Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-271-2009.pdf
PDF · 106.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/271/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľov: 1/ X. X., nar. XX.X.XXXX a 2/ U.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B. - V., I. XXX/X v konaní obaja zast. advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7 proti odporcovi: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXXX/X zast. advokátom JUDr. Ernestom Botkom, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou , takto
rozhodol:
Súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k.ú. V., vedených Správou katastra na LV č. XXX označené ako parcely registra „C“ ako parc.č. XXX/X o výmere 1946 m2 - zastavené plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 145 m2 - zastavané plochy a nádvoria len pozemok, nadstavba je na LV č. XXXX, parc.č. XXX/X o výmere 191 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX o výmere 1716 m2 - záhrady a parc.č. XXX o výmere 1899 m2- záhrady z r u š u j e.
Do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov - manželov ( BSM) X. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátny občan SR, bytom B.- V., I. XXX/X a U.. Y. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátna občianka SR, bytom B. - V., I. XXX/X sa p r i k a z u j e novovytvorená parc.č. XXX/X o výmere 1141 m2 - zastavané plochy a parc.č. XXX o výmere 1807 m2 - záhrady, označené ako parcely registra „C“, vytvorené geometrickým plánom C.. X. V. č. 30/2010 zo dňa 14.6.2011 v podiele 1/1 s príslušenstvom a to: studňa s plášťom kamenným, studničná šachta murovaná č.1, domáca vodáreň, žumpa, podzemná pivnica č. 1 a 2, podzemná pivnica č. 1 a 2 -vstup, vodovodná prípojka - prívod vody, kanalizačná prípojka, plynová prípojka, studňa kopaná.
Do výlučného vlastníctva odporcu V. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátny občan SR, bytom B., B. XXXX/X sa p r i k a z u j e novovytvorená parc.č. XXX/X o výmere 805 m2 - zastavané plochy, parc.č. XXX/X o výmere 145 m2 - zastavané plochy, parc.č. XXX/X o výmere 191 m2 - zastavané plochy a parc.č. XXX o výmere 1808 m2 - záhrady, označené ako parcely registra „C“, vytvorené geometrickým plánom C.. X. V. č. 30/2010 zo dňa 14.6.2011 v podiele 1/1 s príslušenstvom a to: studňa vŕtaná, studničná šachta murovaná č. 2.
Geometrický plán č. 30/2010 zo dňa 14.6.2011, ktorý bol Správou katastra M. overený dňa 22.6.2011 pod č. XXX/XX, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
Navrhovatelia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť odporcovi sumu 3429,04 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovatelia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne na príjmový účet tunajšieho súdu vedený v Štátnej pokladnici č.ú. 7000159750/8180, VS: 4221449913, KS: 0558, špecifický symbol: 4209214649 zaplatiť sumu 166,20 Eur titulom trov štátu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý na príjmový účet tunajšieho súdu vedený v Štátnej pokladnici č.ú. 7000159750/8180, VS: 4221450113, KS: 0558, špecifický symbol: 4209214649 zaplatiť sumu 16,20 Eur titulom trov štátu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 26.11.2009 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ( ďalej len PS) účastníkov konania k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. B. - V., vedenej na Správe katastra v M. na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X o výmere 1946 m2 -zast. plochy a nádvoria , parc. č. XXX/X o výmere 145 m2 - zastavané plochy a nádvoria - len pozemok, nadstavba je na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X o výmere 191 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 1716 m2 - záhrady a parc. č. XXX o výmere 1899 m2 - záhrady.
Návrh odôvodnili tým, že s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to tak, že on má podiel 1/2-iny. V čase podania návrhu bol odporca vlastníkom podielu 1, avšak počas konania kúpnou zmluvou od sestry nadobudol podiel 1 - iny. O zrušení spoluvlastníctva mimosúdnou cestou sa nevedeli dohodnúť, preto sú nútení domáhať sa svojich práv týmto návrhom. Zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo žiadali reálnou deľbou tak, že pozemky, ktoré navrhujú prikázať do svojho vlastníctva priamo susedia s nehnuteľnosťami, ktoré tvoria ich výlučné vlastníctvo. Na nehnuteľnostiach, ktoré žiadajú prikázať do vlastníctva odporcu sa nachádza stavba, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcu ( parc.č.XXX/X rodinný dom so súp. č. XXX).
Odporca proti zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva námietky nemal, avšak žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že by boli rozdelené priečne a nie v smere zvislom tak ako to navrhujú navrhovatelia. Ním navrhnuté riešenie by rešpektovalo súčasné užívanie.
Súd vo veci vydal rozsudok č. 8C /271/2009 - 283 zo dňa 12.10.2011 tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil a do vlastníctva jednotlivých účastníkov prikázal nehnuteľnosti podľa alternatívy č. 2 vypracovanej geodetom C.. V. za súčasného finančného vyporiadania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca namietajúc, že súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav a navyporiadal sa s existenciou rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve rodiny K. a na svahu je možné pre navrhovateľov vybudovať prístupovú cestu a súhlasil by s alternatívou č. 3. K tejto alternatíve navrhovatelia uviedli, že s ňou nesúhlasia pre výškové rozdiely parcely a verejnej komunikácie.
Krajský súd v Nitre uznesením č. 5Co/15/2012-313 zo dňa 12.9.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedol, že reálne rozdelenie vecí je správnym riešením vyporiadania PS účastníkov tohto konania. V tomto rozsahu teda súd prvého stupňa svoj postup podložil správnym zistením. Nariadil súdu prvého stupňa riadne zistenie skutkového stavu pokiaľ ide o príslušenstvo k nehnuteľnostiam, pretože vlastnícke vzťahy k zariadeniam a vybaveniam rozdeľovaných nehnuteľností neboli preukázané, resp. zostali sporné. Bude potrebné zistiť povahu „ príslušenstva“. Poukázal na to, že alternatíva č. 3 by tiež prichádzala do úvahy, ale jej vhodnosť je potrebné zistiť s poukazom na náklady, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na realizáciu prístupu z verejnej komunikácie.
Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania, oboznámením sa s LV č. XXX,XXXX, XXXX pre k.ú. B.- V., kópiou katastrálnej mapy, znaleckými posudkami C.. V. č. 10/2010, Ing. X. č. 34/2011 jeho doplnením č. 80/2011, geometrickým plánom č. 30/2010, pripojeným spisom 4D/77/2004, doplnením č.1,2 znaleckého posudku č. 34/11, výsluchom svedka R. K., prehľadom vyúčtovania o zanechanom a pridelenom majetku, dohoda zo dňa 4.8.2009 a vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci : Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. B. - V., vedenej na Správe katastra v M. na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X o výmere 1946 m2 -zast. plochy a nádvoria , parc.č. XXX/X o výmere 145 m2 - zastavané plochy a nádvoria - len pozemok, nadstavba je na LV č. XXXX dom so súp. č. XXX vo výlučnom vlastníctve odporcu, parc.č. XXX/X o výmere 191 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX o výmere 1716 m2 - záhrady a parc.č. XXX o výmere 1899 m2 - záhrady. Navrhovatelia v podiele 1/2-iny a odporca v podiele 1/2-iny. V čase podania návrhu
bol odporca spoluvlastníkom v podiele 1- iny a jeho sestra R. X. tiež v podiele 1 -iny. Táto v priebehu konania svoj podiel kúpnou zmluvou zo dňa 11.1.2010 previedla na odporcu.
Súd do konania pribral znalca C. X. V., znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý dňa 30.7.2010 vypracoval znalecký posudok č. 10/2010 a vypracoval alternatívy na rozdelenie nehnuteľnosti. Alternatíva č. 1 bola vypracovaná podľa návrhu odporcu, bola by rozdelená priečne. Zadná časť by mala pripadnúť navrhovateľom zo záhrad, avšak by nebol na ňu zabezpečený prístup z verejnej cesty a mali by len prístup zo svojich doterajších nehnuteľností, ktoré majú vo vlastníctve. Alternatívu č. 2 navrhol znalec s prihliadnutím na vlastnícky pomer v jednotlivých kultúrach s prístupom z verejnej cesty, treba preložiť existujúce plynové vedenia. Alternatíva č. 3 vychádza z podmienky zachovania veľkosti podielov a zabezpečenia prístupu z verejnej cesty na jednotlivé časti pozemku. Nie je potrebné preložiť vedenia. Alternatíva č. 4 vychádza z podmienky rešpektovania pomeru v jednotlivých kultúrach s prístupom z verejnej cesty, predpokladá odstránenie neobývanej stavby na parc.č. XXX/X a vytvorí sa prechod na parcelu motorovým vozidlom.
Podľa § l42 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.
Návrhmi účastníkov konania súd nie je viazaný. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob je reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Druhý spôsob je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom - prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné. Súd prihliada pritom na účelné využitie veci. Tretí spôsob je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce.
Súd do konania pribral znalca Ing. X. V., znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý dňa 30.7.2010 vypracoval znalecký posudok č. 10/2010 a v zmysle tohto znaleckého posudku súd mal za preukázané, že v danom prípade je možné reálne rozdelenie nehnuteľností a preto nastupuje prvý spôsob vyporiadania reálnym rozdelením. Znalec vypracoval štyri alternatívy možnosti reálnej deľby.
Súd pri hodnotení jednotlivých alternatív prihliadol na to, aby rozdelenie nehnuteľnosti bolo funkčne opodstatnené, t.j. aby rozdelením veci vznikli samostatné veci, ktoré vlastníkom budú aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu ( účelné využitie veci) ako aj prihliadol na to, aby spôsob reálnej deľby rešpektoval otázku hospodárnosti, t.j. aby účastníci neboli zaťažení neprimeranými nákladmi pri vybudovaní prístupovej cesty na svoje novovzniknuté nehnuteľnosti.
V danom kontexte hodnotenia súd mal za to, že zásade účelného využitia veci ako aj zásade hospodárnosti reálnej deľby najviac akceptuje alternatíva č. 2 navrhnutá v znaleckom posudku č. 10/2010.
Podľa alternatívy č. 2 nadobudne každý z podielových spoluvlastníkov pozemky výmerovo a druhovo rovnaké, pričom súd považoval za správne, aby podieloví spoluvlastníci po vyporiadaní mali možnosť vybudovať si prístup na nehnuteľnosti zo strany hlavnej cesty, ktoré vybudovanie prístupu nevyžaduje žiadne náklady ani pre jedného zo spoluvlastníkov, čomu najviac zodpovedá alternatíva č. 2. Podľa tejto alternatívy obe zúčastnené strany získajú novovytvorené nehnuteľnosti s dočasne širokým prístupom od hlavnej cesty, s možnosťou tieto využiť ako stavebné pozemky a zároveň nadobudnú pozemky - záhrady v takmer rovnakej výmere.
Pri hodnotení alternatívy č. 1, na túto súd neprihliadal z dôvodu, že táto je v rozpore so zásadou účelného využitia veci, keď žalovanému by mala pripadnúť nehnuteľnosť tvoriaca pôvodne z väčšej časti pôvodný dvor s prístupovou cestou z hlavnej cesty, kým žalobcovia by mali nadobudnúť len záhrady bez prístupovej cesty.
Pri hodnotení alternatívy č. 4 zo znaleckého posudku Ing. V. súd zistil, že táto alternatíva je len modifikáciou alternatívy č. 2, avšak na rozdiel od alternatívy č. 2 vznikne neprimeraný geometrický tvar pozemkov na hranici s parc.č. XXX a XXX, ktorý tvar z hľadiska budúceho oplotenia pozemkov a prístupu na parc.č. XXX zo strany odporcu nepovažoval súd za primeraný a preto alternatívu č.4 posúdil ako nevyhovujúcu.
Pri hodnotení alternatívy č. 3, súd nariadil doplnenie dokazovania za účelom zistenia možnosti realizácie prístupu z verejnej komunikácie podľa alternatívy č. 3, zistenia vplyvu vybudovať sa majúceho prístupu na zmenu charakteru pozemku ako aj za účelom zistenia nákladov, ktorí by bolo nutné vynaložiť na vybudovanie prístupu pri tejto alternatíve. Podľa doplneného znaleckého posudku č. 2 vypracovaného C.. M. X. je možné vybudovať prístup na parcelu č. XXX/X ( podľa alternatívy č. 3) len z vedľajšej I. ulice vo vyznačenom smere podľa pripojeného geometrického nákresu alternatívy č. 3, kde je výškový rozdiel medzi verejnou komunikáciou hraničiacou s parcelou č. XXX/X v rozmedzí od 1,50 m - 1,80 m. K vybudovaniu prístupovej komunikácie je potrebné premostiť tento značný výškový rozdiel voľbou sklonu, ktorý by zabezpečil bezpečný pohyb motorových vozidiel s prihliadnutím na fakt, že tento prístup je možné vybudovať len na priestore 7,05 m medzi hranicou komunikácie a parcelou č. XXX/X, pričom prístup vyžaduje nutné investície, zemný násyp, oporný múr, odvodnenie a vypracovanie projektu. Znalkyňa ďalej uviedla, že prístupovú cestu by bolo za ďalších podmienok možné vybudovať len pre osobné motorové vozidlá. Pre nákladné vozidlá technicky prístupovú cestu nie je možné vybudovať. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že strata na výmere pozemku parc.č. XXX/X by predstavovala cca 25-30 m2 z výmery pozemku a náklady na vybudovanie prístupovej cesty po rovinatom teréne predstavujú 100-140 €/m2.
Vzhľadom na tieto závery súd mal za to, že náklady na vybudovanie prístupovej cesty by pozostávali minimálne z nákladov 2.500 € za vybudovanie samotnej cesty ( min. 25 m2 plochy cesty násobená 100€/m2 cesty) podľa znalca, ďalej z nákladov zemného násypu na premostenie výškového rozdielu, nákladov za vybudovanie oporného múru, nákladov za odvodnenie a nákladov za projekt.
Súd mal za to, že reálna deľba podľa alternatívy č. 3 by vyžadovala nákladné a zložité stavebnú úpravy ( stavebné povolenie, projektová dokumentácia, vybudovanie oporných múrov, vybudovanie premostenia výškového rozdielu, vybudovanie odvodnenia, vybudovanie samotnej prístupovej cesty), ktoré náklady sú v značnom nepomere so samotnou hodnotou pozemku, preto zaujal stanovisko, že reálna deľba podľa alternatívy č. 3 nie je možná.
Predmetný záver mal súd možnosť vyhodnotiť aj z doplnenia č. 2 k znaleckému posudku a to aj napriek tomu, že znalkyňa C.. X. nie je priamo znalcom z odboru cestných stavieb, avšak s prihliadnutím na jej kvalifikáciu stavebného inžiniera a znalca z tohto odboru ako aj na skúsenosti v praxi, vie v dostatočnej miere posúdiť rozsah vykonať sa majúcich prác pri vybudovaní prístupovej cesty, z ktorého rozsahu je zrejmé, že náklady ako aj zložitosť vybudovania prístupovej cesty ( vybudovanie násypov, oporných múrov, odvodnenie, nutnosť projektovej dokumentácie, stavebného povolenia a zložitosť preklenutia výškového rozdielu) by boli v rozpore s pravidlom hospodárnosti takéhoto vyporiadania.
Vzhľadom na zložitosť možnosti vybudovania prístupovej cesty ako aj skutočnosť, že nevyhnutnosť vysokých nákladov bolo možné pri odbornosti znalkyne zistiť aj na základe dodatku č. 2 k znaleckému posudku, súd nenariadil ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy majúc na zreteli zachovanie hospodárnosti konania vo veci a návrh odporcu na doplnenie dokazovania v tomto smere zamietol. V neposlednej miere by podľa alternatívy č. 3 z lukratívnejších pozemkov získali navrhovatelia len výmeru 623 m2, kým odporca by nadobudol do vlastníctva až výmeru 1659 m2 na úkor navrhovateľov.
V rámci doplnenia dokazovania súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom spisu 4D 77/2004, pričom zistil, že odporca v konaní po neb. R. B. a následne kúpnou zmluvou od sestry nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť, dom na parc.č. XXX/X. Počas konania odporca trval na tom, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti na parc.č. XXX/X, ktorú užíva spolu s príslušenstvom. Tvrdenia odporcu sú však v rozpore s obsahom dedičského rozhodnutia 4D 44/2004 ako aj zápisom nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k.ú. V., z ktorých je zrejmé, že odporca vlastní rodinný dom na parc.č. XXX/X a nie dom na parc.č. XXX/X.
Podľa § 132 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd z predložených dokladov nemal za preukázané, že odporca hodnoverným spôsobom preukázal svoje vlastnícke právo k stavbe na parc. č. XXX/X.
Doplneným dokazovaním na základe dodatku č.1 k znaleckému posudku č. 30/2011 súd zistil, že na nehnuteľnostiach tvoriacich predmet vyporiadania sa nachádzajú: 1./ studničná šachta s kamenným plášťom na parc. č. XXX/X 2./ studničná šachta murovaná na parc. č. XXX/X 3./domáca vodáreň ( hnuteľnosť) na parc. č. XXX/X 4./ vsakovacia jama na parc. č. XXX/X 5./ podzemná pivnica 1 so vstupom na parc. č. XXX/X 6./ podzemná pivnica 2 so vstupom na parc. č. XXX/X 7./ vodovodná prípojka k nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X 8./ kanalizačná prípojka k nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X 9./ plynová prípojka k nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X 10./ studňa vŕtaná na parc. č. XXX so šachtou 11./ studňa kopaná na parc. č. XXX
Súd posudzoval charakter uvedených vecí z hľadiska, či ide o súčasť nehnuteľnosti napr. domovej alebo pozemku alebo či je možné tieto posudzovať ako samostatné veci t.j. príslušenstvo hlavnej veci.
Podľa § 120 ods. 1 Obč. zák. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila.
Súčasť veci patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok. Súčasť veci teda nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, takže právne úkony týkajúce sa veci týkajú sa v celom rozsahu aj jej súčasti.
Podľa § 121 ods. 1 Obč. zák. príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou užívali. Pozemky môžu byť opatrené stavbami rôzneho druhu ( kôlňami, altánkami), zariadeniami ( studňa atď.), pričom tieto spravidla nemajú povahu samostatných vecí.
Podľa názoru súdu studničná šachta s kamenným plášťom, studničná šachta murovaná, vsakovacia jama, podzemná pivnica 1,2, vodovodná, kanalizačná a plynová prípojka, studňa vŕtaná a studňa kopaná sú súčasťou hlavných vecí a to jednak pozemku ako aj domovej nehnuteľnosti na parc.č. XXX/X a nemôžu byť oddelené od hlavnej veci bez tohto, aby sa táto neznehodnotila a nie sú samostatným predmetom občianskych práv. Prikázaním pozemkov prechádzajú do vlastníctva s hlavnou vecou, t.j. pozemkom tomu z účastníkov, komu sa prikazuje do vlastníctva pozemok, ktorého súčasťou sú tieto veci.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podzemnú pivnicu č. 2, studňu kopanú na parc.č. XXX treba posudzovať ako zhodnotenie hlavnej nehnuteľnosti výlučne zo strany odporcu.
Studničnú šachtu s murovaným plášťom, studničnú šachtu murovanú, vsakovaciu jamu-žumpu, vodovodnú a kanalizačnú prípojku súd posúdil ako zhodnotenie hlavnej nehnuteľnosti zo strany oboch účastníkov v rovnakom pomere. Studňu vŕtanú na parc. č. XXX, podzemnú pivnicu č. 1 a plynovú prípojku s regulátorom ako zhodnotenie hlavnej veci navrhovateľmi, ktorí tieto veci tvoriace súčasť pozemkov nadobudli spolu s hlavnou vecou - pozemkom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2009 do výlučného vlastníctva.
Domáca vodárnička je hnuteľnou vecou vo výlučnom vlastníctve odporcu a ako takú ju možno oddeliť od studne a využiť odporcom na ten istý účel pre inú studňu.
Navrhovateľom s nehnuteľnosťami podľa alternatívy č. 2 pripadnú do vlastníctva súčasti hlavnej veci ako sú: studničná šachta s kamenným plášťom, studničná šachta murovaná, podzemné pivnice č.1,2, vodovodná, kanalizačná a plynová prípojka a studňa kopaná na parc. č. 274, kým odporcovi pripadne s hlavnou vecou - pozemkom na parc. č. 273 studňa vŕtaná so šachtou ( tvoriaca zhodnotenie navrhovateľov).
Z výsluchu svedka R. K. mal súd za preukázané, ktoré zo súčastí nehnuteľností vykonal ten ktorý z účastníkov, resp. jeho právni predchodcovia.
S poukazom na vyššie uvedené preto súd zaviazal navrhovateľov zaplatiť odporcovi finančnú protihodnotu zhodnotenia hlavnej veci, ktorá predstavuje sumu 2.927,63 € a pozostáva z nasledovných položiek:
- suma 82,32 € ako 50 % hodnoty studne kopanej s kamenným plášťom
- suma 274,12 € ako 50 % hodnoty studničnej šachty murovanej
- suma 612,87 € ako 50 % hodnoty žumpy resp. vsakovecej jamy suma 1554,83 € ako 100% hodnoty podzemnej pivnice č. 2
- suma 3,64 € ako 50 % hodnoty vodovodnej prípojky
- suma 39,22 € ako 50% hodnoty kanalizačnej prípojky
- suma 562,86 € ako 100% hodnoty studne kopanej na parc. č. XXX. Celková výška nároku odporcu z titulu zhodnotenia hlavnej veci vo forme súčastí vecí predstavuje čiastku 3.129,86 €, z ktorej sumy súd odpočítal nárok navrhovateľov voči odporcovi v sume 202,23 € ako 100% hodnoty, zhodnotenia veci- studne vŕtanej na parc. č. XXX, ktorá pripadne s hlavnou vecou odporcovi, ale zhodnotenie bolo vykonané výlučne navrhovateľmi.
Celková hodnota nehnuteľností ( pozemkov) podľa znaleckého posudku C.. X., č. znal. Posudku 34/2011 predstavuje sumu 30.493,54 €. Hodnota pozemkov, ktoré prevezmú navrhovatelia predstavuje sumu 15.745,36 €, hodnota pozemkov, ktoré prevezme odporca predstavuje sumu 14.745,36, preto súd zaviazal navrhovateľov aj k náhrade finančnej protihodnoty v prospech odporcu v sume 501,41 €, ktorá čiastka predstavuje rozdiel medzi jednotlivými hodnotami pozemkov.
Celková finančná protihodnota prináležiaca odporcovi z titulu vyporiadania PS podľa alternatívy č. 2 predstavuje z titulu prináležiacich nákladov za zhodnotenie hlavnej veci ako aj z titulu protihodnoty na pozemkoch sumu 3.429,04 €, k zaplateniu ktorej sumy v prospech odporcu súd zaviazal navrhovateľov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle §-u 151 ods. 3 O.s.p.,
Podľa §-u 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vo veci boli vypracované viaceré znalecké posudky, ktoré odmeny jednotlivým znalcom museli byť uhradené, na základe ich vyúčtovania. Účastníci zložili preddavky nasledovne: navrhovatelia 300 Eur, odporca 300 Eur + 150 Eur, spolu 750 Eur. Znalec C.. V. vyúčtoval sumu 402 € a C.. X. 263,90 Eur spolu 655,90 Eur tieto boli vyplatené z preddavkov. Následne C.. V. vyúčtoval sumu 266,50 Eur (geometrický plán č. 30/2010) táto suma bola vyplatená zo zvyšku preddavku zloženého odporcom (150Eur) a suma 182,40 z rozpočtových prostriedkov súdu. Keďže navrhovatelia nezložili preddavok 150 Eur tak ich súd zaviazal uhradiť túto sumu (182,40 - 150 = 32,40 a táto ešte deleno dvoma - účastníci konania teda každý po 16,20 Eur).
Súd poznamenáva, že Ing. Vyšehradská vypracovala ešte dodatok k znaleckému posudku, za ktorý si vyúčtovala odmenu 119,52 Eur, ktorú taktiež následne po vyplatení súdom bude potrebné uhradiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.