Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_DK-5C-84-2022.pdf
PDF · 194.47 KB
Case nature
Area
Subarea
DK-5C/84/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: P. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XX, zastúpený Mgr. Milanom Migom, advokátom, so sídlom v Dolnom Kubíne, Alej slobody 2203, proti žalovaným: 1/ V. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX, 2/ M. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXX, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou, so sídlom v Ružomberku, A. Bernoláka 1419/10, v spore o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 09.11.2022, doručenou tunajšiemu súdu 09.11.2022 elektronicky, autorizovanou podľa osobitného predpisu, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal: a) určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou 2/ ako darkyňou a žalovaným 1/ ako obdarovaným ohľadne prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 6/8 v pomere k celku k nehnuteľnostiam: pozemku KN-C parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2 a k stavbe rodinný dom súp. č. XXX stojacom na pozemku KN-C parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2 nachádzajúcich sa v k. ú. a obci F., zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. a obec F., ktorej vklad bol povolený pod č. V-XXX/2022 13.05.2022 Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor (ďalej len „DZ“); b) určenia, že žalovaná 2/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/8 v pomere k celku k nehnuteľnostiam: pozemku KN-C parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2 a k stavbe rodinný dom súp. č. XXX stojacom na pozemku KN-C parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2 nachádzajúcich sa v k. ú. a obci F., zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. a obec F. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“); ako aj náhrady trov konania vo výške 100 % na účet zástupcu žalobcu.
2. Odôvodnil ju tým, že:
2.1. Žalovaný 1/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/8 v pomere k celku k predmetným nehnuteľnostiam na základe DZ. 2.2. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností o veľkosti 2/8 v pomere k celku. 2.3. Žalovaná 2/ previedla na žalovaného 1/ svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam bez toho, že žalobcu zákonom ustanoveným spôsobom vyzvala na uplatnenie si jeho predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). 2.4. Preto žalobca prostredníctvom svojho zástupcu zaslal žalovaným výzvu, ktorou ich upozornil na to, že došlo k porušeniu jeho „zákonného“ predkupného práva, pričom ponúkol aj riešenie mimosúdnou
dohodou. Žalovaná 2/ nereagovala vôbec a žalovaný 1/ reagoval prostredníctvom zástupkyne, ktorá poslala vyjadrenie z 10.06.2022 priamo zástupcovi žalobcu. 2.5. Vyjadril nesúhlas s tvrdeniami uvedenými v danom vyjadrení, t.j. že zákonné predkupné právo sa netýka (a teda sa neuplatňuje) prevodu spoluvlastníckeho podielu uskutočnenému darovacou zmluvou, a že sa malo jednať o prevod na blízku osobu v zmysle § 116 a 117 OZ. Ak chcela žalovaná 2/ jej spoluvlastnícky podiel darovať inej, než blízkej osobe, bola povinná ho najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom - teda žalobcovi. Žalobca mal právo sa potom rozhodnúť, či jej podiel odkúpi alebo nie. 2.6. Aj pri darovaní sa uplatňuje predkupné právo, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) z 25.10.2005 sp. zn. 1Cdo 102/2005, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R58/2005, podľa ktorého predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy so zdôvodnením najmä tým, že zákon v súvislosti s predkupným právom hovorí o prevode ako takom. Zákon už ďalej nedefinuje odplatnosť tohto prevodu, a preto je potrebné uzavrieť, že predkupné právo sa vzťahuje tak na odplatné, ako aj bezodplatné prevody, a teda aj na prevod spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. 2.7. Keďže sa podľa názoru žalobcu jedná o neplatný právny úkon, je v zmysle § 40a OZ oprávnený domáhať sa na súde vyslovenia (určenia) jeho neplatnosti, teda DZ uzatvorenej v rozpore s § 140 OZ, k čomu citoval aj § 39 OZ.
3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení z 21.12.2022 k žalobe vyjadril nesúhlas so žalobou a túto žiadal zamietnuť v celom jej rozsahu a priznať mu náhradu trov konania. 3.1. Uviedol, že práve žalovaná 2/ - jeho sesternica ho oslovila s uzatvorením DZ a prejavila úmysel mu previesť jej spoluvlastnícky podiel 6/8 k predmetným nehnuteľnostiam a on jej prejav vôle prijal. 3.2. Ak nadobudol spoluvlastnícky podiel bezplatne, nemôže sa naň vzťahovať inštitút predkupného práva a aj s poukazom na to, že sú v príbuzenskom vzťahu. DZ má všetky podstatné náležitosti pre jej uzatvorenie. 3.3. Žalovaná 2/ nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel formou darovacej zmluvy V XXXX/2006 od jej otca D.V. O. - právneho nástupcu po V. O. D 175/1996, ktorý bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. 3.4. Žalobca prvý prevod darovacou zmluvou v prospech žalovanej 2/ nenapádal. D.V. O., žalobca a jeho matka F. B., rod. O., bytom A. XX, sú deti V.T. O.. Práve žalobca súhlasil, aby 6/8 nehnuteľnosti nadobudol žalobcov brat D. O. v podiele 6/8 titulom dedenia, keď uzatvoril dedičskú dohodu. Zároveň žalobca rešpektoval aj následný právny úkon - darovaciu zmluvu V XXXX/2006 z D. O.Í. na žalovanú 2/ a nikdy sa nedomáhal vyslovenia jej neplatnosti. 3.5. V predsúdnom konaní sa vyjadril žalobcovi, že nárok na zrušenie DZ nemá a zároveň vyjadril ochotu spoluvlastnícky podiel žalobcu v podiele 2/8-iny nadobudnúť do svojho vlastníctva, k čomu sa žalobca doposiaľ nevyjadril. 3.6. Inštitút predkupného práva nie je možné použiť na inštitút darovania spoluvlastníckeho podielu medzi žalovanými 1/ a 2/ a viaže sa na iný právny režim - prevod vlastníckeho práva za odplatu, teda za kúpnu cenu. Princíp predkupného práva nie je možno subsumovať pod inštitút darovania a bol by v rozpore s podstatou darovania. Aj z gramatického výkladu je zrejmé, že prináleží len v prípade predaja spoluvlastníckeho podielu. Zákonnú definíciu predkupného práva obsahuje § 602 a nasl. OZ, z ktorého vyplýva, že predkupné právo sa uplatní, keby kupujúci chcel vec predať nie darovať. To vyplýva už zo samotného pojmu predkupné právo, ktorý gramaticky nemožno vyložiť inak, ako právo vec kúpiť skôr, než niekto iný. Práve žalobca porušil predkupné právo na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor pod V XXX/2022, čo je zrejmé z LV č. XXX pre k. ú. F., ktorou nadobudol podiel 1/8 od ich pôvodného podielového spoluvlastníka.
4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení z 02.01.2023 k žalobe túto taktiež žiadala zamietnuť v celom jej rozsahu. 4.1. Uviedla, že je sesternicou obdarovaného a nie je možné napadnúť DZ z dôvodu porušenia predkupného práva. Nič nepredávala. Majú spolu veľmi dobrý vzťah a vždy spolu dobre vychádzali. Odjakživa mali spolu dobré vzťahy, až nadštandardné. Nebrala svojho bratranca ako bratranca, ale ako svojho brata. Sú si moc blízki, nakoľko ona je slobodná a bezdetná, ako aj žalovaný 1/, a preto majú veľa spoločných názorov na život a vedia sa veľmi dobre pochopiť, keď človek nemá deti. Každé prázdniny za života jej otca trávili spolu. Žalovaný 1/, ako aj jeho súrodenci F. a P. chodievali k nim na letné prázdniny. Chodievalo sa ku starkej D. O., kde všetci sa stretávali a trávili spoločné chvíle. Keď prišli za nimi rodina z E. - teta F. s deťmi, tak bol zvyk chodiť ku starkej a nie k jej otcovi, kvôli narušeným vzťahom jej otca
s jej matkou A., ktorí nevychádzali dobre. Matka zostala doma a otec odchádzal do A. za prácou a tým sa od seba citovo vzdialili. Aby sa tento vzťah nenarúšal, keď jej otec mal už vlastné záujmy a spôsob života, ako aj jej matka, tak pre dobro rodiny stretávania prebiehali u ich starkej D. O.. Vyrastala v F. a ich vzťah s rodinou B. - rodinou tety F. je veľmi dobrý. Vždy si pomáhali a najmä, že udržiavali veľmi dobré vzťahy v rodine. 4.2. Otec D. jej za života daroval 6/8 z rodinného domu s.č. XXX v F., zdedeného po jeho otcovi V. O.A., kde žalobca sa s jej otcom dohodol v dedičskej dohode, že väčší podiel z dedičstva nadobudne jej otec D.. Žalobca s jeho bratom Š. zdedili po 1/6. Nevedela, že si žalobca kúpnou zmluvou na seba previedol 1/6-inu od svojho brata Š.. Keby bol Š. podielovým spoluvlastníkom, je presvedčená, že by sa neocitli na súde. Pokiaľ bol spoluvlastníkom Š. aj žalobca, tak žiadny problém s domom nebol. Až po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu 1/6 od Š. začal žalobca robiť nátlak na jej osobu ústne, aby mu svoje podiely previedla, z čoho bola nešťastná. Nechcela previesť svoj majetok. Skutočnosť, že bez jej vedomia ako väčšinový vlastník bola obídená a podiel Š.K. sa ocitol na liste vlastníctva žalobcu, ju nemilo prekvapil, že jej nedali vedieť, čo zamýšľa s domom. Predkupné právo práve bolo porušené zo strany žalobcu, keď kupoval od Š. 1/6 domu na jej úkor. 4.3. Po ukončení dedičstva starého otca V. O. začal žalobca robiť jej otcovi schválnosti. Mali tiež prístup do domu s.č. XXX a tento aj užívali a chodili doň. Avšak veci, ktoré patrili jej otcovi D., brávali preč a tvárili sa, že im to patrí a že je to ich (nafta, náradie, drevo, a to čo človek potrebuje k údržbe domu). Mali vždy výhovorku, že to bolo zdedené. Otec si nemohol všetko zamykať, aby svoje veci uchránil. Stávalo sa, že mu veci pomizli i keď dvere uzamkol. Bol zatrpknutý práve z toho, ako mu to súrodenci môžu robiť a uzavrel sa. V tomto dome býval jej otec dlhodobo - od smrti V. O.. Len dva roky pred smrťou sa vrátil k manželke do svojho rodinného domu pre svoj zhoršený zdravotný stav vyžadujúci opateru. Ona sa o otca starala. Chodili ho navštevovať deti i teta z E.. Žiadna odozva, že bol jej otec chorý u jeho súrodencov nenastala. 4.4. Práve žalobca ju začal neprimerane navštevovať v jej dome a stále ju prehováral, aby mu dom previedla. Zakaždým mu povedala, že s tým nesúhlasí a nech jej už dá pokoj, čo sa však nestalo a opätovne chodil za ňou neustále, aby sa podvolila. Chcel ju zlomiť, aby už stratila nervy a trpezlivosť a mala od neho pokoj. Zároveň za ňou chodila aj pani F. B. z F., ktorej sľúbil jej dom s pozemkom, že ho nadobudne ona. Jej bolo veľmi podozrivé, že prečo chodí za ňou cudzia osoba a prehovára ju, aby darovala rodinný dom XXX žalobcovi. Nemala nikdy v úmysle previesť svoje podiely na žalobcu a prečo by ju k tomu mala tretia osoba prehovárať? Bola z toho veľmi skľúčená, že takto rodina robí na ňu nátlak aj cez cudziu osobu, aby sa dostala k jej majetku. 4.5. Jej nebohý otec mal k domu veľký vzťah, nakoľko tu reálne po smrti svojho otca V. býval a po tom, čo ho nadobudla v r. 2006 od otca, brala ho ako dedovizeň, že to zostane v rodine. Nie, aby k domu prišla cudzia osoba ako mal zámer žalobca. Na jeho obhospodarovaní, bežnej údržbe, opravách, zveľaďovaní sa podieľal len jej otec a ona. Výlučne platili opravy, elektriku, vodu. Akékoľvek poruchy alebo potrebu pravidelnej údržby realizovala len ona bez pomoci ostatných podielových spoluvlastníkov Š. a žalobcu. V súčasnosti je vlastníkom 6/8 žalovaný 1/, ktorý sa o dom stará. Robí poriadne v humne, maštaľ, dáva to všetko do poriadku, zveľaďuje, okrášľuje okolie rodinného domu, opravu strechy a pod. Žalobca nemá záujem o zveľaďovanie domu. Má len zištný záujem, čoho dôkazom je aj táto žaloba. 4.6. Žalovaného 1/ považuje za veľmi blízku osobu, keďže vyrastali spolu a aj sa postaral o jej chorého otca, keď navštevoval A.. Bolo radosť, keď chodili spolu všetci traja na huby v F.. Má veľmi dobrý vzťah so žalovaným 1/, je jej ako brat a je rada, že si tak stále rozumejú. Otec jej previedol starorodičovský dom XXX a dom, ktorý otec postavil, má so súrodencami po 1/3-ine. Nakoľko je slobodná, tak svoj rodinný dom po starých rodičoch prenechala žalovanému 1/ a rodičovský dom XXX v F. zase prenechá svojim súrodencom E. a D.. Stará sa ešte o ich matku A., ktorú si doopatruje. Má v žalovanom 1/ oporu, že sa na neho môže vo všetkom obrátiť a pomôže jej, či už s otcom alebo i s matkou i s domom. Jej súrodenci majú rodiny. Sú zaneprázdnení, sestra žije v zahraničí, a preto vo všetkom sa spolieha na žalovaného 1/. Brat má rodinu, má toho dosť a vie to pochopiť, že musí sa postarať o seba a svoje deti. Preto boli aj tak vychovávaní, aby sa vedeli vzájomne pochopiť a pomoc dal ten, kto má možnosti pomôcť. So žalovaným 1/ vyrastala ako s bratom a stále sú v kontakte skoro dennodennom. Svojou vôľou naložiť so svojím majetkom v súlade s jej presvedčením a blízkym vzťahom k žalovanému 1/ nič neporušila. Keď majú výborné vzťahy so žalovaným 1/, keby mu nepreviedla svoje podiely, brala by to ako zradu. Vie, že rodina B. sa o ňu postará - žalovaný 1/ a keby nemohol, tak jeho sestra F. s rodinou. 4.7. Neporušila žiadne ustanovenie OZ o predkupnom práve. Svoje podiely previedla bezplatne a blízkej osobe. Z týchto dôvodov nie je možné zrušiť DZ. Žalovaného 1/ považuje za veľmi blízku osobu k nej. Je jej vždy oporou a vo všetkom sa môže na neho spoľahnúť. Rovnako aj ona je oporou pre žalovaného 1/ a majú k sebe blízky vzťah ako súrodenci. Rovnako aj jej súrodenci E. a D., ktorých s tým vopred
oboznámila, súhlasili s tým, že chce darovať dom XXX žalovanému 1/ a nemali žiadne námietky. Práve boli radi, že sa bude mať kto o ňu postarať, keď súrodenci majú vlastné rodiny. 4.8. Predkupné právo sa nevzťahuje na spôsob nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu 6/8 k predmetným nehnuteľnostiam a nie je ho možné použiť na darovanie spoluvlastníckeho podielu a bolo by v rozpore s podstatou darovania, že by bola obmedzovaná vo svojom vlastníckom práve. Žiadnu kúpnu zmluvu neuzatvárala a preto predkupné právo neporušila. Prevodom vlastníckeho práva na blízku osobu nie je možné sa domáhať vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy.
5. V následnom spoločnom písomnom vyjadrení žalovaných 1/ a 2/ k žalobe prostredníctvom ich spoločnej zástupkyne, bolo nad rámec ich doterajších vyjadrení doplnené, že: 5.1. Žalobca si je plne vedomý, že žalovaná 2/ po celý jej život vychádzala práve s rodinou B. ako svojou vlastnou rodinou. Odkedy sa vydala F. O., za vydata B., vychádzala rodina D. O. lepšie s F. ako so Š. a žalobcom. Vzťahy zo strany F. B. a D. O. k žalobcovi a k jeho bratovi boli v poriadku. Práve strana žalobcu robila schválnosti počas života D. O., ktorý ticho trpel vyhrážky, ako aj schválnosti robené zo strany žalobcu i jeho brata Š.. Zo strany žalobcu dochádzalo k narúšaniu kľudného žitia D. O., kedy mu mizli veci z domu, osočovanie D. O. zo strany Š. O. i žalobcu po dedine. Uvádzali, že D. je „zlodej“ a nevhodné poznámky a výrazy na osobu otca žalovanej 2/, ktorýto ťažko znášal, priznal sa, čo mu vystrájajú súrodenci a čo mu ľudia povedia na dedine, ako o ňom rozprávajú súrodenci, čo ho veľmi zraňovalo. D. O. bol vždy nápomocný žalobcovi pri chove dobytka, zvážaní sena, dreva a podobne. Vždy, keď žalobca potreboval, tak mu vypomáhal so svojou rodinou. V čase, keď sa žalobca ženil a sťahoval do domu, kde teraz býva (nadobudol ho od V. a T. O.), tak mu F. B., ktorá bývala ešte v uvedenom rodinnom dome, výlučne na svoje náklady realizovala a financovala prípojky do domu (elektrika a voda). Keď sa žalobca oženil, bol vybavený nábytkom od D. O., ktorý si ho zakúpil a aj nábytkom od starej matky D. O.. Teda pomáhalo sa žalobcovi, a to aj zo strany rodičov žalovaného 1/, ako aj žalovanej 2/. Táto pomoc sa zo strany žalobcu brala vždy ako samozrejmosť. Vzťahy medzi sestrou F. a D. boli veľmi dobré, mali nadštandardné vzťahy a fungovali aj po založení svojich rodín, teda ich deti fungovali viac- menej ako súrodenci a nie ako bratranec a sesternica. Každé leto chodili B. na H. ku starej mame D. O., kde celé prázdniny boli v kontakte deti tak od D., ako i od F.. Keďže mal D. O. s manželkou ťažký vzťah, radšej si našiel robotu v A. a chodil z A. do A. na E. ku sestre a až potom po týždni šiel domov, čo bolo pravidlom, že keď sa vracal z práce z A., tak vždy prišiel na týždeň ku sestre F. do A., kde pri nej býval a potom išiel domov za deťmi. D. O. býval v prevažnej časti pri D. O., jeho matke v predmetnom dome, kde potom prišli aj deti za otcom, keď prišiel z A.. Domov k manželke prišiel len urobiť chlapské práce okolo rodinného domu a postarať sa o kúrenie na zimu a dal peniaze na deti, aby o deti bolo postarané. 5.2. Vzťahy s bratmi D. O., ako aj ostatnými sa rozpadli po smrti otca po dedičskom konaní v roku 2006. Odvtedy začal byť problematický vzťah žalobcu k D. O.. Rodičia už v tom čase nežili a všetko si začal uzurpovať žalobca na úkor ostatných súrodencov. Chodil po dvore i v čase, keď D. nebol doma a následne zistil, že mu plno vecí chýba. Žalobca ich odcudzenie popieral, keď sa na to pýtal D. rodiny. Všetci o tom vedeli, že to musel zobrať len žalobca. Keď sa na to jeho pýtali, tak mal posmešky na D.. To im stačilo na utvrdenie, že mu to dokázať nemôžu a aj ostatní cítili, že žalobca sa z takéhoto príkoria teší. D. toto zle znášal, trápilo ho to. Aj keď žalovaná 2/ bola vlastníčkou v podiele 6/8, správal sa tak, ako by mu patril celý dom, hlavne chodil, keď nebola doma a susedia spomínali, že ho videli vo dvore. 5.3. Vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/ bol vždy nadštandardný. Vyrastali a sú stále v kontakte a spolu ako súrodenci. Obidvaja majú veľmi radi prírodu, chodia spolu na túry, huby, lesné ovocie a podobne. Žalovaný 1/ sa zaoberá poľnohospodárstvom ako samostatne hospodáriaci roľník a obhospodaruje pozemky po D. O., napr. kosba. Vzťahy medzi rodinami F. B. a D. O. boli vždy dobré, fungovali ako jedna rodina, nielen keď boli deti malé, ale pretrváva to hlavne po smrti D., kde je práve žalovaný 1/ nápomocný žalovanej 2/. Nie je týždeň, čo by nebol na H. a pomáhal, čo treba. Dovezie drevo, nakála a čo je potrebné okolo domu. Ak žalovaná 2/ niečo potrebuje, tak jej s tým pomôže. Rovnako aj žalovaná 2/ má výborné vzťahy so všetkými deťmi F. B., pretože vyrastali spoločne ako jedna rodina. 5.4. Keď žalovaná 2/ chcela previesť na žalovaného 1/ dom, tak o tomto vedel aj jej brat D. O. F.. a aj sestra E. a súhlasili s tým. Boli spokojní, že sa o žalovanú 2/ žalovaný 1/ aj postará a že je to vzájomné. Za opateru žalovanej 2/, ako aj pomoc chcela dať do poriadku veci s domom a z úcty k jej otcovi, ktorý jej vždy prízvukoval, že to dedičstvo musí zostať v rodine žalovanej 2/ alebo F. B.. Bol proti tomu, aby sa k tomu naspäť dostali jeho bratia Š. a žalobca. Bol veľmi znechutený, že Š. a žalobca začali voči D. prejavovať po smrti otca zášť. 5.5. K uzatvoreniu DZ došlo na podnet žalovanej 2/, ktorá oslovila žalovaného 1/, a žalovaný 1/ prejav vôle darcu žalovanej 2/ prijal. 5.6. Žalovaná 2/ za svoju rodinu považuje viac rodinu na E. ako žalobcu.
5.7. Svoje podiely previedla bezplatne a blízkej osobe. Z týchto dôvodov nie je možné zrušiť DZ. Práve zrušením DZ by u žalovanej 2/ vznikla zásadná ujma, že by nemohla nakladať so svojím majetkom tak, aká je jej vôľa a ako celý život žila s rodinou B. a najmä so žalovaným 1/. Žalovaná 2/ má právo si zvoliť, komu prevedie svoj majetok podľa jej vôle a podľa toho, ako sa o ňu rodina zaujíma. Práve zo strany žalovaného 1/ sú si z celej rodiny najbližší. Život na H. je ťažký a preto radšej so všetkým sa zdôverí žalovanému 1/, lebo ju vie najlepšie pochopiť, keďže je tiež slobodný a zmysel života vidí v pomoci svojim blízkym. Žalovaný 1/ vždy vedel byť nápomocný žalovanej 2/. Zrušením DZ by vznikla ujma na strane žalovanej 2/ a je to jediné, s čím by sa mohla zavďačiť žalovanému 1/, keď sa o ňu stará. Žalovaný 1/ je žalovanej 2/ oporou a vo všetkom sa na neho môže žalovaná 2/ spoľahnúť. Rovnako aj žalovaná 2/ je žalovanému 1/ oporou, k sebe majú úzky a blízky vzťah ako súrodenci. 5.8. Subsumovanie bezodplatného prevodu pod predkupné právo nie je možné, nakoľko i z gramatického výkladu predkupné právo ani pri extenzívnom výklade nepripúšťa jeho uplatňovanie na bezodplatné prevody. Uplatňovanie predkupného práva je možné iba na odplatné prevody. Žiadna časť ustanovenia OZ nepojednáva o tom, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho prevodu pri ustanoveniach typu zmluvy - darovacia zmluva by riešila otázku ponuky ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi. V časti ustanovení OZ upravujúcej podmienky uzatvorenia darovacej zmluvy nemajú žiadne náležitosti, resp. podmienky pre uplatnenie inštitútu predkupného práva. Práve naopak, inštitút predkupného práva sa uplatňuje u iných zmluvných prevodoch, však nie pri darovacej zmluve. Právnou kvalifikáciou žalobcu by došlo neaprobovanému obmedzeniu vlastníckeho práva spoluvlastníka. Predkupné právo súvisí výlučne s kúpou, prípadne pri extenzívnom výklade s akoukoľvek odplatnou zmluvou. Pod obsahom predkupného práva sa rozumie predovšetkým povinnosť ponúknuť predmet na kúpu a právo tento predmet kúpiť (z Fiala, J., Hurdík, J., Korecká, V., Telec, I., Lexikon občanského práva, Ostrava, Sagit 1997, s. 266 a nasl. ISNB 80-7208-002-4) a ak by sa striktne trvalo na takejto definícii predkupného práva a z nej vyplývajúceho obsahu právneho vzťahu, bolo by nevyhnutné konštatovať, že predkupné právo sa v prípade bezodplatných prevodov nevykonáva. Názor, podľa ktorého s ohľadom na povahu predkupného práva a jeho účel môže ísť len o prevod úplatný, je tiež možné nájsť aj v KNAPPOVÁ, M., Švestka, J., DVOŘÁK, J. a kol. Občanské právo hmotné. 2. Záväzkové právo, Praha, ASPI: 2005, s. 374-377, ISNB 80-7357-131-5. Je to zrejmé aj z rozhodnutia Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo 2408/2007 z 20.10.2008. Z gramatického, systematického výkladu i logického výkladu vyplýva záver, že predkupné právo prináleží spoluvlastníkovi len v prípade predaja podielu. Zákonnú definíciu predkupného práva obsahuje ustanovenie § 602 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že predkupné právo sa uplatní, keby kupujúci chcel vec predať (nie pre prípad darovania). To vyplýva už zo samotného pojmu predkupné právo. Tento pojem nemožno gramaticky vyložiť inak ako právo kúpiť vec. Predkupné právo je podrobnejšie upravené ako vedľajšie ujednanie pri kúpnej zmluve (§ 602 a nasl. OZ) a táto úprava sa použije i v prípade predkupného práva podielového spoluvlastníka. Pokiaľ by zákonodarca predpokladal, že právo nadobudnúť prednostne vec by sa týkalo i iných prípadov, než kúpnej zmluvy (prípadne zámennej), pomenoval by toto právo inak a zaradil by jeho úpravu do hlavy prvej ôsmej časti OZ, upravujúce všeobecné inštitúty záväzkového práva. V konečnom dôsledku vťaženie princípu predkupného práva i na darovaciu zmluvu je v rozpore s podstatou darovania. Jeho výsledkom by bolo darovanie veci niekomu koho darca obdarovať nechce, a nebolo by tak už ani možné hovoriť o dobrovoľnom darovaní, ale o nútenom bezodplatnom prevode. Teda komentár k OZ sa prikláňa k záveru, že predkupné právo nemôže spoluvlastník v prípade darovaného podielu uplatniť s tým, že pokiaľ by režim § 140 dopadal i na darovanie, nešlo by fakticky podiel darovať..., čo nepochybne nebolo zmyslom ustanovenia § 140 OZ) viď OZ, komentár Praha: C.H.BECK, 2008, zväzok I. s. 790. Pri hypotéze § 602 OZ výkladom treba dospieť k tomu, že kde nie je úmysel vec predať, nie je ani predkupné právo. I v ďalšej judikatúre NS ČR 22Cdo 1127/2011 zo dňa 04.05.2011 sa NS ČR stotožnil s právnym názorom NS ČR 22Cdo 2408/2007, kde uviedol, že predkupné právo spoluvlastníka veci pri darovaní spoluvlastníckeho podielu na veci sa neuplatní.
6. Žalobca v následnej replike danej vyjadrením jeho zástupcu z 08.02.2023 zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe, nesúhlasiac s tvrdeniami žalovaných. Uviedol, že je vecou žalovaných, čo si myslia, resp. čo tvrdia, ale žalovaný 1/ vo vyjadrení vlastne potvrdil, že je „len“ bratrancom žalovanej 2/, čo podľa žalobcu nepostačuje na to, aby boli žalovaní braní za osoby blízke v zmysle ust. § 116 a 117 OZ. Ani argumentácia ohľadne uzatvorenia „len“ darovacej zmluvy a že teda sa predkupné právo spoluvlastníka (žalobcu) má vzťahovať výhradne len na kúpnu zmluvu, neobstojí (odkázal na ním v žalobe uvedené rozhodnutia súdov SR). Vzťah žalovaných určite nie je možné posudzovať a uznať ako „osoby blízke“ v zmysle OZ. Tvrdenia žalovanej 2/ v danom smere označil za účelové a zjavne napísané tak, aby žalovaná 2/ skúsila súd presvedčiť, že na jej vzťah k žalovanému 1/ by mal hľadieť ako na vzťah k
osobe blízkej (ani len náznak takýchto tvrdení neuviedol ani jeden zo žalovaných, keď boli vyzvaní predžalobnou výzvou zo strany žalobcu).
7. V duplike danej žalovanými cestou ich zástupcu podaním z 10.03.2023 sa žalovaní pridŕžali svojich doterajších vyjadrení. Nestotožnili sa s názorom strany žalobcu, že všetky skutkové tvrdenia žalovanej strany sú právne irelevantné, čo nemá oporu v zákone. Práve judikatúrou Českej republiky, ako aj že ide o prevod blízkej osobe, je dostatočne odôvodnený záver, že žaloba postráda oporu v zákone. Nie je zrejmé, o ktoré zákonné ustanovenie sa opiera právna kvalifikácia žalobcu, od čoho si odvíja vyslovenie neplatnosti DZ. Žiadne ustanovenie OZ pri prevode nehnuteľností formou darovacej zmluvy nebolo porušené. Expresívne poňatie vyjadrenia žalobcu z 08.02.2023, a to výkričníkmi, že sa strana žalovaná pokúsila presvedčiť súd a pod., sú znevažujúce zo strany žalobcu vykresliť stranu žalovanú v negatívnom svetle. Každý má právo chrániť svoje vlastnícke práva a každý má právo na spravodlivý súdny proces. Preto domnienky a presvedčovanie strany žalobcu svojím vyjadrením zo dňa 08.02.2023 je prejavom formy prezentácie žalobcu.
8. Na predbežnom prejednaní sporu 24.04.2023: 8.1. zástupca žalobcu navrhol výsluch všetkých strán sporu. Výsluch žalobcu z dôvodu, že tento stále býva v obci F., kde býva aj žalovaná 2/ a tvrdí, že žalovaný 1/ chodí do obce F. len veľmi sporadicky a začal chodiť viac po období, kedy bola uzatvorená DZ, ktorej uzavretiu predchádzalo, že niekedy v mesiaci marec 2022 šiel žalobca za žalovanou 2/ s ponukou na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, ktorý nikto neužíva s tým, že by žalobca chcel tento dom zveľadiť. Toto žalovaná 2/ odmietla a následne došlo k prevodu podielu žalovanej 2/ na žalovaného 1/. Žalujúca strana si je vedomá, že z argumentov žalovanej strany majú význam tie, ktoré majú preukázať blízky príbuzenský vzťah medzi žalovanými a tohto rizika si je vedomá. 8.2. Žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení ohľadne vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/ uviedol, že ten je medzi nimi len hraný. Potvrdil, že vzťah ich rodičov - jeho brata D. a sestry F. bol dobrý, že to nemôže poprieť. Žalovaní 1/ a 2/ sa videli len vtedy, keď žalovaná 2/ podpísala žalovanému 1/ DZ. Ak sa aj stalo, že jeho brat D. chodil z H. domov cez A., tak to bol ojedinelý prípad. Ak mali mať taký intenzívny vzťah ako tvrdia, kde bol žalovaný 1/ a jeho synovci - deti jeho sestry F. K. XX.06.2018, kedy bol pohreb jeho brata D. O., kde nebol nikto z rodiny žalovaného 1/. Na jeho pokyn vyzval brat žalovanej 2/ D. O. žalovanú 2/, aby došli chlapi z rodiny žalovaného 1/ a mal kto niesť truhlu z kostola. Pred pohrebom neboli v kostole, ale boli v dome XXX, ktorý je predmetom sporu. S bratom D. mal taký dobrý vzťah ako žalovaní. Po smrti otca V. O. v r. 1996 na prvej pojednávanke nebol, ale ostatní prítomní to pripravili tak, že by sa všetci vzdali dedičstva v prospech brata D.. Keď na druhej pojednávanke videl, že ho nemá vyplácať, a je to bez vecného bremena, tak si uplatnil svoj zákonný podiel 1/8 a zastupoval vtedy aj brata Š.. Vtedy získali on aj brat Š. po 1/8. Spor teda medzi nimi začal po tom, že sa domáhal svojho vlastného podielu z dedičstva. Brat D. ho z toho nechcel nijako vyplácať a vie, že predtým prišiel o nejaké peniaze, ktoré dal do nejakej nebankovej spoločnosti. Akcie, na ktorých žalovaní tvrdia, že sa mali stretávať, tie organizoval on. Boli to guľáše v doline v prírode. Tiež chodieval po výletoch a keď stretol na výlete žalovanú 2/, nikdy ju nevidel so žalovaným 1/, ale ju stretol s jej sestrou E., bratom D. a psom. Nevie, načo spomína tú V3S, lebo vtedy síce zvalil susedovi jeden dielec z plota, ale opravil mu to a na V3S nebolo nič poškodené. Žalovaná nebýva na adrese svojho trvalého pobytu F. XXX, býva na adrese XXX, kde býva jej matka. Dňa 08.03.2022 bol na Obci F. za žalovanou 2/ a poprosil ju, aby vyriešila parkovanie pri dome susedov alebo nech mu to predá. Ona od neho chcela vtedy 20.000,- eur a on jej povedal, že má na to odhad 8.000,- eur. Potom bol 12.03.2022 za žalovanou 2/ u jej mamy. Žalovaná sa mu otočila chrbtom a povedala mu asi po 10 sekundách, že mu to nepredá, že ona to podľa vôle svojho otca predá V. B. - žalovanému 1/, načo jej povedal, je to tvoj majetok, urob si čo chceš. Otočil sa a išiel von a v tom schodila zo schodov jej mama a ešte sa spýtala, že čo je. Vtedy žalovanej 2/ ešte povedal, že si uplatní predkupné právo. Viac slov tam vtedy nepadlo. Vyjadril ochotu kúpiť od žalovaného 1/ podiel, ktorý vlastní. Na rozdiel od žalovaného 1/ ten dom potrebuje pre svoje deti. Nie je ochotný svoj podiel žalovanému 1/ predať. 8.3. Zástupkyňa žalovaných tvrdila, že vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/, ktorí sú navzájom bratranec a sesternica, je tak intenzívny, že sú si navzájom blízkymi osobami, čo je podporené aj tým, že obaja sú slobodní. Pripojila sa k výsluchu žalovaných 1/ a 2/ a tiež navrhla výsluch svedkov F. K. - sestry žalovaného 1/, F. B. - matky žalovaného 1/ a sestry žalobcu a tiež výsluch brata žalovanej 2/ D. O.Í.. 8.4. Žalovaný 1/ uviedol, že so žalovanou 2/, ako si pamätá, má odmala úplne blízky vzťah. Chodili spolu s ujkom - otcom žalovanej 2/ D. O., každoročne na huby, celé leto, celé prázdniny. Domov chodieval na dlhšie prevažne cez leto na mesiac a vtedy ich brával na huby a všetko, sa vlastne rodinovali spolu.
Potom v neskoršom období chodieval k nim z A. do A.. Pomáhal im pri hospodárení, za čo mu vždy niečo dali ako takú výslužku. Možno mu dali aj viac, ako by patrilo, ale taký dobrý vzťah, aký mali s D. O., nemali so žiadnym iným z jeho súrodencov. On niesol truhlu na pohrebe D. O.. V súvislosti s jeho úmrtím preplakal možno dva dni. Mal vtedy ešte aj úraz na ruke a dokázal ho napriek bolesti odniesť od kostola až ku hrobu, ktorý má v blízkosti ich starých rodičov, čo bola vzdialenosť cca 200 metrov. D. O. zomrel v nedeľu 10.06. a ešte v ten večer mu volal jeho bratranec P. A., že zomrel jeho ujo D. O.. Čo si spomína žalovaná 2/ vtedy volala jej bratrancovi P. A.. Potom žalovanej 2/ volala jeho sestra F. K.. Už si presne nepamätá, kto ďalší vtedy niesol truhlu D. O., myslí, že tam bol aj jeho brat P. B., ale nie si je istý. Od r. 2015 sa začal viac venovať poľnohospodárstvu a lesnej práci. Aj si pozval uja D., aby mu odovzdal svoje zručnosti, aby to dokázal, lebo bola veľká kalamita v lese, aby to dokázali spracovať. Ten mu bol ochotný pomôcť. Za to sa mu naturálne odmenil tak, že si nachystal palivové drevo. Svoj vzťah s D. O. by charakterizoval lepší ako vzťah s jeho otcom. V podstate on prenášal tieto veci aj na deti D. O., lebo chcel pomôcť aj jeho deťom v snahe vrátiť túto jeho pomoc. Ani so žalobcom nemal zlé vzťahy, len počul, že žalobca mal zlý vzťah s D. O., čo počul od D. O., aj od krstnej T. A. a taktiež od detí D. O.. Tento ťažký vzťah týkal hlavne prevodu dedičstiev po smrti V. O., nakoľko žalobca si zrejme uzurpoval väčší podiel z jeho vlastníctva. Žalobcovi pomáhal pri poľnohospodárstve zvážať seno, hnoj aj D. O.. Teda v minulosti mali dobrý vzťah aj so žalobcom. Bol ústretový aj k žalobcovi, bol mu pomôcť aj kosiť. S otcom niekedy v 90-tych rokoch požičali žalobcovi V3Sku na poľnohospodárske účely a žalobca s ním mal nabúrať do nejakého plota. Potom chcel od nich auto odkúpiť, ale mu ho nepredali, lebo tiež ho potrebovali a vtedy sa žalobca trochu urazil. Potom tie vzťahy začali krivkať. Žalobca mal nejaký problém aj v urbári, lebo prišiel o členstvo vo výbore z dôvodu, že nepreukázal svoje vlastníctvo a súviselo to práve s tými dedičskými pojednávaniami, lebo to bolo pozdržané. Tie guláše neorganizoval žalobca, ale ich rodičia, všetci, včítane žalobcu, tam niečo doniesli. Do domu XXX si nedovolil vstúpiť bez súhlasu ujka D. alebo žalovanej 2/. Pred pohrebom D. O. bol v šoku z toho, že mu zomrel jeho najlepší ujček. Možno 2 - 3 dni si nevie spomenúť, čo robil. V čase jeho pohrebu bol na PN, tak tam v podstate ani nemal ísť a vybavoval si ešte u lekárov, aby mu posunuli vychádzkový čas, aby mohol ísť na pohreb. Mal poranenú ruku v dôsledku požiaru, ktorý mali doma a zhorela mu motorka a keď tú motorku vyťahoval, tak si popálil obidve ruky. Bol asi 3 mesiace PN, tak ani nemohol kde-kade chodiť. Prejavil ochotu kúpiť podiel žalobcu. To, čo získal darovaním, nepredáva. Môže tam žalovanej 2/ zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a aj zabezpečiť, aby to mohla v prípade jeho smrti po ňom žalovaná 2/ dediť. 8.5. Žalovaná 2/ uviedla, že so žalovaným 1/ sa stretáva dlhodobo, pri rôznych príležitostiach a nie len tak, ako to tvrdí žalobca. Stretávajú sa možno raz za týždeň alebo dva, aj si spolu zavolajú. Častejšie býva ale osobný ako telefonický kontakt. Keď má cestu do F. vždy sa ozve, zastaví sa, porozprávajú sa. Radi spolu chodievajú do hory, na prechádzku, napr. na liptovský hrad alebo na huby. Ona do A. chodí len sporadicky, bola tam párkrát, lebo nemá auto a je to dosť ďaleko, ale žalovaný 1/ chodieva do F. a nielen on, ale aj jeho rodina - jeho brat P., sestra F. a jeho mama. P. chodieva väčšinou so svojou manželkou P., s ktorou si tiež dobre rozumie. Tí chodievajú nielen autom, ale aj pešo. Ak žalobca tvrdí, že ju nikdy nevidel so žalovaným 1/, ale len s jej bratom a sestrou, tak nevie, či on ju vždy vidí, keď ide do hory a či v tej hore býva. Takže nemôže tvrdiť, že so žalovaným 1/ nikde nechodí, keď žalobca býva na inom konci dediny ako ona. Chodieva viac na tú liptovskú stranu a nevie, kadiaľ chodieva väčšinou žalobca. Koľkokrát ide aj s inými ľuďmi, aj sama. Svoj vzťah so žalovaným 1/ vníma viac ako súrodenecký, lebo v podstate nemá nikoho, je slobodná. Jej brat býva v J., kde má svoju rodinu, sestru má v zahraničí, takže je s ňou prakticky raz do roka, keď príde na Slovensko. Býva v spoločnej domácnosti so svojou mamou a hocikedy za ňou príde žalovaný 1/, či už na kávu alebo podobne a je u nich veľmi často a nie ako to tvrdí žalobca, že je to tak len po DZ, to je hlúposť. K žalobcom uvádzanej ponuke, ktorú jej mal dať ešte pred uzavretím DZ, bolo to tak, že prišiel za ňou do práce, kde jej povedal, že by si to odkúpil, aby to zrekonštruoval. Nedal jej však žiadnu konkrétnu ponuku. Nikdy nemala záujem to predať žalobcovi, lebo keď jej otec tento dom daroval, už vtedy jej otec povedal, že neopováž sa to po mojej smrti predávať žalobcovi, lebo jej otec nemal so žalobcom dobrý vzťah. Jej otec tiež nechcel, aby to predávala niekomu cudziemu. Keby otec vedel, že to dala žalovanému 1/, tak by sa veľmi potešil, lebo B. boli pre neho taká druhá rodina. Ešte predtým, ako to darovala žalovanému 1/, tak bol za ňou pán B., asi M., že či by mu to nepredala. Nesúhlasila s tým. Potom, keď sa u nej na obecnom úrade zastavila jeho matka F. B. so svojím manželom a prišli platiť daň, čo už bolo po tom, keď to darovala žalovanému 1/, tak jej povedala, že škoda, že jej to už nepatrí a že to nepredala jej synovi. Vtedy povedala p. B., že tam je ešte jeden spoluvlastník, ktorý robí problémy, načo jej ona povedala, veď my sme so žalobcom dohodnutí, že nám to predá, keď to on získa, takže nie je pravda, že by to žalobca chcel získať pre svoje deti. On má všetky deti zabezpečené a chce to na predaj.
9. Na pojednávaní 22.05.2023: 9.1. Zástupca žalobcu predložil čestné prehlásenie F. B., ktorá žalobcovi povedala, že nemala žiadnu reč so žalovanou 2/. V záverečnom prednese podotkol, že žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by ich vzájomný vzťah nejakým spôsobom vybočoval z bežného veľmi dobre fungujúceho štandardného vzťahu medzi bratrancom a sesternicou. Nebol predložený jediný relevantný dôkaz, z ktorého by bolo možné posúdiť, že sú si navzájom osobami blízkymi tak, že by ktorýkoľvek z nich pociťoval ujmu toho druhého ako ujmu svoju vlastnú. Obaja pochádzajú z veľmi širokej rodiny a prezentovali len to, že táto ich celá široká rodina, teda aj iní bratranci a sesternice, sa stretávali pri rodinných udalostiach, ako sú svadby, guľáše alebo rodinné oslavy. Pokiaľ prezentovali veľmi časté vzájomné stretávanie, bolo preukázané, že žalovaná 2/ v podstate vôbec alebo naozaj len párkrát v roku vykoná návštevu v mieste bydliska žalovaného 1/ a pokiaľ tvrdili, že žalovaný 1/ veľmi často, pravidelne, až jedenkrát týždenne navštevuje žalovanú 2/ v F., tak toto nie je ničím preukázané, s výnimkou svedeckých výpovedí sestry žalovaného 1/, brata žalovanej 2/ a matky žalovaného 1/. Až od času, kedy došlo zo strany žalovanej 2/ k prevedeniu spoluvlastníckeho podielu, tak žalovaný 1/ začal pravidelnejšie, i keď aj tak nie v intenzite jedenkrát týždenne, navštevovať obec F. a aj to zo zištných dôvodov, to jest za účelom údržby nehnuteľnosti a nie z dôvodu, že by potreboval byť osobne so žalovanou 2/. Tvrdenie o častých návštevách žalovaného 1/ v F. bolo vyvrátené tvrdením svedka E. O.. Je tu aj preukázané klamanie zo strany žalovanej 2/, ktorá sa snažila navodiť pred súdom dojem, že žalobca defacto nemal záujem si predmetnú nehnuteľnosť ponechať, keď čestné prehlásenie F. B. jednoznačne vyvracia tvrdenie žalovanej 2/. O úmrtí D. O. - otca žalovanej 2/ sa dozvedela rodina žalovaného 1/ telefonátom od iných príbuzných, čo takisto dokazuje, že vzájomný vzťah žalovanej 2/ a žalovaného 1/ v žiadnom prípade nebol a nie je vzťahom porovnateľným ako oni tvrdia so vzťahom brata a sestry, lebo by bolo logické, že takú udalosť, oznámi žalovaná 2/ priamo žalovanému 1/, keď ešte tvrdili, že si aj často volávajú. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že sú si blízkymi osobami a toto ich tvrdenie je od počiatku tohto konania len účelové. 9.2. Zástupkyňa žalovaných namietla pravdivosť údajov uvedených v čestnom prehlásení F. B. s tým, že žalovaná 2/ zotrváva na svojich skutkových tvrdeniach prednesených na predbežnom prejednaní sporu, ktoré sú pravdivé a táto nemá dôvod niečo zamlčovať, zatajovať. V záverečnom prednese žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Svedeckými výpoveďami a výsluchmi žalovaných bolo preukázané, aký majú vzájomný vzťah a že sa jedná o blízke osoby v zmysle § 116 a nasl. OZ. Všetci ich svedkovia potvrdili, že vzťah medzi žalobcom a otcom žalovanej 2/ bol narušený a ako rodina fungovala len rodina B. a A. a strana žalovanej 2/. Čiže nemohli vedieť o tom, ako sa stretávajú, keďže v žiadnom kontakte strana žalobcu so stranou žalovanou nebola. Žalovaní 1/ a 2/ sú slobodní, bezdetní, majú medzi sebou blízky vzťah. Potvrdila to matka žalovaného 1/ a rovnako súrodenci z obdivoch strán potvrdili, že je ten vzťah viac-menej súrodenecký a nie ako bežný vzťah medzi bratrancom a sesternicou. Žalovaná strana sa zachovala pri poslednej rozlúčke otca žalovanej 2/ tak, ako mu ju mohli najviac preukázať, a to prenesením telesných pozostatkov otca žalovanej 2/. O žiadne zištné dôvody zo strany žalovaného 1/ sa nejedná, nemá záujem danú nehnuteľnosť prevádzať, potvrdil to aj brat žalovanej 2/, že je rád, že to bude zveľaďovať ako dedovizeň. Keby nemala taký blízky vzťah žalovaná 2/ vo vzťahu k žalovanému 1/, tak by k takémuto úkonu ani nepristúpila. Je dostatočne preukázané ako fungovali rodina B. a rodina žalovanej 2/, že nefungovali ako príležitostní rodinní príslušníci, sporadické návštevy, ale viac-menej fungovali ako rodina. Z výpovede svedka p. E. O.Č. je zrejmá určitá animozita vo vzťahu k otcovi žalovanej 2/, kde stále len útočil, že kradnú, klamú a keď mal sa vyjadriť, či pozná žalovaného 1/, že bol u nich doma, tak zrazu si nepamätá, takže vo vzájomných súvislostiach a rozporoch je jeho výpoveď nedôveryhodná a ide o osočovanie žalovanej 2/, že klamala, kradla. 9.3. Svedkyňa F. K. (sestra žalovaného 1/) vypovedala, že mala dobrý vzťah aj so žalobcom a nechápe, čo týmto rieši. Nikdy so žalobcom nemala konflikt. S oboma žalovanými má dobrý vzťah a obzvlášť vrúcny vzťah má so žalovanou 2/, ktorú vníma akoby svojho súrodenca, ktorý je rovnocenný s jej vzťahom so žalovaným 1/. Myslí, že jej vzťah k obom žalovaným je rovnocenný. Rovnako ako žalovaného 1/ vníma aj žalovanú 2/ akoby svojho súrodenca. Vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/ je priateľský až vrúcny. Taký vzťah majú viacerí v rodine, teda taký istý vzťah je aj z jej strany k nim, zo strany jej mamy, jej otca a ďalšieho brata P. B. a aj jej detí. Jej deti mali veľmi vrúcny vzťah s otcom žalovanej 2/ a aj so žalovanou 2/. Má taký pocit po tom, ako zomrel jej ujko D., že by mala jeho potomkom pomáhať, pretože on jej veľmi pomohol pri stavbe rodinného domu. Vzťah medzi jej mamou a jej súrodencami bol v minulosti veľmi dobrý. Jej mama - vyučená krajčírka šila každému, čo potreboval. Žalobca bol maliar a tak chodil po domácnostiach najbližších súrodencov maľovať. Vzťah medzi D. O. a žalobcom bol veľmi narušený zhruba 25 rokov spätne. Vie, že ujo D. kúpil ringopílu. Keď prišiel na zastávku v
Dolnom Kubíne a prišiel tam aj žalobca a išli spolu na autobus, tak žalobca sa spýtal uja D., čia je to píla a on mu na to, lebo zvykol mávať také kanadské žartíky, povedal, že tú pílu tam asi niekto zabudol. Tú pílu zobral následne so sebou žalobca a potom, keď ujo D. prišiel za žalobcom k nemu domov pýtať si tú pílu a ukázal mu ešte aj záručný list od tej píly a bloček, tak žalobca mu ju odmietol dať. Potom to dal aj na políciu a nejak sa to tam vyriešilo. Žalobca uja D. upodozrieval aj z krádeže dreva v urbári, keďže žalobca bol člen výboru. Žalobca bol trochu zaťažený na uja D. a správal sa k nemu inak ako k ostatným súrodencom. K jeho deťom mal žalobca veľmi dobrý vzťah. V minulosti veľmi často chodili aj na návštevy a teraz sa to už obmedzilo a so žalobcom sa to úplne zastavilo. Oni k nim nikdy neprišli a väčšinou oni chodili na H.. Žalovaný 1/ veľmi dobre vychádzal s ujom D. a potom sa ten vzťah preniesol aj na žalovanú 2/. Chodili spolu na huby do lesa. Žalovaný 1/ chodil aj s ujom D. po drevo do hory, boli si veľmi nápomocní. Ujo D. bol nápomocný celej O. rodine. Ten vzťah sa viac zvýraznil po smrti uja D.. Prišlo im, že chcú žalovanej 2/ pomáhať za to, že ujo D. bol k nim taký dobrý. Prevod medzi žalovanými 2/ a 1/ vníma ako dar pre niekoho, koho má rád, že je to vrúcny dar. Nielen žalovaný 1/, ale aj ostatní jeho súrodenci sú ochotní kedykoľvek pomôcť žalovanej 2/, keď bude potrebovať akúkoľvek pomoc. Keď zomrel D. O., tak jej zásluhou bolo vyriešenie toho, kto mal niesť truhlu, ktorú niesol jej najmladší syn F.Z. K., žalovaný 1/, P. O. - syn brata žalobcu V. O. a D. A.. Nevidela, že by deti žalobcu niesli truhlu, hoci žalobca má dvoch synov. Po smrti uja D. sa žalovaní 1/ a 2/ viac začali stretávať, chodili spolu do lesa, lebo sú vášniví hubári a žalovaná 2/ poznala miesta v lese, napríklad, kde rastú májovky, čo vedela od svojho otca D.. Žalovaný 1/ má motorku, vybehne za žalovanou 2/, kedy chce, dovezie jej drevo. Možno sa stretávajú aj každý týždeň a keď prídu, tak niečo jej dovezú a tiež sa podelia aj s nadbytkom, čo dopestujú. Tak robia, ako robila ich mama, keď ešte bola slobodná a zabezpečovala potrebné veci pre svojich rodičov. Stretávali sa prevažne u starkej, kde ujo D. priniesol deti, lebo nevedeli, ako bude ujčiná reagovať, keby prišli k nim. Keď sa starká pominula, tak potom chodili aj do domu D. O.. Stalo sa, že chodili do F. aj 2 - 3 razy do týždňa. 9.4. Svedkyňa F. B., rod. O. (sestra žalobcu a matka žalovaného 1/) vypovedala, že medzi žalovanými 1/ a 2/ je vzťah dobrý, vynikajúci, musia si pomáhať, ostali samé deti. Taký, aký je dobrý vzťah aj k ostatným súrodencom, neteriam, ku všetkým. V rodine majú dobré vzťahy. Aspoň mali, ale teraz už asi nie, keď sú tu. Vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ je stále dobrý. Žalovanej 2/ zomrel otec a musia jej pomáhať. Hádam ju nenechajú samú. Vie, že spolu komunikujú, chodia jeden k druhému, ona s nimi nie je stále. Žije v spoločnej domácnosti so žalovaným 1/. Vzťah medzi žalobcom a ich bratom D. nebol dobrý. Jej brat D. pomáhal vo všetkom žalobcovi, so všetkým sa delil. Vie, že žalobca si nejaký D. pozemok prepísal, nevie, akým spôsobom a žalobca nie dobre jednal s D.. Kde mohol, tam mu poškodil. Jej vzťah s bratom D. bol jedinečný. D. sa snažil stmeľovať ich rodinu. Čo mohol, pomohol. Ona si inakšieho brata ani nevie prestaviť. Z H. k nim chodieval aj každú sobotu. Keď mohol vždy im niečo doniesol. Najprv išiel rovno do nich a potom ho autom doviezli do F.. Vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/ by charakterizovala ako vzťah v dobrej rodine. Tam nebolo nič zlé, žiadna krivda. Ak nedal, tak nezobral. Žalovaná 2/ má k ich rodine dobrý, vynikajúci vzťah. Keď žalovaný 1/ ide do F., vždy žalovanú 2/ navštívi a stretávajú sa aj v doline, kde chodieva žalovaná 2/ na prechádzky. Ona by chápala vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/ taký, skoro ako medzi súrodencami, vzájomne kamarátsky. Vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/ bol lepší, lebo sa aj stretávali. Vzťah medzi nimi vníma ako veľmi dobrý. Žalovaný 1/ má viacero bratrancov a sesterníc, ale tí k nim nechodia, ale žalovaná 2/ k nim chodieva, ale častejšie chodil žalovaný 1/ do F., lebo tam chodieva každý týždeň. To, ako často on chodí navštevovať žalovanú 2/ do F., musí vedieť najlepšie on. Aj keď bývajú spolu v jednom dome, nemusí jej všetko na nos vešať. Niekedy jej aj povie, že bol, teda povie, že tam bol. Keby jej to povedal vopred, aj by dačo poslala, a keď nepovie, nepošle nič. Skoro každý druhý týždeň chodí žalovaný 1/ so syrom zaniesť im, teda žalovanej 2/, D. a E., ale tá je teraz v T.. Žalovaný 1/ chodí za žalovanou 2/ rovnako často aj potom, ako došlo k darovaniu domu žalovanou 2/ pre žalovaného 1/. 9.5. Svedok D. O. (brat žalovanej 2/) vypovedal, že vie, že žalovaná 2/ má zo svojich bratrancov a sesterníc najbližší a najlepší vzťah so žalovaným 1/. S ostatnými sa prakticky ani nestretáva. Vie, že sa stretávajú raz za týždeň alebo dva, väčšinou žalovaný 1/ ich chodí navštíviť do F. do ich rodičovského domu. On tam veľakrát nie je, lebo žije vo V. v J., takže on sa s ním stretne menej krát ako žalovaná 2/. Vždy, keď ide žalovaný 1/ do F., tak vždy sa zastaví. Vie, že chodia spolu aj na huby. Jeho otec mal veľmi rád rodinu B. a aj rodinu A.. S ostatnými z rodiny sa až tak nestýkal. Pamätá si, že aj žalovaný 1/ im doviezol tatranský profil, keď bolo treba obiť. Keď bolo treba pomôcť B., tak otec tam aj mesiac bol a neprišiel domov. S B. mal teda najlepší vzťah aj s tetou A., ktorá bola jeho sestrou. Vedel ešte pred darovaním o tom, že žalovaná 2/ chcela previesť svoju čiastku na dome na žalovaného 1/. Je to jej a on to rešpektoval. Nemal s tým žiadny problém. Dokonca mu to prišlo ešte vhod, pretože má dosť starostí so svojím domom v J.. Popritom sa snaží pomáhať mame a sestre s jeho rodičovským domom,
v ktorom bývajú. Dom, ktorý previedla žalovaná 2/ na žalovaného 1/, súrne potrebuje opravy, a vie, že žalovaný 1/ bol ochotný tento dom opraviť a uchovať ho ako dedovizeň. Myslí si, že žalovaná 2/, keď niečo potrebuje, sa viac obracia na neho ako na brata, ale keď nemôže, tak sa obracia na žalovaného 1/. S inými bratrancami styk neudržuje. Keďže ich sestra je preč, tak žalovaná 2/ nemá nikoho iného. Jeho otec sa nejako nestretával so žalobcom a nemali dobrý vzťah. Žalovaný 1/ chodieval kosiť lúku pod nimi, ktorá patrila jeho bratrancovi P. A. a keď prišiel kosiť, alebo balíkovať, alebo po balíky, tak vždy sa zastavil a doniesol buď nejaké včelie produkty alebo iné, nikdy neprišiel naprázdno. Takto mohol chodiť možno 5 - 7 rokov, a chodil tam často to robiť, minimálne dvakrát do roka pokosiť, plus ďalšie práce. Keď žalovaný 1/ prišiel na F., zastavil sa u nich a u A.. Tieto tri rodiny sa tak stýkali. To, že žalovaný 1/ chodieva často k jeho mame a sestre vie z toho, keď ich príde pozrieť, tak rozprávajú, že ich bol V. pozrieť, ale ako často tam chodí pozrieť, to uviesť nevie. On chodieva za mamou každý druhý víkend a keď tam prišiel, vždy tam prišiel aj žalovaný 1/. Teraz, keď je tento súd, tak je samozrejmé, že sa stretávajú ešte častejšie, ale predtým, keď žalovaný 1/ chodieval na F., tak sa tiež vždy zastavil. Nechodí kosiť len jednu lúku, má viac lúk a keď chodí kosiť, vždy sa zastaví. Vie, že si aj telefonujú. 9.6. Svedok E. O. vypovedal, že so žalobcom sa kamarátili, keď boli mladší a teraz sa už nejako nestretávajú. Žalovaná 2/ je jeho susedou. Žalovaného 1/ nejako moc nepozná, ale vie, že so žalovanou 2/ sú dajako v rodine. Žalovaného 1/ vídaval, ale možno za 50 rokov ho tam toľkokrát nevidel, ako za posledný rok. S otcom žalovanej D. O. boli susedia, videli si z dvora do dvora. Sprvoti vychádzali dobre, ale potom už nie. Kradol mu. V hore mal narichtované drevo, s jednou rukou si ho pripravil a zobral mu ho D. a aj žalovaná 2/ s ním do hory chodievala a kradli ako straky. Keď chodil D. načierno píliť do hory, žalovaná 2/ bola na ceste, kde dávala pozor a keď videla, že prichádza tam jeho žena F.J., tak hneď hartovala svojho otca, aby prestal píliť, aby ho nebolo počuť. Tiež mu ukradol trojkolku pre deti do A.. Potom ju po rokoch zbadal v jeho dvore, ale už bola prefarbená. Tiež mu narýpal V3S-kou do plota, keď viezol sestre seno. Žalovaného 1/ videl ako poniže domu, kde býva žalovaná 2/, dorábal seno, potom ho videl u nich na Veľkú noc, potom s nejakými papiermi behali sem-tam z auta do auta. A tiež videl vo februári, že im tam na Pick-up doviezol nejaké klátiky. Predtým ho tam roky nevidel. Neexistuje, že by tam žalovaný 1/ chodieval raz do týždňa. Teraz za posledný rok ho tam videl možno zo sedem ráz, ale predtým nejako nie. So žalovaným 1/ žalovanú 2/ nevidel, že by spolu išli do lesa. Vie, že žalovaná 2/ chodievala do lesa spolu so svojím otcom, kým ešte žil. Žalovaný 1/ tú lúku pod domom, kde býva žalovaná 2/, kosieva asi tri roky. Spomína si na stretnutie s D. O., čo mohlo byť v r. 2014, pri rampe na rozhraní katastrov F. a Q., časť Q., kde vtedy mu zavadzal s autom D. O., hoci tam nemal nárok byť, ale nárok mal on, ale potom mu ustúpil a tak to nechal tak. Už sa nepamätá, či tam bol prítomný aj žalovaný 1/ a ak tam bol, tak to drevo sa kradlo.
10. Žalobca sa v tomto konaní domáha dvoch požadovaných určení, a to jednak deklarovania existencie neplatnosti DZ (bod 1 písm. a) odôvodnenia) a existencie spoluvlastníckeho práva v prospech žalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam (bod 1 písm. b) odôvodnenia). Prvé z požadovaných určení predstavuje deklarovanie existencie (neexistencie) právneho úkonu ako právnej skutočnosti (neplatnosť DZ) a druhé predstavuje deklarovanie existencie spoluvlastníckeho práva žalovanej 2/. Obe požadované určenia sa fakticky navzájom duplikujú - smerujú k tomu istému následku z hľadiska cieľa - dosiahnutia zmeny v evidencii vlastníckych vzťahov v katastri k predmetným nehnuteľnostiam, a to na stav, ktorý v katastri existoval predtým, ako došlo k zavkladovaniu DZ. Otázka platnosti DZ, ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobca domáha, je súčasne rozhodujúcou predbežnou otázkou pre požadované určenie spoluvlastníckeho práva žalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam predstavujúcich predmet DZ. Je teda zrejmé, že aj v prípade, ak by bol vykonaným dokazovaním zistený žalobcami uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti DZ (porušenie predkupného práva žalobcu), aj v takom prípade by bolo z hľadiska následkov sledovaných podanou žalobou nadbytočné deklarovať fakticky to isté dvoma určovacími výrokmi a jeden z nich by musel byť zamietnutý, či už pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, resp. preto, že takúto žalobu procesný predpis nepripúšťa (predstavuje nevhodný procesný prostriedok).
11. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
12. Žalobcom požadované určenie podľa bodu 1 písm. a) odôvodnenia je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, kdežto žiadané určenie podľa bodu 1 písm. b) odôvodnenia je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP.
13. Predpokladom procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP je to, že možnosť jej podania vyplýva z osobitného predpisu. V opačnom prípade žaloba o určenie existencie (neexistencie) právnej skutočnosti nie je prípustná. Osobitným predpisom pripúšťajúcim možnosť žalobou požadovať určenie právnej skutočnosti je napr. OZ (žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6), Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia právneho pomeru podľa § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2), atď. V takýchto prípadoch osobitný právny predpis výslovne priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. To, že žalobca si z možných viacerých nárokov prináležiacich mu alternatívne v prípade porušenia jeho predkupného práva uplatnil relatívnu neplatnosť DZ v zmysle § 40a OZ (čo súčasne vylučuje možnosť, aby si popri tom mohol uplatniť niektorý iný zo všeobecných nárokov v zmysle § 603 ods. 3 OZ), ešte neznamená, že mu právo žalovať neplatnosť DZ vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 40a OZ stanovuje, kto a voči komu sa môže domáhať určenia takejto (relatívnej) neplatnosti. Dovolať sa jej môže oprávnený subjekt jednostranným právnym úkonom adresovaným účastníkovi (účastníkom) takéhoto úkonu. Zo znenia daného ustanovenia však nevyplýva možnosť dovolávať sa na súde určenia neplatnosti právneho úkonu postihnutého dôvodom relatívnej neplatnosti. Slovné spojenie vyplývajúce z ust. § 40a OZ („... pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá“) je použité vo vzťahu k účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, ktorým musí byť adresované oprávnenou osobou a ktoré (takéto dovolanie) musí byť doručené všetkým účastníkom takéhoto úkonu ako nevyhnutný predpoklad vzniku účinkov (účinnosti) dovolania sa takejto neplatnosti a spôsobenia následkov z takéhoto úkonu vyplývajúcich.
14. Z dôvodov vyššie uvedených a bez toho, že by vo vzťahu k určovaciemu výroku uvedenému pod bodom 1 písm. a) odôvodnenia bolo potrebné vykonať akékoľvek dokazovanie, bolo dôvodom zamietnutia požadovaného určenia neplatnosti DZ to, že sa jedná s poukazom na § 137 písm. d) CSP o neprípustný procesný prostriedok na uplatnenie práv, nakoľko z osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia existencie, resp. neexistencie takejto právnej skutočnosti.
15. Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou požadovaného určenia existencie spoluvlastníckeho práva žalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 6/8, v ktorom žalovaná 2/ spoluvlastnila predmetné nehnuteľnosti pred uzatvorením DZ tvoriacich jej predmet, teda pred ich prevodom na žalovaného 1/.
16. Súd konštatuje, že na takomto určení je daný na strane žalobcu naliehavý právny záujem, nakoľko v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, takéto rozhodnutie je záznamuschopnou listinou umožňujúcou dosiahnutie takouto žalobou zamýšľanej zmeny v evidencii vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností.
17. Žalobca sa takéhoto určenia domáhal z dôvodu, že uzatvorením DZ malo dôjsť k porušeniu jeho predkupného práva podľa § 140 OZ ako spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, ktoré on spoluvlastní v podiele 2/8. V danom prípade z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca by sa mohol účinne dovolať relatívnej neplatnosti DZ až touto žalobou, ktorá bola doručená obom žalovaným ako zmluvným stranám DZ dňa 16.12.2022 (žalovanému 1/) a 22.12.2022 (žalovanej 2/), čiže účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti by v prípade danosti žalobcom uplatneného dôvodu nastali dňom 22.12.2022, kedy bolo dané dovolanie sa neplatnosti doručené už všetkým jej zmluvným stranám. Predložené „predsúdne“ podania zástupcu žalobcu z 19.05.2022 (č. l. 9 a 10 spisu) neobsahujú výslovné dovolanie sa nejakého konkrétneho práva z porušenia predkupného práva, len je tam upozorňované na porušenie predkupného práva s návrhom riešiť vec mimosúdnou dohodou.
18. K argumentácii žalovaných ohľadne nimi tvrdenej nemožnosti aplikácie zákonného predkupného práva pre prípad prevodu darovaním, podrobnejšie rozvinutej najmä v ich vyjadrení k žalobe (bod 5.8. odôvodnenia), v ktorej konkrétne poukazovali na (výlučne) českú judikatúru (viaceré rozhodnutia súdov Českej republiky), týkajúcu sa výkladu identického ustanovenia § 140 OZ, pokiaľ toto ako ešte spoločný bývalý československý predpis platilo aj na území Českej republiky, je potrebné poukázať,
že ohľadne výkladu tohto ustanovenia existuje rozdielna, navzájom protichodná judikatúra slovenských a českých súdov ohľadne toho, či je toto ustanovenie aplikovateľné aj na prípady bezodplatného prevodu spoluvlastníckeho podielu k veci. K ústavnej konformnosti existujúcej slovenskej judikatúry k uvedenej otázke, opierajúcej sa o rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 102/2005 z 25.10.2005, zaujal stanovisko Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. II ÚS 186/2012-11 z 21.06.2012, ktorým bola sťažnosť ako zjavne neopodstatnená odmietnutá so záverom, že oba prezentované výklady sa javia ako legitímne a ústavne konformné napriek tomu, že oba vzbudzujú aj určité pochybnosti. Konkrétne českými súdmi zastávaný výklad, ktorý prevod spoluvlastníckeho podielu darovaním vyníma zo skutkovej podstaty § 140 OZ, dáva veľmi široký priestor na obchádzanie zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ pomocou simulovaných darovacích zmlúv. Tiež poukázal na § 602 ods. 2 OZ, podľa ktorého predkupné právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci, než predajom, t.j. českými súdmi akcentované ustanovenie § 602 umožňuje zriadenie zmluvného predkupného práva aj pre prípad darovania. Slovenská judikatúra môže vyvolať výkladové problémy v súvislosti s realizáciou zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ v prípade, keď spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť bezodplatne. ÚS SR tiež konštatoval, že výklad prezentovaný v napadnutom rozhodnutí krajského súdu (v duchu existujúcej slovenskej konštantnej judikatúry) v žiadnom prípade nie je zásahom do právnej istoty, pretože je v súlade s existujúcou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. Preto súd argumentáciu žalovanej strany, poukazujúcu na nemožnosť aplikovania § 140 OZ na danú vec, kedy došlo DZ k bezodplatnému prevodu spoluvlastníckeho podielu zo žalovanej 2/ na žalovaného 1/, neakceptoval a považoval v tejto veci za potrebné aj v záujme predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým zabezpečenia aj právnej istoty, rešpektovať existujúcu konštantnú judikatúru ohľadne výkladu ust. § 140 OZ, ktorá, ako to vyplýva z uvádzaného rozhodnutia ÚS SR, je ústavne konformnou.
19. Bez právneho významu pre posúdenie tohto sporu a úplne zbytočnými boli aj poukazy žalovaných prostredníctvom ich zástupcu na spôsob, akým nadobudli podiely na predmetných nehnuteľnostiach žalobca a žalovaná 2/, a to, že pri tom, ako nadobudol podiel na predmetných nehnuteľnostiach najprv otec žalovanej 2/ D. O. (dedením vo forme schválenej dedičskej dohody) a následne žalovaná 2/ (darovaním od svojho otca) a tiež naznačovanie nejakého porušenia práva žalovanej 2/ tým, že žalobca ním teraz vlastnený podiel, nadobudol v rozsahu 1/8 k celku kúpnou zmluvou od svojho brata Š. O.), keďže vo všetkých týchto prípadoch šlo o prevody, resp. prechody vlastníctva medzi blízkymi osobami spadajúcimi pod ustanovenie § 116 časť vety pred bodkočiarkou OZ a naviac v prípade nadobudnutia vlastníctva dedením, na takýto spôsob nadobudnutia vlastníctva (spoluvlastníctva) formou prechodu v nijakom prípade nemôže dopadať ust. § 140 OZ (dopadajúce len na prevody vecí).
20. Rozhodujúcou spornou otázkou pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo to, či vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, ktorí sú v príbuzenskom pomere bratranec a sesternica, napĺňa pojem navzájom blízkych osôb, tak ako je definovaný v § 116 OZ. Toto ustanovenie vymedzuje prioritne fyzické osoby, ktoré bez akýchkoľvek ďalších podmienok sú blízkymi osobami, predstavujúce osoby, ktoré sú v najbližších rodinných väzbách (predkovia a potomkovia, súrodenci a manželia). Následne toto ustanovenie definuje ako blízke osoby aj ďalšiu (počtom neohraničenú) skupinu osôb v pomere rodinnom alebo obdobnom (napr. priateľskom, spolužijúcom, atď.) za súbežného splnenia ďalšieho predpokladu, a to, aby ujmu jednej z dotknutých osôb by tá druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú ujmu. V tomto druhom prípade takýto pomer vychádza zo subjektívneho vnútorného emocionálneho vzťahu. Keďže ide o vnútorný psychický vzťah, možno jeho existenciu a intenzitu, resp. kvalitu usudzovať len z vonkajších konkrétnych individuálnych prejavov dotknutých subjektov. Neexistujú nejaké merateľné a paušálne kritériá, ktoré by presne vymedzovali, kedy už medzi dotknutými osobami ide o blízke osoby a kedy ešte nie. Avšak takýto vzťah musí spĺňať zvýšenú intenzitu a z kvalitatívneho hľadiska musí byť na „vyššej úrovni“ ako bežný (všedný) kamarátsky vzťah.
21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalovanými 1/ a 2/, ktorí ako už bolo uvedené, sú vo vzdialenejšom príbuzenskom pomere (bratranec a sesternica), existoval už od mala intenzívnejší vzájomný vzťah, ktorého kvalita sa s pribúdajúcim vekom neoslabovala, ale práve naopak zintenzívňovala pod vplyvom aj nastalých životných okolností. Bolo preukázané, že rodičia žalovaných 1/ a 2/, a to matka žalovaného 1/ F. B., rod. O. a otec žalovanej 2/ D. O., ktorí boli navzájom súrodenci (ich bratom je aj žalobca), mali medzi sebou až do smrti D. O.Č. navzájom veľmi dobrý a intenzívny vzťah, čo napokon nespochybňoval ani žalobca. Naopak vzťah medzi D. O. a žalobcom sa časom (po smrti ich otca V. O.) narušil, čo opäť nespochybňoval ani žalobca. Príčiny toho popisovali viacerí vypočutí svedkovia a uvádzali o tom skutkové tvrdenia aj žalovaní.
22. Súd tiež zistil, že z početnej rodiny nebohého V. O., ktorý mal 8 detí, mali až do smrti D. O. navzájom veľmi dobrý a intenzívnejší vzťah matka žalovaného 1/ a otec žalovanej 2/ aj s ich sestrou T. A.Š. a takýto bol aj medzi ich deťmi.
23. Žalovaný 1/ so svojimi súrodencami trávieval letné prázdniny v F. spolu s deťmi D. O., ktorý sa im pri spoločných aktivitách v prírode venoval a D. O. (ako o tom uvádzali zhodné skutkové tvrdenia žalovaní, ktoré potvrdzovali výpovede svedkov F. K., F. B. a D. O.), že tento, keď sa vracal z práce v Čechách domov, tak sa najprv vždy zastavil a niekedy aj na dlhší čas v A., kde bývala rodina žalovaného 1/ a až potom ho zaviezli do F.. Počas jeho pobytu v A. tento dobrovoľne pomáhal rodine žalovaného 1/, ktorí sa mu za to snažili naturálne odmeniť (tzv. „výslužkou“). Žalovaný 1/ svoj vzťah k D. O., ktorý mu o. i. ochotne odovzdával svoje skúsenosti a zručnosti po tom, ako začal žalovaný 1/ intenzívnejšie od r. 2015 venovať poľnohospodárskej a lesnej práci, považoval dokonca za intenzívnejší, než vzťah so svojím otcom. Po jeho smrti bol žalovaný 1/ jednou zo 4 osôb, ktoré niesli truhlu s jeho pozostatkami z kostola na cintorín (napriek tomu, že mal zranenú ruku a bol v tej súvislosti dlhodobejšie PN), keď ďalšími podľa výpovede F. K. (čo nespochybňoval ani žalobca) boli F. K. - synovec žalovaného 1/ (syn jeho sestry F.), D. A. a P. O. - synovec nebohého). Uvedené faktické konanie žalovaného 1/ a jeho synovca možno považovať za jednoznačne výpovednejšie, než vyvodzovanie nejakých záverov a čisto dohadov (čo do intenzity vzťahov medzi žalovanými 1/ a 2/, resp. ich rodinami) len z toho, od koho sa žalovaný 1/ mal dozvedieť o smrti D. O., na čo poukazovala žalujúca strana.
24. To, že po smrti D. O. (zomrelého XX.XX.XXXX) sa už dovtedy veľmi dobrý vzťah žalovaného 1/ so žalovanou 2/ zintenzívnil, čo opakovane tvrdili nielen žalovaní 1/ a 2/ a čo žalovaný 1/ zdôvodňoval o. i. aj tým, že cítil potrebu jej pomáhať aj z vďačnosti za to, čo pre neho a jeho rodinu urobil D. O., ale prakticky zhodne to potvrdili svedkovia F. K. (o. i. uvádzajúca, že žalovaný 1/ veľmi dobre vychádzal s ujom D. a potom sa ten vzťah preniesol aj na žalovanú 2/, prišlo im, že chcú žalovanej 2/ pomáhať za to, že ujo D. bol k nim taký dobrý, že ona dar žalovanej 2/ v prospech žalovaného 1/ vníma ako dar pre niekoho, koho darca má rád, že je to vrúcny dar, že nielen žalovaný 1/, ale aj ostatní jeho súrodenci sú ochotní kedykoľvek pomôcť žalovanej 2/, ak bude potrebovať akúkoľvek pomoc, že možno sa stretávajú aj každý týždeň), F. B.Á. (uvádzala, že žalovaní 1/ a 2/ spolu komunikujú, chodia jeden k druhému, ich vzťah je vynikajúci, musia si pomáhať, ostali samé deti, ich vzťah je veľmi dobrý, keď žalovaný 1/ ide do F., vždy navštívi žalovanú 2/ a stretávajú sa aj v doline, kde žalovaná 2/ chodí na prechádzky, že ich vzťah chápala za skoro taký, ako medzi súrodencami, vzájomne kamarátsky...), D. O. (podľa neho má žalovaná 2/ zo svojich bratrancov a sesterníc najbližší a najlepší vzťah so žalovaným 1/ a s ostatnými sa prakticky ani nestretáva, že sa stretávajú raz za týždeň alebo dva, vždy keď ide žalovaný 1/ do F., tak sa vždy zastaví, myslí si, že keď žalovaná 2/ niečo potrebuje viac sa obracia na neho a keď nemôže, tak sa obracia na žalovaného 1/ a keďže je ich sestra preč, žalovaná 2/ nemá nikoho iného).
25. Pokiaľ ide o výpoveď svedka D. O., ktorú žalobca označil za takú, ktorá má byť zo svedkov navrhnutých žalovanou stranou čiastočne pravdivou (avšak bez bližšej konkretizácie, čo z nej podľa neho malo a nemalo byť pravdivé), vyplýva tiež pravidelný osobný kontakt medzi žalovanými 1/ a 2/ (jedenkrát za týždeň alebo dva), čo tento svedok verifikoval tým, že on chodieva za svojou matkou, pri ktorej býva žalovaná 2/ raz za dva týždne a keď tam on príde, vždy tam prišiel aj žalovaný 1/, aj keď tam nie je, vie z rozprávania žalovanej 2/ a jeho matky, že ich bol žalovaný 1/ pozrieť a že žalovaný 1/ chodil 5 - 7 rokov obhospodarovať lúku pod ich rodičovským domom patriacu jeho bratrancovi P. A.. V kontexte výpovedí uvádzaných svedkov súd hodnotí ako nedôveryhodnú výpoveď svedka E. O. vypočutého na návrh žalobcu, popierajúceho väčšiu intenzitu vzájomných osobných kontaktov žalovaných 1/ a 2/ najmä pred uzatvorením DZ, a to aj s ohľadom na ním prezentovaný svoj negatívny vzťah ako k žalovanej 2/, tak aj k jej otcovi, ktorých opakovane nazval zlodejmi a ktorej pravdivosť žalovaná strana poprela. V preukázanom intenzívnom kontakte medzi žalovanými 1/ a 2/ presvedčivo vyznieva ako dôvod spolupodieľajúci sa na rozvíjaní sa tohto vzťahu aj to, že žalovaní, ktorí majú spoločné záľuby (turistika, zber húb), ktoré vykonávajú aj spoločne, sú obaja slobodní a bezdetní a že si s ohľadom na ich osobný status dokážu lepšie porozumieť a navzájom sa pochopiť.
26. Vzťah medzi žalovanými teda aj navonok vykazuje značnú intenzitu vzájomnej dôvery, pomoci a spolupatričnosti a určite nejde o celkom bežný vzťah, aký býva obvyklým medzi bratrancom a sesternicou, ako sa to snažila (z pochopiteľných dôvodov) prezentovať žalujúca strana, kedy hlavne pri početnejšej rodine a prípadne, ak aj každý z nich žije úplne niekde inde so svojimi blízkymi, býva
skôr pravidlom, že títo bývajú vo vzájomnom kontakte častokrát len ojedinele alebo aj vôbec. Podľa už uvádzanej výpovede brata žalovanej 2/ D. O. má žalovaná 2/ spomedzi širokého okruhu svojich bratrancov a sesterníc najlepší a najbližší vzťah práve so žalovaným 1/. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že ich vzájomný vzťah svojou intenzitou a kvalitou blížiaci sa dobrému súrodeneckému vzťahu, mal svoj základ vo veľmi blízkych vzťahoch medzi súrodencami F. B. - matkou žalovaného 1/ a D. O. - otcom žalovanej 2/, ktorí do smrti D. O. boli, včítane ich potomkov, vo veľmi častom osobnom kontakte aj keď už rodina F. B. bývala v A., kam za nimi často (niekedy aj na týždennej báze podľa výpovede F. B.) chodieval otec žalovanej 2/ D. O.. Vzájomné vzťahy medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, ktoré boli dosť intenzívne už od detských čias, sa ešte viac prehĺbili po tom, ako obaja zostali slobodní a žalovanej 2/ zomrel jej otec, s ktorým mal žalovaný 1/ veľmi blízky vzťah. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzájomný vzťah žalovaných 1/ a 2/ sa vymyká štandardnej úrovni vzťahov v rámci širšej rodiny a jedná sa o intenzívny veľmi blízky dlhodobý vzťah dvoch spriaznených osôb spadajúci pod vymedzenie obsiahnuté v ustanovení § 116 časť vety za bodkočiarkou OZ.
27. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ sú blízkymi osobami podľa § 116 OZ, nemohlo uzavretím DZ, týkajúcej sa darovania zo strany žalovanej 2/ žalovanému 1/ ako obdarovanému väčšinového spoluvlastníckeho podielu 6/8 na predmetných nehnuteľnostiach, dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobcu ako menšinového spoluvlastníka k týmto nehnuteľnostiam, keďže žalobcovi predkupné právo v zmysle § 140 OZ nevzniklo. Preto musel súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže v dôsledku uzatvorenia platnej DZ a na jej podklade povoleného vkladu vlastníckeho práva do katastra žalovaná 2/ stratila svoje spoluvlastnícke právo k nim, ktoré nadobudol žalovaný 1/, čiže existujúci zápis v katastri, ktorého zmeny sa podanou žalobou žalobca fakticky domáhal, zodpovedá existujúcim vlastníckym vzťahom.
28. Súd v priebehu konania nevypočul z navrhovaných svedkov tých, ktorých prítomnosť na pojednávaní nezabezpečili strany sporu navrhujúce ich vypočutie, čo bol nevyhnutný predpoklad (ako je to zrejmé zo zápisnice o predbežnom prejednaní sporu) vykonania takýchto dôkazov. Pokiaľ ide o strany sporu, súd nevykonal dôkaz ich výsluchom, nakoľko pre takýto postup neboli splnené predpoklady, ktoré pre takúto možnosť vyžaduje ust. § 195 ods. 1 CSP, keď súčasne však bola stranám sporu už na predbežnom prejednaní sporu poskytnutá možnosť predniesť k veci tie ich skutkové tvrdenia, ktoré považovali za potrebné predniesť k otázke vzájomných vzťahov žalovaných 1/ a 2/. K žalujúcou stranou predloženému čestnému prehláseniu F. B. (ktorú najprv navrhovali vypočuť ako svedkyňu, ale jej účasť na pojednávaní nezabezpečili), pravdivosť jeho obsahu žalovaná strana účinne poprela, pričom súčasne obsah daného čestného prehlásenia bez ohľadu na jeho pravdivosť, je z hľadiska ustálenia skutkového stavu potrebného pre posudzovanie vzájomného vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/, bezpredmetným.
29. S ohľadom na plný úspech žalovaných v tomto spore súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.