Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-271-2012.pdf
PDF · 99.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/271/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobcu: Slovanet, a.s., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 151, IČO: 35 765 143, zastúpeného advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova č. 18, proti žalovanej : S. P., bytom v H., H. K. XXX, v konaní o zaplatenie 337,83 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 18C 105/2012-36 zo dňa 29.6.2012
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bol žalobný návrh v časti o zaplatenie 283,35€ zamietnutý a vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 54,48 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 11,10 € od 24.8.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 21,18 € od 24.9.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 11,10 € od 26.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 11,10 € od 25.11.2011 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobný návrh v časti 283,35 € zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/, § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1 až ods. 5, § 53 ods. 10, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1 a ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 48, § 457, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že dňa 10.1.2011 uzavreli účastníci konania zmluvu o pripojení č. DSL110110214001 na zriadenie a poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb na dobu určitú s viazanosťou na 36 mesiacov s tým, že odstúpiť od nej strany mohli len v prípadoch uvedených vo všeobecných podmienkach. V bode 4.3 zmluvy žalovaná prehlásila, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámila so všeobecnými podmienkami, tarifou a zaväzuje sa ich dodržiavať ako súčasť zmluvy. Z bodu 1.11 Cenového výmeru č. 5/2011 zo dňa 27.12.2010 súd prvého stupňa zistil, že ak účastník poruší právnu povinnosť, v dôsledku ktorej poskytovateľ odstúpi od zmluvy o pripojení, môže byť účastníkovi zo strany poskytovateľa vyúčtovaná jednorazová zmluvná pokuta vo výške 282,15 €. Z písomných dokladov predložených žalobcom - faktúry č. 611262777 zo dňa 9.8.2011, splatnej 23.8.2011 vyplynula povinnosť žalovanej za poskytnuté služby zaplatiť sumu 11,10 €, z faktúry č. 611300295 zo dňa 9.9.2011, splatnej 23.9.2011 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21,18 €, z faktúry č. 611343601 zo dňa 11.10.2011 splatnej 25.10.2011 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
11,10 €, z faktúry č. 611387358 zo dňa 10.11.2011, splatnej 24.11.2011 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11,10 € a napokon z faktúry č. 611431493 zo dňa 7.12.2011, splatnej 21.12.2011 vyplynula povinnosť zaplatiť žalobcovi pokutu za porušenie právnej povinnosti vo výške 282,15 € + 1 € ako poplatok za upomienku. Listom zo dňa 22.11.2011 oznámil žalobca žalovanej, že odstupuje od zmluvy o pripojení z dôvodu, že ku dňu vyhotovenia listu mala žalovaná dlh vo výške 54,48 €. Účinnosť malo odstúpenie nadobudnúť deň po jeho doručení, pričom žalovaná prevzala toto odstúpenie dňa 28.11.2011. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci žalobca ako jeden zo subjektov pôsobiacich na trhu verejných elektronických telekomunikačných služieb sa domáhal od žalovanej ako spotrebiteľky jeho služieb zaplatenia ceny odobratých služieb a zmluvnej pokuty, na posúdenie predmetnej veci použil súd prvého stupňa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, a nie ustanovenia Obchodného zákonníka, ako to zakotvil žalobca v článku XV. bod 1 svojich Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete internet (ďalej len „VP“). Súd prvého stupňa uzavrel, že v danej veci nebolo sporné, že žalovaná nezaplatila žalobcovi cenu poskytnutých služieb, ktoré jej žalobca vyfakturoval vo výške 54,48 €. Nakoľko faktúry nezaplatila v lehote splatnosti, vznikla jej povinnosť uhradiť aj úroky z omeškania vo výške stanovenej nar. vlády č. 87/95 Z.z. Z týchto dôvodov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 54,48 € titulom sumy zodpovedajúcej cene poskytnutých služieb spolu s príslušenstvom tak, ako vyplýva z výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie 283,35 € titulom zmluvnej pokuty, tento bol zamietnutý z dôvodu, že súd prvého stupňa zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania, posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje ochrana v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi bola uzavretá typová, štandardná spotrebiteľská zmluva, z ktorej okrem iného vyplynulo, že jej súčasťou sú všeobecné podmienky a tarifa uvedená v Cenovom výmere č. 5/2011, ktorých text bol vopred pripravený, naformulovaný žalobcom, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Žalovaná ako spotrebiteľka takmer žiadnym spôsobom neparticipovala na koncipovaní zmluvy, okrem výberu programu, ktorý jej mal byť poskytnutý a podpisu zmluvy. Vychádzajúc z premisy zavedenej smernicou Rady Európy 93/13/EHS, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah, je otázne, či predajca by uzavrel predmetnú zmluvu o pripojení so spotrebiteľom, pokiaľ tento by nebol ochotný pristúpiť k typovým ustanoveniam zmluvy o zmluvnej pokute, prípadne, či by bol ochotný individuálne vyjednávať so spotrebiteľom zmluvné ustanovenia. Z týchto dôvodov podrobil ustanovenia o zmluvnej pokute kontrole pred neprijateľnými podmienkami podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že žalobca vo svojich štandardných zmluvách žiada zaplatiť zmluvnú pokutu v paušálnej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, resp. v akej výške bola faktúra spotrebiteľom nezaplatená. V danom prípade za nezaplatenie faktúr vo výške 54,48 € požaduje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 282,15 €. Navyše právo na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňuje napriek tomu, že k zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy došlo odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, čo zhoršuje postavenie spotrebiteľa, pretože zaväzuje spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka na zaplatenie zmluvnej pokuty aj napriek odstúpeniu od zmluvy. Vychádzajúc aj z tej skutočnosti, že povinnosť platiť zmluvnú pokutu vyplýva len pre spotrebiteľa, uzavrel, že dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej veci je neplatné pre rozpor so zákonom, a aj preto je žaloba na plnenie zo zmluvnej pokuty nedôvodná. Za daných podmienok preto nemožno požadovať od žalovanej zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá by predstavovala neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku, nakoľko ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Z týchto dôvodov žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Predmetom konania bol nárok na zaplatenie 337,83 €, ale žalobca bol úspešný iba v časti 54,48 €, preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej voči žalobcovi. Keďže však žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, a to voči výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 283,35 € s prísl. a voči trovám konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že zaviaže
žalovanú zaplatiť žalobcovi 283,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.12.2011 do zaplatenia a trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 155,60 €, alternatívne navrhol rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odstúpením od zmluvy zanikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol preukázateľne pred odstúpením od zmluvy a skutočnosť, že zmluvná pokuta bola fakturovaná až po samotnom odstúpení od zmluvy, nespôsobuje zánik nároku na zmluvnú pokutu. Zaslaná faktúra a prípadná splatnosť faktúry je len účtovným dokladom, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká v dôsledku porušenia povinností zo strany povinného subjektu. S poukazom na odbornú literatúru, judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR je zrejmé, že nárok na zmluvnú pokutu vznikol v momente, keď žalovaná porušila svoju právnu povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, teda ešte pred odstúpením od zmluvy. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o pripojení nie je pokutou za odstúpenie od zmluvy, ale pokutou za nesplnenie právnej povinnosti, preto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v danej veci nezaniklo ako následok odstúpenia od zmluvy. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvého stupňa, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná. V tomto smere súd prvého stupňa neodôvodnil svoje tvrdenie a nevzal do úvahy zabezpečovaciu funkciu zmluvnej pokuty, pričom jej výšku neposúdil komplexne prihliadajúc na celé pôvodne predpokladané obdobie trvania zmluvného záväzku, teda od 10.1.2011 do 10.1.2014, nakoľko žalovaná uzavrela zmluvu na dobu určitú s 36 mesačným obdobím viazanosti. Žalobca preto oprávnene očakával, že zmluvný vzťah bude trvať po dohodnutú dobu 36 mesiacov. Súd prvého stupňa neprihliadol ani k splneniu hospodárskeho účelu, pre ktorý žalobca uzatvoril zmluvu so žalovanou, ku ktorému dochádza až momentom uplynutia dohodnutej doby trvania zmluvy. Výšku zmluvnej pokuty žalobca určil s prihliadnutím na všetky náklady súvisiace so zriadením a poskytovaním služby a zároveň vzhľadom na ekonomický výnos, ktorý by dosiahol pri riadnom plnení zo strany žalovanej počas dohodnutej doby viazanosti. Hospodársky výsledok pre žalobcu by v prípade dodržania doby viazanosti činil 452,70 € (suma mesačného paušálu x počet mesiacov doby viazanosti 36, pričom mesačný paušál bol dohodnutý v dvoch sadzbách, a to počas prvej polovice doby viazanosti vo výške 9,90 € s DPH a počas druhej polovice doby viazanosti vo výške 15,23 € s DPH). Žalobca bol nútený od zmluvy odstúpiť po necelých 11 mesiacoch. Faktúrami uplatnil mesačné paušály len za obdobie mesiacov vo výške 102,50 €, takže namiesto očakávaných 452,70 € žalovaná uhradila o 350,20 € menej. Preto výška zmluvnej pokuty nie je stanovená „neprimerane“, jej zaplatením nedôjde k obohateniu žalobcu na úkor žalovanej, naopak výška uplatňovanej zmluvnej pokuty je aj z toho dôvodu primeraná. Navyše súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil údajnú neprimeranosť zmluvnej pokuty len jednoduchým konštatovaním o jej neprimeranosti bez uvedenia ďalších dôvodov. Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty je nevyhnutné prihliadať nielen na uhradzovaciu, ale aj zabezpečovaciu a sankčnú funkciu zmluvnej pokuty. V tomto smere však súd svoje úvahy neuviedol.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu (proti zamietavej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania) bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.10.2013 o 9.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 8.10.2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré podľa písm. f/ patrí aj odňatie účastníkovi práva konať pred súdom.
O odňatie práva účastníkovi konať pred súdom ide vtedy, ak postupom súdu je mu znemožnená realizácia jeho procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. Pôjde teda aj o prípad nepreskúmateľnosti rozsudku, lebo účastníkovi je tým znemožnené účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu pre nedostatok jeho dôvodov.
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho intepretoval na daný prípad.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutom výroku.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné :
Správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ posudzoval vzťah medzi účastníkmi konania, založený na základe zmluvy o pripojení ako spotrebiteľský, na ktorý zásadne dopadá súdna kontrola v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o pripojení, uzavretá medzi účastníkmi konania, je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, ktorej zmluvné podmienky boli vopred dané dodávateľom a žalovaná ako spotrebiteľ mala síce možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemala možnosť ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Obč. zákonníka).
Keďže súčasťou zmluvných dojednaní medzi zmluvnými stranami bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ sa zaoberal tou skutočnosťou, či toto dojednanie nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvnú podmienku, týkajúcu sa dohody o zmluvnej pokute ako neprijateľnú z dôvodu, že žalobca požaduje zmluvnú pokutu v paušálnej výške 282,15 € bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, ale aj z toho dôvodu, že nezohľadňuje výšku spotrebiteľom nezaplatenej faktúry. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno vyvodiť, že v danom prípade povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vyplynula len pre spotrebiteľa. Súd prvého stupňa považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu jej neprimeranosti.
Pokiaľ ide o výšku predmetnej zmluvnej pokuty, účtovanú podľa bodu 1.11 Cenového výmeru č. 5/2011 zo dňa 27.12.2010, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa uzavrel, že táto je neúmerne vysoká so zreteľom na charakter poskytnutej služby a so zreteľom na výšku istiny, ktorá je v tomto konaní
uplatňovaná. Za situácie, keď žalovaná ako spotrebiteľ je stále viazaná rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, v ktorom štádiu zmluvného vzťahu dôjde k porušeniu povinnosti z jej strany a zmluvná pokuta nezohľadňuje intenzitu porušenia povinnosti, správny je záver súdu prvého stupňa, že v zmysle § 53 ods. 2, 3 Obč. zákonníka ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca v konaní nepreukázal, že zmluvná pokuta bola so žalovanou individuálne dojednaná, naviac ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je medzi účastníkmi platné na základe pretlačenej formulárovej zmluvy, nejde teda o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta je navyše stanovená jednostranne v neprospech spotrebiteľa, čím tiež spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi, preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a z toho dôvodu je táto neplatná.
Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že v danom prípade výška zmluvnej pokuty predstavuje súhrn mesačných paušálov za obdobie po odstúpení od predmetnej zmluvy a z toho dôvodu nie je neprimeraná.
Zmluvná pokuta totiž nemôže predstavovať kompenzáciu výnosov, ktoré by mal žalobca ako poskytovateľ služby docieliť pri dojednanej dĺžke trvania zmluvného vzťahu po jeho ukončení, pretože takéto chápanie zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v prospech dodávateľa na úkor spotrebiteľa.
Z vyššie uvedených dôvodov nemožno vytknúť súdu prvého stupňa, že takto dojednanú zmluvnú pokutu posúdil ako široko koncipovanú, zjavne nevýhodnú pre spotrebiteľa a spôsobujúcu nerovnovážne postavenie účastníkov v danom právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
Posúdenie ustanovení o zmluvnej pokute ako neprijateľnej podmienky zo strany súdu prvého stupňa je vecne správne a aj náležite odôvodnené, preto ani odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je opodstatnená.
Odvolací súd sa nestotožňuje iba so záverom súdu prvého stupňa, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu došlo k zániku nároku na zmluvnú pokutu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol v čase trvania zmluvného vzťahu, ide teda o nárok, ktorý vznikol ešte predtým, než došlo k odstúpeniu od zmluvy. Aj napriek nesprávnym záverom súdu prvého stupňa v tomto smere, rozhodol súd prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov vecne správne.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania účastníkov potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu jeho trov, úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto účastníkom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.