Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-230-2013.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Zoltánom Duszom v právnej veci navrhovateľky - T. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, t. č. T. X, zastúpenej na základe plnej moci - Y.. O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. Y. XX proti odporcovi - B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu - B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. N., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania T. Q., rod. E. a B. Q., ktoré bolo uzavreté dňa 27. 03. 1998 pred Matričným úradom J. a ktoré je zapísané v knihe manželstiev uvedeného matričného úradu vo zväzku 5, ročník 1998, na strane 40, pod poradovým číslom 6, r o z v á d z a.
Súd maloleté dieťa B. Q., nar. XX. XX. XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka je povinná platiť na dieťa výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti činí sumu 27,13 Eur mesačne a čo je splatné do 25. dňa toho-ktorého mesiaca do rúk odporcu.
Súd styk matky s maloletým dieťaťom pre mimosúdnu dohodu rodičov neupravuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za predmetné konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode z dôvodu, že jej manželstvo je trvale hlboko rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel.
Navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila, jej neúčasť ospravedlnil jej splnomocnený zástupca, preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Splnomocnený zástupca uviedol, že navrhovateľka trvá na podanom návrhu z dôvodov v ňom uvedených. V podstate sa na pojednávanie nedostavila z obavy, že ju odporca fyzicky napadne.
Manželstvo účastníkov konania je rozvrátené už tri roky a to hlavne z dôvodu, že odporca navrhovateľku psychicky týral a dokonca ju aj fyzicky napadol. Navrhovateľka nezvládala znášať týranie zo strany odporcu a psychicky sa zrútila. V súčasnej dobe navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom a jej stav sa stabilizoval. Maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva navrhla zveriť do osobnej starostlivosti odporcu nie preto, že by nemala záujem o svoju dcéru, ale z dôvodu, že dieťa je na prostredie u odporcu zvyknuté ako aj s poukázaním na jej vek. Na jej výživu je schopná prispievať v minimálnej výške z dôvodu, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 125,57 € mesačne. Styk s maloletou dcérou nežiada upraviť súdnou cestou z dôvodu, že sa vedia dohodnúť. Navrhovateľka zároveň požiadala o oslobodenie od úhrady súdneho poplatku za návrh pre svoju nepriaznivú sociálnu situáciu.
Súd navrhovateľke priznal oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za predmetný návrh.
Odporca s podaným návrhom súhlasil. Uviedol, že dôvody uvádzané navrhovateľkou sú pravdivé. Z dôvodu, že navrhovateľka nadviazala mimomanželský vzťah nemieni s ňou obnoviť manželské spolužitie. Manželstvo je len formálne a nie je predpoklad jeho obnovenia. Ohľadom maloletej dcéry nemal námietky k jej zvereniu do jeho osobnej starostlivosti ako ani k navrhovanej výške výživného zo strany navrhovateľky. Styk navrhovateľky s maloletou dcérou nežiadal upraviť súdnou cestou, nakoľko sa vedia dohodnúť. Odporca je vedný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 261,44 €, okrem dávky iný príjem nemá, preto žiadal, aby ho súd nezaviazal k zaplateniu súdneho poplatku.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva zveriť do osobnej starostlivosti odporcu - otca a navrhovateľku - matku zaviazať prispievať na jeho výživu v minimálnej výške. Styk navrhovateľky s dcérou navrhol neupravovať pre mimosúdnu dohodu rodičov.
Podľa §-u 23 Zákona o rodine
1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine
1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia §-u 144 O.s.p., na základe ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v zmysle §-u 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený, túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd vyhotovil rozsudok podľa ustanovenia §-u 157 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.
Podľa ustanovenia §-u 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §-u 3 zákona č. 601/2003 Z. z. spoločne sa považuje suma 69,040€ mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. V zmysle §-u 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v §-e 2 upravia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2013 bola v zmysle uvedeného upravená výška životného minima na sumu 90,42 € mesačne, minimálna vyživovacia povinnosť je teda čiastka 27,13 € mesačne ( 30% zo sumy 90,42 €).
Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima v nadväznosti na túto zmenu, sa zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa ho účastníci na pojednávaní výslovne vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.