Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoKR-14-2011.pdf
PDF · 125.07 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/14/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Petra Tótha v právnej veci žalobcu: Fond národného majetku Slovenskej republiky so sídlom Drieňova 27, 821 01 Bratislava, IČO: 17 333 768, právne zastúpeného BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správcovi úpadcu Novácke chemické závody, a.s. so sídlom
M. R. Štefánika 1, 972 01 Nováky, IČO: 31 616 755, právne zastúpenému BOĽOŠ Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cbi/10/2010-201 zo dňa 19. mája 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 723,86 eur, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť BOĽOŠ Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi predstavujúca nárok na náhradu trov konania vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 20Cb/3/2004 sa vo výške
98 020,45 eur sa považuje čo do právneho dôvodu a výšky za zistenú a v rovnakom rozsahu je vymáhateľná so zaradením medzi podmienené pohľadávky, alternatívne so zaradením medzi iné pohľadávky. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29K/43/2009-15367 zo dňa 2.10.2009 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Novácke chemické závody, a.s. so sídlom M.R.Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO: 31 616 755 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Jána Súkeníka so sídlom kancelárie Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 7.10.2009, účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 8.10.2009. Uznesením č.k. 29K/43/2009-16075 zo dňa 29.12.2009 bola do funkcie správcu úpadcu ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom kancelárie Gen. M.R.Štefánika 379/19, 911 01 Trenčín. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 5.1.2010, účinky ustanovenia do funkcie nového správcu v konkurze nastali dňa 6.1.2010. Na zistený skutkový stav v rozsahu vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní súd prvého stupňa aplikoval príslušné, v odôvodnení rozsudku ním uvedené, ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s vyhláškou č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 20Cb/3/2004-158 zo dňa 18.6.2008 v právnej veci žalobcu Fond národného majetku SR so sídlom Drieňová 27, Bratislava, IČO: 17 333 768, právne zastúpeného avocat s.r.o. so sídlom Šoltésovej 12, Bratislava, IČO: 35 805 811, proti žalovanému Novácke chemické závody, a.s. so sídlom M.R.Štefánika 1, Nováky, IČO: 31 616 755, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Kolesár & Števček, s.r.o. so sídlom Púpavova 61, Bratislava, IČO 36 840 351, o zaplatenie 322 462 823 Sk s príslušenstvom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 322 462 823 Sk s úrokom vo výške 7,75 % ročne zo sumy 232 300 000 Sk od 5.4.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 232 300 000 Sk od 5.4.2004 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2 952 964,20 Sk na účet spoločnosti avocat s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 5Obo/127/2008 zo dňa 30.7.2009 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 18.6.2008 č.k. 20Cb/3/2004-158 potvrdil. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rovnopise rozsudku rozsudok Krajského súdu v Trenčíne v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť 20.10.2009 čo do celej výrokovej časti rozsudku, čo do istiny, úroku z omeškania a náhrady trov konania. Súd prvého stupňa považoval v právnej veci za spornú otázku, či pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou do konkurzu je podmienenou pohľadávkou podľa § 28 ods.3 ZoKR a v tejto súvislosti v prvostupňovom konaní posudzoval, či právoplatnosť rozsudku ako inštitút procesného práva možno posudzovať ako podmienku pre vznik pohľadávky, o ktorej rozhodol súd pred vyhlásením konkurzu na majetok povinnej osoby, ale samotné súdne konanie s výsledkom meritórneho rozhodnutia vo veci samej nebolo ku dňu vyhlásenia konkurzu právoplatne skončené. Súd prvého stupňa konštatoval, že súdne konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. 20Cb/3/2004 bolo sporovým konaním, ktoré začalo podľa § 79 ods.1 O.s.p. na návrh, v danej veci podaním žaloby (§ 82 ods.1 O.s.p.) Postup súdu a účastníkov po začatí konania upravuje základný predpis civilného práva procesného, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Dňom začatia súdneho konania prechádza na súd povinnosť prejednať a rozhodnúť vec, ktorá patrí do právomoci súdov. Súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu ako rozhodovacieho oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade právo a ako sa majú účastníci správať. Určenie, čo je v danom prípade konkrétne právo a ako sa majú účastníci správať vysloví súd vo výroku rozsudku. Podľa § 155 ods.1 druhá veta O.s.p. vo výroku rozsudku rozhodne súd tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ o povinnosti na náhradu trov konania nerozhoduje samostatne. Každý rozsudok sa vyhotovuje písomne a po písomnom vyhotovení sa rovnopisy rozsudku doručujú účastníkom konania, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk. Právoplatnosť rozsudku, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, nastáva jeho doručením účastníkom konania. Súdny proces končí právoplatnosťou rozsudku. Pod právoplatnosťou rozsudku (rozhodnutia) sa rozumie taká vlastnosť rozsudku, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa účinky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka Novácke chemické závody, a.s. so sídlom M.R.Štefánika 1, Nováky, IČO 31 616 755 nastali dňa 8.10.2009, keď týmto dňom došlo podľa § 47 ods.1 prvá a druhá veta ZoKR k prerušeniu súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. 20Cb/3/2004 zo zákona a zároveň týmto dňom prestali plynúť všetky ustanovené alebo určené lehoty. Podľa oznámenia právneho zástupcu Fondu národného majetku SR spoločnosti avocat s.r.o. (zo dňa 1.3.2011) rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 20Cb/3/2004-158 zo dňa 18.6.2008 mu bol doručený dňa 18.7.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obo/127/2008 zo dňa 30.7.2009 mu bol doručený dňa 7.10.2009. Podľa oznámenia Advokátskej kancelárie Kolesár a partneri, s.r.o. (zo dňa 20.4.2011) táto spoločnosť právne nezastupovala Novácke chemické závody, a.s. Nováky v konaní vedenom pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp.zn. 20Cb/3/2004, nakoľko plnomocenstvo bolo klientom zrušené. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol vyhlásený dňa 30.7.2009 a v záhlaví tohto rozsudku je uvedený právny zástupca žalovaného Novácke chemické závody, a.s. spoločnosť Advokátska kancelária Kolesár a partneri, s.r.o., preto k zrušeniu zastupovania mohlo dôjsť najskôr dňa 31.7.2009. Vzhľadom na tieto skutočnosti vychádzal súd prvého stupňa pri posudzovaní skutočnosti doručenia rozsudku odvolacieho súdu žalovanému alebo jeho zástupcovi z rozsudku, ktorý bol žalobcom pripojený k prihláške pohľadávky. Z doložky právoplatnosti vyznačenej Krajským súdom v Trenčíne vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu a rozsudok odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť dňa 20.10.2009. Pri posudzovaní skutočnosti, či
rozsudky v právnej veci nadobudli právoplatnosť, vychádzal súd prvého stupňa zo zákonných účinkov prerušenia konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, úpadcu. Podľa názoru súdu prvého stupňa konanie o zaplatenie pohľadávky ako peňažného plnenia proti úpadcovi sa jednoznačne týkalo majetku podliehajúceho konkurzu, pretože práve z tohto majetku mala byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Ak bolo konanie prerušené po vyhlásení rozsudku, avšak v čase pred jeho vlastným doručením všetkým účastníkom konania prípadne ich zástupcom, rozsudok sa dňom 8.10.2009 už nemal účastníkom doručovať. Okolnosť, že po 8.10.2009 bol rozsudok odvolacieho súdu doručený účastníkom, príp. ich zástupcom, nemá na právoplatnosť rozsudku žiaden vplyv. Podľa názoru súdu prvého stupňa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obo/127/2008 zo dňa 30.7.2009 nie je doposiaľ právoplatný a to nielen vo veci samej, ale aj v rozhodnutí o trovách konania. Súd prvého stupňa poukázal na to, že z procesného hľadiska je potrebné rozlišovať druhy trov konania (§ 137 O.s.p.), platenie trov konania (§ 140 O.s.p.) a náhradu trov konania (§ 142 a nasl. O.s.p.). Od povinnosti platiť trovy konania treba odlíšiť povinnosť hradiť trovy konania, keď podstata tejto povinnosti spočíva v tom, že podľa výsledku konania súd zaviaže jedného z účastníkov konania k povinnosti nahradiť druhému účastníkovi konania trovy, ktoré v súdnom konaní zaplatil. O trovách konania rozhoduje súd spravidla vo výroku rozsudku vo veci samej, výrok o trovách konania zdieľa právny režim rozsudku vrátane právoplatnosti. Až právoplatným výrokom v rozsudku je úspešnému účastníkovi konania priznané právo na náhradu trov konania (i keď tie vznikali postupne počas konania) s určením ich výšky a tomuto právu zodpovedá povinnosť neúspešného účastníka konania vyčíslené trovy nahradiť. V súlade s uvedeným súd prvého stupňa ustálil, že súdne konanie vedené pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp.zn. 20Cb/3/2004 nie je právoplatne skončené a žalobcovi doposiaľ pohľadávka predstavujúca právo na zaplatenie trov konania v súdom určenej výške a lehote nevznikla. Účinky podľa § 46 ods.1 ZoKR o splatnosti pohľadávky vyhlásením konkurzu neprichádzajú v právnej veci do úvahy, pretože nejde o nesplatnú pohľadávku a záväzok, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávka vo výške 98 020,45 eur, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť rozhodnutie súdu, ktoré nie je doposiaľ právoplatné, je právne nevzniknutou pohľadávkou, nie je ani podmienenou a ani budúcou pohľadávkou, ktorá by sa mala do konkurzu prihlasovať. Súd prvého stupňa vyslovil právny názor, že právny režim vzniku a uspokojenia žalobcom uplatnenej sumy 98 020,45 eur nepodlieha konkurznému konaniu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie podľa § 32 ods. 6 ZoKR. Za podstatné skutkové a právne dôvody žalobcom podaného rozsiahleho odvolania považoval odvolací súd najmä tieto dôvody : V odvolaní žalobca poukázal na základné skutkové okolnosti prípadu, zhodne ako v konaní pred súdom prvého stupňa. Uviedol, že nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvého stupňa a tieto považuje sa nesprávne. Súd prvého stupňa nerešpektoval rozsudok vydaný Krajským súdom v Trenčíne, ktorý následne potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom týmito rozhodnutiami bol súd prvého stupňa podľa § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný, keď nevychádzal z toho, že pohľadávka voči úpadcovi vo výške 98 020,45 eur, priznaná rozhodnutiami, existuje. Žalobca zastáva názor, že súd prvého stupňa nebol oprávnený posudzovať samotnú existenciu ani výšku žalobcovej pohľadávky na náhradu trov konania, súd prvého stupňa bol viazaný rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne a potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré boli vydané pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Viazanosť súdu prvého stupňa týmito rozhodnutiami je posilnená aj skutočnosťou, že sa jedná o rozhodnutia inštančne vyšších súdov v rámci sústavy všeobecných súdov. Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to pripojenie spisu Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 20Cb/3/2004 a nezistil skutkové okolnosti týkajúce sa doručovania rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnom konaní. Doručenie hmotného substrátu (na ktorom je zachytený autoritatívny prejav vôle súdneho orgánu) do sféry účastníka konania je administratívno-technickým úkonom súdu, ktorý nemožno považovať za konanie súdu vo veci samej, ani vo vedľajšej veci náhrady trov konania. Krajský súd v konaní sp.zn. 20C b/3/2004 vykonal tento úkon tým, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol expedovaný pred vyhlásením konkurzu a teda v čase vyhlásenia konkurzu nebol tento rozsudok v dispozičnej sfére ani Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani Krajského súdu v Trenčíne. K právnemu záveru, že v prerušenom konaní nemôže ani súd ani účastníci konania vykonávať žiaden úkon, možno dospieť len extenzívnym výkladom § 111 ods. 1 O.s.p. Zo žiadneho ustanovenia O.s.p. však nemožno odvodiť záver, že prerušením konania nemôže pošta dokončiť úkon
doručovania vyhláseného rozsudku. Úkon pošty, ktorým sa doručuje súdom odoslaný rozsudok nie je úkonom súdu ani úkonom účastníka konania. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.3.2002 pod sp.zn. Obpj 1/2002, ktoré sa zaoberalo právnymi účinkami prerušenia súdneho konania, tiež v prípade prerušenia ex lege v dôsledku vyhlásenia konkurzu. V danom prípade nemôže ísť ani o úkon patriaci do užšieho okruhu úkonov uvedených v citovanom stanovisku. Úkon pošty, ktorým pošta doručuje súdom odoslaný rozsudok je podľa názoru žalobcu možné dokončiť aj počas prerušeného konania a taktiež účastník konania je oprávnený prevziať rozsudok odvolacieho súdu aj počas prerušeného konania. Žalobca zastáva názor, že v prípade prerušenia súdneho konania ex lege v dôsledku vyhlásenia konkurzu je potrebné interpretovať účinky prerušenia konania čo najstriktnejším výkladom (prípadne aj reštriktívne) z dôvodu, že po skončení konkurzu úpadca spravidla zanikne a v prerušenom konaní už nemožno pokračovať. Žalobca má za to, že v prípade prerušenia konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu je potrebné interpretovať § 111 ods. 1 O.s.p. tak, že v prerušenom konaní síce nemožno vykonávať pojednávania ani úkony vo veci samej, avšak iné úkony je možné vykonať. V prerušenom konaní je vždy potrebné vykonať všetky úkony, ktoré neznesú odklad tak, aby účastníci konania neutrpeli ujmu na svojich právach a oprávnených záujmoch. Nesporné skutkové okolnosti sú, že rozsudok odvolacieho súdu bol zo strany súdu odoslaný žalobcovi aj úpadcovi v čase, kedy konanie nebolo prerušené, čím súd vykonal vo veci posledný úkon. Doručenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo strany pošty je v súlade so zákonnými účinkami prerušenia konania v § 111 ods. 1 O.s.p., a to pri zvolení akejkoľvek metódy výkladu rozhodujúcich ustanovení O.s.p. Doručenie rozsudku po prerušení konania vyvolalo právne účinky spojené s účinným doručením, ktorým je nepochybne aj právoplatnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril rozsiahlym písomným vyjadrením, z ktorého za právne významné považoval odvolací súd tieto skutkové a právne tvrdenia: Žalovaný uviedol, že sa s tvrdenými dôvodmi a s ich procesnoprávnou kvalifikáciou a následnými právnymi závermi, ktoré žalobca formuloval, a ktoré by mali zakladať opodstatnenosť odvolania, z dôvodu významných nedostatkov v právnej argumentácii, nestotožňuje. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní žiadne čiastkové právne závery súdu prvého stupňa týkajúce sa skutočnosti, že pohľadávku z dôvodu konštitutívnej povahy rozhodnutia súdu o náhrade trov konania nie je možné považovať za pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, pričom ju zároveň nie je možné považovať ani za podmienenú či budúcu pohľadávku a skutočnosti, že pohľadávka z dôvodu nedostatku rozhodujúcej vlastnosti súdneho rozhodnutia v podobe právoplatnosti, nevznikla ani do momentu vyhlásenia rozsudku, nijakým spôsobom vecne nespochybňuje. Zdôraznil, že rozsudok, ktorý má tvoriť právny dôvod vzniku pohľadávky nie je rozhodnutím o predbežnej otázke v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p., z výroku ktorého by súd prvého stupňa mohol pri rozhodovaní sporu o určenie pohľadávky vychádzať. Právo účastníka súdneho konania na zaplatenie náhrady trov konania voči neúspešnej strane sporu vzniká právoplatnosť súdneho rozhodnutia, ktorým bolo právo na zaplatenie náhrady trov konania jeho nositeľovi priznané. Právoplatné súdne rozhodnutie má vo vzťahu k pohľadávke na náhradu trov konania vždy konštitutívny charakter a ako jediná a samostatná právna skutočnosť predstavuje conditio sine qua non jej vzniku. Súd v incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky na rozdiel od súdu v konaní, ktorého sa náhrada trov konania týka, nerozhoduje o tom, či sú tu dôvody, aby na náhradu trov konania niektorého z jeho účastníkov zaviazal, ale musí skúmať, či žalobca je veriteľom pohľadávky na zaplatenie náhrady trov konania voči subjektu v konkurze, resp. či právo na zaplatenie náhrady trov konania voči úpadcovi uplatnené prihláškou žalobcovi priznal v inom konaní rozhodnutím, ktoré v čase vyhlásenia konkurzu disponovalo procesným atribútom právoplatnosti. Pokiaľ rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, na ktoré sa žalobca odvoláva, nenadobudlo právoplatnosť pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, právo žalobcu na náhradu trov konania zodpovedajúce pohľadávke z hmotnoprávneho hľadiska nevzniklo. Doručovanie súdneho rozhodnutia je dôležitým procesným úkonom súdu, ktorý nielen že je pojmovo vykonávaný v rámci priebehu súdneho konania, ale ktorého účinné zavŕšenie, dokonca v prípade rozhodnutia vo veci samej, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, súdne konanie finalizuje a ohraničuje tak časovo aj moment jeho skončenia. Žalovaný poukázal na to, že právny názor žalobcu smerujúci k účelovému pripisovaniu právneho významu odoslaniu rozhodnutia, ktorý v skutočnosti nemá, a naopak k marginalizácii jeho doručenia do dispozície účastníka konania, nemôže nijako obstáť. Civilné súdne konanie sa definitívne končí až momentom účinného doručenia písomného vyhotovenia konečného rozhodnutia poslednému z účastníkov konania, resp. poslednému z adresátov doručovaného rozhodnutia. Ak pred takýmto účinným úkonom doručenia dôjde k prerušeniu
prebiehajúceho konania, tak ako k tomu v prípade odvolacieho konania vedeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky došlo v dôsledku procesnoprávnych účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vyplývajúcich z § 47 ods. 1 ZoKR ex lege dňa 8.10.2009, účinky prerušenia konania bránia nielen vykonávaniu nových procesných úkonov súdom alebo účastníkmi konania, ale celkom jednoznačne aj účinnému dokončeniu úkonov, ktorých priebeh začal ešte pred prerušením konania, avšak do momentu prerušenia konania k ich riadnemu zavŕšeniu v podobe dosiahnutia zákonom predpokladaných procesnoprávnych účinkov nedošlo; rozsudok v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nemohol objektívne nadobudnúť právoplatnosť. Žalobca zámerne opomína pri formulácii odvolacích námietok významnú skutočnosť, a to, že písomné vyhotovenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky malo byť podľa spisu dňa 20.10.2009 doručené právnemu zástupcovi úpadcu, avšak tento už na základe § 52 ods. 1 ZoKR z dôvodu zániku jeho plnomocenstva ex lege nebol na prevzatie rozsudku oprávnený. Nakoľko takého doručenie bolo v dôsledku nesprávnej aplikácie § 49 ods. 1 O.s.p. doručením neoprávnenej osobe, označený procesný úkon nemohol spôsobiť ani nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ktorým mala byť náhrada trov konania úpadcovi priznaná. Odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení o neúplnom zistení skutkového stavu veci v dôsledku zamietnutia návrhu na vykonanie dokazovania spisovým materiálom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 20Cb/3/2004 za účelom objasnenia dôvodov, prečo bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doručovaný zo strany Krajského súdu v Trenčíne doručovaný právnemu zástupcovi žalobcu 40 dní a právnemu zástupcovi úpadcu vyše 50 dní, pričom tieto skutkové okolnosti považuje žalobca za také, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa, považuje žalovaný za nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne skutkové tvrdenia majú byť vykonaním tohto dôkazu preukázané, ani aké skutkové poznatky má navrhovaným dokazovaním súd prvého stupňa získať. Podľa názoru žalovaného je možné sa len domnievať, že takýmto skutkovým zistením mohol byť dátum doručenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právnemu zástupcovi úpadcu. Akékoľvek ostatné okolnosti doručovania nepredstavujú skutkové okolnosti, ktoré by z hľadiska súdom prvého stupňa aplikovanej právnej normy mohli nadobudnúť právnu relevanciu. Dátum doručenia súdneho rozhodnutia dňa 20.10.2009 obaja účastníci konania prostredníctvom právnych zástupcov označili na pojednávaní za nesporný (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Zamietnutím návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania pripojením spisu Krajského súdu v Trenčíne nemohlo dôjsť k nepriaznivému zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov účinných do 31.12.2011 a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza tieto dôvody:
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012 právnu vec posudzoval podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.11.2011 (ďalej len ZoKR), nakoľko v právnej veci ide o konanie začaté pred 1. januárom 2012 (žaloba došla súdu dňa 22.1.2010).
Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bola otázka dôvodnosti popretia pohľadávky správcom, ktorú žalobca prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu ako podmienenú pohľadávku, a následne v tejto súvislosti, či žalobca má alebo nemá vo vzťahu k tejto pohľadávke postavenie veriteľa v konkurze. Dôvodnosť popretia pohľadávky v tejto právnej veci predstavuje predovšetkým základné posúdenie, či právoplatnosť
súdneho rozhodnutia je podmienkou vzniku pohľadávky. Odvolací súd posudzoval námietky žalobcu týkajúce sa viazanosti súdu prvého stupňa rozhodnutiami v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne v konaní sp.zn. 20Cb/3/2004 podľa § 135 ods. 2 O.s.p., nevykonania dôkazu potrebného na zistenie skutkového stavu veci, ktorý navrhol žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa pripojením spisu Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 20Cb/3/2004 a účinkami doručenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp.zn. 20Cb/3/2004 po prerušení konania podľa § 47 ods. 1 ZoKR, a v tejto súvislosti otázkou, či doručovanie vyhláseného súdneho rozhodnutia po prerušení konania je úkonom súdu alebo úkonom pošty a podľa § 111 ods. 1 O.s.p. ide o úkon, ktorý je možné vykonať aj v priebehu prerušeného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu.
Súd prvého stupňa správne posúdil skutočnosť, že pri prihlasovaní pohľadávky, pri popieraní pohľadávky a pri podaní incidenčnej žaloby boli dodržané všetky zákonné prekluzívne lehoty, k plynutiu ktorých prihliadol súd prvého stupňa z úradnej povinnosti. Právo preskúmavať a popierať prihlásené pohľadávky má len správca. Preskúmavaním pohľadávky sa rozumie zisťovanie pohľadávky, ktorá je uplatnená v prihláške v rozsahu, ktorý je stanovený zákonom. Správca musí preskúmať pri každej prihlásenej pohľadávke právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a poradie zabezpečovacieho práva. Veriteľ je oprávnený podať žalobu v takom rozsahu, v akom mu bola pohľadávka správcom popretá, pričom je viazaný údajmi uvedenými v prihláške. V závislosti na dôvodoch popretia veriteľ v konaní preukazuje oprávnenosť tých skutočností, ktoré si prihlásil v prihláške pohľadávky.
Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, ktorú prezentoval v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd preskúmaním obsahu súdneho spisu a žalobcom napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa v konaní ani prejudiciálne neposudzoval rozhodnutie o trovách konania v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne sp.zn. 20Cb/3/2004 a neriešil otázku týchto trov konania z hľadiska ich dôvodnosti a výšky. O trovách konania v konkrétnom súdnom konaní rozhoduje príslušný konajúci súd. Odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu v konaní sp.zn. 20Cb/3/2004 bol vydaný (dňa 30.7.2009) pred zákonnými účinkami prerušenia súdneho konania (dňa 8.10.2009) podľa § 47 ods. 1 ZoKR v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok jedného z účastníkov konania (žalovaného Novácke chemické závody, a.s.). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že až právoplatným výrokom v rozsudku je úspešnému účastníkovi konania priznané právo na náhradu trov konania s určením ich druhu a výšky, a tomuto právu zodpovedá povinnosť neúspešného účastníka konania súdom priznané a vyčíslené trovy nahradiť. Nárok na náhradu trov konania je procesným nárokom, ktorý vzniká až rozhodnutím súdu o jeho priznaní. V súlade s § 159 ods. 2 O.s.p. sa rozsudok v časti o náhrade trov konania stal záväzný pre účastníkov konania a pre súd v incidenčnom konaní jeho právoplatnosťou. Právoplatnosťou rozsudku (rozhodnutia) vzniká súdu prvého stupňa viazanosť týmto rozsudkom podľa § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. (materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia). Predpokladom formálnej stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia je jeho riadne doručenie účastníkom konania, prípadne ich právnym zástupcom a nenapadnuteľnosť rozhodnutia odvolaním (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Súdne konanie tvorí jeden celok od jeho začiatku (§ 82 ods. 1 O.s.p.) až po jeho právoplatné skončenie, ktorému bezprostredne predchádza doručovanie písomne vyhotoveného vyhláseného alebo vydaného súdneho rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v súdnom konaní je doručovanie súdneho rozhodnutia z procesného hľadiska ako rozhodujúcej skutočnosti pre právoplatnosť doručovaného rozhodnutia, úkonom pošty. Doručovanie je činnosť súdu (§ 45 ods. 1 O.s.p.), ktorej cieľom je, aby sa písomnosti súdu dostali do rúk účastníkom konania. Spôsob doručovania poštou je priamo upravený v Občianskom súdnom poriadku a doklad o doručení súdnej písomnosti má povahu verejnej listiny. K doručeniu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 20Cb/3/2004 došlo spoločnosti Novácke chemické závody, a.s. dňa 20.10.2009, po tom čo predchádzajúce doručovanie rozsudku bolo uskutočnené právnemu zástupcovi spoločnosti Novácke chemické závody, a.s., ktorého právne zastúpenie bolo v čase doručovania rozsudku ukončené a zastúpený si nového právneho zástupcu nezvolil.
Po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Novácke chemické závody, a.s. ako účastníka súdneho konania sp.zn. 20Cb/3/2004 v procesnom postavení žalovaného nastali zákonné účinky prerušenia konania podľa § 47 ods. 1 ZoKR. Toto zákonné ustanovenie zároveň upravuje aj právnu skutočnosť,
že lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia neplynú. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii má samostatnú a osobitnú úpravu prerušenia súdnych konaní a v súlade s § 196 tohto zákona sa príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku použijú podporne a primerane v situácii, ktorú ZoKR neupravuje. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zákonné účinky prerušenia súdneho konania sp.zn. 20Cb/3/2004 nastali dňa 8.10.2009, teda v čase, keď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol do vlastných rúk riadne doručovaný oprávnenej osobe. Od 8.10.2009 bolo možné v konaní pokračovať len na návrh správcu a správca by sa stal účastníkom konania namiesto úpadcu len ak by podal návrh na pokračovanie v konaní.
Odvolací súd poukazuje na to, že dôsledky spočívajúce v obligatórnej nečinnosti súdu počas prerušenia konania sa týkajú nevykonávania pojednávania vo veci samej (§ 111 ods. 1 O.s.p.). Iné procesné úkony je možné vykonať aj počas prerušenia konania. Za primeraného použitia § 111 ods. 1 O.s.p. (§ 196 ZoKR) je však potrebné poukázať na osobitosť zákonného prerušenia konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok jedného z účastníkov konania, kedy dispozícia nakladania s majetkom úpadcu prechádza zo zákona na správcu. Správca pri konaní s odbornou starostlivosťou určuje aj z procesného hľadiska, v ktorých súdnych konaniach začatých pred vyhlásením konkurzu sa bude pokračovať a správca sa tak stane v týchto konaniach účastníkom konania namiesto úpadcu a tieto konania budú ďalej pokračovať.
Odvolací súd konštatuje, že doručovanie písomného vyhotovenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí medzi úkony súdu, ktoré je možné vykonať aj počas prerušenia konania. Rozdielnosť účinkov doručenia súdneho rozhodnutia závisí od toho, či sa v konaní pokračuje na návrh správcu alebo správcu oznámi, že s pokračovaním konania nesúhlasí. V prípade, že správca podá návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, je účastníkom konania a súdne rozhodnutie je potrebné doručiť správcovi ako oprávnenej osobe a účinky riadneho doručenia nastanú dňom prevzatia písomnosti správcom. V prípade, ak správca s pokračovaním konania nesúhlasí, účastníkom konania zostáva úpadca a doručením súdneho rozhodnutia úpadcovi v prerušenom konaní účinky doručenia nenastanú a súdne rozhodnutie, ktoré už nemožno napadnúť odvolaním, právoplatnosť nenadobudne.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že pohľadávka predstavujúca trovy súdneho konania, ktorú žalobca prihlásil prihláškou do konkurzu zo dňa 20.11.2009 v čase jej prihlásenia nevznikla z dôvodu, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nenadobudol právoplatnosť. Prihlásená pohľadávka nemá charakter podmienenej pohľadávky podľa § 28 ods. 5 ZoKR, teda pohľadávky, ktoré vzniknú po vyhlásení konkurzu na základe podmieneného právneho úkonu podľa § 36 ods. 2 Obč. zák. (právneho úkonu, ktorý existoval už pred vyhlásením konkurzu, pričom splnenie odkladacej podmienky má nastať v budúcnosti). Nadobudnutie právoplatnosti súdneho rozhodnutia ako inštitútu procesného práva nemožno považovať za odkladaciu podmienku v zmysle hmotného práva. Na tento záver nemá podľa názoru odvolacieho súdu vplyv ani existencia obdobia medzi vyhlásením alebo vydaním súdneho rozhodnutia, jeho písomným vyhotovením a následne jeho doručovaním účastníkom konania, príp. ich právnym zástupcom. V tomto období nejde ani o budúcu pohľadávku a ani o nesplatnú existujúcu pohľadávku.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 19.5.2011 uznesením podľa § 120 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že nevykoná dôkaz pripojením spisu Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 20Cb/3/2004 z dôvodu, že dátum doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 20.10.2010 nie je sporný, keď bolo nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným nebol spor ohľadne dátumu doručenia predmetného rozhodnutia. Nevykonanie tohto dôkazu v konaní pred súdom prvého stupňa namietal žalobca v odvolaní, keď uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pričom tento dôkaz bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorými mali byť okolnosti týkajúce sa doručovania rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že dôkaz navrhnutý žalobcom nemá vplyv na výsledky dokazovania a následne na právne posúdenie veci, pretože právne významná skutočnosť predstavujúca doručenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovanému dňa 20.10.2009 nebola v konaní sporná. Z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi a zo zhodných tvrdení účastníkov konania bolo v konaní pred súdom prvého stupňa jednoznačne preukázané, kedy a
komu bol predmetný rozsudok doručovaný. Iné skutočnosti, ktoré mali byť v incidenčnom konaní podľa tvrdenia žalobcu rozhodujúce, a tým zakladajúce prípadné iné právne posúdenie veci, žalobca v odvolaní netvrdil a odvolací súd nezistil. Odvolací súd konštatuje, že nepripojenie spisu Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 20Cb/3/2004 nemalo vplyv na zistený skutkový stav veci a na právne posúdenie veci.
Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové tvrdenia, iba tie, ktoré tvrdil a argumentoval v konaní pred súdom prvého stupňa.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými podstatnými a právne významnými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Pre nedodržanie postupu podľa § 151 ods.1 O.s.p. súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.