Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-53-2013.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/53/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovaným T. O. a T. O., pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 3 písm.a/ Trestného zákona, o odvolaniach oboch obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.02.2013 sp.zn. 2T/8/2011 na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných T. O., nar. XX.XX.XXXX, a T. O., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obe obžalované za vinné zo zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 3 písm.a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle previesť nehnuteľnosti patriace poškodeným Y. H. v 1 a C. H. v 1, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území P. ako parc. č. XXXX/XX, záhrada, o výmere 80 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2 a parc. č. XXXX/XX - rodinný dom súpisné číslo XXX, do výlučného vlastníctva T. O., poškodeným využijúc ich zlý zdravotný stav a opitosť tvrdili, že vybavia opatrovateľský príspevok na opatrovanie Y. H. jej synom C. H., a za týmto účelom im dali dňa 05. júna 2006 v P. v dome č. XXX podpísať listiny, ktoré v skutočnosti neboli určené na zaobstaranie sľubovaného príspevku, ale na kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré poškodení Y. H. a C. H. nemali v úmysle predať, pričom do textu kúpnej zmluvy uviedli, že kupujúca T. O. vyplatila predávajúcim C. H. a Y. H. kúpnu cenu v hotovosti vo výške 800.000 Sk (26.555,14 Eur), čo nebola pravda, a následne dňa 20. júna 2006 v čase o 13.20 hodine predložili katastrálnemu úradu v Trnave návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, na ktorom nebol pravý podpis Y. H., a následne dňa 01. augusta 2006 po tom, ako Správa katastra Trnava prerušila konanie sp. zn. V 3122/06 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, zabezpečila v P. overený podpis Y. H. a podpis C. H., ktorý tento uznal za svoj vlastný na Notárskom úrade JUDr. Veroniky Baričičovej v Pezinku, Radničné nám. 7, hoci C. H. bol nepretržite od 27.07.2006 do 02.08. 2006 hospitalizovaný v Pinelovej nemocnici v Pezinku, napriek tomu, že vedeli, že obaja poškodení boli v zlom fyzickom a psychickom stave, pričom poškodení nemali vedomosť o obsahu dodatku, a následne dodatok ku kúpnej zmluve predložili Katastrálnemu úradu v Trnave, následkom čoho dňa 15. augusta 2006 Správa katastra Trnava vykonala vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pod sp. zn. V3122/06 v prospech T. O., čím vznikla poškodenej Y. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom F. R., F. XXX/XX, a poškodenému C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, škodu vo výške 39.600 Eur.
Za túto trestnú činnosť uložil samostatne každej obžalovanej podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona výkon tohto trestu obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 4 písm. e/ Trestného zákona súd uložil obžalovanej povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému C. H..
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Rozhodnutie o vine súd I. stupňa založil na dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré podrobne rozobral v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že poškodení Y. H. a jej syn C. H. nemali v úmysle uskutočniť predaj svojho rodinného domu, ale mali záujem o poberanie opatrovateľského príspevku. Túto skutočnosť využili obžalované, ktoré im dali podpísať kúpnu zmluvu na zadnej strane bez textu, čo potvrdzuje výpoveď poškodeného. Súd neuveril obžalovaným, že bez nezaujatého svedka prišli do domu poškodených odovzdať im sumu 800.000,- Sk. Poukázal na to, že sumu 400.000,- Sk, ktorá patrila Y. H. si mali ponechať za jej doopatrovanie. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že poškodení nepoznali obsah kúpnopredajných zmlúv, overovanie ich podpisov pracovníčkami notárskych úradov bolo len formálne. Mal za to, že dôvodom konania obžalovaných bola skutočnosť, že T. O. mala úver v X. X. na základe zmluvy zo dňa 03.10.2005 vo výške 2 980.000,- Sk. Mesačná splátka bola stanovená na sumu 17.349,- Sk. Zmluva bola zabezpečená zmenkou a zmluvou o zriadení záložného práva k rodinnému domu v F. R., ktorý bol vo vlastníctve T. O.. Táto obžalovaná od roku 2006 nebola zamestnaná, splátky na úver jej poskytovala jej matka - obžalovaná T. O.. Nadobudnutie domu poškodených a jeho následný predaj mal vyriešiť ich finančnú situáciu.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidve obžalované, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnili. Namietali správnosť vyhodnotenia dôkazov súdom I. stupňa s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa vôbec nedá zistiť ako sa vysporiadal s ich obhajobou, prečo, napriek zjavnej zainteresovanosti poškodeného H. na výsledku trestného konania a rozporoch v jeho výpovediach založil svoje rozhodnutie o vine práve na tejto výpovedi. Súd I. stupňa si osvojil nelogické vysvetlenia poškodeného ohľadom podpisovania dokladov a nezamýšľal sa nad tým, že obidvaja poškodení sa mohli domnievať, že na vybavenie opatrovateľskej služby by bolo potrebné viacnásobné overovanie ich podpisov u notárov. Súd I. stupňa vyhodnotil dôkazy v rozpore s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku, nepokúsil sa o to, aby sa vysporiadal s obhajobou obžalovaných. S dôkazmi, ktoré preukazujú tvrdenie obžalovaných najmä svedeckou výpoveďou C. O. sa vyporiadal len konštatovaním ich účelovosti. Svedeckú výpoveď poškodeného C. H. nemožno považovať za takú, aby bolo na nej založené rozhodnutie o vine obžalovaných, nejedná sa o hodnoverný dôkaz a to najmä s poukazom na jeho zainteresovanosť na výsledku trestného konania. Právoplatné rozhodnutie o vine obžalovaných zo žalovaného skutku totiž dáva tomuto poškodenému možnosť podať návrh na obnovu konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2006 vo veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 16C/127/2006.
Okresný prokurátor odvolanie nepodal.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie obžalovaných podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť nakoľko rozsudok súdu I. stupňa považujú za správny a zákonný.
Obhajca obžalovaných na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania.
Obžalované sa na verejnom zasadnutí pripojili k vyjadreniu obhajcu a k jeho konečnému návrhu.
Poškodený C. H. resp. jeho splnomocnenec poukázali na to, že vo veci o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 05.06.2006 vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 16C/127/2006 podali dňa 18.06.2012 na Najvyšší súd SR dovolanie, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo.
Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek l Trestného poriadku
Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Trestného poriadku a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Náležite zistil skutkový stav veci a vykonané dôkazy v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil. Súd I. stupňa sa vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vykonané dôkazy správne hmotno-právne posúdil. Odvolací súd nemá pripomienky k tomu, akým spôsobom okresný súd vyhodnotil obranu obžalovaných a jednotlivé svedecké výpovede.
Vykonaným dokazovaním bol preukázaný zámer oboch obžalovaných vyriešiť finančnú situáciu obžalovanej T. O. získaním a následným predajom domu poškodených. Za účelom dosiahnutia tohto zámeru využili alkoholizmus poškodeného C. H. a zdravotný stav nebohej poškodenej Y. H. a pod prísľubom zabezpečenia opatrovníctva im predložili na podpis listiny (zmluvy), ktoré obsahom nekorešpondovali verbálne deklarovanej snahe o vybavenie im opatrovateľského príspevku. Na podvodný úmysel konania obžalovaných nasvedčuje aj nimi preukazovaný spôsob podpisu zmluvy, následného overovania, ako aj preukazovaný (ale nepreukázaný) spôsob výplaty kúpnej ceny. Aj krajský súd má za to, že sa jednalo o podvodné konanie, obidvaja poškodení boli obžalovanými uvedení do omylu. Vykonaným dokazovaním nebolo vyvrátené tvrdenie o formálnom overovaní podpisov na kúpno-predajnej zmluve. Poškodená Y. H. o návrhu na vklad ani nevedela, tento nepodpísala. Znalecké posudky a lekárske správy o zdravotnom stave poškodených v čase, keď malo dôjsť k podpisu kúpno-predajnej zmluvy nasvedčujú na pravdivosť a opodstatnenosť ich snahy zabezpečiť si prostredníctvom obžalovaných opatrovateľstvo. Rovnako ako súd I. stupňa aj odvolací súd považuje za účelovú výpoveď svedka C. O. (manžel a otec obžalovaných), ktorou preukazoval údajnú výplatu sumy 800.000,- Sk na základe kúpno-predajnej zmluvy. Existencia ani prevod týchto finančných prostriedkov neboli preukázané. Tvrdenie, že predmetnú sumu mali doma a nie v peňažnom ústave, nepovažoval ani odvolací súd za hodnovernú.
Čo sa týka DVD vyhotoveného dňa 03.11.2006 tento dôkaz preukazuje len starostlivosť obžalovaných o poškodenú Y. H., ale z vyjadrenia poškodenej na tomto DVD nie je zrejmé, že rodinný dom previedla. Naopak, vyjadrenia poškodenej a jej záujem pracovať v záhrade, túto oplotiť nasvedčuje na to, že vedomosť o prevode nehnuteľnosti nemala.
Obhajobou spochybňovaná hodnovernosť výpovede poškodeného C. H. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania (Mgr. T. W.) jeho intelektové schopnosti sú v pásme mierneho populačného podpriemeru, čo v konštelácii s jeho osobnosťou čiastočne oslabuje všeobecnú a špecifickú vierohodnosť jeho výpovedí. Z tohto znaleckého posudku však nevyplýva, že by znalkyňa zistila u poškodeného vedomé konfabulácie. Naproti tomu, znalkyňa u oboch obžalovaných predpokladá výskyt fabulácií a konfabulácií vo vzťahu k predmetu vyšetrovania, keď u oboch, na základe analýzy ich výpovedí a správania počas psychologického vyšetrenia, usúdila, že špecifická vierohodnosť ich výpovedí je čiastočne oslabená.
Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku obžalovaných, keď namietali, že rozhodnutie súdu I. stupňa o ich vine je založené výlučne na výpovedi poškodeného. V tomto smere poukazuje na svedecké výpovede P. F. a nezainteresovaného svedka P. L. - starostu obce, z ktorých vyplýva, že už v čase, keď bola Y. H. v F. R. v opatere obžalovaných (teda zjavne po údajnom podpise kúpno-predajnej zmluvy), sa táto vyjadrila, že sa poškodený nemusí báť, že dom mu nikto nezoberie a tento zostane len jemu.
Všetky vyššie uvedené dôkazy nasvedčujú na to, že obidve obžalované na naplnenie svojho zámeru podvodným spôsobom nadobudnúť rodinný dom poškodených využili ich mentálnu úroveň, zdravotný stav a alkoholizmus a konaním a spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, dosiahli prevod predmetnej nehnuteľnosti.
Z hľadiska zavinenia zo strany obžalovaných sa jednalo o priamy úmysel v zmysle § 15 písm.a/ Trestného zákona, pretože vedome porušili záujem zameraný na ochranu cudzieho majetku.
V nadväznosti na správne zistený skutkový stav veci súd I. stupňa správne rozhodol aj o trestoch. Výrok o treste, ktorým bol obom obžalovaným uložený podmienečný trest považoval odvolací súd za správny a zákonný. Uložené podmienečné tresty s probačným dohľadom, a ich výmera zodpovedajú osobám obžalovaných, závažnosti vzniknutého následku a zohľadňujú aj časový odstup od skutku. Takto uložené tresty zodpovedajú všetkým kritériám v zmysle § 34 Trestného zákona.
Pretože odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie prípadne zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.