Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava, IČO: 50 713 477, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 462,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 19.08.2021, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 31.01.2022, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 462,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.07.2019 došlo k poškodeniu motorového vozidla Fiat Punto, EČV: P Keďže predmetné motorové vozidlo bolo nepojazdné, uzatvoril právny predchodca žalobcu (poškodený) ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom 25.07.2019 zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej žalobca prenechal poškodenému do dočasného užívania motorové vozidlo Peugeot 301, EČV: T a nájomca sa zaviazal zaplatiť nájom vo výške 35,- eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Dňa 22.08.2019 vystavil žalobca právnemu predchodcovi žalobcu za užívanie náhradného vozidla faktúru na sumu 756,- eur s DPH s dátumom splatnosti 15.09.2019. 2.1. Listom z 28.08.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 26.08.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti; na základe tohto oznámenia bola žalobcovi zaplatená ako náhrada škody suma vo výške 294,- eur; ku dňu podania žaloby nebola zo strany žalovaného zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy 462,- eur. Zníženie náhrady škody označil žalobca za nedôvodné, keďže poškodený si požičal náhradné vozidlo iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. 2.2. Žalobca uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo 16.07.2021 bol nárok na zaplatenie dlžnej sumy postúpený z právneho predchodcu žalobcu I. C., bytom Hornádska 5120/26, Bratislava, ako postupcu, na žalobcu ako postupníka; výzvou z 11.08.2021 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorý napriek tomu dlžnú sumu neuhradil. Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené 13.08.2021.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 03.09.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3.1. Okrem iného (námietka nároku žalobcu na úroky z omeškania) vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, pretože tento bol uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Poukázal na to, že k škodovej udalosti došlo 25.07.2019, a teda v ten istý deň žalobca resp. jeho právny predchodca vedel, kto je za škodovú udalosť zodpovedný, t. j. mal vedomosť o osobe škodcu. Dňa 11.08.2019, t. j. po ukončení nájmu, sa žalobca (jeho právny predchodca) dozvedel o výške škody. Samotná žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) bola podaná 19.08.2021, a teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného k námietke premlčania uviedol, že jeho nárok nie je v zmysle premlčaný. Potvrdil, že jeho právny predchodca mal v deň vzniku škodovej udalosti (25.07.2019) vedomosť o subjekte, ktorý za škodu zodpovedá. Likvidáciu poistnej udalosti ukončil žalovaný 26.08.2019. Žalobný návrh, ktorý bol podaný dňa 19.08.2021, bol podľa žalobcu podaný včas, a to jednak pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala podľa žalobcu plynúť 17.07.2021, a zároveň pred uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorej uplynutie by nastalo dňa 25.07.2022. Zotrval preto na podanej žalobe v celom rozsahu.

5. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín dňa 19.06.2023 o 12.30 hod., na ktoré sa dostavili právny zástupca žalobcu i žalovaný, ktorí zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. 6.1. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to záznamom o dopravnej nehode z 25.07.2019, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo 16.07.2021, predžalobnou výzvou žalobcu z 11.08.2021, zmluvou o prenájme motorových vozidiel č. XXXXXXXXXX z 25.07.2019, preberacím protokolom z 25.07.2019, odovzdávacím protokolom z 11.08.2019, oznámeniami žalovaného o poistnom plnení z 27.08.2019 a 28.08.2019, faktúrou žalobcu č. X-XXXXXX z 22.08.2019 na sumu 756,- eur s DPH, zmluvou o postúpení pohľadávky zo 16.07.2021, žiadosťou poškodeného o úhradu nákladov z 11.08.2019, písomným vyjadrením poškodeného k dôvodom vypožičania náhradného vozidla z 11.08.2019, čestným vyhlásením poškodeného o pravdivosti údajov z 11.08.2019, faktúrou spoločnosti LMT Group s.r.o., č. XXXXXXXX z 12.08.2019 a zákazkovým listom z 25.07.2019.

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporné, že 25.07.2019 došlo k poškodeniu motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu zn. Fiat Punto, EČV: P Poškodený ako nájomca uzavrel 25.07.2019 so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej si poškodený od žalobcu prenajal motorové vozidlo zn. Peugeot 301, EČV: T za prenájom ktorého si žalobca fakturoval sumu 35,- eur bez DPH (42,- eur s DPH) za deň nájmu, celkom 18 dní nájmu, t. j. do 11.08.2019, uplatnenú u žalovaného titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku z povinného zmluvného poistenia. Žalovaný uhradil žalobcovi len sumu 294,- eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 462,- eur žalovaný žalobcovi, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným zmluvou o postúpení pohľadávky zo 16.07.2021, do podania žaloby neuhradil. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný oprávnene znížil poskytnuté plnenie s ohľadom na dĺžku nájmu náhradného motorového vozidla; spornou medzi sporovými stranami bola i otázka premlčania nároku žalobcu.

8. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. 8.1. Podľa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 8.2. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 8.3. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 8.4. Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. 8.5. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

8.6. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 8.7. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 8.8. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

9. V prvom rade považuje súd za potrebné uviesť, že ak odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody, uplynie (subjektívna) doba uvedená v a žalovaný namietne premlčanie, právo sa premlčalo. Potom už neprichádza do úvahy posudzovanie otázky premlčania aj z hľadiska objektívnej premlčacej doby uvedenej v ustanovení , ani keby išlo o škodu spôsobenú úmyselne. Úmyselné uskutočnenie škodnej činnosti má len ten význam, že namiesto v objektívnej dobe troch rokov sa právo premlčí, ak nejde o škodu na zdraví, najneskoršie za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

10. Následne súd posúdil otázku premlčania podľa za účelom určenia, kedy začala plynúť premlčacia doba. v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. o zodpovedajúcom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom). Zároveň však platí, že táto vedomosť nezávisí na tom, či a kedy si poškodený (v danom spore žalobca) zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte.

11. Pre posúdenie tohto sporu a vznesenej námietky premlčania súd vychádzal z toho, že žalobca sa o osobe škodcu dozvedel 25.07.2019. Súd vychádzal z predloženého záznamu o nehode z 25.07.2019, v ktorom je uvedené, že nehodu zavinil vodič vozidla B jazdiaci na motorom vozidle Fiat Punto, EČV: P Poisťovateľom predmetného motorového vozidla je žalovaný, čo žalovaný nenamietal (uvedené potvrdzuje aj oznámenie o poistnom plnení z 28.08.2019). V správe o nehode účastníci vylúčili spoluvinu žalobcu (resp. poškodeného), ako aj jeho vinu. Vedomosť o osobe škodcu preto žalobca (poškodený) preukázateľne získal 25.07.2019.

12. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobca dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobcu o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t. j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodená svoj nárok na náhradu škody mohla uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. V danom spore sa podľa súdu žalobca (poškodený) o škode dozvedel najneskôr 11.08.2019, pretože v tento deň došlo k podpisu odovzdávacieho protokolu č. XXXXXXXXXX. V čl. IV ods. 1 zmluvy o prenájme motorových vozidiel č. XXXXXXXXXX z 25.07.2019 sa žalobca a poškodený dohodli, že nájomné je uvedené v preberacom protokole a je stanovené podľa platného cenníka. Čl. IV ods. 6 zmluvy ustanovuje, že za záväzný výpočet ceny sa považuje ten, ktorý je uvedený v preberacom protokole. V preberacom protokole zo dňa 25.07.2019, ktorý je podpísaný poškodeným, je uvedená denná sadzba za prenájom vozidla 35,- eur bez DPH, ako aj ďalšie poplatky. Uzatvorením zmluvy a podpisom preberacieho protokolu mal žalobca resp. poškodený vedomosť o výške škody, pretože vedel presne, za akých podmienok a na ako dlho si požičal náhradné vozidlo. Rovnako tak poškodený vedel o výške škody uplynutím každého dňa, počas ktorého

používal náhradné vozidlo. Najneskôr 11.08.2019, kedy poškodený podpísal odovzdávací protokol, bolo definitívne jasné, ako dlho nájom trval. Deň 11.08.2019 je preto najneskorším dňom, kedy sa poškodený dozvedel o celkovej výške škody. Vystavením a podpísaním odovzdávacieho protokolu v spojení so zmluvou a preberacím protokolom je škoda objektívne vyčíslená v peniazoch s možnosťou uplatnenia na súde, t. j. ide o rozhodujúci okamih, kedy sa žalobca resp. poškodený ako jeho právny predchodca dozvedel o škode z hľadiska premlčania. Faktúra žalobcu č. X-XXXXXX z 22.08.2019 predstavuje len zabezpečenie dostatočného počtu dôkazov a vytvorenie priaznivejšej procesnej situácie na podanie žaloby, čo pre posúdenie premlčania nemá žiadny význam. Údaje uvedené vo faktúre vedel poškodený dňom podpísania zmluvy a preberacieho protokolu, najneskôr podpísaním odovzdávacieho protokolu, t. j. 11.08.2019.

13. Sumarizujúc uvedené, má súd za to, že premlčacia doba začala pri vedomosti o škode plynúť najneskôr 11.08.2019 a pri vedomosti o osobe škodcu 25.07.2019. Preto ak bol nárok uplatnený až 19.08.2021 (podľa potvrdenia o prijatí návrhu Okresným súdom Banská Bystrica), je premlčaný. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a spôsobiť tak stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

14. Možno uzavrieť, že ak sa žalobca (resp. poškodený) dozvedel o škode 11.08.2019 a o osobe, ktorá za škodu zodpovedá, 25.07.2019, a nárok uplatnil až 19.08.2021, je tento nárok celkom zjavne premlčaný. Na uvedenom nemohlo už, s poukazom na ustanovenie , nič zmeniť ani celkom nenáležité tvrdenie žalobcu, že jeho žalobný návrh bol podaný včas, t. j. pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá mala začať plynúť 17.07.2021, teda až dňom nasledujúcim po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom. Z tohto dôvodu je, ako už bolo v predchádzajúcom bode naznačené, právne irelevantné zaoberať sa správnosťou zníženia náhrady škody zo strany žalovaného, prípadne hodnotením iných dôkazov než sú tie, ktoré sú dôležité pre posúdenie premlčania žalobného nároku.

15. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca v spore nepreukázal, že by poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bol nárok poškodeného postúpený) vznikla s prenájmom náhradného motorového vozidla skutočná škoda v podobe nutne a účelne vynaložených nákladov vo vyššej sume, než poskytol žalovaný plnenie, t. j. v sume 294,- eur s DPH.

16. S poukazom na všetky dôvody uvedené vyššie súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s ustanovením . Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle nárok na náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).