Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-333-2013.pdf
PDF · 79.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/333/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, so sídlom v Bratislave, Jakubovo námestie č. 14, IČO: 17 310 598, zastúpeného riaditeľom Mgr. E. T., proti odporcovi: C I N E M A III. s. r. o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 58, IČO: 36 669 113, zastúpenom konateľom Jozefom Klčom, O. č. XXX, o zaplatenie 4.700,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/136/2012-62 zo dňa 9. mája 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 4C/136/2012-62 zo dňa 9. mája 2013 zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.900,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.12.2010 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v ostatnej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy vo výške 4.700,- eur spolu s úrokom z omeškania na tom skutkovom a právnom základe, že s odporcom uzatvoril 24.11.2010 zmluvu v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z., ktorá upravovala vzťahy medzi prevádzkovateľom na jednej strane a výkonnými umelcami a výrobcami zvukových a zvukovo-obrazových záznamov zastúpených SLOVGRAM-om na strane druhej, ktoré vznikajú pri verejnom prenose v zmysle § 5 ods. 14 Autorského zákona v priestoroch príslušnej prevádzky, a podľa § 65 a § 67 Autorského zákona. Podľa čl. 2 zmluvy odporca ako prevádzkovateľ používal v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 hudobné zvukové záznamy a zvukovo-obrazové záznamy v priestoroch zariadenia Cinema Movies Club, Palackého 33, Trenčín. Podľa čl. 2 zmluvy sa odporca zaviazal uhradiť odmeny výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za verejný prenos ich výkonov a záznamov prostredníctvom SLOVGRAM-u formou jednorazovej odmeny vo výške 2.900,- eur. Podľa čl. 5 ods. 2 zmluvy je táto zmluva zároveň daňovým dokladom č. 1007918. Splatnosť dohodnutej jednorazovej odmeny bola v čl. 2 zmluvy stanovená na 15.12.2010. Daňový doklad č. 1007918 však odporca v plnej výške neuhradil, keď 25.01.2011 uhradil len časť odmeny vo výške
1.100,- eur. Zvyšnú časť odmeny vo výške 1.800,- eur neuhradil, a to napriek telefonickej výzve zo dňa 08.02.2011 a pokusom o zmier zo dňa 03.03.2011. Ďalej uviedol, že s odporcom dňa 24.11.2010 uzatvoril zmluvu v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z., ktorá tiež upravovala vzťahy medzi prevádzkovateľom na jednej strane a výkonnými umelcami a výrobcami zvukových a zvukovo-obrazových zastúpených SLOVGRAM-om na strane druhej, ktoré vznikajú pri verejnom prenose v zmysle § 5 ods. 14, § 65 a § 67 Autorského zákona. Podľa čl. 5 ods. 2 zmluvy táto zmluva je zároveň daňovým dokladom č. 1007919 a splatnosť odmeny vo výške 2.900,- eur bola podľa čl. 2 zmluvy stanovená na 15.12.2009. Ani túto sumu odporca neuhradil. Na základe uvedeného vzniklo navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia právo požadovať z dôvodu nezaplatenia dlhu od odporcu, aby mu zaplatil istinu vo výške 4.700,- eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy 1.800,- eur od 16.12.2010 do zaplatenia a ročný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 2.900,- eur od 16.12.2010 do zaplatenia, ako aj vzniknuté trovy konania.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žaloba je dôvodná čiastočne, a to do výšky 2.900,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.12.2010 do zaplatenia. Pokiaľ sa týka faktúry č. 1007919, keď konštatoval, že na základe platne uzatvorenej zmluvy č. 1060265 zo dňa 24.11.2010, ktorá je zároveň označená ako daňový doklad faktúra č. 1007918, uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu na základe zákona č. 618/2003 Z. z. ust. § 65 a § 67, na základe ktorej odporca v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 bol oprávnený používať formou verejného prenosu podľa § 5 ods. 14 uvedeného zákona iba záznamy zachytené na originálnych nosičoch a záznamy šírené televíznym a rozhlasovým vysielaním za odmenu vo výške 2.900,- eur s DPH. Keďže túto sumu odporca navrhovateľovi neuhradil, k tejto povinnosti spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.12.2010 do zaplatenia ho zaviazal súd.
Pokiaľ sa týka dlžnej sumy z faktúry č. 1007918, túto súd nepriznal z dôvodu, že na uvedenom daňovom odklade je záznam, že bola zaplatená dňa 27.01.2011. Navrhovateľ súdu predložil listinu označenú ako pokus o zmier zo dňa 03.03.2011, ktorou vyzval odporcu na zaplatenie sumy 1.800,- eur z faktúry č. 1007918, no nepredložil žiadny daňový doklad, ktorým by preukázal, do akej výšky bola táto faktúra uhradená, preto súd je toho názoru, že pokiaľ na samotnej faktúre je uvedené, že bola zaplatená dňa 27.11.2011 bez ďalšej poznámky o výške plnenia a navrhovateľ nepredložil súdu žiaden doklad o čiastočnom plnení, má sa zato, že faktúra bola uhradená ako celok. V tejto súvislosti prvostupňový súd podotkol, že navrhovateľ bol súčasne s termínom pojednávania poučený aj o povinnosti predloženia dôkazov podľa ust. § 120 ods. 1 a 4 O. s. p. a keďže žiaden doklad nepredložil, v tejto časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože účastníci mali v konaní pomerne rovnaký úspech, a preto o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v časti výroku, v ktorej súd návrh zamietol, podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorý dlžnú sumu z faktúry č. 1007918 vo výške 1.800,- eur navrhovateľovi nepriznal z dôvodu, že na uvedenom daňovom doklade je záznam, že bola zaplatená dňa 27.01.2011. Odvolateľ uvádza, že pečiatka s textom zaplatené s dátumom 27.01.2011 na zmluve (faktúre č. 1007918) bola omylom uvedená zo strany pracovníka SLOVGRAM-u, ktorý aktualizuje informácie a údaje a spracováva ich do systému verejných produkcií SLOVGRAM-u, pričom v tejto poznámke je uvedený aj zlý dátum prijatia platby. Faktúra nebola zaplatená v plnej výške, poznámka zamestnanca je chybná a nie je v tomto prípade relevantná. Navrhovateľ má zato, že na základe tejto poznámky bez ďalšieho dokazovania súd nemohol správne vyhodnotiť, že faktúra bola zaplatená v plnej čiastke. Taktiež treba poznamenať, že ani odporcom nebola spochybnená skutočnosť, že faktúra bola zaplatená len vo výške 1.100,- eur a tento ani nijakým spôsobom nepreukázal, že zaplatil faktúru v plnej výške. Navrhovateľ je názoru, že jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že odporca zaplatil faktúru č. 1007918 v plnej výške. Odvolateľ sa domnieva, že tvrdenie navrhovateľa o svojom nároku bolo dostatočne preukázané a odporcom nebolo spochybnené, preto nie je dôvod, aby súd nepriznal navrhovateľovi nezaplatenú sumu z faktúry vo výške 1.800,- eur. Taktiež sa domnieva, že nebol dôvod na predkladanie účtovných dokladov. Pokiaľ súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na existencii mylnej poznámky, navrhovateľ na podporu svojho tvrdenia môže súdu poskytnúť výpis z účtu SLOVGRAM-u zo dňa 25.11.2011, kde je preukázané, že bola prijatá platba od odporcu vo výške 1.100,- eur. Výpis z účtu zo dňa 27.01.2011, ktorý preukazuje, že v tento deň nebola od odporcu prijatá žiadna platba a potvrdenie z účtovníctva navrhovateľa - zoznam úhrad vydaných faktúr k faktúre č. 1007918, teda o zaplatení 1.100,-
eur z celkovej fakturovanej sumy 2.900,- eur, pričom v účtovníctve stále eviduje pohľadávku vo výške 1.800,- eur tak, ako si ju odporca uplatňuje v súdnom konaní. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a priznal nárok navrhovateľa v plnom rozsahu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O. s. p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovým argumentom, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré považoval nedôvodné. Preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorému v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.