Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-40-2012.pdf
PDF · 97.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú G. E., X.. X.X.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice IV, dieťa rodičov matky F. E., X.. XX.XX.XXXX, bývajúcej X. K. N. Č.. X Y. F., a otca U. L., X.. XX.X.XXXX, naposledy bývajúceho X. XXa H. K. U., G., Y. L., toho času na neznámom mieste, na návrh C. E., X.. X.X.XXXX, bývajúceho X. K. N. Č.. X Y. F., za účasti osobitného opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o osvojenie takto
rozhodol:
Maloletá G. E., X.. X.X.XXXX, Y. F. - Š., dieťa A.. F. E., rodenej F., nar. XX.XX.XXXX a U. L., nar. XX.X.XXXX, je od právoplatnosti tohto rozsudku osvojenkyňou manžela matky maloletej C. E., K. E.R., X.. X.X.XXXX.
Priezvisko osvojenkyne je „E.“.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 27.2.2012 návrh, ktorým žiadal, aby súd rozhodol o osvojení maloletej G. E., X.. X.X.XXXX, navrhovateľom ako manželom matky maloletej. K návrhu pripojili fotokópiu sobášneho listu, rodného listu maloletej G. E. a rodného listu maloletého G. E., na základe výzvy súdu zo dňa 1.3.2012 predložil dodatočne potvrdenie o jeho príjme, výpis z registra trestov a potvrdenie o zdravotnom stave.
Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej uzavrel manželstvo G. X.X.XXXX, z ich manželstva pochádza maloletý syn G., X.. XX.X.XXXX, matka maloletej má z predchádzajúceho manželstva dcéru G., ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti a on má z predchádzajúceho manželstva syna V., ktorý s nimi nežije v spoločnej domácnosti, na výchove maloletej G. sa podieľa od jej 4 rokov, kedy začali spolu bývať v spoločnej domácnosti, medzi deťmi nerobia s manželkou žiadne rozdiely, žijú v spokojnom, harmonickom manželstve a deti vyrastajú v normálnom, zdravom prostredí, majú vytvorené rodinné zázemie, maloletej G. bolo právoplatným rozhodnutím zmenené priezvisko na E. z pôvodného L., otec maloletej od rozvodu manželstva s matkou maloletej o maloletú neprejavuje žiaden záujem, nekontaktuje ju, neplní si ani vyživovaciu povinnosť, maloletá G. navrhovateľa prijala za svojho otca, rešpektuje ho, medzi otcom maloletej a maloletou sa nestihol vytvoriť ani blízky vzťah, keďže odišiel pracovať do zahraničia, keď mala maloletá 2 roky, odvtedy ju prestal úplne kontaktovať, na základ
uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol o osvojení maloletej G. navrhovateľom, pretože chce byť jej skutočným otcom aj jej zákonným zástupcom.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, matky maloletej, kolízneho opatrovníka, osobitného opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletá G. sa narodila dňa X.X.XXXX Y. F. - Š., ako to vyplýva z jej rodného listu, rodičom U. L., X.. XX.X.XXXX a A.. F. L., K. F., X.. XX.XX.XXXX.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 13C/150/2008 zo dňa 26.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2009, bolo manželstvo matky maloletej A.. F. L., K.. F., X.. XX.XX.XXXX a otca maloletej U. L., X.. XX.X.XXXX, rozvedené, na čas po rozvode manželstva bola maloletá G., X.. X.X.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 4.000,-Sk mesačne, styk súd upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou podľa vzájomnej dohody rodičov a o trovách rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Matka maloletej G. X.X.XXXX uzavrela manželstvo R. C. E., X.. X.X.XXXX, t.j. navrhovateľom, pred Matričným úradom mestskej časti F. - R.É. H., ako to vyplýva zo sobášneho listu.
Matka maloletej vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa doručeného súdu dňa 26.3.2012 uviedla, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí, uviedla, že medzi maloletou a navrhovateľom je vytvorený pekný vzťah, G. si ho obľúbila a spontánne po ich sobáši ho začala oslovovať “tatim“, z čoho mali obaja veľkú radosť, stali sa spokojnou a šťastnou 4-člennou rodinou, maloletá je šikovná školáčka a navrhovateľ sa o obe deti stará rovnako, preto súhlasí, aby sa stal otcom maloletej aj po právnej stránke.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/325/2010 zo dňa 11.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2011, súd udelil súhlas matke namiesto otca na podanie návrhu na zmenu priezviska maloletej G. L., X.. XX.X.XXXX, zapísanej v knihe narodení Matričného úradu Mestská časť F. - Š., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX a pod poradovým číslom XXX, na priezvisko E.. Na základe podanej žiadosti zmenu priezviska vykonal Obvodný úrad Košice.
Z výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že navrhovateľ nemá záznam v registri trestov GP SR.
Z potvrdení o zdravotnom stave navrhovateľa vystavených dňa 14.3.2012 a 2.9.2013 praktickou lekárkou pre dospelých H.. R. Č., vyplýva, že navrhovateľ je zdravotne spôsobilý osvojiť si dieťa.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 15.3.2012 vyplýva, že matka maloletej G. poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 € mesačne od 1.1.2012 a prídavok na dve deti vo výške 45,08 € mesačne.
Zo správ zamestnávateľa navrhovateľa, t.j. spoločnosti D. O. V. R. R..K..S.., R. R. J. M. XXX, F., vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľa je vo výške 1011,36 € mesačne.
Zo správ kolízneho opatrovníka zo dňa 12.4.2012 a 1.10.2013 vyplýva, že maloletá G. od útleho veku 1,5 roka nežije s biologickým otcom v spoločnej domácnosti, ten odišiel pracovať do Anglicka, dieťa biologického otca nepozná, biologický otec maloletú doposiaľ nekontaktoval ani sa o ňu nezaujímal, na jej výživu neprispieval, dieťa ho naposledy videlo v čase rozvodu rodičov dieťaťa v novembri 2008,
žiadny vzťah medzi nimi nie je, nevybudoval sa, pre dieťa je cudzím človekom, matka maloletej s terajším manželom, t.j. navrhovateľom začali žiť v spoločnej domácnosti od septembra 2007 a maloletú G. spoločne vychovávajú, maloletá sa citovo naviazala na manžela matky, ktorého pokladá za svojho otca a volá ho „tatkom“, navrhovateľ sa o G. po každej stránke stará a zabezpečuje všetky jej potreby, ako vlastnému dieťaťu, z ich manželstva pochádza aj maloletý G. E., X.. XX.X.XXXX, ktorého má maloletá rada, s deťmi vytvárajú harmonickú rodinu, navrhovateľ by sa teda rád stal aj zákonným zástupcom maloletej, rodina býva v 3-ibovom byte v Košiciach, maloletá navštevovala 1. ročník ZŠ, maloletá má k navrhovateľovi vytvorené silné citové puto, preto kolízny opatrovník odporučil návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, od 4 rokov veku maloletej G. žijú v spoločnej domácnosti, chce sa stať aj jej zákonným zástupcom, okrem maloletej G. a maloletého G. z terajšieho manželstva má tiež vyživovaciu povinnosť z prvého manželstva voči V. E., X.. X.X.XXXX, na výživu ktorého prispieva 130 € mesačne, Ďalej uviedol, že je riadne zamestnaný, jeho zdravotný stav je veľmi dobrý, nebol nikdy súdne trestaný a maloletú vníma ako vlastné dieťa, celá jeho rodina ju prijala za ich vlastnú, preto žiadal, aby súd rozhodol o osvojení maloletej.
Z výpovede matky maloletej vyplýva, že s návrhom navrhovateľa súhlasí v celom rozsahu, navrhovateľ plní funkciu otca od jej 4 rokov, jej biologický otec o ňu neprejavuje záujem, naposledy ju videl v roku 2008 v deň rozvodu ich manželstva, odvtedy ju doposiaľ nekontaktoval, nikdy si voči nej neplnil vyživovaciu povinnosť ani pred ani po rozvode manželstva, ďalej uviedla, že ona okrem maloletej G. a maloletého G. z tohto manželstva inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Kolízna opatrovníčka vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na písomných podaniach v tejto veci a odporučila návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Osobitný opatrovník ustanovený maloletej G. v súlade s § 102 ods. 3 Zákona o rodine udelil súhlas s osvojením maloletej G. E., X.. X.X.XXXX, navrhovateľom namiesto biologického otca dieťaťa.
Súd poučil navrhovateľa o právach a následkoch osvojenia.
Podľa ust. § 97 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Podľa ust. § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
Podľa ust. § 99 Zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.
Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
Podľa ust. § 100 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 100 ods. 2 Zákona o rodine, ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.
Podľa ust. § 101 Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.
Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom
rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, ktorý bol dieťaťu ustanovený.
Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
Na osvojenie maloletého dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 102 Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak
a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
c) ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
Osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. c) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Odvolať súhlas možno len do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 103 Zákona o rodine, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
O zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa odseku 1 rozhodne na návrh budúceho osvojiteľa súd; ustanovenia § 101 a 102 sa použijú primerane.
V rozhodnutí o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov súd vymedzí rozsah ich práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Budúci osvojiteľ má rovnaké práva a povinnosti ako osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
Podľa ust. § 104 Zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
Podľa ust. § 105 Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
Podľa ust. § 106 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám o jeho rodičoch alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 107 Zákona o rodine, osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.
Podľa ust. § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
Podľa ust. § 109 Zákona o rodine, po uplynutí lehoty na zrušenie osvojenia podľa § 107 ods. 1 osvojenie nebráni, aby osvojenec mohol byť znova osvojený.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd rozhodol o osvojení maloletej G. navrhovateľom. Ako bolo zistené, manželstvo navrhovateľa a matky maloletej je harmonické, vekový rozdiel medzi navrhovateľom a maloletou je primeraný, zdravotný stav ako navrhovateľa, tak aj maloletej je dobrý a neprieči sa účelu osvojenia. K osvojeniu maloletej G. dala súhlas jej matka a aj súdom ustanovený osobitný opatrovník namiesto biologického otca maloletej, keďže otec maloletej o ňu neprejavuje dlhodobo záujem, nekontaktuje ju a neprispieva na jej výživu od roku 2008, preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení určil, že maloletá je od právoplatnosti tohto rozsudku osvojenkyňou navrhovateľa a návrhu v celom rozsahu vyhovel, keďže dospel k záveru, že osvojenie maloletej navrhovateľom je v najlepšom záujme maloletej, medzi ňou a navrhovateľom je vytvorený blízky vzťah, od jej útleho veku sa navrhovateľ o maloletú riadne stará a zabezpečuje všetky jej potreby namiesto biologického otca maloletej, ktorý o ňu neprejavuje žiaden záujem.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možno podať odvolanie, pretože účastníci sa
tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku.