Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-32Csp-124-2022.pdf
PDF · 98.13 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-32Csp/124/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: O. U., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N.-S., o zaplatenie 670,98 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 29.12.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 670,98 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 29.05.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, a to titulom zlúčenia. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.06.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1.500,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 41,81 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.508,60 eur. Žalovaný do dňa podania žaloby z uvedenej zmluvy uhradil sumu 1.771,87 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 26.03.2020 (predžalobná upomienka) vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca preto dňa 19.05.2020 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 23.05.2020 (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru). Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 10.2 zmluvných podmienok. Žalovaný doposiaľ dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žalobného návrhu predstavoval sumu 670,98 eur. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 2.442,85 eur. Uvedenú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu (46 x 41,81 eur = 1.923,26 eur) a suma po zosplatnení (519,59 eur). Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 1.771,87 eur. Dlžná suma tak predstavuje sumu 670,98 eur (2.442,85 eur - 1.771,87 eur). Žalobca si podanou žalobou uplatnil zároveň nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania zo žalovanej sumy, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, keďže toto oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac päť dní.
2. V podaní doručenom súdu dňa 06.02.2023 žalobca na výzvu súdu uviedol, že žalovaný do dňa podania žalobného návrhu uhradil z titulu poskytnutej pôžičky splátky v celkovej výške 1.771,87 eur,
ktoré boli započítané tak, že na istine zostalo k úhrade 629,66 eur (schválená výška pôžičky 1.500,- eur
- na istine uhradených 870,34 eur) a na úroku zostalo k úhrade 41,32 eur (celková výška vyčísleného úroku 942,85 eur - na úroku uhradených 901,53 eur). Žalovaná suma preto predstavuje zostatok na istine 629,66 eur + zostatok na úroku 41,32 eur = 670,98 eur. Žalobca ďalej uviedol, že suma 2.442,85 eur je výsledkom súčtu 46 predpísaných splátok po 41,81 eur do zosplatnenia spolu vo výške 1.923,26 eur a zosplatnenej sumy 519,59 eur, ktoré súčtom dávajú hodnotu 2.442,85 eur. Od tejto sumy boli odpočítané úhrady žalovaného, ktorých výsledkom je žalovaná suma. Žalovaný po podaní žaloby na súd nevykonal žiadnu čiastkovú úhradu.
3. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 08.03.2023. Spolu so žalobou bola žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
4. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci) z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).
5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 19.06.2023 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 12.06.2023, v ktorom súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 23.05.2023 (fikciou doručenia). Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: notárska zápisnica č. D. XXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 spísaná notárkou M.. Ľ. T. (projekt rozdelenia zlúčením), zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.06.2016 spolu so zmluvnou dokumentáciou, predžalobná upomienka zo dňa 26.03.2020 spolu s poštovou obálkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.05.2020, prehľad splátok a úhrad, prehľad zostatkov, odpoveď NBS na žiadosť o stanovisko správnosti RPMN zo dňa 04.04.2023.
7. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 22.06.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zmluvu o poskytnutí pôžičky) č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému pôžičku - bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku v 60 mesačných splátkach vo výške 41,81 eur (splatných vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci). Celková čiastka spotrebiteľského úveru tak predstavovala sumu 2.508,60 eur. Fixná ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,92 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená vo výške 24,91 % a odplata vo výške 24,91 %. Prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2016. Termín konečnej splatnosti bol dňa 20.06.2021. V bode 10.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo dohodnuté právo veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky v prípade nesplácania splátok pôžičky (za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka). Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil spolu sumu vo výške 1.771,87 eur. Listom zo dňa 26.03.2020 (predžalobná upomienka) veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach vo výške 109,58 eur a zároveň ho upozornil, že ak do 05.05.2020 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 23.05.2020 (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) veriteľ žalovanému oznámil, že vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy vo výške 671,07 eur. V zmysle projektu rozdelenia zlúčením zo dňa 11.12.2017 sa Všeobecná úverová banka, a.s. stala právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.
8. Súd si v súlade s § 295 C. s. p. v spojení s § 206 C. s. p. vyžiadal odborné vyjadrenie od Národnej banky Slovenska k správnosti výpočtu RPMN v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. V stanovisku doručenom súdu dňa 11.04.2023 (a doručenom právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.05.2023) Národná banka Slovenska uviedla, že odbor ochrany finančných spotrebiteľov vykonal kontrolný prepočet
hodnoty RPMN v zmysle § 19 a prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, pričom na základe predloženej zmluvnej dokumentácie určil správnu RPMN vo výške 26,03 %. V tejto súvislosti uviedol, že veriteľ pri výpočte RPMN uvedenej v zmluve (24,91 %) nezohľadnil predpokladaný dátum čerpania spotrebiteľského úveru v zmysle prílohy č. 2 časti II písm. f) bodu 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
9. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
10. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
18. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
19. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
23. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
24. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je v celom rozsahu nedôvodný. Súd totiž na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, pričom skutočná RPMN súčasne prekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú podľa osobitných predpisov. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d) a písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalovaný bol teda povinný zaplatiť žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) len istinu poskytnutého úveru vo výške 1.500,- eur. Keďže však žalobca doposiaľ zaplatil na úver sumu spolu vo výške 1.771,87 eur, t. j. zaplatil viac, ako podľa práva mal, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
25. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 22.06.2016 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému pôžičku - bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur. Predmetnú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a súčasne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku v 60 mesačných splátkach vo výške 41,81 eur (splatných vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci). Celková čiastka spotrebiteľského úveru tak predstavovala sumu 2.508,60 eur. Fixná ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,92 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená vo výške 24,91 % a odplata vo výške 24,91 %. Prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2016. Termín konečnej splatnosti bol dňa 20.06.2021.
26. Z odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska vyplýva, že skutočná (správne vypočítaná) RPMN bola vo výške 26,03 %, a nie vo výške 24,91 % (ako bolo uvedené v zmluve). V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru teda bola nesprávne uvedená RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.
27. Navyše, predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože skutočne dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú právnymi predpismi. Najvyššia prípustná výška odplaty nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 cit. nariadenia pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, pričom obdobným úverom alebo pôžičkou sa rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek bánk zverejnená podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2016 (stav ku dňu 31.03.2016), ktoré boli naposledy zverejnené pred uzatvorením zmluvy (a ktoré platili pre zmluvy uzatvorené od 16.05.2016 do 15.08.2016), bola priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek bánk pre ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov vrátane vo výške 12,46 %. Najvyššia prípustná výška odplaty teda mohla byť dohodnutá vo výške 24,92 % ročne (2 x 12,46 %). V zmluve skutočne dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 26,03 % však túto najvyššiu prípustnú výšku odplaty prekračuje (dostupné z: https://www.mfsr.sk/sk/financie/financny-trh/bankovnictvo/spotrebitelske-uvery/suhrnne- informacie-udajoch-novoposkytnutych-spotrebitelskych-uveroch-veritelmi/ a https://www.fininfo.sk/ fininfo/dokumenty/maximalna-odplata/). Keďže ročná percentuálna miera nákladov prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú právnymi predpismi, poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.
28. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil v rámci úverového vzťahu sumu spolu vo výške 1.771,87 eur. Keďže poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) len istinu úveru vo výške 1.500,- eur. Žalovaný teda doposiaľ zaplatil na úver viac, ako mal podľa práva zaplatiť. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.