Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/147/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľa: CALISCOM, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 29/34, IČO : 35795204, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Krajným, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Námestie A. Hlinku 29/34, proti odporcovi: C. K., G.. XX.XX.XXXX, K. M., R.. M. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom v Martine, Kollárova 35, v konaní o zaplatenie 2.827,55 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 2.428,- €, zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.926,30 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Ďurčaťovej, advokátky.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2.827,50 € s úrokom z omeškania vo výške 6,50 % ročne od 18.12.2008 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca pracoval u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.1.2008, ako vodič nákladnej dopravy. Pracovný pomer bol ukončený 30.4.2008. Odporca prevzal od navrhovateľa dňa 12.1.2008 zálohu vo výške 1.000 PLN, dňa 16.1.2008 vyúčtoval 878 PLN, zostatok 122,00 PLN. Prevzal zálohu vo výške 500 SEK, vyúčtoval 154 SEK, zostatok 346 SEK. Dňa 4.2.2008 prevzal zálohu 600 € a dňa 11.2. vyúčtoval 160,55 €, zostatok 439,45 €. Prevzal zálohu 15.000 Kč, vyúčtoval 13.093 Kč, zostatok 1.907 Kč + zostatok zálohy zo dňa 12.1.2008 122 PLN a 346 SEK. Dňa 19.2.2008 prevzal zálohu 200 €+ zostatok zálohy zo dňa 4.2.2008, zostatok 439,45 €, spolu 639,45 €+ 1.907 Kč, 122 PLN a 346 SEK. Dňa 23.2.2008 prevzal zálohu 500 €, dňa 28.2.2008 vyúčtoval 282,25 €, zostatok 217,75 €. Prevzal zálohu 20.000 Kč + zostatok zo záloh zo dňa 12.1.2008 a zo 4.2.2008 a z 19.2.2008, spolu 857 Kč, 122 PLN, 346 SEK. Dňa 24.1.2008 prevzal pôžičku 6.000 Sk, 4.2. 2008 prevzal pôžičku 4.500 Sk a 13.3.2008 prevzal pôžičku 15.000 Sk, spolu 25.500 Sk.

Odporca na základe uvedeného neodovzdal peňažné prostriedky z troch prepráv do zahraničia v sume 21.907 Kč, 857,20 €, 122 PLN, 346 SEK prepočítaných podľa kurzu G. (splatnosť podľa pokusu o zmier) , nesplatených zostatkov z pracovného pomeru na sumu 59.682,80 Sk a 25.500 Sk. Spolu v prepočte kurzov na euro 2.827,50 €.

Súd vo veci dňa 27.5.2010 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že od navrhovateľa prevzal finančné čiastky, tak ako sú uvedené v návrhu na začatie konania. Odporca

prevzal 12.1.2008 od navrhovateľa zálohu na pracovnú cestu do Švédska a Poľska v sume 500 SEK a 1000 PLN, ktorú vyúčtoval 16.1.2008 v sume 154 SEK a 878 PLN. Ostávajúce časti poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 346 SEK a 122 PLN si odporca neponechal, ale použil na zakúpenie pohonných hmôt - nafty, pretože nemal dostatok inej finančnej hotovosti. Motorovú naftu odporca zakúpil po ústnom súhlase svojho nadriadeného pôvodného navrhovateľa. Odporca sa vracal cez Poľskú republiku do Českej republiky, kde mal v Prahe vyložiť tovar. Po príchode do Prahy informoval navrhovateľa, že už nebude mať na spiatočnú cestu na Slovensko dostatok pohonných hmôt a nemal ani inú finančnú hotovosť, okrem vyššie uvedených 346 SEK a 122 PLN, na čo mu dal navrhovateľ pokyn, aby zamenil tieto peniaze v zmenárni, alebo v banke na české koruny a kúpil za ne naftu na dojazd na Slovensko. S takto nakúpenými pohonnými hmotami však došiel iba pred československú hranicu a na základe telefonickej informácie navrhovateľovi , mu tento k ukončeniu prepravy doniesol naftu v kanistroch, aby mohol dôjsť do Sverepca, kde je miesto podnikania navrhovateľa. Ďalšie finančné prostriedky uvádzané v žalobe pri pracovnej ceste vo Francúzsku dňa 28.2.2008 na benzínovej pumpe počas povinného oddychu mu bola z auta neznámym páchateľom odcudzená príručná taška, v ktorej mal hotovosť 19.500 Kč a 350 €, vlastný mobilný telefón a občiansky preukaz. Krádež riadne nahlásil na polícii vo Francúzsku a oznámil aj svojmu zamestnávateľovi, o čom priložil aj zápis z nahlásenia krádeže.

Súd vo veci vytýčil viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov M. P., T. K., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, pracovnou zmluvou, vyčíslením škody, listom odporcu navrhovateľovi, výdavkovými pokladničnými dokladmi, výplatnými páskami, vyúčtovaniami zahraničnej pracovnej cesty a ďalšími listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol . Proti rozsudku Okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ a uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. -234 zo dňa 29.5.2013 bol rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline kompenzančný prejav, keď bol učinený až po splatnosti oboch pohľadávok mal účinky spätne k okamžiku stretu pohľadávok (ex tunc). V tomto okamžiku, keď došlo ku splatnosti oboch započítaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú. Vzhľadom k tomu, že zánik pohľadávok započítaním nastáva okamžikom ich stretu je rozhodujúce, kedy nastala splatnosť oboch pohľadávok a nie, kedy tá, ktorá pohľadávka vznikla. Okamžik stretu pohľadávok má význam i z hľadiska premlčania a len v prípade, že vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v okamžiku, keď sa pohľadávky stretli, môže byť námietka premlčania úspešná. Okresný súd opomenul vyhodnotiť, v ktorom okamžiku nastala splatnosť nárokov uplatnených odporcom na započítanie a kedy sa pohľadávka navrhovateľa uplatnená návrhom na začatie konania a pohľadávka odporcu uplatnená v písomnom podaní zo dňa 30.6.2011 stretli. Súd po vyhodnotení dokazovania v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Žiline rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 10.1.2008 súd zistil, že odporca pracoval u právneho predchodcu navrhovateľa B. P., Autodoprava, na základe tejto pracovnej zmluvy, ako vodič nákladnej dopravy od 11.1.2008.

Z listu právneho predchodcu navrhovateľa odporcovi zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa, ako zamestnávateľ, žiadal odporcu o náhradu škody a to titulom nevyúčtovania poskytnutých záloh vo výške 21.907 Kč, 857,20 €, 122 PLN, 346 SEK a 25.500,-Sk, ako pôžičky.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ ako zamestnávateľ poskytol odporcovi zálohu na pracovné cesty. Dňa 16.1.2008 prevzal zálohu 1000 PLN a 500 SEK, vyúčtoval 878 PLN a 154 SEK. Dňa 4.2.2008 prevzal 600 € a 15.000 Kč, pričom vyúčtoval 160,55 € a 13.093 Kč. Dňa 19.2.2008 prevzal 200 €, pričom zostatok zo zálohy z 12.1.2008a 4.2.2008 bol 439,45 €. Spolu tak odporca nevyúčtoval 639,45 €, 1.907 Kč, 122 PLN a 346 SEK. Dňa 23.2.2008 prevzal 500 € a 20.000 Kč, vyúčtoval 282,25 € a 20.000 Kč nevyúčtoval. Dňa 24.1.2008 prevzal pôžičku 600 Sk, dňa 4.2. 4.500 Sk a 13.3 15.000 Sk, teda titulom pôžičky nevrátil 25.500 Sk. V súvislosti s krádežami finančných prostriedkov pri pracovnej ceste vo Francúzsku navrhovateľa, ako zamestnávateľa, nemal žiadne informácie a oficiálne doklady od francúzskej polície, že k tejto krádeži došlo. Taktiež nemal vedomosť o tom a nešetril tú skutočnosť,

akým spôsobom došlo ku krádeži, kde boli peniaze uložené a teda, či navrhovateľ, ako zamestnávateľ za túto škodu zodpovedá.

Na základe špecifikácie návrhu zo dňa 23.2.2011 navrhovateľ zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 399,55 € späť, na základe tých skutočnosti, že odporcovi bolo dňa 29.1.2008 vyplatených celkovo 15.787 Sk a na účet odporcu 24.1.2008 - 5.000 Sk, 5.3.2008 - 8.000 Sk, 4.2.2008 - 3.000 Sk.

V súvislosti s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom na základe špecifikácie zo dňa 23.2.2011 navrhovateľ preukazoval, že oproti pôvodne uplatňovanému nároku titulom pôžičiek vo výške 25.500,- Sk bolo odporcovi vyplatených 31.787,- Sk bez bližšieho určenia, ktorý nárok zo strany navrhovateľa nebol podaný dôvodne. V súvislosti so špecifikáciou dlhu odporcu predložil navrhovateľ aj výdavkové pokladničné doklady z 31.1.2008 na 10.912,- Sk, dňa 22.2.2008 na 8.996,- Sk, dňa 23.2.2008 na 4.943,- Sk a 29.2.2008 na 5.356,-Sk, na ktorých nie je podpis odporcu, ako príjemcu týchto finančných prostriedkov. V súvislosti so započítaním vzájomných pohľadávok účastníkov konania má navrhovateľ za to, že započítanie v tomto prípade bolo možné s poukazom na ustanovenie účinného od 1.4.2002, podľa ktorého v prípade, že niektoré otázky nie sú riešené v uplatňuje sa substitučne Občiansky zákonní, teda aj ustanovenia o započítaní vzájomných pohľadávok. Odporca si v tomto konaní uplatnil kompenzačnú námietku. Nejde o vzájomných návrh, nakoľko kompenzačná námietka neprevyšuje žalovanú sumu.

Odporca pred súdom potvrdil, že na základe pokladničného dokladu a to príjmového, pri každej služobnej ceste prevzal finančné prostriedky v príslušnej mene. Z každej služobnej cesty sa spisoval záznam o jazde tzv. „stazka“, ktorá obsahovala údaje odkiaľ a kam bola pracovná cesta, teda celkový počet km. K tejto stazke boli pripojené aj bločky na zakúpenie nafty, ktorú spotreboval pri služobnej ceste a stazka mala aj svoje vyúčtovanie finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté a zostatok finančných prostriedkov, ktoré bol povinný vrátiť. V prípade služobnej cesty do Švédska a Poľska dostal telefonicky pokyn od zamestnávateľa, že má tovar, ktorý naložil v Poľsku zaviesť do Prahy. Už vtedy vedel, že nemá dostatok finančných prostriedkov na naftu. Zamestnávateľ mu dal pokyn, aby zostávajúce švédske peniaze a poľské zloté zamenil v banke a za tieto finančné prostriedky zakúpil naftu, čo aj urobil. Aj s takto zakúpenou naftou sa však dostal iba po hranice so Slovenskou republikou a tu mu iný zamestnanec doviezol naftu, aby sa mohol dostať k zamestnávateľovi do prevádzky, teda finančné prostriedky, ktoré mal vyúčtovať z tejto služobnej cesty použil na zakúpenie nafty, nakoľko táto služobná cesta nebola len do Švédska a Poľska, ale aj do Čiech a české koruny neprevzal. V súvislosti so služobnou cestou do Francúzska pri povinnej prestávke na parkovisku pri benzínovej pumpe zistil, že mu bolo vypáčené auto, bola mu odcudzená taštička, kde mal osobné doklady a to občiansky preukaz, peniaze a jeho osobný mobilný telefón. Služobný mobilný telefón mal pri sebe, pričom sa spojil s majiteľom a ten mu kázal, aby zavolal políciu. Prostredníctvom mobilného telefónu sa spojil s iným šoférom, ktorý bol na blízku, a ktorý mu natankoval naftu do jeho vozidla, aby sa mohol dostať na Slovensko. Vyúčtovanie z tejto poslednej služobnej cesty, kde mu boli ukradnuté aj finančné prostriedky zaslal zamestnávateľovi a teda zaslal mu stazku, kde boli potvrdenky o zaplatení diaľničných známok, bločky z nafty a CMR - ky. V súvislosti s poskytnutými pôžičkami uviedol, že sa nejednalo o hotovostné pôžičky, ktoré mu poskytol zamestnávateľ, ale nebola mu vyplácaná mzda, nepodpisoval ani mzdový list. Jednalo sa o zálohu na mzdu, ktorá mala byť účtovaná po vyúčtovaní pracovných ciest. (čl. 42)

Svedok M. P., syn právneho predchodcu navrhovateľa uviedol, že bol zamestnaný vo firme svojho otca. Pracoval ako administratívny pracovník a zároveň aj ako pokladník. Mal na starosti vyúčtovanie pracovných ciest šoférom. Pred každou cestou vydal šoférovi finančné prostriedky na základe výdavkového pokladničného dokladu, kde uvádzal, že sa jednalo o zálohu na konkrétnu služobnú cestu. Po skončení pracovnej cesty bol aj odporca povinný predložiť na vyúčtovanie tzv. „stazku“, kde bolo presne uvedené odkiaľ a kam cestoval a boli tam údaje ohľadom čerpania pohonných hmôt a spolu s touto „stazkou“ predkladal šofér aj výdavkové bločky, napr. diaľničné známky, za ktoré musel zaplatiť na služobnej ceste. Vyúčtovania poskytnutých záloh spracovávala p. K., účtovníčka. V súvislosti s pôžičkami poskytnutými odporcovi svedok uviedol, že odporca ho žiadal, že sa nachádza v určitej finančnej tiesni, či by mu nemohli požičané peniaze z firmy. Túto skutočnosť konzultoval s otcom, keďže bol jeho zamestnancom a nemohol sa samostatne rozhodnúť. Otec súhlasil s poskytnutím pôžičiek.

Svedok sa dohodol s odporcom, že keď príde zo služobnej cesty a budú mu vyplatené zálohy, tieto pôžičky vráti. Boli mu poskytnuté pôžičky 24.1 vo výške 6.000 Sk, 4.2. vo výške 4.500 Sk a 13.2. vo výške 15.000 Sk. Konkrétny termín splatnosti týchto pôžičiek nebol dohodnutý a taktiež ani nebola uzavretá písomná zmluva o pôžičke. V súvislosti s výplatou a s účtovaním pracovných ciest odporcu, tak ako aj u ostatných zamestnancov výplata bola vyplácaná z pokladne, teda nie prostredníctvom účtov. V súvislosti s poskytnutými pôžičkami, keďže na jednom výdavkovom doklade je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov ako záloha, pôžička, na otázku, či sa jednalo o zálohu, alebo pôžičku svedok uviedol, že to bola pôžička. Nevedel vysvetliť prečo je na tomto doklade uvedené aj záloha a keďže malo ísť o omyl, z akého dôvodu nepreškrtol slovo záloha svedok uviedol, že sa mu „nechcelo“.

Svedkyňa T. K. v roku 2008 vykonávala pre právneho predchodcu navrhovateľa účtovnícke práce na základe dohody o vykonaní práce. Spracúvala podklady z jednotlivých služobných ciest na základe staziek. Každý jeden cestovný príkaz, ktorý jej bol predložený odkontrolovala na základe staziek, či naozaj táto cesta trvala dobu, ktorá bola v cestovnom príkaze uvedená. Odsúhlasovala taktiež aj nároky zamestnancov, pokiaľ si účtovali diéty v cudzích menách. Každý cestovný príkaz, ktorý bol takto zamestnancom predložený bol ňou skontrolovaný. Cestovný príkaz potom dala právnemu predchodcovi navrhovateľa, ktorý zrejme zamestnancom vyplácal vyúčtovanie služobných ciest. Po predložení dokladov týkajúcich sa jednotlivých vyúčtovaní služobných ciest odporcu uviedla, že pri vyúčtovaní pracovnej cesty jej bola predložená stazka, v rámci ktorej odporca ako zamestnanec dopísal jednotlivé služobné cesty s dátumom začatia služobnej cesty a skončenia služobnej cesty. Následne na základe týchto staziek, pokiaľ z nich zistila, kedy prekročil štátne hranice, koľko sa tam zdržal, vypočítala odporcovi v súvisiace náklady a to na stravné. Stravné bolo prepočítavané zvlášť pre územia SR a územie cudzieho štátu, v ktorom bol. Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 23.2.2008 nevypisovala, nakoľko nie je na ňom jej podpis. Pri vyúčtovaní cestovných náhrad upozorňovala navrhovateľa, že zamestnanci majú nárok na vreckové v zmysle zákona o cestovných náhradách a to od 5 do 40 % mzdy z diét.

Podľa právneho predchodcu navrhovateľa, ako zamestnávateľa jej bol daný pokyn, že pokiaľ nemusí, tak vreckové nemá vypočítať. V súvislosti s výplatou mzdy odporcovi, upozorňovala navrhovateľa, že je odporcovi potrebné vyplatiť aspoň minimálnu mzdu, ktorá v tom čase bola 1,2 násobok mzdy určenej ako minimálna mzda. Mzda odporcu podľa svedkyne bola likvidovaná po dohode s právnym predchodcom navrhovateľa, ako zamestnávateľom v tom, ktorom mesiaci.

Z osvedčenia o oznámení podania sťažnosti následkom priestupku (trestného činu) spísaného políciou Francúzskej republiky súd zistil, že odporca vyhlásil, že je zamestnancom právneho predchodcu navrhovateľa. Dňa 28.2.2008 v čase o 8.30 hod., počas jeho neprítomnosti jeden, alebo viac páchateľov vylomili zámok na pravej strane dverí ťahača, vnikli do vnútra kabíny, ukradli mu predmety a to: platobný prostriedok, kartičku poistenca, občiansky preukaz, vodičský preukaz, bankovky v hotovosti 19.500 Sk a mobil s nabíjačkou zn.Nokia. V oznámení sú uvedené aj informácie o poisťovni Kooperatíva, Bratislava s tým, že vyhlásil, že údaje sú pravdivé a že bol oboznámený s postihmi, keby vyhlásenie nebolo pravdivé.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2011 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku voči odporcovi vo výške 2.827,55 € titulom prevzatých a nevyúčtovaných finančných čiastok z pracovného pomeru na navrhovateľa. Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2011 bolo zaslané odporcovi a keďže toto oznámenie nebolo odporcovi doručené, na pojednávaní súdu mu bola zmluva o postúpení pohľadávok doručená krátkou cestou.

Listom zo dňa 23.2.2011 navrhovateľ zobral svoj návrh späť v časti o zaplatenie 399,55 €. Toto späťvzatie odôvodnil tým, že odporcovi bola vyplatená mzda za mesiac január a február v celkovej výške 13.587,- € a cestovné náhrady v celkovej výške 1.454,69 €. V hotovosti bolo odporcovi vyplatených celkovo 31.787,-- Sk, v prepočte na Euro 1.055,13 €, a to do dňa 24.1.2008 5.000,- Sk na účet 5.3. 8.000,-- Sk a na účet 4.2.2008 3.000,-- Sk. Na pojednávaní súdu dňa 16.1.2013 právny zástupca navrhovateľa špecifikoval späťvzatie návrhu tak, že sa jedná o rozdiel medzi vyplatenými nárokmi odporcu a nárokom, ktorý má navrhovateľ voči odporcovi, presnejšie tento nárok nešpecifikoval, či sa jedná náhradu mzdy v tej a v tej výške, prípadne cestovné náhrady. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu mal za to, že sa jedná

o rozdiel medzi nárokmi odporcu a skutočnej vyplatenými finančnými prostriedkami na mzdu a cestovné náhrady. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je v konaní dominus litis, súd na základe dispozičného práva navrhovateľa disponovať so svojim návrhom podľa konanie v časti o zaplatenie 399, € zastavil.

Podľa tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy

Podľa , ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia .

Podľa , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve, alebo v inej pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa , zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení jeho pracovných povinnosti.

Podľa o cestovných náhradách v znení v platnom čase vyslania odporcu na zahraničnú pracovnú cestu, zamestnanec je povinný do 10 pracovných dní po skončení pracovnej cesty predĺžiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

Podľa o cestovných náhradách o cestovných náhradách znení v platnom čase vyslania odporcu na zahraničnú pracovnú cestu zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných dní odo dňa predĺženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.

Podľa - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa (ktorý je subsidiárnym ustanovením k ust. ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Na základe vykonaného dokazovania a to pracovnou zmluvou zo dňa 10.1.2008 mal súd preukázané, že odporca pracoval u právneho predchodcu navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy vo funkcii vodič nákladnej dopravy. V súvislosti s výkonom svojej práce absolvoval pracovné cesty a to aj zahraničné pracovné cesty. Právny predchodca navrhovateľa, ako zamestnávateľ bol preto v súlade s ust. § 145

ods. 1 povinný poskytovať odporcovi ako zamestnancovi, za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestové náhrady. Výdavkami poskytovanými zamestnancovi v súvislosti s výkonom práce sa rozumejú náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov vyplývajúcich zamestnancovi z plnenia pracovných povinnosti, ktorých podmienky a rozsah poskytovania je upravený osobitným predpisom a to o cestovných náhradách pri tuzemských, ako aj zahraničných pracovných cestách.

Výsluchom účastníkov, ako aj A. M. P. Q. T. K. mal súd preukázané, že odporca absolvoval zahraničné služobné cesty, na ktoré mu bola poskytovaná záloha v príslušnej mene a po skončení zahraničnej pracovnej cesty boli zahraničné pracovné cesty vyúčtované. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľa namietal, že odporca nevrátil v zmysle vyúčtovania pracovných ciest poskytnuté finančné prostriedky, právny predchodca navrhovateľa, ako zamestnávateľ v zmysle o cestovných náhradách v znení účinnom do 31.12.2008, neposkytol odporcovi vreckové v cudzej mene, ktorá je upravená v príslušnom právnom predpise od 5 do 40 % stravného ustanoveného podľa a zákona.

Výpočet cestovných náhrad podľa jednotlivých vyúčtovaní zahraničných služobných ciest bolo vykonané podľa vtedy platných právnych predpisov. Pri zohľadnení minimálneho 5 % vreckového na aké má odporca podľa vtedy platných právnych predpisov nárok, je nasledovné za pracovnú cestu od 12.1.2008 do 22.1.2008 predstavuje spolu náhrada 12.547,10 Sk pri 5 % vreckovou vo výške 597,50 Sk. Pri pracovnej ceste od 4.2.2008 do 13.2.2008 predstavujú cestovné náhrady 10.846,20 Sk pri 5 % vreckovom vo výške 516,50 Sk. Pri pracovnej ceste od 19.2.2008 do 23.2.2008 predstavujú cestovné náhrady 4.547,70 Sk pri 5 % vreckovom vo výške 216,60 Sk. Pri pracovnej ceste od 23.2.2008 do 29.2.2008 predstavujú cestovné náhrady celkom 8.317,50 Sk pri 5 % vreckovom 396,10 Sk.

V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, ako zamestnávateľ nevyplatil odporcovi mzdu za 3/2008 a 4/2008. V pracovnej zmluve, ktorá bola predložená a bola uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom nebola upravená výška mzdy. Teda odporca mal nárok minimálne na minimálnu mzdu zákonom stanovenú, ktorá podľa vtedy platných právnych predpisov predstavovala sumu 8.100 Sk. Keďže práca vodiča nákladnej dopravy, ktorú odporca vykonával spĺňa minimálne druhý stupeň náročnosti pracovných miest podľa mal odporca nárok na mzdu vo výške 1,2 násobku minimálneho mzdového nároku, čo predstavovalo sumu 9.720 Sk a čistá mzda predstavuje 8.376 Sk. Titulom nevyplatenia mzdy za mesiac marec a apríl 2008 za vykonanú prácu a vyúčtovaných cestovných náhrad zahraničných pracovných ciest je nárok odporcu 2.218,98 €. Súd má za to, že v danom prípade je prípustné započítanie pohľadávky navrhovateľa titulom nevyúčtovania služobných ciest s pohľadávkou odporcu titulom nevyplatenia mzdy možné. Inštitút započítania pohľadávok neobsahuje, preto je nutné vychádzať z ustanovenia , ktorý predstavuje odkazujúcu normu ustanovujúcu subsidiárnu pôsobnosť . Podľa citovaného ustanovenia, ak neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia . Pojem všeobecné ustanovenie však možno aplikovať na všeobecné ustanovenia uvedené v hlave I.ôsmej časti , alebo všeobecné ustanovenia ako také. Problematika započítania v pracovnoprávnych vzťahoch nie je upravená a konkretizovaná v ani inej norme, no pri jej riešení musíme zobrať do úvahy viaceré skutočnosti. Právo na odmenu za vykonanú prácu garantuje priamo SR. Ochrana funkcia mzdy podľa platnej pracovnoprávnej úpravy sa zabezpečuje aj úpravou takých inštitútov ako je vykonávanie zrážok zo mzdy. Vo vzťahu k započítaniu by sa dalo argumentovať podľa , a to uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. V prípade vzájomných pohľadávok ako je to v uvedenom konaní, t. j. zamestnávateľ má pohľadávku titulom nevrátených zostatkov záloh na cestovné výdavky a zamestnanec má pohľadávku voči zamestnávateľovi titulom nevyplatených mesačných miezd, ktorých plnenie jej rovnakého druhu sa v pracovnom práve posudzuje odlišne. Nemožno vychádzať zo všeobecného konštatovania, že pohľadávky rovnakého druhu, pokiaľ sa týkajú peňažného plnenia možno vzájomne započítať. Pracovnoprávne a súkromnoprávne pohľadávky nie sú pohľadávkami rovnakého druhu, aj keď môžu obidve znieť na peňažné plnenia, preto ich nemožno započítať. Z tohto pohľadu by mohol byť sporný zápočet pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi na splatenie pôžičky (čo je

typický občianskoprávny nárok) proti nároku zamestnanca na mzdu, pri ktorej možno argumentovať, že ide o pohľadávku iného druhu, nakoľko vznikla na základe noriem iného právneho odvetvia a požíva iný rozsah ochrany. V tomto konaní však na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ poskytol odporcovi ako pôžičku (24.1.2008 6.000,--Sk, 4.2.2008 4.500,-- Sk a 13.3.2008 15.000,-- Sk) neboli v skutočnosti pôžičkou na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako zamestnávateľom a odporcom v zmysle , ale boli odporcovi ako zamestnancovi poskytnuté ako záloha na služobnú cestu, čo vyplynulo aj z výpovede svedka M. P., ktorý pred súdom potvrdil, že odporcovi boli tieto finančné prostriedky poskytnuté ako pôžičky, pričom sa dohodol svedok s odporcom, že keď príde zo služobnej cesty budú mu vyplatené zálohy a tieto pôžičky vráti. Z toho vyplýva, že finančné prostriedky mu neboli poskytnuté ako pôžička, ale ako záloha na danú služobnú cestu, ktorú mal následne vyúčtovať. Na základe týchto skutočností má súd za to, že kompenzačnou námietkou zo strany odporcu došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok navrhovateľa a odporcu.

Titulom nevyplatenia mzdy za vykonanú prácu a vyúčtovaných cestovných náhrad zahraničných pracovných ciest predstavuje nárok odporcu 2.218,98 € oproti nároku navrhovateľa po čiastočnom späťvzatí vo výške 2.428,- €.

Kompenzačný prejav i keď bol učinený až po splatnosti oboch pohľadávok mal účinky spätne k okamžiku stretu pohľadávok. Teda možno ho vykonať po tom, ako sa pohľadávky stretli. K zániku pohľadávok dochádza v dôsledku započítania, a to v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú. Vzhľadom k tomu, že zánik pohľadávok započítaním nastáva okamžikom ich stretu je rozhodujúce, kedy nastala splatnosť oboch pohľadávok a nie kedy tá, ktorá pohľadávky vznikla. V pracovnej zmluve odporcu nebola dohodnutá splatnosť mzdy. Teda jednotlivé mzdové nároky odporcu nadobudli splatnosť posledným dňom nasledujúceho mesiaca. Mzda za mesiac január nadobudla splatnosť 29.2.2008, mzda za mesiac február 31.3.2008, mzda za mesiac marec 30.4.2008 a mzda za mesiac apríl 31.5.2008. V súlade s ust. o cestovných náhradách, splatnosť prevzatých a nevyúčtovaných preddavkov poskytnutých odporcovi na zahraničné pracovné cesty nastala 10 dňom po skončení pracovnej cesty. Prvá pracovná cesta do Švédska trvala od 12.1.2008 do 22.1.2008, teda splatnosť preddavku poskytnutého na túto zahraničnú pracovnú cestu nastala 1.2.2008. Druhá pracovná cesta do Holandska trvala od 4.2.2008 do 13.2.2008, teda splatnosť preddavku poskytnutého na túto zahraničnú pracovnú cestu nastala 23.2.2008. Tretia pracovná cesta do Maďarska trvala od 19.2.2008 do 23.2.2008, teda splatnosť preddavku poskytnutého na túto zahraničnú pracovnú cestu nastala 4.3.2008. Pracovná cesta do Francúzska trvala od 23.2.2008 do 29.2.2008 a splatnosť preddavku poskytnutého na zahraničnú pracovnú cestu nastala dňom 10.3.2008. Navrhovateľ ako zamestnávateľ bol podľa povinný do 10 pracovných dní od predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty. Splatnosť vyúčtovania cestovných záloh na zahraničné služobné cesty zo strany navrhovateľa ako zamestnávateľa nastala 10 dňom odo dňa predloženia písomných dokladov. Pohľadávky navrhovateľa a odporcu sa teda stretli najneskôr 20 deň po uskutočnení pracovnej cesty vzhľadom k tomu, že odporca bol povinný do 10 dní predložiť doklady a vyúčtovať pracovnú cestu a navrhovateľ ako zamestnávateľ bol povinný vyúčtovať do 10 dní zálohy na tieto pracovné cesty. Splatnosť odporcových nárokov voči navrhovateľovi na úhradu cestovných náhrad nastala v tom istom čase ako splatnosť nárokov navrhovateľa voči odporcovi na úhradu prevzatých a nevyúčtovaných preddavkov na zahraničné pracovné cesty, nakoľko odporca predĺžil vyúčtovanie zahraničných služobných ciest bezprostredne po ich uskutočnení, teda najneskôr 20. deň po uskutočnení zahraničnej služobnej cesty a vyúčtovaní poslednej zahraničnej služobnej cesty do Francúzska. Splatnosť vyúčtovania poslednej zahraničnej služobnej cesty do Francúzska nastala dňom 20.3.2008. Splatnosť mzdy odporcu za mesiac apríl bola 31.5.2008. Teda vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu sa stretli najneskôr dňa 31.5.2008, napriek tomu, že ku kompenzačnej námietke zo strany odporcu titulom nevyplatenej mzdy došlo na pojednávaní súdu 11.11.2010. Kompenzačný prejav i keď bol učinený až po splatnosti oboch pohľadávok má účinky spätne k okamžiku stretu pohľadávok (ex tunc) teda 31.5.2008.

Titulom nevyplatenia mzdy za vykonanú prácu a vyúčtovaných cestovných náhrad zahraničných pracovných ciest predstavoval nárok odporcu 2.218,98 €, oproti nároku navrhovateľa po čiastočnom späťvzatí vo výške 2.428,- €. Zvyšný nárok navrhovateľa vo výške 209,02 € súd navrhovateľovi nepriznal, a to z toho dôvodu, že na jednej zo zahraničných pracovných ciest boli odporcovi odcudzené

peňažné prostriedky vo výške 19.500,- Kč a 350,- €, ktoré mu boli zverené. Krádež týchto finančných prostriedkov bola riadne nahlásená na polícii vo Francúzsku. O tejto krádeži je spísaný riadny záznam s tým, že v prípade uvedenia nepravdivých skutočností si je odporca vedomý trestnoprávnych následkov. Odporca nenesie zodpovednosť za stratu týchto peňažných prostriedkov voči navrhovateľovi. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľa namietal, že v nahlásení krádeže sú uvedené slovenské koruny a nie české koruny, ktoré v tom čase mal prevzaté na služobnú cestu je pravdou, že navrhovateľ na túto služobnú cestu prevzal české koruny, iba nedopatrením pri spisovaní záznamu z Francúzskou políciou uviedol, že to boli slovenské koruny. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľa namietal, že nemal vedomosť o krádeží finančných prostriedkov zverených odporcovi vo Francúzsku a túto udalosť nešetril, toto vyjadrenie je vyvrátené odpoveďou odporcu, ktorý potvrdil, že zápis o krádeží finančných prostriedkov bol doručený aj navrhovateľovi. Z tohto záznamu je zrejme, že odporca polícii predložil všetky potrebné doklady týkajúce sa šetrenia tejto krádeže a navrhovateľ mal možnosť škodu spôsobenú krádežou finančných prostriedkov si uplatniť prostredníctvom poisťovne ako poistnú udalosť.

V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou navrhovateľom pri započítaní pohľadávky odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa titulom nevyplatených miezd a vyúčtovania služobných ciest, súd k tejto námietke premlčania neprihliadal, nakoľko je nesporné, že sa jedná o vzájomné pohľadávky a námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť len vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Ako už bolo konštatované v odôvodnení tohto rozsudku vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu sa stretli najneskôr 31.5.2008 a návrh navrhovateľa bol podaný na súdu 29.3.2010, teda pred uplynutím 3 ročnej premlčacej lehoty v zmysle v spojení s

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pôvodne si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie 2.827,55 €. V časti o zaplatenie 399,55 € zobral svoj návrh späť a súd v tejto časti podľa konanie zastavil, preto vo zvyšnej časti o zaplatenie 2.428,- € návrh navrhovateľa na základe vykonaného dokazovania zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa , prvá veta a v časti o zaplatenie 2.428,- € bol odporca úspešným účastníkom konania. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 399,55 € zobral navrhovateľ svoj návrh späť, teda z procesného hľadiska navrhovateľ zavinil, že konanie v tejto časti bolo zastavené, preto aj v tejto časti mu náhrada trov konania neprináleží.

Právna zástupkyňa odporcu si vyčíslila odmenu za 16 úkonov právnej služby v sume 2.078,02 Eur s príslušenstvom. Hodnotu jedného úkonu právnej služby si vypočítala z hodnoty predmetu konania, t.j. zo sumy 2.827,55 Eur, nakoľko odporca bol v celom rozsahu úspešným účastníkom konania. Hodnota jedného úkonu je preto 111,21 Eur. Súd priznal právnej zástupkyni odporcu odmenu za tieto úkony nasledovne:

1. prevzatie veci dňa 11.6.2010 111,21 EUR

2. odpor zo dňa 17.6.2010 111,21 EUR

3. účasť na pojednávaní dňa 29.9.2010 27,80 EUR

4. účasť na pojednávaní dňa 11.11.2010 111,21 EUR

5. účasť na pojednávaní dňa 12.1.2011 111,21 EUR

6. účasť na pojednávaní dňa 23.2.2011 111,21 EUR

7. účasť na pojednávaní dňa 1.6.2011 111,21 EUR

8. účasť na pojednávaní dňa 12.7.2011 111,21 EUR

9. účasť na pojednávaní dňa 20.9.2011 111,21 EUR

10. účasť na pojednávaní dňa 26.10.2011 27,80 EUR

11. účasť na pojednávaní dňa 7.12.2011 111,21 EUR

12. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.2.2012 111,21 EUR

13. účasť na pojednávaní dňa 16.1.2013 111,21 EUR

14. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.3.2013 111,21 EUR

15. účasť na pojednávaní dňa 15.10.2013 111,21 EUR

- 4 x režijný paušál za rok 2010, t.j. 4 x 7,20 € 28,80 EUR

- 7 x režijný paušál za rok 2011, t.j. 7 x 7,41 € 51,87 EUR

- 1 x režijný paušál za rok 2013, t.j. 1 x 7,63 € 7,63 EUR

- 2 x režijný paušál za rok 2013, t.j. 2 x 7,81 € 15,62 EUR

Trovy konania 1.605,25 EUR

DPH 20% 321,05 EUR

Spolu trovy konania s DPH 1.926,30 EUR

Súd priznal odporcovi právo na náhradu trov konania vo výške 1.926,30 Eur, pričom priznal odmenu za všetky úkony ako si vyčíslila jeho právna zástupkyňa, s výnimkou úkonu označeného ako vyjadrenie odporcu zo dňa 30.6.2011. Za tento úkon súd nepriznal právo na odmenu, nakoľko nejde o reakciu na výzvu súdu a z podania nevyplýva ani nové skutočnosti, ide o súhrn informácii, ktoré právna zástupkyňa uviedla v odpore a na jednotlivých pojednávaniach vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.