd správne konštatoval, že dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporkyne 1/ ponechať spoluvlastnícky vzťah nie je významnejší ako záujem zrušiť spoluvlastníctvo. Pokiaľ poukazuje odporkyňa 1/ na šikanózny výkon práva, navrhovateľka uviedla, že je to práve odporkyňa 1/, ktorá odmietla vyporiadať spoluvlastníctvo a zároveň je nesolventná a nemôže nehnuteľnosť udržiavať a zabrániť jej chátraniu a zároveň zdravotne nestačí o starostlivosť o nehnuteľnosť. Konanie odporkyne 1/, ktorá odmieta prevziať celé vlastníctvo a vyplatiť odstupujúcich vlastníkov osvedčuje nemožnosť riadne sa starať o nehnuteľnosť a platiť ostatným spoluvlastníkom náhradu za užívanie celej nehnuteľnosti s tým, že jej konanie zhodnotil ako konanie menšinového vlastníctva, ktorý sa síce chová podľa práva, ale tak aby dosiahol výsledok právnou normou nežiaduci výlučne vo svoj prospech.

Odporca 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávanie podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa v náväznosti na ust. , ak niektorý z podielových spoluvlastníkov nechce naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a nebolo dosiahnutej dohody o zrušení spoluvlastníctva, má spoluvlastník právo podať návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva na súd.

Spôsoby vyporiadania majú v zákone svoje stanovené poradie, ktoré musí súd rešpektovať pri svojom procesnom postupe. Prvým a prednostným spôsobom je rozdelenie veci. Až v prípade, ak nie je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkmi dobre možné, nastupuje ďalší spôsobom, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.

Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými spôsobmi zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a v konečnom dôsledku správne uzatvoril, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná, pričom odvolací súd si v celom rozsahu osvojuje vecne správne a vyčerpávajúce dôvody súdu prvého stupňa v náväznosti na , ktorý sa dôsledne zaoberal ako možnosťou reálnej deľby, tak aj možnosťou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu.

Keďže ani jeden z týchto spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, bolo potrebné následne skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd prípadne nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, prípadne predajom veci a rozdelením výťažku.

V tomto smere sa rovnako súd prvého stupňa dôsledne zaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa nielen na strane odporkyne 1/, ktorá v predmetnej nehnuteľnosti býva, avšak aj osobnými, majetkovými pomermi na strane ostatných účastníkov konania.

Podstatou odvolacích námietok zo strany odporkyne 1/ boli práve dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd návrh zamietnuť. Aj v tomto smere sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal dôvodmi hodného osobitného zreteľa na jej strane. Prihliadol pritom na jej starostlivosť o rodičov ako aj dlhodobé bývanie v danej nehnuteľnosti, avšak predovšetkým prihliadol na tú skutočnosť, že odporkyňa 1/ vzhľadom na svoj zdravotný stav, súčasný príjem a stav danej nehnuteľnosti a zároveň s prihliadnutím na vek a zdravotný stav aj na strane navrhovateľky ako aj jej osobné majetkové pomery tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa aj v prípade zamietnutia návrhu z dôvodov hodných osobitného zreteľa tu nie je reálny predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k podstatnej zmene okolností konkrétneho prípadu tak, aby mohol byť podaný prípadne nový návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Za týchto okolností s prihliadnutím na všetky podstatné zistené skutkové okolnosti daného prípadu bol potom v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť, nie je možné nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva niektorého z podielových spoluvlastníkov a zároveň sú tu nie dané dôvody hodné osobitného zreteľa tak, aby mohol byť návrh zamietnutý je jediným možným spôsobom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi práve predaj danej nehnuteľnosti.

Aj v tomto smere odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorý sa v konečnom dôsledku vysporiadal aj s majetkovou situáciou a osobnou situáciou na strane odporkyne 1/ aj o námietkach, ktoré boli predmetom odvolacieho konania. Preto aj v tejto časti odvolací súd v náväznosti na poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa.

Zároveň odvolací súd k dôvodom hodným osobitného zreteľa na strane odporkyne 1/ dodáva, že ako navrhovateľka, tak i odporkyňa 1/ sú starobné dôchodkyne s nízkym dôchodkom a zdravotnými ťažkosťami. Pokiaľ aj navrhovateľka má, resp. v minulosti mala úspory z predaja bytu a tieto používa na zlepšenie kvality svojho života a zároveň za stavu, keď nie je ochotná prevziať vlastníctvo spornej nehnuteľnosti, prípadne sa finančne podieľať na jej reálnej deľbe, táto okolnosť sama o sebe nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by podielové spoluvlastníctvo účastníkov nemalo byť zrušené. Rovnako faktom je, že odporkyňa 1/ na jednej strane zdôrazňuje svoj zlý zdravotný stav ako aj zlú finančnú situáciu a na strane druhej deklaruje, že je schopná sa o nehnuteľnosť postarať, aby táto ďalej nechátrala. Znalecký posudok na danú nehnuteľnosť jednoznačne skonštatoval závady na dome a tiež popísal, že len za účelom stabilizácie technického stavu domu, (teda nie za účelom jeho zhodnotenia) je potrebné vynaložiť minimálne 12.000,- eur (ktoré preukázateľne odporkyňa 1/ nemá). Práce, ktoré je potrebné na dome vykonať v hodnote definovanej znaleckým posudkom sú prácami nutnými len na jeho záchranu. Inak povedané, pri zachovaní terajšieho vlastníckeho stavu bez investícií do nehnuteľnosti (tak ako bolo vyššie konštatované) by mohlo v budúcnosti dôjsť k ešte väčšiemu zhoršeniu zdravotného stavu odporkyne 1/, ktorá jediná zo spoluvlastníkov je odkázaná na bývanie v dome (urgencia izolácie proti zemnej vlhkosti, pretekanie strechy a stav klampiarskych konštrukcií na hranici životnosti).

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s tým, že za daného skutkového a právneho stavu, je jediným možným riešením nariadenie predaja veci, po realizácii ktorého dôjde následne k rozdeleniu výťažku medzi jednotlivých spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu.

O trovách odvolacieho konania v prejednávanej veci rozhodované nebolo s prihliadnutím na z dôvodu, že súd prvého stupňa zvolil postup podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .