Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoCsp-46-2022.pdf
PDF · 83.94 KB
Case nature
Subarea
7CoCsp/46/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu S. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v F. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, na ul. Majerníkovej č. 3/A, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 473,16 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie zo dňa 12.08.2022 č.k. 20Csp 101/2022-29, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 473,16 eur.
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom pre zmeškanie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 473,16 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 06.07.2022 č.k. 20Csp 101/2022-21 bol žalovaný vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Súčasne bol poučený, že ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 07.07.2022. Žalovaný sa k podanej žalobe ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyjadril.
3. Keďže žalovaný bez uvedenia vážneho dôvodu nesplnil povinnosť uloženú mu uznesením zo dňa 06.07.2022 č.k. 20Csp 101/2022-21, doručeného mu dňa 07.07.2022, k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadril, neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil žiadne dôkazy na svoju obranu, a to aj napriek tomu, že bol o následkoch nesplnenia tejto povinnosti súdom poučený, súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade boli splnené podmienky v zmysle ust. § 273 C.s.p. na rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie aj bez nariadenia pojednávania. Z tohto dôvodu bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 473,16 eur.
4. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 05.12.2017 zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 331,94 eur. Ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom, či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške, je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho-ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení.
6. Na právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy, sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako predpisu lex generalis vo vzťahu k Zákonu o ochrane spotrebiteľa ako predpisu lex specialis. Z uvedeného vyplýva, že na právnu úpravu nemajetkovej ujmy spotrebiteľa, zakotvenú inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia, sa primerane vzťahujú ustanovenia náhrady ujmy podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade, ak osobitný právny predpis, ktorým je zákon o ochrane spotrebiteľa, neupravuje výšku finančného zadosťučinenia, súd je povinný aplikovať ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalovaný odmieta vyjadrenia žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že spôsobil svojím konaním žalobcovi nemajetkovú ujmu, a preto pri posudzovaní svojho konania žiada dôslednú aplikáciu relevantných vnútroštátnych a európskych predpisov.
7. Žalovaný má za to, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu je za účelom zabezpečenia spravodlivosti potrebné prihliadať na osobitné okolnosti prípadu. Samotný žalobca konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, nemal k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať. Žalobca svojim podpisom na zmluve ďalej prehlásil, že si zmluvu prečítal, že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahostajnosťou spotrebiteľa. Niet pochýb o tom, že žalobca je priemerným spotrebiteľom. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. Preambuly je stanovené, že v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany, vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní zmluvy dobre informovaný, avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu priznaním finančného zadosťučinenia.
8. Ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, je zákonným ustanovením s relatívne vágnou hypotézou. Všetky predpoklady priznania finančného zadosťučinenia musia byť naplnené kumulatívne, t.j. nepostačuje naplnenie len niektorých z nich, ale musia byť naplnené všetky súčasne. Vágnosť pojmu „primeranosť“ umožňuje subjektívny výklad a v praxi spôsobuje aplikačné problémy. V zákone nie je bližšie konkretizované, podľa akých kritérií sa má posudzovať, či je priznanie finančného zadosťučinenia primerané. Účelom predmetného ustanovenia je často deklarovaná generálna prevencia ponímaná najčastejšie ako prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo- právneho vzťahu. Dodávateľ spotrebiteľa nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo-právneho vzťahu a vo väčšine prípadov mu umožní sa so zmluvnými dojednaniami oboznámiť. Skutočnosť, že spotrebiteľ neprejavuje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah, nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané finančné zadosťučinenie ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry, nesleduje reparačnú funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia, t.j. navrátenie do predošlého stavu.
9. Žalobca navrhol odvolanie žalovaného ako nedôvodné odmietnuť. Alternatívne rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že vo veci bolo rozhodnuté vo forme rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný pri tom vo svojom odvolaní proti rozsudku ani vôbec nepopiera, aby neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, a preto odvolanie vzhľadom na formu napadnutého rozsudku je neodôvodnené a zároveň ani nemôže spĺňať predpoklady pre návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 277 ods. 1 C.s.p.
10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 473,16 eur, je neprípustné.
11. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, ktorý ju upravený v ust. § 273 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak: a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písm. a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písm. a) žalovanému do vlastných rúk.
12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladmi pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného sú riadne doručenie žaloby o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) C.s.p. žalovanému do vlastných rúk spolu s uznesením, v ktorom súd žalovanému uloží povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň ho poučí o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, pričom žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadrí. Osobitosťou rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania podľa § 273 C.s.p. je, že súd má možnosť úvahy, či kontumačný rozsudok vydá alebo bude v konaní pokračovať.
13. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení svojej právnej veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 C.s.p. možno rozhodnúť vtedy, ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie. Vyjadrenie k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v sporovom konaní, absencia ktorej je porušením súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. V kontexte uvedeného je potrebné poukázať na zásadu „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné úkony uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva. V prípade nečinnosti spočívajúcej v nevyjadrení sa k žalobe riadne a včas, je preto žalovaný za splnenia všetkých zákonom požadovaných podmienok sankcionovaný skráteným druhom rozhodnutia v spore.
14. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol, teda či žalobe vyhovel
celkom, sčasti alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa tri výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
15. V danom prípade, ak to vyplýva z obsahu odvolania, žalovaný vo svojom opravnom prostriedku ani len netvrdil existenciu jediného dôvodu prípustnosti odvolania, ktorým je nesplnenie podmienok na vydanie takéhoto rozhodnutia. Za takejto situácie odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie žalovaného proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 473,16 eur odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Zároveň potvrdil rozsudok vo výroku o trovách konania v súlade s ust. § 387 C.s.p. Žalobca v konaní mal plný úspech, v dôsledku čoho pri rozhodovaní o trovách sa správne aplikovalo ust. § 255 ods. 1 C.s.p. upravujúceho zásadu úspechu v spore.
17. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).