Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: Q. F., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Matúš Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 50 487 108 proti žalovanému: Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpenému správcom úpadcu: V., právne zastúpenému advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36807 915, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 17.2.2023 voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu a náhrady trov konania. Súčasne žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 17.2.2023, č.k.: - 28 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

3. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd prekročil svoje ústavné a zákonné kompetencie a uznesenie vydal v rozpore so zákonom a v rozpore s princípom právnej istoty, keď nerešpektoval, resp. pri rozhodovaní úplne opomenul skutočnosť, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Napriek tomu, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, súd nariadil neodkladné opatrenie v konaní začatom na návrh smerujúci proti žalovanému a nie proti konkurznému správcovi A.. A. A., čím úplne zjavne konal v rozpore s ust. § 47 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd totiž nie je oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie priamo vo vzťahu k žalovanému, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto súdnom konaní.

4. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 24.4.2023 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 17.2.2023, č.k.: - 28.

5. Žalobca odôvodnil žalobu zo dňa 17.2.2023 tým, že „dňa XX.X.XXXX uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 5000 €. Na získanie úveru mu pri podpise predmetnej spotrebiteľskej zmluvy boli zároveň predložené viaceré dokumenty. Bolo mu povedané, že ak chce získať úver, musí podpísať aj predložené listiny. Okrem spotrebiteľskej zmluvy mu na podpis bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská zmluva, informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), sadzobník poplatkov a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX. XX. XXXX uzatváral ako spotrebiteľ so žalovaným ako právnickou osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. O skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedel až od svojho zamestnávateľa -Š. S. B. L.Q.. Žalovaný totiž zamestnávateľovi zaslal žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa XX. XX. XXXX. V zmysle tejto žiadosti mu zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy. V konaní namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) z dôvodu, že predmetná dohoda s ním nebola individuálne dojednaná, ale bola mu predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Mohol len zmluvu spolu s dohodou odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Zároveň zo strany žalovaného nebol žiadnym spôsobom poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Konanie žalovaného, ktorý spotrebiteľom podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Žalovaný má totiž ako dodávateľ mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe získať finančné prostriedky nemal inú možnosť, ako podpísať predloženú spotrebiteľskú zmluvu vrátane dohody, ktorá mu bola predložená na podpis spolu s množstvom ďalších listín. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bol zaviazaný na plnenie pohľadávky voči žalovanému, môj zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy. Takáto povinnosť zamestnávateľa zastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na jeho majetok a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebiteľská zmluva totiž nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa. V čase poskytnutia úveru sa s manželkou nachádzali vo veľmi ťažkej finančnej situácii. Mali viacero dlhov, exekúcii a dokonca sa nachádzali v úverovom registri neplatičov. Okrem žalovaného im žiaden iný bankový resp. nebankový subjekt nechcel úver poskytnúť. Žalovaný ako nový subjekt na finančnom trhu ich finančnú situáciu nezisťoval a úver im bez väčších problémov poskytol. Takýmto spôsobom evidentne porušil zákonnú povinnosť skúmať bonitu klienta, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. V zmysle uvedeného si preto žalovaný prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy voči nemu naviac uplatňuje nedôvodnú pohľadávku (poskytnutých 5 000 €, zrazených 5 700,40 €).“

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6.3.2023 k žalobe namietal len tú istú skutočnosť ako v odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, a to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným v tomto súdnom konaní. Žiadal preto žalobu zamietnuť. Iným spôsobom nárok žalobcu nerozporoval, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a žiadne iné skutkové tvrdenia neuviedol.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.6.2023 o 10.00 hod. (pondelok) v pojednávacej miestnosti č. 3 Okresného súdu Bardejov. Dňa 16.6.2023 o 13:33 hod. (zasielané 16.6.2023 o 11.33 hod.) (piatok) bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania s odôvodnením, že v tom čase má kolíziu s pojednávaniami vytýčenými Okresným súdom Humenné dňa 19.6.2023 o 9:00 hod. sp. zn. , Okresným súdom Trenčín dňa 19.6.2023 o 9:00, sp. zn. , Okresným súdom Trenčín dňa 19.6.2023 o 10:00hod., sp. zn. .

8. Podľa -4 (ďalej aj „“) pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát

súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

9. Okresný súd Bardejov postupujúc podľa ustanovenia 183 neakceptoval žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania jednak s tým, že žiadosť o odročenie nebola doručená bezodkladne potom, čo sa o ním požadovanom dôvode dozvedel (ale až v piatok poobede pred víkendom pred dňom nariadeného pojednávania), keďže aj podľa elektronickej doručenky predvolanie na predmetné pojednávanie bolo právnemu zástupcovi doručené už dňa 24.5.2023 a zároveň a to bol nosný dôvod zamietnutia žiadosti, v nej uvedený dôvod nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia . Vzhľadom na právnu úpravu realizovanú , ktorá má pri procesnom postupe súdu za účel zamedziť obštrukciám od strán konania, určovaní termínov pojednávania stranami konania a ich zástupcami (obštrukcie v prípade právnych zástupcov majúcich vytýčené termíny na celý rok využívajúcich žiadosti na odročenie pojednávania na konkrétne vyhovujúce im pojednávania, prípadne právnických kancelárií zastupujúcich klientov majúcich stovky pojednávaní by mohlo paralyzovať určovanie termínov súdmi) a znenie ustanovenia , uvedený dôvod pre odročenie pojednávania a skutočnosť, že od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, nie je v zmysle ustanovenia dôležitým dôvodom, preto súd žiadosti nevyhovel.

10. Na prejednanie veci sa nedostavil právny zástupca žalovaného, preto súd postupujúc podľa ustanovenia prejednal vec v jeho neprítomnosti.

11. Na nariadenom pojednávaní dňa 19.6.2023 súd vykonal dokazovanie postupom podľa a oboznámil sa s obsahom podaní strán sporu a nasledovnými listinnými dôkazmi: žaloba na č.l. 1-3, 6-8, zmluva o spotrebiteľskom úvere na č.l. 9-13, dohoda o zrážkach zo mzdy na č.l. 14, spotrebiteľská a rozhodcovská zmluva na č.l. 15-16, informácia o RPMN na č.l. 17,sadzobník poplatkov na č.l. 18, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere e na č.l. 19-20, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na č.l. 21, potvrdenie na č.l. 22, uznesenie OS Bardejov na č.l. 28-30, obchodný vestník č. 194/2022 zo dňa 4.10.2022, odvolanie žalovaného na č.l. 35-37, vyjadrenie žalovaného k žalobe na č.l. 62-63, obchodný vestník č. 188/2022 na č.l. 65-66, uznesenie KS v Prešove na č.l. 85-87, odpoveď PZ žalovaného zo dňa 14.6.2023 na výzvu súdu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

12. Žalobca dňa XX.X.XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi titulom úveru sumu 5.000 eur. V zmluve bolo uvedené, že úroková sadzba úveru je 22,76 % ročne, počet pravidelných splátok 60, výška pravidelnej splátky 140,26 eur, splatnosť pravidelnej splátky 14. deň v mesiaci, dátum splatnosti prvej pravidelnej splátky 14.3.2017, termín konečnej splatnosti 14.2.2022, celková čiastka na zaplatenie 8415,60 eur, RPMN 24,68 %, priemerná RPMN 16,06 %, odplata podľa 22,76 %, doba trvania zmluvy na dobu určitú do 14.2.2022. Strany pre účely zabezpečenia pohľadávky medzi sebou uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy.

13. Žiadosťou zo dňa XX.X.XXXX požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu - Š. S. B. L., B..K.. o vykonávanie zrážok zo mzdy.

14. Z potvrdenia zo dňa 27.1.2023 plynie, že zamestnávateľ Š. S. B. L.Q., B..K.. vykonávali zrážku zo mzdy žalobcovi mesačne vo výške 140,26 eur od 10.8.2019, pričom celovo mu bolo zrazených 5.700,40 eur.

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

16. Podľa § 2 písm. a), b) a d) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až v/.

19. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

20. Podľa o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podpísania zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21. Podľa § 5a ods. 1 citovaného zákona, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy:

a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

22. Podľa až 4 (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa 53 ods. 1, 2, 3 a 5 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa Nariadenia vlády č. , odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

26. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

27. Podľa § 1a ods. 4, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

28. Podľa 39 , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa 551 ods. 1, 2, 3 , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

30. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.X.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

31. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku, ktorá vznikla z poskytnutého spotrebiteľského úveru, je akcesorickej povahy k hlavnému záväzku, ktorý je spotrebiteľský. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavretá zmluva o úvere je spotrebiteľská, že žalobcovi boli poskytnuté z titulu úveru peňažné prostriedky, a že došlo aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy.

32. Sporným z pohľadu žalovaného bola len skutočnosť, že nie je pasívne legitimovaným. Na túto otázku dal odpoveď už odvolací súd vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 24.4.2023, kde v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že „z ustanovenia je aplikovateľné iba na konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Mzda, resp. nárok na mzdu je síce majetkovým právom, avšak právom, ktoré patrí žalobcovi a nie žalovanému ako úpadcovi. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nemá charakter konania, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy právne upravená v ust. , má charakter zabezpečovacieho inštitútu, pričom otázka zrážok zo mzdy nemá vplyv na prípadné závery ohľadom zabezpečenej pohľadávky, teda na to, či pohľadávka patrí alebo nepatrí do majetku podliehajúcemu konkurzu. Obdobná právna vec týkajúca sa iného zabezpečovacieho inštitútu, a to záložnej zmluvy upravenej s ust. , bola riešená Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.11.2020 sp. zn. . V tomto rozhodnutí sa dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého sporná nehnuteľnosť nebola vo vlastníctve úpadcu, ale žalobcu, a preto zákonné podmienky na prerušenie konania v spore o určenie neplatnosti záložnej zmluvy v zmysle ust. neboli splnené. Aj v prejednávanej veci týkajúcej sa iného zabezpečovacieho inštitútu, a to dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca sa nachádza v stave objektívnej právnej neistoty ohľadne svojej mzdy, či táto mu bude vyplatená v plnej výške alebo vo výške skrátenej o realizované zrážky zo mzdy na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej možnosť použitia je zo strany žalobcu spochybňovaná.“ Nebol dôvod stotožniac sa v celom rozsahu s uvedeným právnym posúdením sa od neho odkloniť, preto argumentačne súd poukazuje na to, že je aplikovateľný iba na konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Mzda, resp. nárok na mzdu je majetkovým právom, avšak právom, ktoré patrí žalobcovi a nie žalovanému ako úpadcovi. Opakujúc názor odvolacieho súdu dohoda o zrážkach zo mzdy právne upravená v ust. , má charakter zabezpečovacieho inštitútu, pričom otázka zrážok zo mzdy nemá vplyv na prípadné závery ohľadom zabezpečenej pohľadávky, teda na to, či pohľadávka patrí alebo nepatrí do majetku podliehajúcemu konkurzu.

33. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

34. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

36. Podľa a skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Podľa spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

38. Podľa súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

39. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v . Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany.

40. Výnimočne však súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to zákon explicitne umožňuje. Ide, okrem iného, aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.

41. Ako konštatoval predkladateľ novej právnej úpravy, koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a je plne v súlade s koncepčným zameraním . Rovnako tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku ( ). Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum, spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie (pozri ), plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania (pozri ) predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu však podľa predkladateľa vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania.

42. Vo vzťahu ku koncentrácii konania treba uviesť, že pri spore so slabšou stranou (v danom prípade spotrebiteľom) sa ustanovenia a týkajú uplatnenia prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku a ich použitia zo strany spotrebiteľa, nie dodávateľa.

43. Do skoncentrovania konania žalovaný nepredložil žiaden dôkaz a nerozporoval žiadne skutkové tvrdenie žalobcu, okrem namietania pasívnej legitimácie.

44. Iniciatívne vykonávanie dokazovania zo strany súdu by bolo porušením pravidiel sporu so slabšou stranou, resp. by bolo v rozpore s kontradiktórnosťou konania (súd okrem toho poskytol žalovanému priestor, aby reagoval na tvrdenia žalobcu ohľadom konania žalovaného pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy) a naviac by bolo nie na prospech slabšej strany v spore, ale by viedlo k podpore „silnejšej“ strany.

45. Súd však aj napriek tomu, že žalovaný žiadne iné skutkové tvrdenia nerozporoval a vlastné neuviedol, uvádza aj úvahy, ktoré by viedli k záveru vedúcemu k vyhoveniu žaloby a to pri posúdení platnosti/neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje pohľadávku, ktorá má podklad v zmluve, ktorá môže obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky.

46. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom civilného práva, pričom ide o zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, uzavretý medzi dlžníkom a veriteľom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle ustanovenia a nasl. . V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka definovaná presne a úplne, musí označovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky, výšku dohodnutých zrážok a v podľa o ochrane spotrebiteľa je prípustné zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ak bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, pričom spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

47. Predmetnou dohodou sa zabezpečuje spotrebiteľský úver, pričom nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie alebo, či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby sa vyhol hrozbe aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí. Inštitút výkonu zrážok zo mzdy nepodlieha žiadnej súdnej kontrole. Umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, pritom ide okrem iného aj o otázku či dlh existuje a v akej výške. Výkon ako sa tomu stalo v tomto prípade inicioval veriteľ, subjekt s opačnými záujmami, ktorý často požaduje zaplatiť aj prostriedky, na ktoré nemá nárok - neprimerané sankcie, zmluvné pokuty, poplatky, či úroky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusí mať nárok.

48. Je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť ( z. č. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014).

49. Inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, by po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. ).

50. Je teda nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácií ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak táto mala zabezpečiť pohľadávku plynúcu z úveru, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ.

51. Súd osobitne zdôrazňuje, že predmetná Dohoda neobsahuje údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.: XXXXXXXX vo výške 8.415,60 eur predstavujúcej istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy a súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta, a to až do doby, kým nedôjde k uhradeniu Pohľadávky Veriteľa v celom rozsahu.

52. Podľa názoru súdu táto Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola jasne a určite koncipovaná, lebo v nej nebolo uvedené presné vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá mala byť zabezpečená touto Dohodou. Je preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná úverová zmluva, a to hoci aj na samostatnej listine, no je nepochybným, že v deň uzavretia Zmluvy o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda zabezpečovať.

53. Ďalej má súd za to, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základe ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy, ako aj napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa. Rovnako

boli prijaté Smernice a Nariadenia, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať vo svetle zákonov nielen ustanovenia národného práva implementujúce napríklad Smernice, ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu Smerníc (ide o tzv. nepriamy účinok smerníc). Pri naplnení cieľa Smerníc predovšetkým článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nutné chrániť postavenie spotrebiteľa a nastolenie rovnováhy, ktorú tá - ktorá zmluva upravuje medzi právami a povinnosťami zmluvným strán, a to v záujme skutočnej rovnováhy. Preto pri výklade príslušných ustanovení , týkajúcich sa spotrebiteľa a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa, je nutné vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je tak povinnosťou súdu reflektovať na obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, keďže žalujúca strana sa domáhala ochrany svojich ústavných práv.

54. Treba poukázať na neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy aj z dôvodu neprijateľnosti a možnosti vymáhať dlh bez určenia jeho oprávnenej výšky a bez súdneho prieskumu podmienok zmluvy. Možno jednoznačne uviesť, že uvedená Dohoda nespĺňa podmienky náležitého perfektného právneho úkonu v zmysle , čo sa týka určitosti a oprávnenosti výšky pohľadávky. Ak z jej obsahu vyplýva, že výška zabezpečenej pohľadávky je aj rovnakou výškou úverovej sumy, ktorú by si žalovaný nárokoval zo zmluvy o úvere, je možné mať preto dôvodne za to, že mohlo by dôjsť k zrážkam zo mzdy aj súm neprináležiacich žalovanej strane, vyplývajúcich z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok (napr. aj zo zmluvnej pokuty, čo sa napokon uvádza priamo v článku 2 bod 1 Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX). Podľa názoru odvolacieho súdu navyše nie je možné platne uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy na fiktívny, resp. ešte neexistujúci prípadný dlh, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX žalujúca strana nemohla mať žiaden dlh, keďže prvá splátka na úverovej spotrebiteľskej zmluve bola splatnou až dňa XX.X.XXXX.

55. Súd svoje úvahy nad rámec, keďže ako už bolo uvedené, že v koncentračnej lehote skutkové tvrdenia žalobcu rozporované neboli, spomína aj pri konštatovaní neplatnosti predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy založenej na uvedenom zistení, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je dostatočne určitá v časti zabezpečenej pohľadávky, a teda nie je možné prijať iný záver, ako záver o neplatnosti celej dohody, keďže určenie pohľadávky, ktorá má byť zrazená, je obsahovou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy podľa . Za ustálenie zabezpečenej pohľadávky z tohto pohľadu v žiadnom prípade nemožno považovať pohľadávky, ktoré možno vzniknú v budúcnosti tak, ako je uvedené v čl. 2 bod 1 predmetnej dohody. V čl. 2 bod 1 predmetnej dohody síce veriteľ uvádza, že má pohľadávku vo výške 8415.60 eur, pričom však konštatuje, že okrem iného môže pozostávať z istiny úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy, ktoré bližšie nešpecifikuje alebo súvisiacim so zmluvou, ktoré rovnako bližšie nešpecifikuje. Dohoda iba príkladmo uvádza, že sa jedná o úrok z omeškania a práva spojené s uvedenými nárokmi, napr. zmluvnú pokutu. Zároveň však v čl. 2 bod 4 je uvedené, že medzi veriteľom a dlžníkom bolo dohodnuté, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu. O aký rozsah sa vlastne má jednať, resp. či tento rozsah je obmedzený v čl. 2 bod 1 určenou sumu 8415,60 eura, z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy zrejmé nie je. V tomto kontexte možno nazerať na predmetnú dohodu ako neurčitý právny úkon podľa . Na základe uvedeného preto súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX.

56. Súd na podporu svojej argumentácie poukazuje na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, rozsudok Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 08.07.2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 29.04.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 28.04.2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 13.05.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 30.11.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 14.10.2021, rozsudok

Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 08.07.2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.8.2022.

57. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia spojení s Žalobca mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to i v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom rozhodnutí o neodkladnom opatrení bolo odkázané na to, že o trovách celého konania zahŕňajúceho aj trovy neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

60. Neodkladné opatrenie bolo nariadené na určitý čas - do právoplatného skončenia konania o veci samej. Právoplatným skončením tohto konania zaniká aj nariadené neodkladné opatrenie ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.