Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_15C-24-2023.pdf
PDF · 138.35 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/24/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v spore žalobcu: FAUNIS, družstvo, IČO: 52 183 335, so sídlom Internátna 679/43, 974 04 Banská Bystrica, zast.: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 235 888, so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: N. O., narodený X.X.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX V., zastúpený opatrovníkom: Z. X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX V., o zaplatenie 476,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur v mesačných splátkach po 5,- Eur, splatných do 25.dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške určenej v osobitnom uznesení vyhotovenom po právoplatnosti tohto rozsudku, so splatnosťou trov konania v splátkach vo výške 5,- Eur mesačne, splatných do 25.dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o výške trov konania, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou.
odôvodnenie:
l. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 08.12.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 100,- Eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že v rámci konania o oddlžení žalovaného podľa 4. časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) bola rozhodnutím konkurzného súdu do funkcie správcu ustanovená spoločnosť SKP, k.s., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 44 915 691, zapísaná v zozname správcov vedeným MS SR pod č. S1359 (ďalej aj „správca“ alebo „pôvodný veriteľ“). V zmysle nižšie uvedených záväzných ustanovení vznikol správcovi za výkon tejto funkcie nárok na odmenu. Podľa § 12a Vyhlášky č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Vyhláška“), za výkon funkcie v konaniach podľa štvrtej časti zákona patrí správcovi paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania v súhrnnej výške 500 eur. Podľa § 10 Vyhlášky, ak je správca alebo predbežný správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko je a v čase vykonávanie funkcie správcu v konkurze na majetok žalovaného aj bola správcovská spoločnosť SKP, k.s. registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pod IČ DPH: SK2022868958, odmena správcu sa v zmysle citovaného ustanovenia zvyšuje o DPH. Celková odmena spolu s DPH pre správcovskú spoločnosť SKP, k.s. tak predstavovala sumu
600,- Eur. Odmena správcu bola v súlade so zákonom čiastočne uhradená do sumy 500,- Eur. Zvyšná časť zákonnej odmeny správcu, t. j. 100,- Eur, ktorá je predmetom tejto žaloby, nebola správcovi uhradená. Z dôvodovej správy k novele zákona č. 7/2005 Z. z. prijatej zákonom č. 377/2016 Z. z., ktorou boli do zákona zakomponované ustanovenia o oddlžení fyzických osôb v konkurze vyplýva, že subjektom, ktorý má uhrádzať odmenu správcu je Dlžník: „(§166j) Správcu súd ustanovuje náhodným výberom podobne ako v konkurze podľa druhej časti zákona. Pri porušení povinnosti alebo pri zákonnej prekážke súd správcu odvolá. Nad správcom vykonáva dohľad tým spôsobom, že od neho môže vyžadovať správy a vysvetlenia. Ustanovenie rieši aj odmeňovanie správcu. Za výkon funkcie patrí správcovi odmena a náhrada nevyhnutných nákladov. Odmenu a náhradu nákladov platí v konaní o oddlžení dlžník a to zo svojho majetku v rámci rozvrhu výťažku alebo priamo.“ Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka postúpená žalobcovi, ktorý je v súčasnosti aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie uvedenej pohľadávky.
2. Žalobca na preukázanie svojho nároku pripojil k žalobe listinné dôkazy, a to Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5OdK/478/2021 zo dňa 28.12.2021 o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného a o ustanovení pôvodného veriteľa do funkcie správcu, Osvedčenie o registrácii pre DPH pre pôvodného veriteľa, Faktúra č. 22200002 splatná dňa 04.02.2022 na sumu 600,-Eur, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.10.2022 spolu s prílohou č. 1. Na základe výzvy súdu žalobca doplnil k žalobe listinné dôkazy: Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 08.02.2023 spolu s ftk. doručenky.
3. Súd vo veci zároveň obstaral rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 21Ps/8/2020-110 zo dňa 27.01.2021, právoplatný a vykonateľný dňa 26.03.2021.
4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 15.03.2023 platobný rozkaz sp. zn. 1Up/1953/2022, ktorým uložil žalovanému, ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená (zastúpenému opatrovníkom) povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 100,-Eur a trovy konania vo výške 84,25 Eur alebo aby v tej istote podal odpor na tomto súde.
5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 29.03.2023 odpor, v ktorom namietol, že paušálna odmena v zmysle ust. § 166j ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. zahŕňa všetky náklady spojené s vedením konkurzného konania, a teda všetky náklady (vrátane DPH) sú zahrnuté v tejto paušálnej odmene. Paušálna odmena už bol podľa žalovaného pôvodnému veriteľovi uhradená. Voči žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi ako správcovi boli teda podľa žalovaného splnené všetky peňažné nároky a správca (právny predchodca žalobcu)v zmysle platných právnych predpisov nemá v danom prípade nárok na akýkoľvek ďalší doplatok od úpadcu / dlžníka. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie Centra podpory pre dane Finančného riaditeľstva zo dňa 13.07.2017, podľa ktorého „prijatá platba preddavku sa rozdelí na základ dane a daň, t. j. platba 1,20 = základ dane, základ dane: 100 x 20 = daň, čo znamená, že pri preddavku 500 je ZD 416,67 a pri doplatku 100 je ZD 83,33 a daň 16,67.“ Tento výpočet Centra podpory pre dane Finančného riaditeľstva poukazuje ma skutočnosť, že Správca nemá nárok na ďalších 100,-Eur, pretože suma preddavku vo výške 500,-Eur zahŕňa aj prípadnú daň z pridanej hodnoty. Ak správca príjme ďalšiu platbu, táto podlieha dani z príjmov aj dani z pridanej hodnoty. Centrum podpory pre dane Finančného riaditeľstva vo svojom vyjadrení vysvetľuje správcovi, že preddavok vo výške 500,-Eur zahŕňa aj jeho náklady. Preddavok je suma poskytnutá na paušálnu odmenu správcu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania. Paušálna odmena, t. j. odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov je jedna suma, ktorá sa rovná základu dane tak, ako to vyplýva z dikcie samotného ust. § 12a písm. a) vyhlášky č. 655/2005 Z. z., podľa ktorého za výkon funkcie v konaniach podľa štvrtej časti zákona patrí správcovi paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania v súhrnnej výške 500,-Eur. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že akékoľvek nároky správcu v konaní o oddĺžení sa uhrádzajú výlučne z preddavku paušálnej odmeny správcu a prípadne z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Zákon neuvádza ďalšie možnosti, z ktorých by mohol správca uspokojiť svoje nároky. Ďalej žalovaný poukázal na názor Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý názor je vyjadrený na jeho webovom sídle v časti „Sekcia civilného práva MSR pomáha riešiť problémy o osobným bankrotom“ sa k problematike § 166j „Odmena správcu a DPH“ uvádza, že „Nie je možné si uplatňovať sumu zodpovedajúcu DPH od dlžníka mimo sumy preddavku či vymoženého výťažku,“
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že proti platobnému rozkazu bol podaný včas odpor a žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde, platobný rozkaz sa podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 17.04.2023.
7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že pôvodným veriteľom žalovanej pohľadávky bola správcovská spoločnosť SKP, k.s., ktorá vykonávala funkciu konkurzného správcu v konaní o oddlžení žalovaného. Za výkon tejto funkcie patrí správcom odmena vo výške 500,-Eur, pričom ak je správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena sa podľa vyhlášky zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 12a Vyhlášky č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Vyhláška“), za výkon funkcie v konaniach podľa štvrtej časti zákona patrí správcovi paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania v súhrnnej výške 500 eur. Podľa § 10 Vyhlášky, ak je správca alebo predbežný správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko je a v čase vykonávania funkcie správcu v konkurze na majetok žalovaného bola správcovská spoločnosť SKP, k.s. registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pod IČ DPH: SK2022868958, odmena správcu sa v zmysle citovaného ustanovenia zvýšila o DPH. Celková odmena spolu s DPH pre správcovskú spoločnosť SKP, k.s. tak predstavovala sumu 600,-Eur. Paušálna odmena správcu bola v súlade so zákonom (§166j ods. 5 ZKR) pôvodnému veriteľovi čiastočne uhradená avšak len do sumy 500,-Eur a zvyšná časť zákonnej paušálnej odmeny správcu, t. j. 100,- Eur správcovi uhradená nebola. Paušálna odmena správcu bola pôvodnému veriteľovi čiastočne uhradená z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu, ktorý uhrádzal prostredníctvom Centra právnej pomoci a konkurzného súdu pôvodnému veriteľovi dlžník, teda žalovaný. V súlade s § 24h ods. 4 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, sumu 500,-Eur poskytuje dlžníkom Centrum právnej pomoci na zaplatenie preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení konkurzom na účet príslušného súdu. Preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu teda hradia dlžníci prostredníctvom pôžičky poskytnutej od Centra právnej pomoci v súlade s § 24i zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi: „Hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení je dlžník povinný vrátiť centru v mesačných splátkach do troch rokov od jeho poskytnutia; výška mesačných splátok sa určí v dohode o splátkach, ktorú uzatvára centrum a dlžník. Na dohodu o splátkach sa primerane použijú ustanovenia § 657 a 658 Občianskeho zákonníka.“ Žalovaný síce na základe tejto pôžičky od Centra právnej pomoci uhradil preddavok na úhradu odmeny správcu vo výške 500,-Eur, avšak odmena správcu podľa žalobcu v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Vyhlášky vznikla vo výške 600,- Eur, z čoho žalobca usúdil, že zvyšná časť zo zákona vzniknutej pohľadávky správcu na zaplatenie odmeny vo výške 100,-Eur nebola uhradená. Nakoľko medzi pôvodným veriteľom (správca) a žalovaným (dlžník v oddlžení) vznikol zo zákona záväzkovo právny vzťah, obsahom ktorého je okrem iného nárok správcu na zaplatenie zákonnej odmeny voči žalovanému ako dlžníkovi je vymáhanie predmetnej pohľadávky súdnou cestou legitímnym právom žalobcu ako veriteľa, ktorý nadobudol pohľadávku na základe jej postúpenia. Žalovaný v podanom odpore tvrdí, že pohľadávka predstavujúca neuhradenú časť zákonného nároku na odmenu správcu má byť uplatňovaná bez právneho dôvodu. Bližšie však žalovaný neuvádza, prečo by tomu tak malo byť. Naopak, žalovaná pohľadávka podľa žalobcu vznikla zákonom predpokladaným spôsobom a do dňa vypracovania tohto vyjadrenia pohľadávka nezanikla, a teda existuje a je vymáhateľná. V zmysle právnej teórie existuje päť základných dôvodov vzniku právnych vzťahov (záväzkov), a to:
- zo zákona
- na základe súdneho rozhodnutia
- z právnych úkonov, najmä zo zmlúv (ex contractu)
- z protiprávnych úkonov (ex delicto)
- z iných zákonom uznaných právnych dôvodov (variae causarum figurae) Žalobca uviedol, že právnym dôvodom, na základe ktorého vznikol záväzkový právny vzťah pôvodného veriteľa (konkurzný správca) a žalovaného (dlžník v oddlžení) bol zákon č. 7/2005 Z. z. ako aj súdne rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného a ustanovení pôvodného veriteľa do funkcie správcu. Na základe týchto skutočností vznikol záväzkový vzťah medzi pôvodným veriteľom (správcom) a žalovaným (dlžníkom v oddlžení), obsah ktorého záväzkového vzťahu - práva a povinností jednotlivých účastníkov upravujú konkrétne zákonné ustanovenia ZKR a Vyhlášky. Týmito právami a povinnosťami na strane správcu je najmä povinnosť postupovať v konaní o oddlžení dlžníka s potrebnou odbornou starostlivosťou, plniť konkrétne zákonné povinnosti (zisťovať a následne speňažovať majetok dlžníka, prijímať prihlášky pohľadávok konkurzných veriteľov, po speňažení majetku vypracovať rozvrh majetku medzi konkurzných veriteľov, a pod.) a teda poskytovať služby konkurzného správcu v zákonom stanovenej kvalite. Na druhej strane, podľa prvej vety § 166j ods. 5 ZKR, v konkurze má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Ustanovením do funkcie teda vzniká správcovi priamo zo zákona (§ 166j ods. 5 ZKR ) nárok na paušálnu odmenu ( ktorej výšku upresňuje vykonávací predpis - Vyhláška v § 12a citovanej vyššie). Dlžník je teda príjemcom služby konkurznej správy, ktorú sám inicioval návrhom na vyhlásenie konkurzu, ktorú službu vykonáva v prospech dlžníka jeho konkurzný správca a nároky správcu na odmenu dlžník aj sám čiastočne financoval v minimálnom zákonom stanovenom rozsahu 500,-Eur, pričom na účel získania týchto peňazí uzavrel zmluvu o pôžičke (dohodu o splátkach) s Centrom právnej pomoci. Je teda podľa žalobcu nepochybné, že medzi pôvodným veriteľom (správcom) a žalovaným (dlžníkom v oddlžení) existoval záväzko-právny vzťah, z ktorého zo zákona vznikol pôvodnému veriteľovi nárok na úhradu zákonom stanovenej odmeny voči dlžníkovi v oddlžení, teda žalovanému. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Každý záväzkový vzťah je definovaný jeho účastníkmi (veriteľ a dlžník) a obsahom záväzkového vzťahu (právo na plnenie - pohľadávka). V danom prípade bol pôvodným veriteľom správca a dlžníkom žalovaný a obsahom záväzko-právneho vzťahu právo veriteľa na zaplatenie zákonnej odmeny správcu. Do doby, dokiaľ záväzok dlžníka (v tomto prípade žalovaného) nezanikne niektorým zo zákonom dovoleným a predpokladaným spôsobov, tento jeho záväzok existuje a trvá a tomu zodpovedá právo veriteľa domáhať sa jeho splnenia súdnou cestou. Občiansky zákonník upravuje nasledovné možnosti zániku záväzkov: splnením dlhu, dohodou, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, smrťou dlžníka alebo veriteľa, započítaním, výpoveďou, neuplatnením práva v učenom čase, splynutím práva a povinnosti a dohodou o urovnaní. Žalovaný v podanom odpore nepreukázal, že by nastal niektorý zo zákonných spôsobov zániku jeho záväzku uhradiť zvyšnú časť zákonnej odmeny správcu vo výške 100,-Eur. Do doby dokiaľ nenastane zákonom predpokladaným spôsobom zánik záväzku, pohľadávka žalobcu voči žalovanému existuje naďalej a žalobca je oprávnený domáhať sa jej splnenia voči žalovanému ako svojmu dlžníkovi. Žalovaný vo svojom odpore poukazuje na ustanovenie § 166j ods. 5 druhá veta ZKR, podľa ktorého sa nároky správcu uhrádzajú z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Žalovaný v tejto súvislosti po citácii uvedeného zákonného ustanovenia v podanom odpore tvrdí, že: „Paušálna odmena v zmysle vyššie uvedeného zahŕňa všetky náklady spojených s vedením konkurzného konania a teda všetky náklady (vrátane DPH) sú uhrádzané z tejto paušálnej odmeny.“ Uvedené vyjadrenie žalovaného sa podľa žalobcu nezakladá na pravde a vôbec nekorešponduje s citovaným zákonným ustanovením § 166j ods. 5 ZKR, nakoľko si žalovaný zamieňa pojmy paušálna odmena správcu a preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu. Citované zákonné ustanovenie uvádza, že paušálna odmena správcu sa v samotnom konkurze uhrádza z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia tvoriaceho konkurznú podstatu, t.j. z majetku dlžníka (žalovaného). V žiadnom prípade nestanovuje teda, že paušálna odmena správcu zahŕňa všetky náklady spojené s vedením konkurzného konania a že všetky náklady vrátane DPH sa uhrádzajú z paušálnej odmeny, ako mylne interpretuje žalovaný (napokon DPH, o ktorú sa zvyšuje odmena správcu, ani nie je žiadnym nákladom konkurzu, ako opäť mylne tvrdí žalovaný, ale neoddeliteľnou časťou samotnej odmeny). Uvedené tvrdenie žalovaného nedáva podľa žalobcu samo o sebe ani zmysel, keďže samotný § 166j ods. 5 ZKR rozlišuje medzi paušálnou odmenou správcu a náhradou nevyhnutných nákladov spojenými s vedením konania ako samostatnými nárokmi správcu. Naopak ustanovenie § 166j ods. 5 ZKR ustanovuje, že nároky správcu (paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania ) sa v konkurzne uhrádzajú z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu (a nie z paušálnej odmeny ako nesprávne uvádza žalovaný). Vzhľadom na pojmovú nejasnosť zo strany žalovaného a zrejmé neporozumenie uvedeného zákonného ustanovenia dospel žalovaný k nesprávnemu právnemu názoru, že paušálna odmena už bola pôvodnému veriteľovi uhradená. Uvedený názor však nekorešponduje so skutočným skutkovým a právnym stavom veci, kedy pôvodnému veriteľovi bol uhradený výlučne preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu (vo výške 500,-Eur ), pričom však paušálna odmena správcu v danom konkurznom konaní bola v súlade s § 12a a § 10 vyššie citovanej Vyhlášky vo výške 600,-Eur. Vzhľadom na uvedené, bolo možné nárok veriteľa na paušálnu odmenu správcu uspokojiť len do výšky zloženého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu t.j. do výšky 500,-Eur a zvyšná časť paušálnej odmeny správcu 100,-Eur zostala neuspokojená. Ustanovenie § 166j ods. 5 druhá veta ZKR, ustanovuje, že nároky správcu sa uhrádzajú z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Z tohto zákonného ustanovenia však nevyplýva (ako mylne tvrdí žalovaný), že v prípade, ak nedôjde k úhrade nároku správcu uvedeným spôsobom, tento nárok správcu voči žalovanému zaniká. Na tomto mieste žalobca odkázal na vyjadrenie v časti zániku záväzkov, nakoľko záväzok môže zaniknúť výlučne zákonom predpokladaným a dovoleným spôsobom. Žalobca mal za to, že ustanovenie § 166j ods. 5 druhá veta ZKR upravuje výlučne vzťah nároku správcu ku konkurznej podstate, t.j. upravuje, akým spôsobom správca uspokojuje svoje nároky v rámci konkurzného konania. To znamená, že uvedené ustanovenie zakotvuje oprávnenie správcu sám si uspokojiť (vyplatiť si) nároky voči dlžníkovi na paušálnej odmene z preddavku a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Týmito peňažnými prostriedkami - tj. majetkom úpadcu (žalovaného) - môže správca v rámci svojho oprávnenia nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu zákonom predpísaným spôsobom disponovať. Práve citované zákonné ustanovenia § 166j ods. 5. ZKR ho potom oprávňuje tieto peňažné prostriedky, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty (majetkom podliehajúcim konkurzu), použiť tak, že si z nich uspokojí (vyplatí) svoje nároky voči dlžníkovi (odmenu a náhradu výdavkov). To je podľa žalobcu jediný možný interpretačný výsledok. Ak by mal byť význam ustanovenia § 166j ods. 5 ZKR (ako v rozpore s dikciou právnej normy podsúva žalovaný) taký, že paušálny nárok správcu na odmenu môže byť uspokojený výlučne z preddavku a z výťažku speňaženého majetku dlžníka, a v neuspokojenom rozsahu povinnosť dlžníka (žalovaného) zaniká, prípadne sa stane nevymáhateľným/ou, musel by byť tento právny osud neuspokojenej pohľadávky na tomto mieste výslovne ustanovený (čo však nie je). Ustanovenie § 166j ods. 5 ZKR teda nerieši právny osud neuspokojenej časti pohľadávky správcu, čo znamená, že jej právny režim sa riadi všeobecnými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi vznik a zánik záväzkov (Občiansky zákonník). Zároveň ani žiadne iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu neuvádza, že nárok správcu, na ktorý nepostačuje preddavok alebo výťažok zo speňaženia majetku dlžníka, sa považuje za odpustený alebo inak zaniknutý, alebo že je voči dlžníkovi (teda žalovanému) nevymáhateľný (t.j. že síce existuje len ako naturálna obligácia, ale je oslabený o možnosť ho vymáhať). Faktický stav je pritom taký, že správca - platiteľ DPH - mal voči dlžníkovi pohľadávku 600,-Eur s DPH, pričom v časti 500,-Eur bola táto pohľadávka uhradená z preddavku. Vo zvyšnej časti 100,-Eur žiadne ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu nezakladá zánik alebo nevymáhateľnosť tejto časti pohľadávky správcu voči dlžníkovi a v tomto prípade žalovanému. Uvedené dáva zmysel aj z pohľadu rovnosti a zákazu diskriminácie účastníkov právnych vzťahov. V opačnom prípade by totiž správcovia - platitelia DPH, boli za rovnakú prácu odmenení v menšom rozsahu ako správcovia, ktorí nie sú platitelia DPH (ktorým by patrila celá odmena 500,-Eur, zatiaľ čo platiteľom DPH by patrila odmena 500,-EUr, ktorej by ešte museli odviesť DPH a teda by boli odmenení bez dôvodu inak). Správnosti výkladu, ktorý prijal žalobca, nasvedčuje podľa neho aj znenie dôvodovej správy (k novele ZKR prijatej zákonom č. 377/2016 Z.z., ktorou boli do ZKR zakomponované ustanovenia o oddlžení fyzických osôb v konkurze: „(§166j) Správcu súd ustanovuje náhodným výberom podobne ako v konkurze podľa druhej časti zákona. Pri porušení povinnosti alebo pri zákonnej prekážke súd správcu odvolá. Nad správcom vykonáva dohľad tým spôsobom, že od neho môže vyžadovať správy a vysvetlenia. Ustanovenie rieši aj odmeňovanie správcu. Za výkon funkcie patrí správcovi odmena a náhrada nevyhnutných nákladov. Odmenu a náhradu nákladov platí v konaní o oddlžení dlžník a to zo svojho majetku v rámci rozvrhu výťažku alebo priamo.“ Aj z dôvodovej správy podľa žalobcu vyplýva predpoklad, že odmena a výdavky správcu budú uspokojované buď z podstaty, alebo priamo dlžníkom, pričom citované ustanovenie § 166j, o ktoré jediné sa opiera argumentácia žalovaného, upravuje výlučne situáciu uspokojovania z konkurznej podstaty v rámci konkurzu, tj. nie je použiteľné v tejto veci. Žalovaný v podanom odpore odkazuje na stanoviská Finančnej správy SR a Centra podpory pre dane Finančného riaditeľstva SR, ktoré však z právneho hľadiska relevantným spôsobom nesúvisia s uplatneným nárokom žalobcu v predmetnom súdnom konaní, ale uvádzajú metodické postupy pre daňové subjekty na účely určenia základu dane výlučne z pohľadu daňovej povinnosti a nie z hľadiska ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené potvrdzuje aj konštatovanie Finančnej správy, že nie je v ich kompetencii poskytovanie informácií k iným ako daňovým zákonom. Žalovaný naviac predmetné stanoviská dezinterpretuje a bez akéhokoľvek logického prepojenia z nich vyvodzuje nesprávne právne závery, že žalobca nemá mať nárok na ďalších 100,-Eur, pretože suma preddavku vo výške 500,-Eur má zahŕňať aj prípadnú daň z pridanej hodnoty. Žiadne z citovaných stanovísk, však takýto záver nepripúšťa, práve naopak. Žalovaný v podanom odpore poukazuje na vyjadrenie Centra podpory pre dane Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.7.2017, ktoré sa vyjadruje k určeniu základu dane po prijatí platby preddavku. Uvedené vyjadrenie bližšie špecifikuje spôsob určenia základu dane v prípade preddavkovo hradeného plnenia (ktoré nepokrýva celý nárok veriteľa ako daňového subjektu), a to akým spôsobom má daňový subjekt rozložiť daňovú povinnosť medzi nároky, ktoré mu boli hradené z preddavku a ktoré mu uhradené neboli (resp. boli uhradené doplatkom). Z uvedeného stanoviska nie je možné za žiadnych okolností možné vyvodiť, že správca ako pôvodný veriteľ nemal nárok na 100,-Eur. Žalovaný v podanom odpore poukazuje na aj stanovisko Finančnej správy SR vo vzťahu k určeniu základu dane z odmeny správcu, podľa ktorého: „U osôb, platiteľov DPH, ktorých činnosť je vykonávaná ako slobodné povolania, ktoré majú odmenu určenú osobitnými predpismi (napr. súdni exekútori, notári, advokáti, správcovia konkurznej podstaty, znalci, tlmočníci,...) je základom dane odplata, ktorú tieto osoby dostanú alebo majú dostať za poskytnutú službu, znížená o daň.“ Aplikujúc toto výpočtové pravidlo obsiahnuté v citovanom stanovisku Finančnej správy SR na prejednávanú vec, opätovne podľa žalobcu možno dospieť len k výpočtu, ktorý je v súlade so žalobou, t.j.: A) Odplata, ktorú správca má dostať (§ 12a v spojení s § 10 Vyhlášky) = 500 € *120% = 600 € B) Zníženie o daň z pridanej hodnoty = 600 € / 120*20 = 100 € C) Základ dane potom = (A - B) = 500 €. Okrem toho žalovaný ani necituje ďalšiu časť tohto stanoviska, podľa ktorého: „Výšku protihodnoty správcu konkurznej podstaty určuje vyhláška. Ak podľa § 12a vyhlášky správcovi konkurznej podstaty patrí paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania v súhrnnej výške 500 eur, ktorá predstavuje konečnú protihodnotu, ktorú nie je možné zvýšiť, daň sa vypočíta podľa vzorca: (500 x 20):120. Ak protihodnotu 500 eur je v zmysle vyhlášky možné zvýšiť, k protihodnote 500 eur sa uplatní daň, t.j. 500 eur x 20 % = daň.“ Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, kedy je v zmysle vyhlášky (§ 10 Vyhlášky, ktorý ustanovuje, že odmena správcu sa zvyšuje o DPH) možné zvýšiť protihodnotu 500,-Eur t.j. sa k protihodnote 500,-Eur uplatní daň t.j. 500 €x20% = 600,-Eur s DPH. Je teda nepochybné, že paušálna odmena správcu (pôvodného veriteľa) nebola, ako to podľa žalobcu nesprávne uvádza žalovaný 500,-Eur vrátane DPH, ale vo výške 600,-Eur vrátane DPH, pričom správnosť uvedeného výpočtu potvrdzuje aj stanoviskom Finančnej správy SR, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odpore. Žalovaný poukazuje v podanom odpore aj na názor Ministerstva spravodlivosti SR vyjadrený na jeho webovom sídle, podľa ktorého nie je možné uplatňovať sumu zodpovedajúcu DPH od dlžníka mimo sumy preddavku, či vymoženého výťažku. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) je orgánom, ktorý je oprávneným poskytovať záväzný výklad právnych predpisov jedine Najvyšší súd Slovenskej republiky: Výklad zákona podaný ministerstvom alebo iným štátnym orgánom nie je pre súdy za žiadnych okolností právne záväzný. Na tomto mieste poukazujeme na skutočnosť, že žalovaný v podanom odpore poukazuje dokonca len na neoficiálny názor ministerstva publikovaný na webovom sídle a nie oficiálny výklad Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky konkrétneho zákonného ustanovenia. Ministerstvo spravodlivosti SR, ako predkladateľ zákona č. 377/2016 Z.z., ktorým došlo k novelizácii zákona č. 7/20005 Z.z., vo svojej vlastnej dôvodovej správe vysvetľuje dôvody a význam ním navrhovanej právnej úpravy, pričom ako predkladateľ a teda autor právnej úpravy uvádzal, že odmenu správcu uhrádza vždy dlžník zo svojho majetku a to buď v rámci rozvrhu výťažku alebo priamo (t.j. mimo konkurzu). Výklad právnych predpisov obsiahnutý v dôvodových správach k nim, je všeobecne právnou teóriou štandardne akceptovaným výkladom obsahu a zmyslu právneho predpisu. Považujeme potom za nešťastné, keď Ministerstvo spravodlivosti SR o niekoľko rokov neskôr, uvádza na webovom sídle závery, ktoré sú v rozpore s jeho vlastným výkladom vo vlastnej dôvodovej správe, ktorú ako predkladateľ pripravoval. Na tomto mieste žalobca uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa, ktorým bola spoločnosť SKP, k.s. (konkurzný správca žalovaného), v rámci bežného obchodného styku a dištancuje sa od vyjadrení žalovaného, že konanie žalobcu má byť nekalé, v rozpore s dobrými mravmi a platnými právnymi predpismi. Pre úplnosť uvádzame, že konanie žalobcu nemôže napĺňať atribúty konania v rozpore s právnymi predpismi ani konania v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko si zákonným spôsobom na zákonom určenom štátnom orgáne uplatnil svoj nárok, o ktorom je presvedčený, že mu patrí. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.05.2023 uviedol, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, je a invalidnom dôchodku, avšak nedostáva žiadnu sumu ako invalidný dôchodok. Jeho jediným príjmom je dávka z úradu práce v sume 121,-Eur. Mesačné výdavky žalovaného: 14,-Eur splátka pôžičky Centru právnej pomoci, 20,-Eur výživné pre syna ,250,-Eur nájomné, 1000,-Eur ročne na drevo, na hygienu, stravu, oblečenie a lieky 200,-Eur mesačne. Nie je schopný uhradiť ďalší dlh.
9. Na pojednávaní súdu dňa 09.11.2022 žalobca nebol prítomný, doručenie predvolania riadne vykázané dňa 26.05.2023, svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 16.06.2023, zároveň súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v neprítomnosti žalobcu. Za žalovaného bola na pojednávaní osobne prítomná jeho opatrovníčka. Súd preto ďalej postupoval podľa § 180 CSP a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
10. Žalovaný prostredníctvom svojej opatrovníčky na pojednávaní uviedol, že vie, čo je predmetom konania, centru právnej pomoci spláca po 14,- Eur mesačne. Žalovaný Igor Ľupátk je obmedzený spôsobilosť na právne úkony, ju uznaný za plne invalidného a dostáva len 128,- Eur z úradu práce. Invalidný dôchodok nedostal. Má aj maloleté dieťa, na ktoré platí 20,- Eur. Nájom platí 250,- Eur, ďalej lieky, strava, oblečenie, hygiena. Výdavky uhrádza opatrovníčka žalovaného zo sumy 230,- Eur, čo dostáva ako opatrovateľský. Zvyšnú sumu, ktorá prevyšuje sumu dávky z úradu práce a opatrovateľského, platí opatrovníčka zo svojho starobného dôchodku. Ďalej musí zabezpečiť drevo na zimu a uhrádza elektrinu v sume 74,- Eur mesačne. Pokiaľ bude musieť dlžnú suma zaplatiť, požiadala o možnosť uhradiť ju v mesačných splátkach v čo najnižšej možnej sume.
11. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby zo dňa 08.12.2022, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/478/2021 zo dňa 28.12.2021, faktúra č. 22200002, Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty č.l. 12, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.10.2022, Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 08.02.2023, doručenka, rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 21Ps/8/2020-110 zo dňa 27.01.2021, Odporu zo dňa 24.03.2023, vyjadrenia k odporu, vyjadrenia žalovaného zo dňa 04.05.2023, odpovede Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave zo dňa 18.05.2023, odpovede Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, ODI zo dňa 23.05.2023, odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 25.05.2023, odpovede ÚPSVaR Lučenec, oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok zo dňa 25.05.2023, vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.06.2023 a zistil tento skutkový stav:
12. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 5OdK/478/2021 zo dňa 28.12.2021 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 5/2022 dňa 10.01.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a zároveň za správcu bola ustanovená spoločnosť SKP, k.s. Zvolen s tým, že podľa čl. V tohto uznesenia bol dlžník - žalovaný oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
13. Podľa predložených dokladov správca bol platiteľom dane z pridanej hodnoty a tento si faktúrou č. 22200002 zo dňa 21.01.2022, splatnou dňa 04.02.2022 vyfakturoval voči žalovanému paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konkurzného konania spolu vo výške 600,-Eur (z toho DPH vo výške 100,-Eur). Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 28.10.2022 medzi správcom SKP, k.s. Zvolen ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy na žalobcu a medzi nimi aj pohľadávka proti žalovanej vo výške l00,-Eur.
14. Podľa §166j ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, v konkurze má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku a náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. 15. Podľa § 24h ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, dlžník má právo na poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení ak požiada o poskytnutie právnej pomoci a ak uzavrel s centrom dohodu o splátkach podľa § 24i, ak ide o konanie o oddlžení konkurzom.
16. Podľa ods. 4 písm. b/ citovaného ustanovenia právna pomoc v konaní o oddlžení zahŕňa poskytnutie preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení konkurzom na účet príslušného súdu, ak je dlžníkovi poskytovaná právna pomoc.
17. Podľa § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z.z., na vykonávanie ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak je správca alebo predbežný správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 12a ods. 1 citovanej vyhlášky, za výkon funkcie v konaniach podľa štvrtej časti zákona patrí správcovi paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania v súhrnnej výške 500,-Eur.
19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy l00,-Eur je podaná dôvodne. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť SKP, k.s. bola ustanovená za správcu v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného a zároveň správcovi bol priznaný preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu v sume 500,-Eur zložený Centrom právnej pomoci (nesporné tvrdenia strán sporu), pričom podľa § 24i zákona č. 327/2005 Z.z. je žalovaný ako dlžník povinný hodnotu poskytnutého preddavku vrátiť centru v mesačných splátkach do troch rokov od jeho poskytnutia. Taktiež je nesporné, že správca SKP, k.s. bol platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo dokladoval predložením osvedčenia o registrácii pre DPH a preto mu prináleží nielen paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konkurzného konania v súhrnnej výške 500,- Eur (§ 12a ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z.z.), ale zároveň sa táto jeho odmena zvyšuje o daň z pridanej hodnoty podľa § 10 citovanej vyhlášky. Uvedený nárok správcu je vyslovene daný ustanovením §10 vyhlášky č.665/2005 Z.z. a je tzv. novou pohľadávkou veriteľa a tzv. novým dlhom dlžníka, na ktorý sa oddlženie nevzťahuje, pretože ide o pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka, ktorý nevznikol pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi s poukazom na § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z.z. Uvedená pohľadávka správcu bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.10.2022 postúpená žalobcovi a tento si ju dôvodne uplatnil v súdnom konaní.
20. Súd považuje za potrebné uviesť, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MObdo V 5/2006 zo dňa 28.06.2007 bolo síce vyslovené, že odmena správcu konkurznej podstaty sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty a v poznámke k tomuto rozhodnutiu sa konštatuje, že uvedená zásada je výslovne vyjadrená aj v § 10 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z. účinnej od 01.01.2006, čo je pravdou, pretože v uvedenom ustanovení až do 30.06.2010 bolo vyslovene uvedené, že ak je správca platiteľom DPH, tak jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa nezvyšuje o DPH, avšak toto ustanovenie bolo zmenené vyhláškou č. 235/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2010 tak, že odmena správcu, ktorý je platiteľom DPH sa zvyšuje o DPH tak, ako to platí až doposiaľ. S účinnosťou od 01.03.2017 bolo zároveň novelizované ustanovenie § 12a ods. 1 tejto vyhlášky tak, že paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania je v súhrnnej výške 500 eur. Zároveň súd poukazuje, že otázkou priznania DPH správcovi konkurznej podstaty k jeho odmene sa zaoberá aj nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.US 243/2010 a uznesenie ÚS SR sp.zn. PLz.US 1/2011, v ktorom bolo prijaté zjednocujúce stanovisko ohľadne priznávania DPH k odmene správcu konkurznej podstaty.
21. S poukazom na vykonané dokazovanie ako aj na súčasnú rozhodovaciu prax súdov bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu l00,-Eur titulom dane z pridanej hodnoty k odmene správcu konkurznej podstaty, keďže ide o zákonný nárok správcu a táto jeho pohľadávka bola následne postúpená žalobcovi.
22. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23. Na základe žiadosti žalovaného uhradiť dlh žalobcovi v splátkach súd preveril majetkové pomery žalovaného (žiadosť o súčinnosť adresovaná Geodetickému a kartografickému ústavu Bratislava, OR PZ ODI Lučenec, Sociálnej poisťovni Lučenec a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec), z ktorého zisťovania je zrejmé, že jediným príjmom žalovaného je dávka v hmotnej núdzi vo výške 150,- Eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vi výške 21,76 Eur mesačne, t. j. spolu celkový mesačný príjem žalovaného činí 171,76 Eur. Žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nie je držiteľom žiadneho motorového vozidla, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenského a úrazových dávok, nepoberá ani dôchodkové dávky. Celkové výdavky domácnosti, na úhrade ktorých sa finančne podieľa aj opatrovníčka žalovaného (jej príjem pozostáva z opatrovateľského a starobného dôchodku), činia spolu sumu 558,-Eur.
24. Keďže žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu jednorazovo (jeho mesačný príjem činí 171,76 Eur), súd mu na základe jeho žiadosti povolil splatiť dlžnú sumu žalobcovi v splátkach po 5,-Eur mesačne, splatných do 25.dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou. Predmetnú výšku splátky súd považoval za postačujúcu vzhľadom na výšku dlžnej sumy 100,-Eur a dobu splácania dlžnej sumy 20 mesiacov (je splnená podmienka úhrady dlžnej sumy v lehote splatnosti do troch rokov).
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Keďže žalobca mal v spore plný úspech, v zmysle § 256 ods. 1 CSP mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Preto súd zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to vo výške určenej v osobitnom uznesení vyhotovenom po právoplatnosti tohto rozsudku, so splatnosťou trov konania v splátkach vo výške 5,- Eur mesačne, splatných do 25.dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o výške trov konania, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).