Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/111/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci

navrhovateľa : STOPKRIMI, s.r.o., so sídlom Martina Rázusa 23A, Žilina, IČO 31 609 139,

právne zast. Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom

Hollého 31, Žilina, proti odporcovi: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX,

I., právne zast. Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, Advokátska kancelária Zárecký,

Zeman, Ďurišová, so sídlom Medená 18, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Návrh, aby súd určil že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.3.2010, doručené odporcom navrhovateľovi dňa 29.3.2010 podľa písm., je neplatné, sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania 850,44 eur do 15.dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu odporcu Mgr. Michala Zemana, Advokátska kancelária Zárecký, Zeman, Ďurišová so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava.

odôvodnenie:

Navrhovateľ dňa 24.5.2010 podal návrh, v ktorom žiadal aby bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.3.2010 , ktoré bolo doručené navrhovateľovi 29.3.2010 podľa je neplatné a aby odporca bol povinný zaplatiť náhradu škody.

Podaním, ktoré bolo doručené súdu 10.8.2010 navrhovateľ v časti náhrady škody zobral návrh späť. Uznesením OS Žilina - 32 zo dňa 20.8.2010 bolo konanie v časti uplatnenej náhrady škody zastavené.

V písomnom návrhu uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.1994 vrátane jej dodatku zo dňa 1.1.2009 pracoval odporca u navrhovateľa vo funkcii elektromechanik. Dňa 29.3.2010 odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , a to z dôvodu, že mu zamestnávateľ nevyplatil náhradu mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodnil tým, že listom zo dňa 27.11.2009 navrhovateľ ako zamestnávateľ doručil odporcovi ako zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa . Nakoľko odporca považoval toto okamžité skončenie za neplatné, tak mu mal zamestnávateľ vyplatiť náhradu

mzdy splatnú vo výplatnom termíne do 10. dňa nasledujúceho mesiaca, a to za január 2010, splatná do 12.2.2010 a za február 2010, splatná 12.3.2010. Odporca podal návrh o určenie neplatnosti okamžitého skončenia zo dňa 27.11.2009 na OS Žilina . Navrhovateľ listom zo dňa 17.3.2010 oznámil odporcovi, že okamžité skončenie zo dňa 27.11.2009 odvoláva a následne vyplatí odporcovi náhradu mzdy 487,56 eur za obdobie od 20.1.2010, keď odporca oznámil že trvá aby ho naďalej zamestnávateľ až do 16.3.2010, kedy mu umožni l pracovať.

Pretože navrhovateľ nesúhlasil s dôvodom, ktorý je uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 29.3.2010, tak listom zo dňa 1.4.2010 oznámil odporcovi, že okamžité skončenie považuje za neplatné a trvá na tom, aby odporca naďalej vykonával prácu. Zároveň oznámil, že nárok na náhrady mzdy by odporcovi patril len v prípade, pokiaľ by súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany navrhovateľa ako zamestnávateľa je neplatné, resp. ak by samotný zamestnávateľ okamžité skončenie sám neodvolal. Pretože navrhovateľ ako zamestnávateľ okamžité skončenie zo dňa 27.11.2009 listom zo dňa 17.3.2010 odvolal, tak nastala skutočnosť ktorá zakladá nárok odporcu na náhradu mzdy. Odporca na list nereagoval a do práce nenastúpil. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal navrhovateľ aby bolo určené, že okamžité skončenie zo dňa 29.3.2010, ktoré dal odporca navrhovateľovi, je neplatné.

V záverečnom vyjadrení zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že na nevyplatenie náhrady mzdy počas prebiehajúceho súdneho sporu sú viaceré právne názory, a to že pokiaľ prebieha konanie o neplatnosť okamžitého skončenia a účastníci nemôže poznať výsledok sporu, tak náhrada mzdy je splatná až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Je potrebné zohľadňovať špecifiká tohto prípadu, a to, že navrhovateľ dal odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 27.11.2009, ale následne ho odvolal, a sám vyzval odporcu listom zo dňa 17.3. že odvoláva okamžité skončenie a aby nastúpil do práce a týmto mu umožnil pracovať. Dňa 29.3. prišiel odporca nie za účelom aby pracoval, ale aby doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ zároveň okamžite v najbližšom výplatnom termíne vyplatil náhradu mzdy a tomuto sa odporca nebránil a potvrdil že náhrada bola vyplatená. Navrhovateľ nemal úmysel odporcu poškodiť. Pokiaľ odporca uvádza, že mzda je splatná 12.dňa v mesiaci, tak podľa pracovnej zmluvy je výplatný deň 10.deň v mesiaci. Na základe tohto navrhovateľ vzniesol námietku preklúzie voči nevyplateniu mzdy za január 2010, pretože si ju neuplatnil v lehote podľa 9 ods. 3 . Pokiaľ by navrhovateľ nebol v spore úspešný, tak žiadal rozhodnúť o trovách konania podľa a nepriznať trovy odporcovi vzhľadom na jeho špekulatívne konanie a správanie. Pretože odporca nenastúpil do práce, ale okamžite skončil pracovný pomer , napriek tomu že mu navrhovateľ umožnil pracovať a odvolal okamžité skončenie pracovného pomeru.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu 2.7.2010 potvrdil, že navrhovateľ dňa 27.11.2009 okamžite skončil pracovný pomer s odporcom a odporca toto okamžité skončenie považoval za neplatné a oznámil to dňa 19.1.2010 navrhovateľovi a uviedol, že trvá na tom aby ho navrhovateľ ďalej zamestnávateľ. List bol navrhovateľovi doručený 20.1.2010. Odporca návrhom zo dňa 27.1.2010 spisová značka sa domáhal určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ listom zo dňa 17.3.2010 umožnil odporcovi pokračovať v práci a tento list bol doručený 26.3.2010, čo bol piatok. Odporcovi bolo teda umožnené pokračovať v práci 29.3., čo bol pondelok, a odporca sa dostavil na pracovisko, ale zároveň okamžite ukončil pracovný pomer. Podľa mal odporca právo na náhradu mzdy za obdobie od 20.1.2010, kedy oznámil že trvá na tom , aby ho navrhovateľ ďalej zamestnával až do dňa 28.3.2010. Náhrada mzdy je splatná v rovnakých výplatných termínoch ako mzda, a tak za január 2010 bola splatná 12.2. a za február 2010 bola splatná 12.3. a pretože navrhovateľ nezaplatil náhradu mzdy ani do 15.dní po uplynutí lehoty splatnosti, tak odporca dňa 29.3. riadne okamžite skončil pracovný pomer. Tvrdenie navrhovateľa , že odporcovi patrí nárok na náhradu mzdy len vtedy, ak súd určí, že okamžité skončenie je neplatné, nemá oporu v právnych predpisoch. Rozhodnutie súdu o povinnosti na náhradu mzdy má len deklaratórnu povahu. Neplatnosť okamžitého skončenia navrhovateľ ako zamestnávateľ sám uznal, keď listom zo dňa 17.3. vyzval odporcu ako zamestnanca aby nastúpil do práce. V tejto súvislosti poukázal odporca na rozhodnutia NS SR , podľa ktorého je náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru splatná samostatne za každý príslušný mesiac s tým, že s platnosťou nároku nijako nesúvisí skutočnosť, že sa ešte nerozhodlo o návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Na základe všetkých týchto skutočností

žiadal odporca návrh zamietnuť a priznať trovy konania. V záverečnom vyjadrení zástupca zotrval na uvedených dôvodoch a poukázal aj na to, že v konaní sa konštatuje, že odvolanie okamžitého skončenia pracovného pomeru je neplatné . Ďalej poukázal aj na odôvodnenie KS, ktorý konštatuje, že špekulatívne sa správal navrhovateľ a nie odporca, pretože odporca bol nútený hľadať si prácu ktorú si aj našiel s účinnosťou od 1. apríla a aj preto sa rozhodol skončiť pracovný pomer. Nie je pravdou, že navrhovateľ vyplatil náhradu mzdy v nasledujúcom výplatnom termíne, pretože šek bol vystavený 16.4., čo bolo dávno po výplatnom termíne, ktorý je 10. dňa v mesiaci. Pokiaľ navrhovateľ listom zo dňa 17.3.2013 uznal svoju chybu a uviedol, že môže odporca nastúpiť do práce, tak nič mu nebránilo aby vystavil takýto istý šek a vyplatil náhradu mzdy odporcovi, ale to neurobil.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom odporcu a oboznámením spisu OS Žilina a oboznámením listinných dokladov, najmä pracovnej zmluvy, dodatku, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.11.2009 a zo dňa 29.3.2010, odvolania okamžitého skončenia zo dňa 17.3.2010, nesúhlasu s okamžitým skončením zo dňa 1.4.2010 a nesúhlasu s okamžitým skončením zo dňa 19.1.2010 a ďalších mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.1994 bolo zistené, že zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom STOPKRIMI s.r.o. a zamestnancom F. X. s dňom nástupu do práce 1.10.1994 ako elektromechanik a miesto výkonu práce SR a pracovný pomer bol dohodnutá na dobu neurčitú. Podľa dodatku zo daň 1.1.12009 sa strany dohodli o odmeňovaní s účinnosťou od 1.1.2009.

Podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.11.2009 navrhovateľ okamžite skončil pracovný pomer s odporcom podľa za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil odporca 17.11.2009 a ďalej sa konkretizuje závažné porušenie, ktorého sa dopustil odporca.

Listom zo dňa 17.3.2010, ktorý bol doručený odporcovi 26.3.2010 navrhovateľ odvolal okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal dňa 27.11.2009 a zároveň žiadal, aby odporca okamžite nastúpil do práce.

Dňa 29.3.2010 odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom, ktorý listinu prevzal v tento deň a dôvodom je, že navrhovateľ listom zo dňa 27.11.2009 ako zamestnávateľ oznámil, že s odporcom ako zamestnancom okamžite ukončuje pracovný pomer, a toto okamžité skončenie je neplatné. Listom zo daň 19.11.2010, doručený 20.1. oznámil odporca, že trvá na tom aby ho navrhovateľ naďalej zamestnával a v zmysle patrí od tohto dňa odporcovi náhrada mzdy. Do dňa okamžitého skončenia navrhovateľ nevyplatil náhradu mzdy za január a február 2010 a výplatné termíny sú do 10.pracovného dňa pozadu, teda náhrada mzdy za január bola splatná do 12.2. a náhrada mzdy za február bola splatná do 12.3.2010. Týmto zároveň odporca žiada o okamžité uhradenie vyššie uvedených náhrad mzdy a okamžité skončenie odôvodňuje .

Navrhovateľ odporcovi poslal list zo dňa 1.4., doručený 9.4.2010, kde nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 29.3.2010 a považuje ho za neplatné . Poukazuje na odvolanie okamžitého skončenia listom zo dňa 16.3.2010, kde vyzval odporcu aby nastúpil do práce.

Listom zo dňa 19.1.2010 , doručený 20.1.2010, odporca oznámil že nesúhlasí s okamžitým skončením, ktoré dal navrhovateľ 27.11.2009 a považuje ho za neplatné a žiada, aby ho navrhovateľ naďalej zamestnával.

Zo spisu OS Žilina mal súd zistené, že rozsudkom OS Žilina - 75 zo dňa 8.7.2011 v právnej veci navrhovateľa F. X. proti odporcovi STOPKRIMI s.r.o. bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 27.11.2009 je neplatné . Rozsudkom KS v Žiline -113 zo dňa 10.5.2013, právoplatné 21.6.2013, bol rozsudok OS

- 75 zo dňa 8.7.2011 vo výroku o určenie neplatnosti okamžitého skončenia potvrdený a vo výroku o náhrade trov zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Zo spisu bolo ďalej zistené podľa ústrižku , že dňa 16.4.2010 odosielateľ STOP Krimi s.r.o. zaplatil adresátovi F. X. sumu 487,56 eur a v správe pre adresáta sa uvádza že ide o vyplatenú mzdu za január, február a marec 2010.

Podľa v znení účinnom do 31.8. 2011 zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa § 69 ods. 3 cit. zákona zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 70 cit. zákona okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 cit. zákona neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 cit. zákona aj zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Súd v konaní postupoval v zmysle , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k takému záveru, že nie sú splnené podmienky aby bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru , ktoré dal odporca navrhovateľovi zo dňa 29.3.2010 podľa je neplatné, tak bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. V konaní mal súd preukázané splnenie základných podmienok, a to že sú splnené lehoty , a to dvojmesačná lehota podľa s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru je zo dňa 29.3.2010 a návrh na začatie konania bol podaný v lehote dvoch mesiacov 24.5.2010. Pokiaľ ide o okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľovi zo dňa 29.3.2010, tak ide o písomné okamžité skončenie, zároveň je tu aj presne špecifikovaný dôvod okamžitého skončenia podľa citovaného . Odporca uvádza, že mu nebola vyplatená mzdy za január a február a uvádza, že výplatný termín je do 10.pracovného dňa, a tak mzda za január 2010 bola splatná do 12.2.2010, ale okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané 29.3.2010, čo je po uplynutí

jedného mesiaca, čo je lehote podľa a iba v lehote jedného mesiaca môže zamestnanec skončiť pracovný pomer a počíta sa lehota odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. O dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa citovaného Zákonníka, a to nevyplatenie náhrady mzdy sa dozvedel odporca pri mzde za január 2010, ktorá mala byť vyplatená 10.2.2010 po uplynutí 15.dní po splatnosti, to znamená 25.2. bol posledný deň splatnosti a odo dňa 26.2. začala plynúť jednomesačná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru, a táto uplynula 26.3.2010. Pretože odporca podal okamžité skončenie pracovného pomeru 29.3.2010, tak v prípade nevyplatenej náhrady mzdy za január 2010 bolo to už po uplynutí zákonnej lehoty, tak ako je určená v . Náhrada mzdy za február 2010, ktorá mala byť vyplatená vo výplatnom termíne 10.3.2010 a 15.dňová lehota uplynula dňa 25.3.2010, a tak 26.3.2010 sa dozvedel odporca o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , a tak okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.3.2010 bolo podané v lehote. Na základe tohto súd dospel k takému záveru, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol daný, keďže nevyplatil navrhovateľ náhradu mzdy v lehote do 15.dní po uplynutí splatnosti, tak ako je špecifikovaný tento dôvod, a za mesiac február 2010 bolo okamžité skončenie pracovného pomeru podané aj v zákonom určenej lehote. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že nevzniká právo na vyplatenie náhrady mzdy podľa , ak prebieha konanie o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru tak ako v tomto prípade, keď na OS Žilina č.k. sa viedlo konanie o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré dal navrhovateľ ako zamestnávateľ odporcovi ako zamestnancovi listom zo dňa 27.11.2009, ale vychádzal z právneho názoru , podľa ktorého je náhrada mzdy splatná samostatne za každý príslušný mesiac a táto splatnosť nesúvisí s prebiehajúcim konaním o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pri rozhodovaní sa vychádzalo z tej skutočnosti, že navrhovateľ ako zamestnávateľ dal okamžité skončenie pracovného pomeru odporcovi listom zo dňa 27.11.2009 a odporca listom zo dňa 19.1., ktorý bol doručený 20.1.2010 oznámil navrhovateľovi že nesúhlasí s týmto okamžitým skončením zo dňa 27.11. a žiada, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával tak, že vzniklo právo odporcovi ako zamestnancovi na zaplatenie náhrady mzdy odo dňa 20.1.2010 a navrhovateľ túto náhradu mzdy za mesiace január a február nezaplatil, a to ani do 15.dní po uplynutí ich splatnosti. Ako vyplynulo z ústrižku, ktorý bol predložený v konaní , tak mzda za mesiace január, február a marec 2010 bola vyplatená až dňa 16.4.2010 vo výške 487,56 eur . Na základe všetkých týchto skutočností odporca dôvodne okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom dňa 29.3.2010 a pokiaľ ide o nevyplatenie náhrady mzdy za február 2010 bola aj dodržaná zákonná lehota jedného mesiaca odo dňa keď sa odporca o dôvode okamžitého skončenia dozvedel a keďže boli splnené tak formálne ako aj hmotno-právne podmienky platnosti, tak návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ktoré dal odporca navrhovateľovi dňa 29.3.2010 bol v celom rozsahu zamietnutý.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal vo veci plný úspech, keďže súd zamietol návrh o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a tak je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy konania. Súd tu nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému odporcovi náhrada trov priznaná nebola a v konaní odporcu, ktorý postupoval podľa citovaného zákonného ustanovenia nemožno vidieť špekulatívne konanie, tak ako to tvrdil navrhovateľ. Vzhľadom na uvedené súd aplikoval ustanovenie a priznal odporcovi trovy konania v plnej výške. Sú trovy právneho zastúpenia spolu suma 894,86 eur.

Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa Vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V roku 2010 boli tri úkony právnej služby podľa cit. vyhlášky - príprava a prevzatie, vyjadrenie k návrhu zo dňa 1.7.2010 a účasť na pojednávaní zo dňa 1.12.2010 a v roku 2013 bol jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní 16.10.2013. Výška tarifnej odmeny bola podľa cit. vyhlášky ako 1/13 výpočtového základu, keďže nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, a to v roku 2010 1/13 z výpočtového základu, ktorý bol 721,40 eur je 55,49 eur a v roku 2013 bol výpočtový základ 781 eur a z toho 1/13 je 60,07 eur. Zároveň podľa cit. vyhlášky trovy sú aj náhrada výdavkov v roku 2010 suma 7, eur za jeden úkon a v roku 2013 suma 7, eur za jeden úkon. Na základe uvedeného za jeden úkon právnej

služby je tarifná odmena v roku 2010 suma 55,49 eur a réžijný paušál 7,21, čo je spolu 62,70 eur za tri úkony spolu 188,10 eur. V roku 2013 je tarifná odmena 60,07 eur a réžijný paušál 7,81 eur, spolu 67,88 eur. Podľa § 18 ods. 3 má právny zástupca odporcu právo aj na zaplatenie DPH ako platiteľ DPH vo výške 20 % , čo je v roku 2010 zo sumy 188,10 a 20 % je 37,62 eur a v roku 2013 zo sumy 67,88 je 20 % suma 13,57 eur. V roku 2010 sú spolu trovy 188,10 eur a DPH 37,62 eur, spolu 225,72 eur a v roku 2013 sú spolu trovy 67,88 eur a DPH suma 13,57 eur, spolu 81,45 eur.

V súvislosti s pojednávaním 1.12.2010 došlo k strate času spočívajúcej v ceste so sídla advokáta do Žiliny a späť ( 2 x 2:01 hod.) a spotrebe pohonných hmôt ( pri použití motorového vozidla VW Passat ) za 2 x 199 km , z čoho vyplývajú nasledovné trovy:

- náhrada za stratu času predstavuje 10 x SČ = 10 x 12,02 eur + DPH = 144,24 eur

- cena pohonných hmôt: 2 x 199 km x 5,6 litrov / 100 km x 1,149 eur/liter + DPH = 30,73 eur

- základná náhrada za každý jeden km jazdy: 2 x 199 km x 0,183 eur/ km + DPH = 72,83 eur + DPH = 87,40 eur, t.j. spolu 262,37 eur

V súvislosti s pojednávaním 16.10.2013 došlo k strate času spočívajúcej v ceste so sídla advokáta do Žiliny a späť ( 2 x 2:01 hod.) a spotrebe pohonných hmôt ( pri použití motorového vozidla VW Passat ) za 2 x 199 km , z čoho vyplývajú nasledovné trovy:

- náhrada za stratu času predstavuje 10 x SČ = 10 x 13,02 eur + DPH = 156,24 eur

- cena pohonných hmôt: 2 x 199 km x 5,6 litrov / 100 km x 1,393 eur/liter + DPH = 37,26 eur

- základná náhrada za každý jeden km jazdy: 2 x 199 km x 0,183 eur/ km + DPH = 72,83 eur + DPH = 87,40 eur, t.j. spolu 280,90 eur

Trovy konania žalovaného teda predstavujú spolu 894,86 eur.

V súvislosti s pojednávaním 1.12.2010 došlo k strate času spočívajúcej v ceste so sídla advokáta do Žiliny a späť ( 2 x 2:01 hod.) a spotrebe pohonných hmôt ( pri použití motorového vozidla VW Passat ) za 2 x 199 km , z čoho vyplývajú nasledovné trovy:

- náhrada za stratu času predstavuje 10 x SČ = 10 x 12,02 eur + DPH = 144,24 eur

- cena pohonných hmôt: 2 x 199 km x 5,6 litrov / 100 km x 1,149 eur/liter + DPH = 30,73 eur

- základná náhrada za každý jeden km jazdy: 2 x 199 km x 0,183 eur/ km + DPH = 72,83 eur + DPH = 87,40 eur, t.j. spolu 262,37 eur

Trovy konania sú spolu trovy právneho zastúpenia v roku 225,72 eur, v roku 2013 suma 81,45 eur, náhrada za stratu času a cestovné náklady za pojednávanie 1.12.2010, spolu 262,37 eur a náhrada za stratu času a cestovné náklady za pojednávanie 16.10.2013 spolu 280,90 eur, čo sú spolu trovy konania 850,44 eur.

Podľa je povinný zaplatiť navrhovateľ odporcovi trovy konania 850,44 eur na účet splnomocneného zástupcu odporcu, a to v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca žiadal priznať trovy právneho zastúpenia tak, že uvádzal, že predmetom konania boli dve veci, a to určenie neplatnosti okamžitého skončenia a náhrady škody, ktorá však nebola vyčíslená, a teda v oboch prípadoch je potrebné vypočítať základnú sadzbu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. a postupovať v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky , ktoré určuje sadzbu tarifnej odmeny pri spojení viacerých vecí. Súd sa nestotožňuje s týmto, pretože navrhovateľ podal návrh, kde žiadal mimo neplatnosti okamžitého skončenia aj aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody. Podľa uznesenia -27 zo dňa 20.7.2010 bol navrhovateľ vyzvaný v zmysle aby predložil riadny návrh a zároveň bol poučený o následkoch odmietnutia podľa . Navrhovateľ v časti náhrady škody zobral návrh späť. Na základe tohto je zrejmé, že v časti o náhradu škody nebol podaný riadny návrh na začatie konania , a teda súd pri výpočte trov konania vychádzal z toho, že predmetom riadneho návrhu podaného v súlade s je iba neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a na základe tohto boli vypočítané trovy konania tak, ako je vyššie uvedené v celkovej výške 850,44 eur a nie suma 894,86 eur tak, ako žiadal priznať odporca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina,

dňa 16.10. 2013

JUDr. Jana Scholtzová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka