Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-382-2012.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/382/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: T. T., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov p r o t i žalovanej: P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, 080 01 Prešov, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto
rozhodol:
súd z r u š u j e právo spoločného nájmu žalobcu a žalovanej k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, v bloku T. - XX, vchod G.., podlažie Q.. v Prešove na ulici B. Č..XX/XXXX,
súd u r č u j e , že výlučným užívateľom a členom družstva sa stáva žalobca,
súd žalovanej n e p r i z n á v a právo na náhradné ubytovanie,
súd náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu číslo XX, v bloku D-XX, vchod G. pozostávajúceho z troch obytných miestností a príslušenstva nachádzajúceho sa na ulici B. Č.. XX v Prešove a určil, že žalobca ako výlučný člen družstva bude nájomníkom tohto bytu.
Žalovaná sa na pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX nedostavila, preto súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti v súlade s ustanovením § 102ň1, ods. 2 O.s.p.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalovaná opustila spoločnú domácnosť v apríli 2011. Od tejto doby neprispievala žiadnym spôsobom na nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu a súdom určené výživné si plnila nepravidelne. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve plnoleté deti a jedno maloleté dieťa, ktoré bolo súdom zvedené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti býva v podnájme, kde sa zdržiava aj ich maloletý syn v čase keď je v osobnej starostlivosti matky.
Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predstavenstvo družstva pridelilo P. T. družstevný byt číslo XX v bloku T. XX, vchod G., na X. poschodí pozostávajúceho z troch miestností vo výmere XX,XX m2 na ulici B. XX v Prešove.
Z dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predmetom dohody medzi vlastníkom bytu a členom družstva a užívateľom družstevného bytu P. T. bolo odovzdanie a prevzatie prideleného družstevného bytu do osobného užívania.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov za dňa XX.XX.XXXX č.k. XXP XXX/XXXX-XX bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Maloletý F. T. bol na čas po rozvode manželstva zverený do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov.
Zo stanoviska Bytového družstva Prešov zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že Bytové družstvo Prešov nepozná pomery účastníkov konania, nemá záujem poškodiť ani jednému z nich, rozhodnutie vo veci necháva na zváženie súdu.
Podľa § 871 ods. 1 prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom v znení účinnom od 1.1.1992, spoločné užívanie bytu manželmi vzniknuté podľa predpisov platných predo dňom účinnosti novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb., t.j. pred 1.1.1992 sa mení dňom účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. na spoločný nájom.
Podľa § 175 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.
Podľa § 703 ods.1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 703 ods.2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods.2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 705 ods.3 OZ pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 7l2 ods.1 OZ bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Podľa § 7l2 ods.3 OZ náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach, určených na trvalé bývanie alebo podnájom
zariadenej alebo nezariadenej časti bytu iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
Podľa § 7l2a ods.8 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods.1 a 2 druhej vety, môže súd ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s nim býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Podľa § 7l2c ods.1 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Podľa § 7l2c ods.3 OZ nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím k obsahu citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že účastníkom vzniklo právo spoločného užívania predmetného bytu aj spoločné členstvo v družstve, ktoré vzniklo účastníkom za trvania ich manželstva ku dňu XX.XX.XXXX, kedy so žalovanou bola uzatvorená dohoda o užívaní družstevného bytu a to sa dňom XX.XX.XXXX zmenilo na právo spoločného nájmu družstevného bytu manželmi. Po rozvode manželstva účastníkov nedošlo medzi nimi k uzavretiu dohody o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu a o tom, ktorý z manželov bude naďalej ako člen družstva nájomcom bytu.
Žalovaná opustila v apríli 2011 domácnosť, kedy sa odsťahovala do bytu v prenájme. Súd pri určení ďalšieho výlučného nájomcu a člena družstva prihliadol na to, že žalobca v byte nepretržite býva spolu s deťmi, ktoré pochádzajú z manželstva účastníkov konania a ktoré po rozvode účastníkov konania zostali naďalej bývať v byte spolu s ním a taktiež na účelné využitie bytu, keďže žalobca v byte fakticky býva, o byt sa riadne stará a sú u neho splnené predpoklady pre ďalšie pokojné a usporiadané užívanie bytu.
O poskytnutí bytovej náhrady žalovanej súd nerozhodoval, pretože žalovaná už od 04/2011 má zabezpečené bývanie formou prenájmu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods.1 O.s.p. podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, aj keď mal vo veci úspech, pretože toto rozhodnutie bolo v záujme oboch účastníkova takýto návrh mohol podať ktorýkoľvek z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.