Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/82/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Q. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom S.. X. X, XXX XX S., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 740,55 EUR s prísl.

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatene sumy 740,55 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 97,76 Eur od 18.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 115,01 Eur od 18.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 78,40 Eur od 18.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 57,87 Eur od 18.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 33,01 Eur od 18.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 358,50 Eur od 18.8.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania z titulu neuhradenia hovorného a poplatkov za poskytovanie telekomunikačných služieb. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane a žalobca na strane druhej uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanej vedenej pod referenčným číslom 1187888501. Žalobca vystavil žalovanej faktúry, a to faktúru č.898993790 splatnú dňa 18.3.2009 na sumu 97,76 EUR, faktúru č. 702249279 splatnú dňa 18.5.2009 na sumu 78,40 EUR, faktúru č. 2701121839 splatnú dňa 18.4.2009 na sumu 115,01 EUR, faktúru č. 4704504602 splatnú dňa 18.7.2009 na sumu 33,01 EUR, faktúru č. 9705509735 splatnú dňa 18.8.2009 na sumu 358,50 EUR a faktúru č. 5703374708 splatnú dňa 18.6.2009 na sumu 57,87 EUR. Celková neuhradená suma činí tak čiastku 740,55 EUR. Žalobca ďalej poukázal na a nasledujúce a dodal, že žalovaná tým, že nezaplatila faktúry v lehote ich splatnosti riadne a včas, vo vzťahu k žalobcovi sa dostala do omeškania a preto si uplatnil aj príslušný úrok z omeškania.

Opatrovník žalovanej sa k žalobe nevyjadril.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie vytýčené na deň 15.10.2013 nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 17.9.2013. Zároveň prejavil súhlas s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani opatrovník žalovanej, u ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané dňa 22.8.2013, pričom ten svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v zmysle ustanovenia pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, oboznámením sa návrhom na začatie konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 16.12.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa postupca zaviazal postúpiť a týmto i postúpil žalobcovi postupované pohľadávky podľa čl. I zmluvy špecifikované v Protokole o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok podľa príloh 1-9 tejto zmluvy, vzniknuté na základe Zmlúv o pripojení uzatvorených medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientmi, so všetkými právami s nimi spojenými.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkaz predpísaný, určí ho súd.

Základným predpokladom pre vyhovenie nároku žalobcu v akomkoľvek konaní je preukázanie tzv. vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, resp. práva, na základe ktorého môže žiadať od povinného určité peňažné či nepeňažné plnenie alebo iný nárok. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

Občianske súdne konanie je konaní dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť všetky dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd

nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní sú v zmysle všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd požiť dohady, predpoklady, indície a podobne.

V konaní súd v prvom rade skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať pohľadávku od žalovanej, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Svoje vlastnícke právo, ktoré zahŕňa právo akokoľvek nakladať s uvedenou pohľadávkou, t.j. aj vymáhať ju súdnou cestou, žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2011 uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom. V zmysle Čl. II uvedenej zmluvy žalobcovi mali byť postúpené len pohľadávky špecifikované v Protokole o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok podľa Príloh 1-9 zmluvy, pričom k účinnému prevodu postupovaných pohľadávok malo dôjsť nadobudnutím účinnosti zmluvu o postúpení a podpisom Protokole o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok. Žalobca však súdu dôkaz o účinnom prevode pohľadávok v konaní, t.j. dôkaz o podpise protokolu, nepredložil. Z uvedeného dôvodu, súd potom nemohol uzavrieť, že riadnym vlastníkom pohľadávky je práve žalobca, nakoľko to iba z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok a špecifikácie postupovaných pohľadávok nebolo jasné a nezameniteľne preukázané, že práve vlastníctvo pohľadávky vo výške 740,55 EUR voči žalovanej prešlo na práva k žalovanej pohľadávke a preto súd musel konštatovať, že tento neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho aktívnej legitimácie.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nároku žalobcu voči žalovanej nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočne nepreukázal, že je v konaní aktívne legitimovaný, t.j. že je riadnym vlastníkom žalovanej pohľadávky a preto žalobu zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom k tomu, že v konaní bol v celom rozsahu neúspešný žalobca a tento si uplatnil právo na náhradu trov konania, súd o jeho trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 2 písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.