Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-181-2011.pdf
PDF · 116.14 KB
No categories available
9C/181/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: H.. K. Ž., bytom E.. P. XX, L., zastúpený Advokátskou kanceláriou Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/ A, Bratislava, proti odporkyni: J.. L. K., bytom X. Z. XX, L., zastúpená HKP Legal s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.157,34 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
- 8,5 % zo sumy 995,81 eur od 1.7.2007 do zaplatenia,
- 8,5 % zo sumy 1.194,98 eur od 1.1.2008 do zaplatenia,
- 8,5 % zo sumy 1.194,98 eur od 1.7.2008 do zaplatenia,
- 10,50% zo sumy 1.194,98 eur od 1.1.2009 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 1.194,98 eur od 1.7.2009 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 1.194,98 eur od 1.1.2010 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 1.194,98 eur od 1.7.2010 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 1.194,98 eur od 1.1.2011 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 1.194,98 eur od 1.4.2011 do zaplatenia, s tým, že odporkyni sa povoľuje dlžnú sumu navrhovateľovi zaplatiť v pravidelných splátkach po 200 eur mesačne, počnúc 15.11.2013, vždy k 15. dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku sa návrh zamieta. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 3.5.2011 domáhal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 10.157,34 eur s úrokmi z omeškania a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 332/05-83 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, ich vtedy maloleté deti H. Ž. a G. Ž. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti odporkyne, navrhovateľovi bola určená povinnosť prispievať na výživu mal. H. sumou 6.000,-Sk mesačne, na výživu mal. G. sumou 5.000,-Sk mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu manželstva a zverenia mal G. dňa 3.4.2007. V časti zverenia H. do osobnej starostlivosti odporkyne a aj v časti určenia výšky výživného na obe deti rozhodnutie právoplatnosť na základe odvolania sa oboch strán nenadobudlo, avšak stalo sa predbežne vykonateľným. Napriek tomu, že syn H. bol uvedeným rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, sa sám rozhodol žiť s otcom, s ktorým býva na základe vzájomnej dohody rodičov od februára 2007. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že napriek uvedeným skutočnostiam, t.j. predbežne vykonateľnému rozsudku a následnej osobnej starostlivosti o syna H., sa výlučne sám podieľal na zabezpečovaní synovej výživy a na financovaní jeho výdavkov a to osobnou starostlivosťou a zároveň si túto vyživovaciu povinnosť plnil duplicitne poukazovaním finančných prostriedkov k rukám odporkyne v zmysle predbežne vykonateľného rozsudku a to až do februára 2008. Poukazoval na konanie 12C 332/05 vedené na tunajšom súde v ktorom sa preukázalo,
že odporkyňa poberané výživné na syna H. úmyselne a vedome nepoužila a nespotrebovala na jeho výživu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.1.2010, č.k. 5Co 166/2007-367 bol vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12C 332/05-83 zrušený v časti zverenia syna H., vyživovacej povinnosti rodičov voči obom mal. deťom a styku s rodičmi a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV dňa 4.2.2011 vydal vo veci nový rozsudok, ktorým mal. H. zveril na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti, pričom zastupovať mal. H. a spravovať jeho majetok majú právo obidvaja rodičia. Súd v tomto rozsudku zaviazal odporkyňu na čas po rozvode prispievať na výživu mal. H. sumou 90 eur mesačne od 3.4.2007 do 31.8.2009 a od 1.9.2009 sumou 106,60 eur mesačne. Zároveň súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné za obdobie od 3.4.2007 do 4.2.2011 v sume 2.623,76 eur. Navrhovateľ v návrhu upriamoval pozornosť súdu na skutočnosť, že Okresný súd v odôvodnení uvedeného rozsudku č.k. 12C 332/2005- zo dňa 4.2.2011 na str. 8 výslovne uviedol, že pozornosti v tejto súvislosti súdu tiež neuniklo, že odporkyňa poberanú sumu výživného na syna H. nepoužila a nespotrebovala na výživu mal. H., a súdu nepreukázala, že by túto sumu vynakladala akoukoľvek formou v prospech mal. H.. Navrhovateľ má za to, že všetky plnenia, ktoré poskytol odporkyni z titulu vyživovacej povinnosti na syna H. na základe v odvolacom konaní zrušeného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.1.2007, č.k. 12C 332/05-83, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť, napriek predbežnej vykonateľnosti, treba považovať za plnenia bez právneho dôvodu, ktoré zakladajú bezdôvodné obohatenie odporkyne. Navrhovateľ tak poskytoval odporkyni plnenia výlučne v dôsledku predbežnej vykonateľnosti uvedeného rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený, pričom súd prvého stupňa následne vydal v tejto veci úplne nový rozsudok, ktorým upravil platenie výživného na čas po rozvode manželstva navrhovateľa a odporkyne diametrálne odlišne vo vzťahu k synovi H.. Navrhovateľ teda neplnil z titulu objektívne existujúcej vyživovacej povinnosti k synovi H., resp. túto svoju povinnosť plnil duplicitne, a to ako osobnou starostlivosťou o syna H. tak aj poukazovaním finančných prostriedkov k rukám matky. Keď odporkyňa prijímala od navrhovateľa vyššie uvedené výživné na syna H. naďalej aj potom, ako sa syn od nej odsťahoval a žil s ním, úmyselne sa bezdôvodne obohatila prijímaním plnenia bez právneho dôvodu. Žiada preto, zaviazať odporkyňu vrátiť mu vyplatenie súm, ktoré od neho takto prijala titulom výživného na syna H. za obdobie od nadobudnutia predbežnej vykonateľnosti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23.1.2007, č.k. 12C 332/05-83, do nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 4.2.2011, č.k. 12C 332/05-740 t.j. za obdobie od februára 2007 do apríla 2011 (spolu 51 mesiacov). Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu uviedla, že v predmetnej veci sa nejedná o inštitút občianskeho práva a to plnenia bez právneho dôvodu podľa § 452 OZ, nakoľko túto otázku upravuje zákon o rodine a to § 78 a použitie ustanovení § 452 OZ vylučuje priame použitie ustanovení občianskeho zákonníka upravené v § 110 ZoR. Uviedla, že k preplatkom na výživnom dochádza v rámci rodinnoprávnych vzťahov výživného, ktoré komplexne upravuje zákon o rodine, takže prekročenie rozsahu tohto plnenia musí byť podľa názoru odporkyne riešené v rámci tohto vzťahu a nie z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že navrhovateľ plnil vyživovaciu povinnosť na mal. Mateja na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.3.2006, č.k. 14P 169/2005-118, ktoré nebolo až do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 4.2.2011, č.k.12C 332/2005-740 zrušené. Okrem toho na výkon plnenia bolo na Okresnom súde Bratislava IV vedené aj exekučné konanie pod sp. Zn. 37Er 14849/2006. Je irelevantné, kde maloletý syn žil, keďže až do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 12C 332/2005-740 zo dňa 4.2.2011 nebol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Poukazovala na to, že pre výživné maloletých detí platí, že pri znížení alebo zrušení výživného na dobu minulú sa spotrebované výživné nevracia, za spotrebované výživné sa považuje to, čo bolo preplatené, povinný nemá nárok na vrátenie preplatku, spotrebované výživné sa nevracia ani v inej forme, takže povinný nemôže preplatok zúčtovať proti v budúcom splatenom bežnom výživnom. Vo vyjadrení tiež uviedla, že nadväznosti na odôvodnenie návrhu navrhovateľa a ním uvádzaný právny titul z opatrnosti vznáša námietku premlčania. Spochybňuje tvrdenie navrhovateľa, že z jej strany išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, v ktorej súvislosti poukazovala na právoplatný a vykonateľný rozsudok tunajšieho súdu č.k. 14P 169/2005-118 zo dňa 23.3.2006. Uviedla, že navrhovateľ v priebehu rokov, ani raz nepodal návrh na jeho zrušenie. Až do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k.12C 332/2005-740 zo dňa 4.2.2011 nebola úprava zverenia maloletého H. do osobnej starostlivosti upravená. K začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby by v danom prípade došlo najneskôr dňom 1.3.2007, keďže navrhovateľ uvádza, že maloletý syn H. žil uňho. Odporkyňa vo vyjadrení zvýrazňovala, že výživné na syna Mateja bolo použité pre jeho potreby. Aj po jeho odchode k otcovi chodili spolu na rôzne akcie, kultúrne podujatia, návštevy kina, spoločné obedy, spoločné dovolenky. Syn od nej dostával peniaze pre svoju potrebu a rôzne dary. Výživné bolo spotrebované aj na úhradu pôžičky, ktorú si zobrala za účelom
financovania H. lyžiarskeho zájazdu v roku 2007 a zároveň, aby splatila pôžičky, ktorými hradila jeho doučovania /potreboval veľké množstvo hodín doučovania za účelom doplnenia vedomostí, nakoľko vzniknutá situácia v tom čase spôsobila aj jeho výrazné zhoršenie prospechu/, záujmy, záujmové krúžky, školy v prírode, rodinný lyžiarsky pobyt v roku 2006 a veľa iných výdavkov. Poukazovala na znenie dôvodovej správy k § 99zák. č. 94/1963 Z.z. teraz § 78 zák. č. 36/2005 Z.z., podľa ktorej treba zabrániť zhoršeniu životnej úrovne maloletých, ktoré by nevyhnutne nastalo, keby došlo k zníženiu výživného so spätnou účinnosťou a maloletý by mal vrátiť sumy, ktoré už nemá,v ktorej súvislosti namietala svoju pasívnu legitimáciu v predmetnom spore. Odporkyňa ďalej uviedla, že po návrate z lyžiarskeho zájazdu 10.2.2007 po drobnom konflikte (normálny v pubertálnom období) syn odišiel k otcovi utiekať sa o poľutovanie, ktorého sa mu v hojnej forme dostalo. Ona sa syna nevzdala. Odovzdala ho do starostlivosti otca na čas od 12.2.2007 do 25.2.2007. Synovo správanie sa však počas pobytu u otca veľmi zmenilo, po návrate od otca umelo vyvolával konflikty a mal agresívne prejavy voči nej i jeho sestre, ktoré vyústili až do fyzického napádania. Facka z bezmocnosti síce nič nevyriešila, ale dala dôvod na okamžité účelové vykonštruované použitie na útok voči nej zo strany navrhovateľa, ktorý situáciu okamžite zneužil. Syna vmanipuloval do pozície týraného dieťaťa, od toho času H. býva u navrhovateľa, obidvaja sa proti rozsudku tunajšieho súdu odvolali. Konečné rozhodnutie bolo vyhlásené vo februári 2011. Návrh žiadala ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil splnenie hmotnoprávnych podmienok bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 26.11.2012 uviedol, že poukazuje na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 4.2.2011, č.k. 12C 332/2005, v ktorom sa výslovne uvádza, že odporkyňa sumu poberanú ako výživné na mal. syna H. nepoužila a nespotrebovala na jeho výživu, ale ako sama uviedla na kompenzáciu životnej úrovne dcéry. Súd rovnako nemal preukázané, na aký účel odporkyňa tieto prostriedky skutočne vynaložila. Naopak súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporkyne voči mal. synovi H. prihliadol na skutočnosť, že odporkyňa sa okrem súdom predbežne určenej vyživovacej povinnosti a príležitostných drobností na výžive mal. H. inak nepodieľala. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že plnenie, ktoré odporkyni poskytol z titulu vyživovacej povinnosti na mal. syna H. na základe predbežne vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.1.2007, č.k. 12C 332/2005-83, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť, ale následne bol v odvolacom konaní zrušený, treba považovať za plnenia, ktoré zakladajú bezdôvodné obohatenie odporkyne. Svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi H. tak plnil duplicitne, a to jednak osobnou starostlivosťou o syna ako aj poukazovaním finančných prostriedkov k rukám matky. Má za to, že keď odporkyňa príjimala od neho výživné na syna naďalej aj potom, ako sa od nej syn odsťahovala žil s ním, úmyselne sa tak na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacovala. Aj naďalej prijímala plnenia na ktoré v tom čase už fakticky neexistoval žiaden právny dôvod, keďže si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému už riadne plnil iným spôsobom a poukazovanie výživného navrhovateľom k rukám odporkyne bolo teda s ohľadom na záujmy maloletého bezpredmetné. Navrhovateľ nesúhlasí ani s argumentmi odporkyne, že v predmetne veci je potrebné postupovať podľa ustanovení zákona o rodine. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že zákon o rodine neobsahuje žiadnu komplexnú špeciálnu úpravu inštitútu bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie § 78 zákona o rodine upravuje iba rozsah nároku v prípade spotrebovaného výživného, avšak nezakladá samotný právny dôvod, resp. titul nároku na vrátenie nespotrebovaného výživného. Jediná špeciálna úprava, ktorú zákon o rodine obsahuje je teda iba v časti spotrebovaného výživného, iné otázky zákon o rodine nerieši. V zmysle § 110 zákona o rodine sa teda na uvedené subsidiárne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka. Poukazoval na to, že Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.1.2007, č.k. 12C 332/2005-83, ktorý v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2007 došlo k neúčinnosti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23.3.2006, č.k. 14P 169/2005-118. Plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľom po rozvode nie je možné viazať na toto rozhodnutie, t.j. na rozsudok OS Bratislava IV zo dňa 23.3.2006, č.k. 14P 169/2005-118. Opätovne poukazoval na to, že vyživovaciu povinnosť voči synovi H. si plnil na základe rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 23.1.2007, č.k. 12C 332/2005-83, keď aj napriek tomu, že toto rozhodnutie v časti zverenia syna H. do osobnej starostlivosti odporkyne ako aj v časti určenia výživného na obidve deti na základe odvolania oboch strán nikdy nenadobudlo právoplatnosť, z dôvodu jeho predbežnej vykonateľnosti poukazoval odporkyni peňažné prostriedky vo výške 199,16 eur mesačne. Avšak takéto plnenie poskytnuté na základe v opravnom konaní zrušeného rozhodnutia, či už právoplatne alebo predbežne vykonateľného, treba považovať za plnenie bez právneho (hmotnoprávneho) dôvodu. Poukazoval tiež na skutočnosť, že mal. syn H. býva od februára 2007 u otca, u ktorého sa rozhodol žiť po vzájomnej dohode rodičov. Odporkyňa teda od februára 2007 vedela o tom, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi H. plnil už prostredníctvom osobnej starostlivosti a spoločného bývania s maloletým. Na poukazovanie výživného na mal. syna H. k rukám odporkyne od februára 2007 neexistoval žiadny
hmotnoprávny nárok. Poukazoval na dokazovanie vo veci 12C 332/2005 z ktorého vyplynulo, že žalovaná suma, ktorú odporkyňa poberala ako výživné na mal. syna H. nepoužoila a nespotrebovala na jeho výživu, ale ako sama uviedla použila ho na kompenzáciu životnej úrovne dcéry, resp. na splácanie spotrebného úveru, na opravu auta, balkóna , vymaľovanie bytu a pod. (str. 4 rozsudku OS BA IV č.k. 12C 332/2005-740 zo dňa 4.2.2011). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 332/05-83 zo dňa 23.1.2007, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 332/05-740 zo dňa 4.2.2011, Exekučným príkazom Exekútorského úradu Mgr. Michnicovej sp. Zn. Ex 180/06 zo dňa 20.4.2011, ako aj ostatným obsahom spisu a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 332/05-83 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, ich vtedy maloleté deti H. Ž. a G. Ž. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti odporkyne, navrhovateľovi bola určená povinnosť prispievať na výživu mal. H. sumou 6.000,-Sk mesačne, na výživu mal. G. sumou 5.000,-Sk mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu manželstva a zverenia mal G. dňa 3.4.2007. V časti zverenia H. do osobnej starostlivosti odporkyne a aj v časti určenia výšky výživného na obe deti rozhodnutie právoplatnosť na základe odvolania sa oboch strán nenadobudlo, avšak stalo sa predbežne vykonateľným. Napriek tomu, že syn H. bol uvedeným rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, sa sám rozhodol žiť s otcom, s ktorým býva na základe vzájomnej dohody rodičov od februára 2007. Napriek uvedeným skutočnostiam, t.j. predbežne vykonateľnému rozsudku a následnej osobnej starostlivosti o syna H., sa podieľal na zabezpečovaní synovej výživy a na financovaní jeho výdavkov a to osobnou starostlivosťou a zároveň si túto vyživovaciu povinnosť plnil duplicitne poukazovaním finančných prostriedkov k rukám odporkyne v zmysle predbežne vykonateľného rozsudku. Navrhovateľ poukazoval na konanie 12C 332/05 vedené na tunajšom súde v ktorom sa preukázalo, že odporkyňa poberané výživné na syna H. úmyselne a vedome nepoužila a nespotrebovala na jeho výživu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.1.2010, č.k. 5Co 166/2007-367 bol vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12C 332/05-83 zrušený v časti zverenia syna H., vyživovacej povinnosti rodičov voči obom mal. deťom a styku s rodičmi a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV dňa 4.2.2011 vydal vo veci nový rozsudok, ktorým mal. H. zveril na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti, pričom zastupovať mal. H. a spravovať jeho majetok majú právo obidvaja rodičia. Súd v tomto rozsudku zaviazal odporkyňu na čas po rozvode prispievať na výživu mal. H. sumou 90 eur mesačne od 3.4.2007 do 31.8.2009 a od 1.9.2009 sumou 106,60 eur mesačne. Zároveň súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné za obdobie od 3.4.2007 do 4.2.2011 v sume 2.623,76 eur. Odporkyňa prijímala od navrhovateľa vyššie uvedené výživné na syna H. naďalej aj potom, ako sa syn od nej odsťahoval a žil s navrhovateľom. Za obdobie od februára 2007 do apríla 2011 (spolu 51 mesiacov) odporkyňa prijala od navrhovateľa titulom výživného na v tom čase maloletého H. sumu 10.157,34 eur. Právna zástupkyňa navrhovateľa akcentovala predovšetkým, že hoci od februára 2007 bol syn H. v osobnej starostlivosti navrhovateľa, na základe predbežne vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23.1.2007 č.k. 12C 332/2005-83 navrhovateľ pravidelne mesačne k rukám odporkyne platil výživné aj na maloletého H. v sume 6.000,-Sk mesačne, čím sa odporkyňa bezdôvodne na jeho úkor obohatila. Poukazovala na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12C 332/2005-740 zo dňa 4.2.2011, konkrétne jeho štvrtú stranu, kde sama odporkyňa uviedla, že výživné považovala za plnenie na vykompenzovanie potrieb maloletej G. a iné. Výživné, ktoré navrhovateľ platil na výživu v tom čase maloletého H. nebolo použité na jeho výživu, na krytie jeho potrieb. Nárok navrhovateľa nie je premlčaný, keď sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa odporkyne. Poukazovala tiež na 7. a 8. stranu vyššie uvedeného rozsudku, kde súd okrem iného uviedol, že odporkyňa sa na výžive mal. H. nepodieľala. Navrhovateľka predmetné výživné nespotrebovala na výživu syna H.. Právny zástupca odporkyne poukazoval predovšetkým na to, že sa odporkyňa sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatila, keď navrhovateľ prispieval aj na výživu maloletého H. na základe súdneho rozhodnutia tunajšieho súdu. Výživné, ktoré navrhovateľ platil na výživu mal. H. bolo aj spotrebované na jeho výživu. Uviedol, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Odporkyňa vypovedala, že odsek rozsudku č.k. 12C 332/2005-740 zo dňa 4.2.2011, ktorým argumentovala právna zástupkyňa navrhovateľa je vytrhnutý z kontextu. Odsek vyznel úplne inak, ako vyznieť mal. Vec prejednávajúcej sudkyni všetko vydokladovala, aby mala predstavu, čo všetko financuje. Napr. bola nútená vziať si úver, keď mali v byte v dôsledku poškodených zásuviek až požiar. Keď potom, ako si navrhovateľ našiel priateľku, zostala s deťmi sama a úplne bez peňazí, požičali jej cudzí ľudia. V tom čase konala tak, ako konala, tzn. v snahe deťom čo najviac kompenzovať, že nežijú v úplnej rodine im kupovala to, i ono. Ako ďalej uviedla, vtedy konala tak, ako konala, dnes by konala inak.
Vo februári 2007 synovi H. zaplatila lyžiarsky výcvik, kúpila mu naň potraviny. Po lyžiarskom výcviku H. odišiel bývať k otcovi. Pôžičky, ktoré čerpala, bolo brané predovšetkým na uspokojovanie potrieb syna H., ktorý bol náročný, nedokázal prosto ustáť, že ich finančné možnosti sú obmedzené. Hoci syn H. od februára 2007 žil s navrhovateľom, výživné, ktoré jej posielal na jeho výživu mu nevracala, keď v tom čase s navrhovateľom spolu vôbec nekomunikovala, peniaze prijala a viac to neriešila, prijímanie výživného aj na výživu syna H., hoci žil s otcom, považovala za kompenzáciu za ťaživé minulé roky a zvýraznila, že peniaze boli zakaždým minuté na obidve v tom čase maloleté deti. S Matejom sa stretávala, snažila sa mu dávať peniaze na čo potreboval. Uviedla, že rozsudok tunajšieho súdu, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu H. sumou 6.000,-Sk mesačne bol vykonateľný, a sudca krajského súdu jej povedal, že navrhovateľ je povinný na základe uvedeného súdneho rozhodnutia platiť výživné aj na syna H., aj keď žije s otcom. Uviedla, že v období rokov 2007 - 2011 sa so synom H. stretávala cca 1x do mesiaca, dávala mu peniaze na to, čo potreboval. V roku 2009 so synom strávili dovolenku u jej rodičov na východnom Slovensku, chodili na rôzne výlety, ktoré financovala. Pôžičky čerpala aj na zaplatenie napr. doučovaní syna H.. Nechcela prerušiť aktivity a záujmy detí, pretože na to nemá peniaze. Chcela, aby deti aj po rozvode mali životnú úroveň, na akú boli dovtedy zvyknutí. Právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na to, že nie je pravdou, že by sa odporkyňa so synom H. v uvedenom období stretávala 1x do mesiaca. Stretávali sa oveľa menej, len sporadicky. Za celú dobu dala H. možno 40 eur. Na financovaní lyžiarskeho zájazdu výrazne finančne participoval navrhovateľ zaplatením 6 tisícového výživného za ten mesiac. Svedkyňa A.. C. Č., ktorá je susedou i priateľkou odporkyne vypovedala, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ odporkyňu psychicky i fyzicky týral. Považuje za nespravodlivé, že potom, ako si navrhovateľ našiel inú ženu, nie aby to odporkyni nejakým spôsobom kompenzoval, ale ju vláči po súdoch. Vie, že odporkyňa všetky peniaze, ktoré mala a má, investuje do detí. Vie, že odporkyňa sa aj na viacerych miestach zadĺžila, len aby deti mali, čo potrebujú. Svedkyňa ďalej uviedla, že pokým žil H. s mamou - odporkyňou, mali spolu veľmi pekný vzťah. A taký istý vzťah majú spolu aj v súčasnosti. Boli spolu na viacerych výletoch. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 162 ods. 1 O.s.p. pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Podľa § 162 ods. 2 O.s.p. predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Vzhľadom na námietku premlčania odporkyne sa súd najprv zaoberal tým, či nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Nárok navrhovateľa premlčaný nie je, pretože predbežne vykonateľné rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa 23.1.2007, č.k. 12C 332/2005-83 bol právnym dôvodom na plnenie, ktorý však dodatočne odpadol. Začiatok plynutia premlčacej doby je viazaný na moment, kedy k odpadnutiu právneho dôvodu na plnenie došlo. Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu na poskytnuté plnenie sa toto stáva bezdôvodným
obohatením, čo je v posudzovanom prípade dňom 8.4.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 12C 332/2005-740 zo dňa 4.2.2011. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že napriek tomu, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.1.2007 č.k. 12C 332/2005-83 bol i maloletý H. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 6.000,-Sk mesačne, maloletý H. od 27.2.2007 žil s otcom, bol teda v nepretržitej osobnej starostlivosti navrhovateľa. Táto skutočnosť bola preukázaná výsluchom účastníkov konania a bola konštatovaná aj v rozvodovom konaní účastníkov a rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 4.2.2011, č.k. 12C 332/2005-740. Navrhovateľ tak v období od 27.2.2007 zabezpečoval nielen osobnú starostlivosť v tom čase mal. H. a zabezpečoval ho aj po finančnej stránke. Keďže však existoval rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12C 332/2005-83 zo dňa 23.1.2007 ktorý v časti o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2007, ktorým dňom sa stal zároveň predbežne vykonateľný výrok o vyživovacej povinnosti, platil navrhovateľ výživné aj na výživu mal. H. naďalej k rukám odporkyne. Navrhovateľ si svoju povinnosť plnil aj napriek tomu, že mal. H. vo vyššie uvedenom období nebol fyzicky v osobnej starostlivosti matky. Prijatím finančných prostriedkov z titulu výživného na mal. H. došlo na strane odporkyne k bezdôvodnému obohateniu, keďže navrhovateľ jej plnil na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 332/2005-740 zo dňa 23.1.2007 totiž na čas po rozvode zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 90 eur mesačne od 3.4.2007 do 31.8.2009 a od 1.9.2009 sumou 106,60 eur mesačne.
Tvrdenie navrhovateľa, že finančné prostriedky z titulu výživného na mal. H. neboli použité a spotrebované na jeho výživu mal súd preukázané rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12C 332/2005-740 zo dňa 4.2.2011, kde súd vykonaným dokazovaním okrem iného zistil, že ,, navrhovateľka po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti ostala bez prostriedkov, prvé dva roky sa snažila udržať životnú úroveň detí tak ako mali. Vzala si pôžičky a úvery, ktorými kryla potreby syna a dcéry, dopriala im záujmové aktivity - školy v prírode, lyžiarske potreby, doučovania. Peniaze, ktoré prichádzali na syna v dobe, keď s ňou nežil boli spotrebované oboma deťmi a zároveň aspoň v omrvinkách vykompenzovali životnú úroveň Dominike ako má jej brat. Dlhoročnými súdnymi spormi a finančnými ťažkosťami jej vznikol finančný dlh. Syn má u otca ďaleko nadštandartnejšie podmienky ako dcéra u nej. Časť výživného považovala ako kompenzáciu za pôžičku. Brala si spotrebný úver na opravu auta, opravu balkóna, vymaľovanie bytu, čo slúžilo na zabezpečenie potrieb obidvoch detí a najmä syna v období, keď býval u nej. Deťom hradila všetko tak, ako na čo boli zvyknuté, lekárov a kultúrne a zábavné akcie. Považovala to za svoje právo žiadať odporcu o dorovnanie životnej úrovne akú mala počas manželstva, považovala výživné na syna, ktoré poberá za kompenzáciu týchto výdavkov“. Súd v uvedenom rozsudku okrem iného uvádza, že ,, pozornosti v tejto súvislosti súdu tiež neuniklo, že odporkyňa takto poberanú sumu nepoužila a nespotrebovala na výživu mal. H.. Nepreukázala, že by túto sumu mesačne akou formou vynakladala napr. na nákup vecných plnení, sporenie, alebo na iný napr. investičný produkt v prospech mal. H.. Mal. H. vo vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že navrhovateľka mu dala len sumu 40 eur“. Súd v uvedenom konaní konštatuje, že ,, navrhovateľka nepredložila súdu žiaden dôkaz, ako použila túto sumu v prospech mal. H.. Jej tvrdenie súd vyhodnotil ako vnútorne rozporné, lebo na jednej strane tvrdila, že výživné od odporcu spotrebovala na výživu mal. H., a na druhej, že to použila aj na kompenzáciu životnej úrovne dcéry“. Súd nemohol prihliadať na obranu odporkyne, že výživné poukazované jej navrhovateľom na výživu mal. H. použila a bolo spotrebované na jeho výživu, keď tieto svoje tvrdenia doposiaľ relevantným spôsobom nepreukázala a za účelom preukázania tohto jej tvrdenia nenavrhla vykonať žiadny dôkaz. Na jej tvrdenie, že relevantné pokladničné doklady jej pri požiari zhoreli, z ktorého dôvodu nemá možnosť svoje tvrdenia preukázať, súd prihliadať nemohol. Odporkyňa finančné prostriedky poukazované jej navrhovateľom v období od 27.2.2007 na výživu mal. H. nepoužila a nebolo spotrebované na jeho výživu, z ktorého dôvodu sa odporkyňa za uvedené obdobie plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol bezdôvodne obohatila, ktoré bezdôvodné obohatenie je povinná navrhovateľovi vydať. Bezdôvodné obohatenie odporkyne predstavuje prijaté výživné za obdobie od februára 2007 do apríla 2011 v celkovej sume 10.157,34 eur (51 mesiacov x 6.000,-Sk, tj. 199,16 eur). Vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, má navrhovateľ právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výšku ktorých určil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., v prevyšujúcej časti súd návrh v časti úrokov z omeškania zamietol.
Vzhľadom na odporkyňou prezentovanú ťaživú osobnú a finančnú situáciu, súd jej povolil dlh navrhovateľovi zaplatiť v splátkach po 200 eur mesačne. O trovách konania súd podľa § 150 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že: b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.