Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-44-2024.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/44/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcov: 1. A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, 2. B. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. A. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: E. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpená: JUDr. Martin Kákoš, advokát so sídlom Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 201 659, o vrátenie daru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 53C/56/2023-92 zo dňa 17.05.2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 76,92 %.
Žalovanej voči žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. V záhlaví označeným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti zaplatenia peňažnej náhrady v sume 400 eur zamietol (výrok I.). Konanie, čo do čiastočného späťvzatia žaloby o vydanie vecí: striebornej retiazky so strieborným príveskom „Strom života“ so zirkónmi, modrej rifľovej bundy a čiernej koženej bundy, zastavil (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).
1.1. Rozhodnutie vo veci samej (v zamietajúcej časti ) právne odôvodnil ust. § 628 ods. 1, 2, § 630, § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odôvodením, že podanou žalobou sa domáhajú od žalovanej, ich nevesty vrátenia darov - striebornej retiazky so zirkónmi v hodnote 75 eur, zateplenej búdy v hodnote 690 eur, modrej rifľovej bundy v zostatkovej hodnote 5 eur a čiernej koženej bundy v zostatkovej hodnote 10 eur, prípadne finančnej náhrady. Uviedli, že po uzatvorení manželstva, v septembri 2021 s ich synom A. A., sa správanie žalovanej voči ním a ich synovi úplne zmenilo, čo vyústilo až do rozvodu ich manželstva. Dôvodom žaloby bola zmena správania žalovanej, ktorá sa na ich adresu začala vyjadrovať najslušnejšie ako napr. „starý magor, debil a pod.“, ďalej že ich syn sa vyjadruje vulgárne, špinavo, uráža celú jej rodinu a že aký otec, taký syn. Od narodenia ich vnuka A., dňa 02.06.2022 robila všetko možné aj nemožné, aby dieťa úplne „odstrihla“ od jeho otca a ich rodiny. Už týždeň po narodení syna bol otec dieťaťa nútený podať návrh na úpravu styku otca s maloletým, keďže mu bránila v styku s novorodencom. Žalovaná s jej rodinou ich synovi neustále vyhrážali privolaním polície, napr. dňa 25.10.2022 s jej matkou, keď privolali policajnú hliadku do ich bytu 3 s tým, že ich syn ohrozuje na živote a zdraví. Samozrejme, že privolaná hliadka polície nezistila žiadne protiprávne konanie ich syna. Dňa 05.02.2023 zinscenovala ďalší incident a na pomoc si zaobstarala aj svedka, svojho švagra, I. J.. Tvrdila, že ich syn A. ich fyzicky napadol a samozrejme opäť jej hrubo nadával. Opak však bol pravdou, žalovaná bez súhlasu žalobcu v 1. rade vnikla do jeho osobného motorového vozidla, intenzívne mykala autosedačkou pre dieťa a po jeho upozornení, aby tak nerobila, sa hrubo na jeho adresu opäť vyjadrila, že je taký istý magor, debil, ako jeho syn, že rovnako sú sprostí a aký otec taký syn. Nakoľko sa žalovaná sa neustále a hrubo snaží žalobcu v 1. rade uraziť a jej konania podľa jeho
názoru už presahujú všetky medze elementárneho slušného správania, žalobca v 1. rade bol nútený pre incidenty z 05.02.2023, podať podnet na Okresný úrad Topoľčany, ktorý v danej veci konal pod č. OÚ- TO-OVVS-2023/004505-008 a ktorý rozhodol, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
1.2. Žalovaná po pojednávaní dňa 10.04.2024 vrátila žalobcom striebornú retiazku, modrú rifľovú bundu a čiernu koženú bundu, preto žalobcovia v tejto časti zobrali žalobu späť. Ohľadne psej búdy požadovali namiesto pôvodných 600 eur, zaplatiť 400 eur s ohľadom na nimi zistené ceny podobných búd. Na pojednávaní súd uznesením pripustil zmenu žaloby, podľa písomného podania žalobcov zo dňa 17.04.2024.
1.3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná, nakoľko nepreukázali, že darovacou zmluvou bezplatne prenechali žalovanej predmetnú búdu pre psa a že žalovaná, ako obdarovaná , tento dar prijala. Malo ísť o darovaciu zmluvu, ktorá nebola uzavretá písomne a ktorej existenciu žalovaná poprela. Dodal, že aj keby aj došlo k riadnemu darovaniu predmetnej búdy pre psa žalovanej, nebola naplnená druhá podmienka na vrátenie daru, ktorou je správanie žalovanej voči žalobcom v 1. a v 2. rade a členom ich rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.
1.4. Súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby čo do vydania vecí - striebornej retiazky so strieborným príveskom „Strom života“ so zirkónmi, modrej rifľovej bundy a čiernej koženej bundy zastavil.
1.5. O trovách konania rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu v konaní, pretože žalobcovia sa pôvodne domáhali vydania predmetných vecí s tým, že v priebehu konania čiastočne žalobu vzali späť po tom, ako žalovaná žalobcom vydala požadované veci, a to striebornú retiazku, modrú rifľovú bundu a čiernu koženú bundu. Takže týmto žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti. Na strane druhej zamietnutím žaloby bola v konaní úspešná žalovaná. Preto súd vzhľadom na uvedené možno hovoriť o čiastočnom úspechu strán sporu a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Proti výroku o trovách konania (výrok III.) podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, domáhajúc sa zmeny rozhodnutia tak, že jej bude priznaná náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 76,92 %. Mala za to, že súd mal náhradu trov konania rozdeliť podľa pomeru úspechu. Žalobcovia uplatňovali žalobou zaplatenie sumy 780 eur, po späťvzatí žaloby z dôvodu vydania vecí boli úspešní v sume 90 eur, t. j. 11,54 % a ona bola úspešná v zamietajúcej časti, v sume 690 eur, t. j. 88,46 %, celkový jej úspech je 76,92 %.
3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli odvolaním napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalovaná nebola ochotná na mimosúdne vydanie vecí, ňou navrhovanú sumu 10 eur za psiu búdu odmietli ako zjavne neprimeranú. Poukázali na to, že po zmene žaloby predmetom konania zostala suma 400 eur, nie 690 eur a poukázali aj na ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd nemusí výnimočne priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitého zreteľa. K tomu uviedli, že nepodali odvolanie aj keď sa nestotožnili s rozsudkom, pretože pričinením okresného súdu, nie dobromyseľným správaním žalovanej dosiahli svoj zámer spočívajúci v tom, že žalovaná už nedisponuje žiadnou materiálnou vecou od nich.
4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
5. Podľa obsahu spisu konanie bolo začaté na súde prvej inštancie na základe žaloby žalobcov 25.10.2023, ktorou sa domáhali vrátenia darov a to štyroch vecí v celkovej hodnote 780 eur, prípadne ich peňažnej náhrady. V priebehu konania žalovaná žalobcom vydala tri veci v celkovej hodnote 90 eur, preto v tejto časti žalobcovia zobrali žalobu späť. Pokiaľ ide o štvrtú vec, psiu búdu, túto nevydala s odôvodnením, že bola zničená, preto žalobcovia zotrvali na zaplatení finančnej náhrady, ale už nie v sume 690 eur, ale na sume 400 eur. Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil.
6. Žalovaná namietala správnosť výroku o trovách konania majúc za to, že bolo potrebné náhradu trov konania pomerne rozdeliť.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Súd prvej inštancie v danej veci o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP majúc za to, že úspech oboch strán bol čiastočný. Odvolací súd po prejednaní veci sa nestotožnil s názorom, že je dôvodná aplikácia cit. paragrafu v uvedenom znení. Žalobcovia si žalobou uplatnili nárok na vydanie 4 vecí v celkovej hodnote 780 eur. Žalovaná v priebehu konania žalobcom vydala tri veci v celkovej hodnote 90 eur, preto súd konanie v tejto časti zastavil (retiazka, fialová a kožená bunda). Z procesného hľadiska platí, že pokiaľ jedna procesná strana zaviní zastavenie konania, vzniká jej povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V posudzovanej veci teda žalovaná zavinila zastavenie konania, a preto žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania v tejto časti, t. j. za vydanie troch vecí v celkovej hodnote 90 eur.
10. Zamietnutie žaloby žalobcov v sume 400 eur a zníženie hodnoty psej búdy zo sumy 690 eur na sumu 400 eur je potrebné hodnotiť ako neúspech žalobcov v tomto konaní, ako správne uvádza žalovaná v odvolaní. Pokiaľ ide o názor žalobcov, že je potrebné vychádzať zo zníženej hodnoty búdy 400 eur je potrebné uviesť, že je irelevantné, že v neskoršom štádiu konania žalobcovia upravili petit znížením hodnoty veci, ktorej vydania sa domáhali. Už samotným momentom podania žaloby (a súvisiacimi/ následnými úkonmi právnej služby) je totiž spojený vznik trov súdneho konania.
11. Porovnaním hodnôt vecí, ktoré boli predmetom konania s výsledkom konania podľa názoru odvolacieho súdu je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že pomer úspechu strán bol síce čiastočný, ale vzhľadom na nepomer úspechu a neúspechu sporových strán (90 eur úspech žalobcov a 670 eur úspech žalovanej) bolo potrebné aplikovať pomerné rozdelenie náhrady trov konania.
12. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 257 CSP, na ktorú poukazovali žalobcovia, je potrebné uviesť, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany sporu, teda toho, komu budú trovy konania zaplatené. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 5/2006). Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzali žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, tieto uviedli až vo vyjadrení k odvolaniu žalobnej. Odvolací súd po prejednaní veci nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na stane v konaní neúspešných žalobcov pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, keď sami žalobcovia v tomto smere ani odvolanie nepodali.
13. Pri stanovení miery úspechu strán sporu je potrebné určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu víťaznej strany odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. V posudzovanej veci boli žalobcovia úspešný v časti vydania 3 vecí v hodnote 90 eur, t. j. v rozsahu 11,54 %, žalovaná v rozsahu 88,46% v časti zamietnutej žaloby vydania psej búdy v hodnote 690 eur. Čistý úspech žalovanej predstavuje potom 76,92 %.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd namietaný výrok rozsudku podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).