Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-8P/96/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci navrhovateľky: T. B. rod. N. nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom T. XX, t.č. bytom Q. I., B.. N. XXXX/XX-X, proti odporcovi: B. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, zastúpený Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou so sídlom v Ružomberku, Námestie A. Hlinku 54, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. B. B. nar. XX.XX.XXXX, maloletý bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Námestie slobody 1, Dolný Kubín, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky T. B. rod. N. a odporcu B. B., uzavreté XX.XX.XXXX v Dolnom Kubíne, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Dolný Kubín, vo zväzku 13, ročník 2009, na strane 1, pod poradovým číslom 9 r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému B. na čas po rozvode uzavretú na pojednávaní dňa 15.10.2013 v tomto znení:

Mal. B. B. nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec sa zaväzuje platiť na výživu mal. B. sumu 50,- EUR mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. B. každý párny kalendárny týždeň, vždy od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a tiež počas dvoch kalendárnych dní v každom pracovnom týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., pričom otec sa zaväzuje matke písomne oznámiť tieto dni stretnutí do 25. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

Pokiaľ sa určené stretnutie otca s mal. B. z objektívnych dôvodov na strane maloletého dieťaťa v určenom čase neuskutoční, má otec právo na náhradný termín v rovnakom rozsahu v akom bolo neuskutočnené stretnutie, v akýkoľvek iný deň, pričom otec je povinný uplatniť si tento nárok v lehote do jedného mesiaca od neuskutočneného stretnutia.

Matka sa zaväzuje mal. B. na stretnutie s otcom pripraviť a v určených časoch otcovi odovzdať.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd 12.09.2013 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo, mal. B. na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, a otcovi dieťaťa aby súd určil povinnosť platiť na jeho výživu sumou 50,- EUR mesačne. Tiež žiadala, aby súd správou majetku a zastupovaním maloletého poveril oboch rodičov a styk odporcu so synom navrhla určiť každý nepárny týždeň a to v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00. V odôvodnení návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po štvorročnej známosti a urýchlila to aj skutočnosť, že bola tehotná. Manželstvo bolo spočiatku usporiadané. K nedorozumeniam a hádkam začalo dochádzať postupne, keďže manžel sa v spoločnej domácnosti moc nezdržiaval. Väčšinu voľného času trávil so svojimi záľubami, t.j. v dielni alebo u svojich rodičov, ktorí bývajú neďaleko ich bydliska. Táto skutočnosť prispela k narušeniu ich manželského vzťahu, kedy sa prejavili rozdiely ich názorov, pováh a záujmov. Aj napriek jej snahe problémy riešiť a udržať manželstvo, manžel sa odmietol zmeniť a naďalej sa venoval svojim záľubám a aktivitám. Jej vzťah k nemu za posledný rok úplne ochladol. Ako manželia sa spolu nestýkajú už dlhšiu dobu. Ona má momentálne vážnu známosť. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že vzťahy medzi ňou a odporcom sú vážne rozvrátené, manželstvo si neplní svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Nefunkčné manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletého syna, preto sa domnieva, že rozvod nebude ani v rozpore s jeho záujmami.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu 03.10.2013 (čl. 22-24). V podaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nakoľko sa s manželkou citovo odcudzili a manželstvo už neplní svoj spoločenský účel spočívajúci v biologickej, výchovnej, hospodárskej funkcii a funkcii vzájomnej pomoci, pretože ako manželia si spolu neposkytujú vzájomnú pomoc a nevytvárajú harmonické prostredie pre pevné a trvalé spolužitie. Bývajú v jednom dome, avšak už ako cudzí ľudia, nehospodária spolu, každý si svoje potreby uhrádza sám, ich komunikácia sa obmedzila len na nevyhnutnú, t.j. keď nemusia, tak sa nerozprávajú. V návrhu manželka uvádzala, že k nedorozumeniam a hádkam medzi nimi dochádzalo z dôvodu, že netrávil čas v spoločnej domácnosti, že svoj voľný čas trávil svojimi záľubami, t.j. v dielni, alebo u svojich rodičov. S týmto zdôvodnením on nemôže súhlasiť. Bývajú spolu v novostavbe rodinného domu, kde je ešte stále potreba dokončiť niektoré veci. Teda nie je pravdou ako tvrdí navrhovateľka, že trávil čas mimo domu svojimi záľubami, nakoľko v čase trávenom mimo domu vybavoval veci na dokončenie rodinného domu tak, aby bolo všetko v poriadku, aby im do budúcna nič nechýbalo. Je to náročné, keď sa dokončuje novostavba a zároveň chodíte do roboty, máte maloleté dieťa. On nevie na základe čoho mu manželka vyčíta tieto práce, že sa staral o rodinu aj v tomto smere, keď chcel, aby bol ich rodinný dom v poriadku po všetkých stránkach, nakoľko nechcel, aby rodina žila v nedokončenom dome. On sa snažil veci okolo domu dokončiť, aby mohli spokojne žiť a keďže navrhovateľka väčšinu času venovala dieťaťu, nechcel ju takýmito záležitosťami zaťažovať a teraz sa z návrhu na rozvod dozvedá, že tým, že sa staral o rodinu aj po tejto stránke, t.j. že chcel zabezpečiť rodine bývanie a pohodlie, že toto bolo príčinou ich nedorozumení a hádok. Je názoru, že príčinou ich nedorozumení a hádok je to, že manželka si našla partnera, keď on vybavoval posledné veci okolo domu, aby už mali spoločné bývanie v poriadku. Teda nie je pravdou, že on zapríčinil rozvrat rodiny, ale má za to, že príčinou rozvratu manželstva je to, že si manželka našla mimomanželský vzťah. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že sa snažila udržať manželstvo, ale on sa odmietol zmeniť. Tu vidí rozpor, nakoľko navrhovateľka si našla nového partnera a udržiavala mimomanželský vzťah, nie on. Manželka chce s novým partnerom vytvoriť rodinu aj do budúcna, v ktorej by mal žiť aj jeho syn. Teda na základe týchto skutočností on s rozvodom súhlasí, ale nesúhlasí s dôvodmi, ktoré manželka v návrhu uviedla. Z vyššie uvedených dôvodov sa chce s manželkou rozviesť, pretože ich manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu. Vzťahy medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní, ani v budúcnosti nemôže plniť svoj účel, je len formálne. Nemajú si čo povedať, v dome sa obchádzajú a nakoľko má manželka iného partnera, nie je tu možnosť, že by sa manželské spolužitie ešte niekedy obnovilo a že manželstvo bude ešte niekedy v budúcnosti plniť svoj účel, a to najmä pre citovú absenciu ich vzťahu, ktorá je nevyhnutná pre ich vzájomné spolužitie. Súhlasí s úpravou rodičovských práv a povinností k maloletému synovi v časti zverenia, zastupovania a vyživovacej povinnosti na čas po rozvode tak, ako to uviedla manželka v návrhu. Ohľadom úpravy styku s maloletým však nesúhlasí, nakoľko rozsah styku navrhovaný manželkou je pre neho aj pre maloletého syna nepostačujúci. On sa chce so synom stretávať, nakoľko je to v jeho záujme. Poukazuje pritom na tú skutočnosť, že práve deti si v útlom veku vytvárajú citové väzby na blízkych. Nechce, aby jeho vzťah k synovi bol len formálny, pretože syn v tomto veku potrebuje častejší kontakt s rodičmi na upevnenie si citových väzieb. On sa chce podieľať na výchove syna tak, aby mu dal vzor aj zo strany otca, nielen zo strany matky. Úlohou kedy z dieťaťa sa stáva subjekt možný samostatne o sebe rozhodovať, spracovať svoje veci a kedy rastie miera jeho primeranej spôsobilosti na právne úkony. Práve v tom rodič túto úlohu plní v rámci výkonu svojich rodičovských práv a povinností a on chce byť súčasťou tohto procesu. Navrhuje preto úpravu styku so synom nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s mal. B. B. nar. XX.XX.XXXX a to počas dvoch kalendárnych dní v každom pracovnom týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., ak matke písomne oznámi tieto dni do 25. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca a počas dvoch párnych víkendov v kalendárnom mesiaci v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00, pričom matka je maloletého povinná na toto stretnutie s otcom pripraviť. Pokiaľ sa stretnutie otca so synom z objektívnych dôvodov na strane maloletého syna neuskutoční, má otec právo na náhradný termín v rovnakom rozsahu v akom bolo neuskutočnené stretnutie, v akýkoľvek iný deň, pričom otec je povinný uplatniť tento nárok v lehote jedného mesiaca od neuskutočneného stretnutia. Čo sa týka jeho výdavkov, tieto pozostávajú: elektrina 84,- EUR mesačne, voda 74,39 EUR ročne, smeti 62,10 EUR ročne, daň z nehnuteľnosti 14,91 EUR ročne, poistka UNIQUA polročne vo výške 52,64 EUR, poistka za domácnosť UNIQUA 19,92 EUR polročne, plyn t.j. propán butánová plynová fľaša raz za dva mesiace vo výške 15,-EUR, vykurovacie peletky cca vo výške 800,- EUR ročne, mobil 21,24 EUR mesačne, pôžička 200,- EUR mesačne (úver z M. č. XXXXXXXXXX, ktoré finančné prostriedky boli použité na dostavbu rodinného domu), pôžička vo výške 148,57 EUR mesačne (úver vedený vo A. S., ktoré finančné prostriedky boli použité na zariadenie rodinného domu), životné poistenie Metlife Amslico poisťovňa a.s. 84,18 EUR štvrťročne, poistenie v Allianz poisťovni na mal. B. 17,71 EUR mesačne, zákonné poistenie auta 92,- EUR ročne. Tiež uhrádza aj výdavky na syna, zaplatil škôlku, stravu, náklady na bývanie. Manželke prispieva 50,- EUR mesačne a zároveň hradí aj iné náklady na syna, t.j. keď manželka povie, že synovi potrebuje kúpiť stravu, napr. sójové mlieko, nakoľko má alergiu na kravské mlieko, teda potrebuje špeciálnu výživu, tak mu tieto náklady uhradí. Taktiež mu kupuje plienky, t.j. 20,- EUR mesačne (dávajú sa mu na noc), kupuje mu oblečenie, hračky. Ďalšie výdavky má na cestovné, nakoľko jeho pracovisko nie je v mieste jeho bydliska v T., pričom do roboty chodieva autobusom kde lístok stojí 0,75 EUR jednu cestu, ale do roboty chodí autom, pričom do mesiaca minie na benzín cca 50,- EUR.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, vzťahy v manželstve boli spočiatku dobré. Chcela, aby častejšie boli spolu, hlavne po narodení syna B.. Manžel mal však svoje záujmy a málo bol doma. V práci mal pohyblivú pracovnú dobu, takže aj víkendy bol často v práci a keď mal voľno, tak sa venoval poľnohospodárstvu alebo rôznym strojom, čo bol jeho koníček; aj jeho rodičia sa venujú poľnohospodárstvu. Keď zavolal jeho otec tak často odišiel a nevedela ani kde je a kedy sa vráti. Kupoval si rôzne stroje a čas trávil v dielni, kde ich opravoval. Nemalo to pre ňu veľký význam keď nebol doma a za opravy zarobil pár stovák. Pokiaľ uvádzal, že sa snažil dobudovať ich rodinný dom a okolie, tak dom už stojí dlhšie a posledných 5 rokov sa nič nezmenilo. Po materskej nastúpila do práce a tam si našla nový vzťah, keďže doma nebola šťastná. Vzťah trvá od minulého roka a pokračuje. Už nežije v spoločnej domácnosti s manželom od posledného víkendu. Presťahovala sa do prenajatého bytu, k čomu predložila kópiu nájomnej zmluvy uzavretej 10.10.2013 a bude hradiť nájomné v dohodnutej výške 350,- EUR mesačne. Okrem toho si platí poistné v poisťovni ING k čomu predložila kópiu poistky, z ktorej súd zistil výšku poistného 23,60 EUR mesačne, pričom poistenou je navrhovateľka. Syn chodí do škôlky a mesačne mu hradí poplatok vo výške 42,- EUR. Ďalej má bežné výdavky za stravu, oblečenie a tiež aj na benzín. Nevie o tom, že by manžel mal mimomanželský vzťah.

Odporca na pojednávaní uviedol, že manželstvo bolo dobré. Po narodení syna bol veľmi šťastný. Snažil sa robiť všetko pre rodinu, aby boli zabezpečení aj finančne. Nevenoval sa žiadnym svojim záľubám, nešportoval. Je pravdou, že nebol častejšie doma, ale to len preto, lebo chcel viac zarobiť. Preto sa aj venoval opravám strojov v dielni u rodičov. Manželka mu to aj vyčítala, ale on jej vždy vysvetlil dôvody. Pomáhal jej aj pri malom B. čo bolo treba, chodil s ním aj k lekárke. V čase keď bol chorý, tak ostal aj on pri dieťati. Ako manželka nastúpila do práce tak ju neobmedzoval, dal jej voľnosť. Napr. keď si v piatok išli z práce niekde posedieť, alebo mali nejakú akciu, tak ju zaviezol sám do mesta aj so synom. Keď už manželka po materskej pracovala a bolo treba ostať s B. alebo ísť s ním k lekárovi, tak si vymenil zmeny a postaral sa o to, aby manželka nemusela vynechávať z práce. Doma tiež pomohol, v domácnosti nebol neporiadok, aj upratoval. Keď prišla manželka z roboty po práci, tak už bolo upratané a čakal ju. Nakoniec to dopadlo tak, že si našla v práci vzťah s kolegom. On zdokladoval výšku svojho príjmu a tiež aj doklady o výške záväzkov, ktoré platí. Z príjmu hradí výdavky spojené s bývaním, ktoré preukázal, tiež spláca úver z A. S. a zo stavebnej sporiteľne. Úverové splátky platí vo výške 200,- EUR a 149,- EUR mesačne. Znáša v celom rozsahu všetky výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome.

Na pojednávaní 15.10.2013 rodičia maloletého dieťaťa uzavreli medzi sebou rodičovskú dohodu týkajúcu sa zverenia mal. B. do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného a úpravy styku otca s maloletým na čas po rozvode, a to v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Kolízny opatrovník vzhľadom na to, že navrhovateľka trvá na svojom návrhu a za žiadnych okolností nechce obnoviť spolužitie s odporcom, súhlasil pre prípad rozvodu manželstva s uzavretou rodičovskou dohodou, ktorú navrhol schváliť.

Na záver právna zástupkyňa odporcu žiadala, aby súd manželstvo rodičov rozviedol, nakoľko manželia spolu už nežijú a manželstvo si neplní svoj účel, keď navrhovateľka nadviazala mimomanželský vzťah, ktorý trvá. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností, tak odporca má veľký záujem podieľať sa na starostlivosti a výchove svojho syna, chce sa s ním stretávať v čo najširšom rozsahu a aj počas týchto stretnutí hradiť jeho osobné potreby. Navrhovaná rodičovská dohoda zohľadňuje záujem otca o syna. Čo sa týka výšky výživného, tak v súčasnosti je príjem otca zhruba o 100,- EUR vyšší ako u matky, keďže po rozvode manželstva dôjde k zníženiu príjmu u otca, ktorý bol oboznámený, o daňový bonus, ktorý bude poberať matka. Otec v súčasnosti hradí všetky výdavky spojené s bývaním v spoločnom rodinnom dome. Vzhľadom na to žiadajú, aby súd navrhovanú rodičovskú dohodu schválil.

Účastníci zhodne uviedli, že si voči sebe neuplatňujú náhradu trov konania.

Okrem výsluchu účastníkov konania, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, s rodným listom mal. B., s potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, s potvrdeniami zamestnávateľov oboch účastníkov s rozpisom ich príjmov a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX v Dolnom Kubíne, u oboch ide o manželstvo prvé a prvý návrh na jeho rozvod. Z manželstva pochádza jedno dieťa a to mal. B. B. narodený XX.XX.XXXX. Manželia mali posledné spoločné bydlisko na adrese T. XX, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu pre konanie. Uzavretiu manželstva predchádzala viacročná známosť, teda pred vstupom do manželstva účastníci dobre poznali svoje povahy, názory. Počas manželstva si postavili rodinný dom, v ktorom aj začali bývať. Práca na stavbe domu, jeho dokončovaní, financovanie stavby i narodenie syna, sú veľkými zmenami v manželstve, oproti stavu pred jeho uzavretím, ktoré sú zároveň aj záťažovými skúškami stability manželského vzťahu. Navrhovateľkin príjem bol nízky, keďže bola dlhší čas na materskej dovolenke so synom, takže financovanie stavby a výdavky rodiny prevažne zabezpečoval odporca. Z toho, že pracoval v zamestnaní na zmeny, po práci sa venoval stavbe a vybavovaniu záležitostí spojených s výstavbou spoločného rodinného domu, vyplýva, že nemohol tráviť veľa času s rodinou. Nebolo však zistené, že by nemal záujem o rodinný život a že uprednostňoval svoje záľuby, či priateľov, na úkor rodiny. Toto obdobie, ktoré kládlo na oboch manželov väčšie nároky a záťaž, navrhovateľka nezvládla tak, aby rodina bola zachovaná. Svoju nespokojnosť vo vzťahu riešila nadviazaním mimomanželského vzťahu v roku 2012, ktorý trvá až do súčasnosti. V dôsledku toho došlo k úplnému odcudzeniu účastníkov, k vzájomným konfliktom, čo viedlo k ukončeniu ich spolužitia, najskôr v intímnej a citovej sfére a v súčasnosti už účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, keď sa navrhovateľka so synom od odporcu odsťahovala do bytu, ktorý si prenajala spolu s priateľom. Za takéhoto stavu obaja účastníci s rozvodom súhlasili.

Podľa v platnom a účinnom znení (ďalej len „“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa , ods.:

1/ O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

2/ O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

3/ Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa , k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa , ods.:

1/ Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3/ Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa , ods.:

1/ V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2/ Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

3/ Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4/ Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

5/ Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa , ods.:

1/ Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

2/ Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

3/ Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

4/ Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

5/ Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa , ods.:

1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

2/ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6/ Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa , ods.:

1/ Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

2/ Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Súd manželstvo účastníkov za splnenia podmienok upravených v , keďže toto manželstvo si neplní svoj účel a je bez perspektívy obnovenia manželského spolužitia, rozviedol. Hlavnou príčinou rozvratu manželstva je pretrvávajúci navrhovateľkin mimomanželský vzťah.

Súčasťou rozsudku o rozvode manželstva je aj úprava rodičovských práv a povinností k mal. B. na čas po rozvode. Ohľadne osobnej starostlivosti, zastupovania maloletého a správy jeho majetku, tiež výšky výživného a styku otca so synom, rodičia uzavreli dohodu, ktorú súd s poukazom na vyššie citovaný schválil, pretože je v súlade so záujmami mal. B.. Pokiaľ ide o výšku výživného, táto zodpovedá kritériám upraveným v a . Keďže dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť v prípade zmeny pomerov, súd uvádza aj pomery rodičov, z ktorých vychádzal pri schvaľovaní rodičovskej dohody v časti výživného. Matka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vyčísleným za obdobie mesiacov 01/2013 - 08/2013 vo výške 549,- EUR, k čomu poberá prídavok na dieťa vo výške 23,10 EUR mesačne. Žije v byte, ktorý si prenajala spolu s B. A., pričom výška nájomného vrátane poplatkov za energie je dohodnutá zmluvne na sumu 350,- EUR mesačne. Mal. B. navštevuje materskú škôlku. Odporca je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vyčísleným za obdobie mesiacov 03/2013 - 08/2013 vo výške 674,36 EUR, v čom je zahrnutý aj daňový bonus vo výške 21,41 EUR, ktorý si bude po rozvode uplatňovať matka. Odporca žije sám v spoločnom rodinnom dome. Platí vysoké výdavky spojené s rodinným domom, jednak úverové splátky z úveru vo A. S. použitého na rodinný dom vo výške 148,57 EUR mesačne, splátky stavebného sporenia vo výške 200,- EUR mesačne, hradí poistné za rodinný dom 52,64 EUR polročne a za poistenie domácnosti vo výške 19,95 EUR polročne, ďalej platby za vodné a stočné posledne za ročné obdobie vo výške 74,39 EUR, platby za elektriku, daň z nehnuteľností. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd prihliadal aj na širokú úpravu styku otca s mal. B., pričom počas realizácie stykov vzniknú otcovi ďalšie výdavky na úhradu potrieb maloletého.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Dolný Kubín ( ).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V tomto prípade v troch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine ten z manželov, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - v znení neskorších zmien; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( ).