Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/115/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. G., narodený XX.XX.XXXX, I. G., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov D. G., poštovej doručovateľky, bytom B. II. XX/XX-XX, C. nad R. a D. G., bytom H. U. XXXX/XX-X, C. nad R., aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody v N. a N. O., o návrhu otca detí na zníženie výživného a o návrhu matky detí na zvýšenie výživného, na odvolanie matky detí proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. augusta 2013, č. k. -41, jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že vyživovacia povinnosť otca detí s a z n i ž u j e s účinnosťou od 16.08.2012.

odôvodnenie:

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom znížil otcovi maloletých detí rozsah jeho vyživovacej povinnosti k maloletému F. z doterajších 80 eur mesačne, k maloletej I. z doterajších 38 eur mesačne a uložil mu platiť na výživu oboch maloletých detí po 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (v súčasnosti 27,13 eur mesačne). Tým zmenil rozsudok tamojšieho súdu o predchádzajúcej úprave výživného zo dňa 28.04.2011, č. k. -24. Súčasne zamietol návrh matky maloletých detí, ktorým žiadala zvýšiť rozsah vyživovacej povinnosti otca k deťom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol svoje skutkové zistenia, podľa ktorých manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené v roku 2007. Obe deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na ich výživu. Naposledy bolo rozhodnuté o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 28.04.2011, č. k. -24, ktorým bolo otcovi detí uložené prispievať na výživu maloletého F. 80 eur mesačne a na výživu maloletej I. mesačne 38 eur. V čase uvedenej úpravy výživného mala matka detí aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému P. T., narodenému XX.XX.XXXX. Zamestnaná bola ako robotníčka so zárobkom priemerne 380 eur mesačne, vrátane daňového bonusu. Poberala prídavky na tri deti. Otec detí mal v čase predošlej úpravy výživného na maloleté deti ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletému D. S. M. a k maloletému E. G.. Otec detí bol v tom čase dobrovoľne nezamestnaný. Mal príležitostné zárobky 300 - 400 eur mesačne. Maloletý F. mal 7 rokov, bol žiakom 2. ročníka základnej školy, maloletá I. mala 5 rokov a chodila do materskej školy. Deti boli zdravé, nepotrebovali osobitné výdavky. V súčasnosti má maloletý F. 10 rokov, je žiakom 5. ročníka základnej školy, maloletá I. má 7,5 roka a je žiačkou 2. ročníka základnej školy. Náklady na výživu detí sú primerané ich veku. Matka detí pracuje ako poštová doručovateľka a má zárobok 420 eur mesačne brutto. Otec detí bol 14.12.2011 vzatý do väzby a 24.01.2013 bol odsúdený pre trestné činy ťažkej ujmy na zdraví, týrania blízkej osoby a zverenej osoby a pre trestný čin marenia výkonu rozhodnutia na nepodmienečný trest odňatia slobody. Predpokladaný koniec trestu je 14.12.2021. Podľa správy ÚVV a ÚVTOS O., otec detí je pracovne zaradený od 06.08.2013 s priemernou čistou mzdou 26,58 eur mesačne.

V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd na základe svojich skutkových zistení znížil otcovi maloletých detí rozsah jeho vyživovacej povinnosti na sumu minimálneho výživného podľa Zákona o rodine, pretože vzhľadom na jeho zárobky v ústave, nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné v doterajšom rozsahu. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , je s účinnosťou od 01.07.2013 do 30.06.2014 výška životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa 90,42 eur mesačne, keď v zmysle ustanovenia Zákona o rodine je výška minimálneho výživného 27,13 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené zistenia, zároveň zamietol návrh matky detí, ktorým žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca detí. Rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania vychádza z ustanovenia

Proti tomuto rozsudku okresného súdu matka detí podala v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu a návrh otca detí na zníženie výživného zamietnuť a jej návrhu na zvýšenie výživného na maloletú I. z doterajších 38 eur mesačne na 80 eur mesačne, vyhovieť. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, sa zníži vyživovacia povinnosť povinnej osoby v prípade, ak táto vykonáva trest odňatia slobody, ktorý nesúvisí so zanedbaním povinnej výživy. Podľa jej názoru, okresný súd nevzal do úvahy niekoľko podstatných skutočností, ktoré jeho závery spochybňujú. Prvou skutočnosťou je to, že otec detí dobre vedel, že po prepustení z výkonu trestu mu v prípade ďalšej trestnej činnosti hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody, a napriek tomu sa dopustil trestnej činnosti. Ďalšou skutočnosťou, ktorá súdu unikla je, že otec detí bol dobrovoľne nezamestnaný niekoľko rokov, pričom ho nezaujímalo, že jeho deti dorastajú a ich nároky a potreby sa zvyšujú. Profesia kuchár - čašník, v ktorej je vyučený, je na trhu práce žiadaná. Otec detí však neprejavil, ani nezdokladoval žiadnu snahu sa zamestnať. Matka maloletých detí vo svojom odvolaní ďalej vytýkala okresnému súdu, že nevzal do úvahy výraznú zmenu pomerov na strane maloletého F., ktorý v školskom roku 2012/2013 začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, a zmenu pomerov na strane maloletej I., ktorá v školskom roku 2012/2013 nastúpila do školy. Okresný súd tiež nevzal do úvahy skutočnosť, že matka detí, v snahe zabezpečiť pre svoju rodinu aspoň minimálnu životnú úroveň, je nútená sa zadlžovať. V prípade, že napadnuté rozhodnutie nebude zmenené, jej dlh ešte narastie, pretože ÚPSVaR vypláca matke detí za otca náhradné výživné, ktoré vo výške 1.300 eur bude musieť vrátiť za obdobie, za ktoré súd výživné znížil. Domnieva sa, že záver súdu, že je daný dôvod na zníženie výživného na maloleté deti, je zrejme v rozpore s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pretože v danom prípade ide o subjektívne, otcom zavinené dôvody, a teda v žiadnom prípade o dôvody objektívne, z ktorých Zákon o rodine vychádza. Z uvedených skutočností možno vyvodiť, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), čo je aj dôvodom jej odvolania.

Kolízny opatrovník využil svoje právo písomne sa vyjadriť k odvolaniu matky detí a uviedol, že trvá na svojom návrhu, aby bol návrh otca detí na zníženie výživného zamietnutý. Uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, ako to už prezentoval v konaní pred okresným súdom. Rozhodnutím ÚPSVaR Trenčín č. B XXXX/XXXXX/NV/CAL/XXXXXX zo dňa 28.05.2012 vznikol matke detí nárok na náhradné výživné vo výške 80 eur mesačne na maloletého F., počnúc dňom 01.02.2012 a rozhodnutím č. B XXXX/XXXXX/NV/CAL/XXXXXX zo dňa 28.05.2012 vznikol matke nárok na náhradné výživné na maloletú I. vo výške 38 eur mesačne, tiež od 01.02.2012 Matke detí bola takto na náhradnom výživnom vyplatená suma 2.360 eur mesačne. Na základe rozsudku okresného súdu bola vyživovacia povinnosť otca detí znížená na 30% zo sumy životného minima od 14.12.2011, preto matka detí je povinná už vyplatená a spotrebované výživné ÚPSVaR vrátiť, a to vo výške okolo 1.227,22 eur. V prípade, ak krajský súd potvrdí rozsudok okresného súdu, nastane situácia, ohrozujúca výživu maloletých.

Otec maloletých detí nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu matky maloletých detí.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa a podľa zmeniť účinnosť napadnutého rozsudku. O odvolaní matky detí rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania, ktoré nebolo potrebné nariaďovať.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil podľa kritérií v ustanovení , správne, úplne a presvedčivo, preto podľa sa odvolací súd identifikoval s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu. K dôvodom odvolania matky detí je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa ustanovenia , súd môže aj bez návrhu zmeniť súdne rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, ak dôjde k zmene pomerov.

Hmotnoprávna podmienka pre opakované rozhodnutie súdu o výživnom podľa § 78 Zákona o rodine, je zmena pomerov, ktorá môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane oprávneného, resp. povinného alebo objektívne - vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine - tzv. valorizačná klauzula).

Súd zisťuje zmenu pomerov porovnávaním rozhodujúcich podkladov pre zníženie výživného pri predošlej úprave výživného s aktuálnymi podkladmi, pričom vychádza z kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti ustanovených v § 62 Zákona o rodine.

Pre určenie výšky výživného všeobecne platí, že sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí.

Pri posudzovaní návrhu na zmenu predchádzajúcej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti je významná preto otázka, či došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov (§ 78 Zákona o rodine), ktorú súd zisťuje porovnaním právne významných skutočností pre určenie rozsahu výživného (§ 62 Zákona o rodine) a ďalej vychádza zo zásady, že zmena výživného je opodstatnená od doby, keď dôjde k zmene pomerov, ale aj zo zásady, podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, že takéto výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania; pri výživnom pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V posudzovanej veci okresný súd správne vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď v dôsledku zistenej kvalifikovanej zmeny pomerov na strane otca maloletých detí, ktorý v dôsledku výkonu trestu odňatia slobody objektívne nie je schopný, vzhľadom na pracovné možnosti vo výkone trestu, aby si zabezpečil finančný zdroj príjmu na plnenie vyživovacej povinnosti v doterajšom rozsahu.

Otec maloletých detí podal návrh na zníženie výživného 16.08.2012, v ktorom ani neuviedol, od ktorej doby žiada znížiť rozsah svojej vyživovacej povinnosti. V o svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní okresného súdu dňa 15.08.2013 žiadal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom s účinnosťou, ako bol vzatý do väzby, t .j. 14.11.2011. Z akých dôvodov podal návrh na zníženie výživného až 15.08.2012 neuviedol.

Vzhľadom na právnu úpravu v ustanovení § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže neboli preukázané, ani tvrdené žiadne také významné dôvody, hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať zníženie výživného na maloleté deti spätne, a nie odo dňa podania návrhu - 16.08.2012, bolo potrebné rozhodnúť o účinnosti zmeny rozsahu vyživovacej povinnosti otca odo dňa začatia súdneho konania - 16.08.2012 a tým zmeniť účinnosť rozsudku okresného súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov je rozsudok okresného súdu o znížení rozsahu vyživovacej povinnosti otca detí a zároveň o zamietnutí návrhu matky detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletej I., správny. Matkou uplatnený odvolací dôvod podľa je potom v danej veci nespôsobilým odvolacím dôvodom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .