Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/190/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Ing. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., F. J. X, zast. JUDr. Bernardínou Ilčinovou, advokátkou, Prešov, Duchnovičovo nám. 1, proti žalovanému: H. Z., predtým P., nar. X.X.XXXX, bytom J., V. XXXX/XX, zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Prešov, Masarykova 2, o zaplatenie sumy 9.294,30 Eur s prísl., o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -108 zo dňa 23.5.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 784,49 Eur na účet JUDr. Dušana Remetu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 1.902,76 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odňal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov od 29.3.2012. Posledným výrokom vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť na účet tohto súdu súdny poplatok za návrh v sume 557,50 Eur v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne posúdil v zmysle ust. §, a, a (ďalej len „“) a ust. §, 138 ods. 3, 5 (ďalej len „“) a odôvodnil cit.: „Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd nepochybne dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanej nie je dôvodná a preto ju súd v celosti zamietol. Z vykonaného dokazovania a z obrany žalovanej nepochybne vyplýva, že žalovaná nič nedlhuje žalobcovi. Pokiaľ sa týka žalovanej sumy 280.000,- Sk, v skutočnosti medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o pôžičke, ale išlo o simulovaný právny úkon, ktorým si žalobca chcel písomne zabezpečiť voči žalovanej zaplatenie dlžných úhrad za nájom a služby spojené s nájmom v jeho nebytových priestoroch. Žalovaná písomne uznala žalobcovi, že mu zaplatí sumu 280.000,- Sk, ktorá sa v skutočnosti týkala neuhradených platieb nájomného a záloh na služby za 6 mesiacov roku 2007, čo je 6x po 45.000,- Sk a k tomu 10.000,- Sk províziu pre žalobcu. V skutočnosti sa v súlade so zmluvou o nájme nebytových priestorov mohla zaviazať len na zaplatenie sumy 6x po 18.000,- Sk, čo je suma 108.000,- Sk s tým, že zvyšok súm nie je v súlade so zmluvou o nájme nebytových priestorov, odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi, pretože zhruba štvornásobným navýšením nájmu by sa žalobca na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil a súd takémuto žalovanému nároku nemôže poskytnúť súdnu ochranu pre jeho absolútnu neplatnosť a k čomu je povinný prihliadnuť ex offo. Žalovaná vrátila žalobcovi sumu 180.000,- Sk, čím svoj skutočne vzniknutý dlh za neuhradené

zmluvne dojednané nájomné a zálohové platby za služby spojené s nájmom nebytových priestorov za 6 mesiacov roku 2007 žalobcovi splnila a žalobca nemá nárok na zaplatenie žiadnych iných súm. V ostatnom súd poukazuje na obranu žalovanej v tomto súdnom konaní a s ktorou sa súd stotožňuje.

O náhrade trov konania úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi súd rozhodol v zmysle . Žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanej uplatnenú náhradu trov jej právneho zastúpenia, a to: za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 27.1.2010, vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.12.2011, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 21.12.2011, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 27.1.2012 a účasť na meritórnom pojednávaní dňa 23.5.2012 v trvaní 4 hod. a 40 min., čo sú 2 úkony) po 253,94 eur za úkon, čo je spolu odmena v sume 1523,64 eur, k tomu 1x paušál po 7,21 eur, 2x paušál po 7,41 eur a 3x paušál po 7,63 eur, čo je spolu suma 44,92 eur ďalej náhrada cestovných výdavkov spojená s účasťou právneho zástupcu žalovanej na 3 meritórne pojednávania súdu z J. do J. a späť vo výške uplatneného cestovného verejným prostriedkom, čo je 3x po 5,34 eur x 2 cesty spolu suma 32,04 eur a náhrada za stratu času právneho zástupcu žalovanej za čas strávený na ceste z miesta sídla advokáta v J. na 3 meritórne pojednávania súdu do Popradu, čo je spolu 6 ciest po 4 začaté polhodiny za každú cestu a čo činí náhradu za stratu času za deň 21.12.2011 vo výške 8 polhodín x 12,35 eur = 98,80 eur a za dni 27.1.2012 a 23.5.2012, čo je spolu za 16 polhodín x 12,71 eur = 203,36 eur a spolu je to suma 302,16 eur, to všetko v zmysle , , ods. 3 a ods. 1 Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Celkom priznaná náhrada trov právneho zastúpenia žalovanej činí sumu 1.902,76 eur. Pokiaľ si právny zástupca žalovanej uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia ešte za 1 úkon právnej služby a to ďalšiu poradu s klientom dňa 17.5.2012, za tento úkon žalovanej nebola priznaná náhrada trov z dôvodu, že žalovaná už mala jednu poradu so svojim právnym zástupcom a pred touto poradou už boli dve meritórne pojednávania, na ktorých sa žalovaná strana vyjadrovala k skutkovým a právnym otázkam žaloby a teda táto ďalšia porada nemôže zaťažovať žalobcu.

Tretím výrokom rozsudku súd na návrh žalovanej odňal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov od 29.3.2012, kedy podal daňové priznanie za rok 2011 a z ktorého vyplýva, že jeho príjmy činia 2.600 eur a výdavky činia 2.110 eur a dosiahol základ dane 490,- eur. Za daného stavu nemožno žalobcu považovať za osobu bez príjmu, ďalej z výsledkov dokazovania je zrejme a nepochybné, že žalobca prenajíma svoje nehnuteľností a má z nich príjem, bez ohľadu na to, či ho priznáva na zdanenie alebo nie a tiež je vlastníkom, resp. bezpodielovým spoluvlastníkom 3 nehnuteľností v meste J.. To, že žalobca má pozastavenú živnosť až do roku 2014, je jeho vlastným rozhodnutím, pretože netrpí žiadnymi závažnými zdravotnými problémami, ktoré by mu znemožňovali živiť sa vlastnou prácou. Žije v manželstve, jeho manželka pracuje a z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalobca chodí pracovať do zahraničia, i keď je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a takto má nepochybne ďalší zdroj príjmu. Žalobca nie je osobou v hmotnej núdzi a v hmotnej núdzi nie je ani jeho manželka, pretože táto je zamestnaná. Za daných majetkových a reálnych príjmových pomerov žalobcu súd dáva za pravdu žalovanej, že žalobca nespĺňa podmienky pre ďalšie oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na základe vyššie citovaných ustanovení súd odňal žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a to odo dňa, kedy podal daňové priznanie na príslušný daňový úrad za rok 2011, t.j. od 29.3.2012 a z ktorého mal súd nepochybne preukázané, že žalobca má príjem zo svojich nehnuteľností a ďalší príjem má z práce v zahraničí a z ďalšieho prenájmu nehnuteľností, ktoré v skutočnosti vyšli najavo v tomto súdnom konaní. Na základe toho by bolo v rozpore s právnou úpravou, neetické a nespravodlivé, aby od súdnych poplatkov zostala oslobodená osoba, ktorá má majetok a príjmy, bez ohľadu na to, či všetky príjmy priznáva na zdanenie alebo nie.

Vzhľadom k tomu, že žalobcovi bolo odňaté oslobodenie od súdnych poplatkov, súd mu štvrtým výrokom uložil poplatkovú povinnosť za návrh v zmysle o súdnych poplatkov s tým, že navrhovateľovi, ktorý je poplatníkom za podaný návrh, súd uložil zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania podľa položky 1, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. 6 % zo žalovanej sumy, čo je po zaokrúhlení výška súdneho poplatku 557,50 eur.“

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca i žalovaná.

Žalovaná odvolaním napadla výrok o trovách konania poukazujúc na účelnosť porady s klientom. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že prizná žalobkyni náhradu trov konania vo výške 2 2276,69 Eur.

Žalobca v podanom odvolaní uvádza, že motívom poskytnutia pôžičky bolo poskytnutie pomoci žalovanej, o ktorú sama požiadala. Pôžička bola poskytnutá v súlade s dobrými mravmi a nekonal za účelom dosiahnutia zisku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná na výzvy nereagovala a utajovala sa, bol nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Poskytnutie pôžičky 280 000,- Sk, t.j. 9 294,30 Eur nepopiera ani samotná žalovaná. Poukázal na to, že predmetom sporu nie sú a ani nemohli byť vzťahy medzi účastníkmi tohto konania vyplývajúce pre nich z nájomného vzťahu, pretože tieto neexistovali. Žalobca ako prenajímateľ obchodných priestorov a žalovaná ako nájomca mali medzi sebou nájomné za obdobie od 8/2006 do 7/2008 vyplývajúce z nájomného vzťahu vyrovnané. Aj keď sa tým súd prvého stupňa zaoberal, je až paradoxné súdne uznanie tvrdení žalovanej proti žalobcovi vo veci samostatne vyfabrikovaných číselných konštelácií o platení nájomného a služieb s tým spojených. Spochybnil vrátenie peňazí s tvrdením, že žalovaná neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. V odôvodnení rozhodnutia videl rozpor v objektívnosti posudzovania tvrdení žalovanou, pretože v prvom rade súd bral ako „vierohodný doklad" vyfabrikovanú tabuľku tzv. preplatkov a na strane druhej započítaciu námietku zvyšku žalovanej sumy 100 000,- Sk nezobral do úvahy, pretože doteraz neboli objektívne vyúčtované. Vyjadril presvedčenie, že pohľadávka žalovanej nie je spôsobilá na započítanie v zmysle § a 581 . Žalovaná nepreukázala, že by mala voči žalobcovi pohľadávku vhodnú na započítanie. Započítací prejav nebol doručený žalobcovi, prípadné ročné vyúčtovanie za energiu, vodu je podľa premlčané a nie je ani konkrétne špecifikované čo do výšky započítacej sumy.

Nesúhlasil s odôvodnením prvostupňového súdu, pretože nekorešponduje s realitou. Prenajímané priestory žalobcu nie sú plne obsadené, príjem z tohto prenájmu je len na bežné úhrady platieb za služby s tým spojené. Pozastavenie živnosti nie je jeho vlastným rozhodnutím ako uvádza zo subjektívneho pohľadu prvostupňový súd, pretože pozastavenie živnosti bolo spôsobené objektívnymi podmienkami v oblasti stavebníctva. Taktiež vykonávanie prác v zahraničí je nepravdivé, žalobca pracoval v zahraničí 3 mesiace v roku 2006 a 3 mesiace v roku 2007, čo nemá žiaden súvis s terajšou finančnou situáciou žalobcu. Nehnuteľnosti, ktoré žalobca vlastní vrátane BSM - rodinný dom, nie sú zárukou solventnosti žalobcu a nie je ani ekonomicky možné tieto predať za účelom získania financií pre súdny poplatok. Taktiež príjem manželky je postačujúci len na bežný chod domácnosti štvorčlennej rodiny. Zo základu dane sa odpočítava 19 % daň t.j. 93,10 Eur. Žalobca je toho času z objektívnych príčin nesolventný.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9 294,30 Eur s ročným 8,5% úrokom z omeškania od 1.9.2008 do 31.12.2008 a od 1.1.2009 do zaplatenia s úrokovou sadzbou 10,5% p.a., súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Rozsudok vo výroku o odňatí priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov navrhoval zrušiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec, nariadil odvolacie pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až 135 (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci ).

Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov ( ) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý

si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania, musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 9 294,30 Eur (280.000,- Sk) s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky.

Obrana žalovanej v priebehu prvostupňového konania spočívala v tom, že skutočným dôvodom podpísania písomného prehlásenia o poskytnutí sumy 9 294,30 Eur (280 000,- Sk) bol dlh v súvislosti s nájomným vzťahom. Žalovaná nespochybňovala uznanie dlhu zo dňa 29.1.2008, mala za to, že dlh je splatený, a to tým, že žalobcovi dňa 4.9.2008 zaplatila sumu 5 974,91 Eur (180 000,- Sk). Čo sa týka zvyšku dlhu, sumy 3 319,39 Eur (100 000,- Sk), žalovaná vzniesla námietku započítania s jej preplatkami, ktoré vznikli žalobcovi za úhrady spojené s nájmom nebytových priestorov.

Na pojednávaní dňa 10.9.2013 žalobca pred odvolacím súdom poprel svoje tvrdenie vo vzťahu k poskytnutiu pôžičky a uviedol, že reálne žalovanej nedal žiadnu pôžičku, ale žalovaná mu neplatila nájomné. V septembri mu zaplatila 165,97 Eur (5000,-Sk), potom október, november, december a ďalších 8 mesiacov na druhý rok nezaplatila žiadne nájomné. Spolu je to 9 294,30 Eur (280 000,-Sk). Preto sa mali dohodnúť, že čo mu nedala, jej takto požičia a ku koncu augusta to mal mať všetko vyplatené.

Za takejto situácie je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd dôsledne vyššie uvedené zásady rešpektoval a vykonané dôkazy správne vyhodnotil. Na právnom závere prvostupňového súdu nezmenilo nič ani doplnené dokazovanie zo strany súdu odvolacieho. Naopak doplnené dokazovanie potvrdilo konštatovanie prvostupňového súdu, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o pôžičke, ale išlo o simulovaný právny úkon, ktorým si chcel žalobca písomne zabezpečiť voči žalovanej zaplatenie dlžných úhrad za nájom a za služby spojené s nájmom v nebytových priestoroch.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania.

Prvostupňový súd správne zhodnotil skutkový stav, výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za nepreukázané a vyvodil správny záver o tom, že žalobca žiadnu pôžičku žalovanej neposkytol.

Žalobca vyvolal súdny spor o pôžičku, ktorú sám pred odvolacím súdom poprel. Právny úkon, ktorým sa sledovala skutočná vôľa účastníkov zmluvy, nemá pritom náležitosti iného platného právneho úkonu. Týmto rozsudkom nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa prípadného dlžného nájomného.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej o priznaní náhrady trov konania za úkon porada s klientom odvolací súd poznamenáva, že zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa ; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Z obsahu spisu nevyplývala potreba porady žalovanej s právnym zástupcom, nakoľko nedošlo k zmene skutkového stavu veci. Prvostupňový súd preto postupoval správne, ak náhradu trov konania za poradu s klientom v konaní úspešnej žalovanej nepriznal.

Je potrebné prisvedčiť i postupu prvostupňového súdu, ktorý žalobcovi odňal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keďže mal preukázané, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú ( ).

Za takéhoto stavu odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. ako správny potvrdil s osvojením si jeho dôvodov.

Úspešná žalovaná si v odvolacom konaní trovy uplatnila a tomu zodpovedá aj výrok o priznaní náhrady trov odvolacieho konania postupom podľa v spojení s Trovy odvolacieho konania pozostávajú z 3 úkonov právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní zo dňa 10.9.2013 a zo dňa 15.10.2013 á 253,94 Eur a režijného paušálu vo vyčíslenej výške, t.j. 1x 7,41 Eur + 2x 7,63 Eur. Náhradu trov odvolacieho konania za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom nebolo dôvodné priznať s poukazom na neúčelnosť jeho vynaloženia. Trovy odvolacieho konania spolu vo výške 784,49 Eur je žalobca povinný uhradiť na účet JUDr. Dušana Remetu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.