Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-309-2022.pdf
PDF · 94.26 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/309/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. nar. XX.X.XXXX a C. B. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov: matky D. B. nar. X.X.XXXX bývajúcej v D. E. F. G. H. XX zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. so sídlom kancelárie v Michalovciach na Štefánikovej ulici č. 8 a otca D. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo I. E. G. H. XXX zastúpeného JUDr. Ľubošom Kizivatom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v D. E. G. J. K. H. XXXX/XX C v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 23P/26/2021 - 362 zo dňa 26.7.2022 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného voči mal. A. zo sumy 100 Eur na sumu 30 Eur a voči mal. C. zo sumy 90 Eur na sumu 30 Eur mesačne. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku znížil výživné na mal. A. na sumu 55 Eur mesačne za obdobie od 13.9.2021 do 23.1.2022. Výrokom II. znížil výživné na mal. C. na sumu 45 Eur mesačne v období od 13.9.2021 do 23.1.2022. Výrokom III. rozhodol, že tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 22P/63/2016-58 zo dňa 5.12.2016. Výrokom IV. vo zvyšnej časti návrh otca na zníženie výživného zamietol. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je potrebné znížiť výživné len v období od 13.9.2021 do 23.1.2022 a nie na sumu minimálneho výživného, ale na sumu 100 Eur úhrnne na obe deti. Mal preukázané, že v danom čase bol príjmom otca len čiastočný invalidný dôchodok v sume 305,90 Eur, preto znížil výživné na sumu 100 Eur. Berúc do úvahy výšku príjmu otca v ostatných obdobiach nedospel k záveru, že je potrebné znížiť výživné. Konštatoval, že z príjmov, ktoré otec dosahoval je v jeho možnostiach platiť na výživu detí sumu 190 Eur, preto návrh otca vo zvyšnej časti zamietol. Uviedol, že otec argumentoval svojím zlým zdravotným stavom, napriek tomu sa od januára 2022 zamestnal, dosahoval príjem 762 Eur a poberal čiastočný invalidný dôchodok 305 Eur, čiže je v jeho možnostiach pracovať a zabezpečiť si príjem, z ktorého bude platiť na výživu detí 190 Eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti výroku IV. napadnutého rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo vyhodnotil stav, v ktorom je schopný pracovať a podieľať sa svojim príjmom na platení výživného v rozsahu 190 Eur od podania návrhu do budúcna s výnimkou obdobia od 13.9.2021 do 23.1.2022, v ktorom mu znížil výživné. Uviedol, že svoj názor súd prvej inštancie oprel o to, že dosahoval
a dosahuje príjem z pracovného pomeru a teda je v jeho možnostiach platiť na výživu detí sumu 190 Eur, preto jeho návrh na zníženie výživného vo zvyšnej časti zamietol. Podľa jeho názoru takýto záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na lekárske správy, ktoré predložil súdu dňa 1.6.2022. Z nich je evidentné, že trpí vážnymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré nie sú len prechodného charakteru, má oslabenú brušnú stenu, problémy s chrbticou a počas celej doby trvania konania, ako aj v súčasnej dobe je v uvedených lekárskych správach lekármi odporúčaný kľudový režim, v dôsledku čoho nemôže objektívne pracovať za účelom dosiahnutia adekvátneho príjmu. V dôsledku uvedených zdravotných komplikácií mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 8.5.2022, čo tiež svedčí o jeho trvalých zdravotných obmedzeniach. Potvrdil, že v mesiaci január 2022 sa zamestnal, avšak musel tak urobiť aj proti odporúčaniam lekárov. V dôsledku opakujúcich sa zdravotných komplikácií je opäť od 11.7.2022 práceneschopný. Podľa lekárskej správy neurologičky D. L. zo dňa 12.7.2022 je mu opäť doporučený kľudový režim s najbližšou kontrolou o jeden mesiac. Aj uvedené svedčí o skutočnosti, že nemôže vykonávať súčasné zamestnanie a je plne odkázaný na nemocenské dávky po dobu trvania pracovného pomeru, ktorý si pre zdravotné komplikácie zrejme nebude schopný udržať. Pracovný pomer uzatvoril v dôsledku tlaku z exekúcie, ktorá je voči nemu vedená za obdobie dlžného výživného, pričom mu boli a sú z jeho príjmov vykonávané zrážky. Konštatoval, že v minulosti bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 8T/113/2020-203 zo dňa 14.7.2021 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy a aj z uvedeného dôvodu, keďže bol zaviazaný na úhradu dlhu na výživnom počas skúšobnej doby, napriek nepriaznivému zdravotnému stavu a odporúčaniam lekárov sa musel zamestnať, aby mohol platiť výživné a zaplatiť dlh na výživnom. Zopakoval, že trpí vážnymi zdravotnými problémami, ktoré nie sú len prechodného charakteru, pre ktoré nemohol pracovať a dosahovať príjem, preto je toho názoru, že zníženie výživného je dôvodné. Namietal, že listiny, ktoré súdu prvej inštancie predložil, súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nijakým spôsobom nespomenul, neboli vyhodnotené, preto mu nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie s týmito listinnými dôkazmi a jeho námietkami vysporiadal. Z uvedeného dôvodu považuje rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a nedôvodný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IV. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Len proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že vzhľadom na jej príjmy a výdavky na maloleté deti, ktoré podrobne zdokumentovala v spise, je nevyhnutné zachovať výživné minimálne v stanovenej výške 100 Eur a 90 Eur mesačne. Taktiež poukázala na to, že maloleté deti potrebujú financie hlavne zo zdravotných dôvodov, nakoľko dopláca za lieky, ktoré nie sú hradené zdravotnou poisťovňou. Je toho názoru, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by mu v období od 13.9.2021 do 23.1.2022 neumožňovala uhrádzať výživné na maloleté deti v stanovenej sume 190 Eur. Uviedla, že aj keď je otec toho času L., tak poberá čiastočný invalidný dôchodok a nemocenské dávky. Poukázala aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý zníženie výživného navrhuje zamietnuť, nakoľko to nie je v záujme maloletých detí. Zdôraznila, že od posledného určenia výživného uplynulo 6 rokov, čo v dôsledku primeraného vývinu maloletých detí dochádza k nárastu výdavkov. Aj keď je aktuálne veľmi vysoká inflácia, nežiada o zvýšenie výživného, aj keď suma 190 Eur nepokrýva reálne náklady, ktoré má hradiť otec z titulu jeho vyživovacej povinnosti voči deťom, a teda dôvodnejšie by bolo zvýšenie výživného a nie ho znižovať. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch I. a II. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a matky uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Od posledného rozhodnutia súdu o určení výživného uplynula dlhšia doba, náklady na zabezpečenie výživy a starostlivosti o maloleté deti sú neporovnateľne vyššie, ako predtým. Aj keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti majú mať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov, aké by im patrili, ak by rodičia spolu žili. Poukázal na to, že otec je toho času poberateľom invalidného dôchodku a je v pracovnom pomere. Jeho mesačné príjmy, podľa jeho názoru, mu teraz dovoľujú platiť doteraz určené výživné. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a dôvodné.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odôvodnením súdu prvej inštancie v časti rozsudku týkajúcej sa zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného súhlasí, keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil danú skutkovú situáciu, a to najmä skutočnosť, že otec sa od januára 2022 zamestnal
a dosahoval príjem 762 Eur a poberá aj čiastočný invalidný dôchodok v sume 305 Eur, teda je v jeho možnostiach pracovať a zabezpečiť si príjem, z ktorého bude platiť na výživu detí 190 Eur mesačne. Poukázala na skutočnosť, že od posledného určenia výživného uplynulo 6 rokov, pričom v dôsledku vývinu maloletých detí dochádza k nárastu výdavkov. Zopakovala, že na strane otca nedošlo za obdobie od 13.9.2021 do 23.1.2022 k takej zmene pomerov, ktorá by mu neumožňovala uhrádzať výživné pre maloleté deti v určenej výške 190 Eur mesačne. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok IV. rozsudku potvrdil ako vecne správny.
7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku uviedol, že je nedôvodné, pričom v plnej miere odkázal na svoje odvolanie zo dňa 5.8.2022. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. potvrdil ako vecne správny a navrhol, aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, okrem návrhu na potvrdenie rozsudku v časti zníženia výživného. Má za to, že kolízny opatrovník správne poukázal na to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, nakoľko od posledného rozhodnutia o určení výživného uplynula dlhšia doba, pričom náklady na zabezpečenie výživy a starostlivosti o deti sú v dnešnej dobe omnoho vyššie, ako predtým. Taktiež sa stotožňuje s názorom kolízneho opatrovníka, že otcove mesačné príjmy mu dovoľujú platiť doteraz určené výživné.
9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že s ním nesúhlasí. Naopak, v plnom rozsahu zotrvala na svojom odvolaní a na jednotlivých argumentoch v ňom uvedených. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zisťovať skutočný stav veci.
13. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
14. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
17. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce dostatočne zistil skutočný stav, ale neporovnal ho so stavom existujúcim v čase predchádzajúcej úpravy, čiže nezisťoval či na strane niektorého z účastníkov konania došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, v dôsledku ktorej je možné zmeniť existujúce súdne rozhodnutie a neposúdil ho ani podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v dôsledku čoho musel jeho rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť.
20. Odvolací súd uvádza, že pod nesprávnym právnym posúdením veci je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, ale nepoužil správne ustanovenia Zákona o rodine.
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou právoplatných meritórnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Zmenu právoplatného rozhodnutia (rozsudku) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci za splnenia hmotnoprávnej podmienky, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Súd teda musí svoje dokazovanie zamerať na skúmanie existencie zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Pokiaľ ide o zmenu rozsudku uvedeného v § 121 CMP, potom postačuje preukázanie zmeny pomerov akejkoľvek intenzity.
22. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine vyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenia je však potrebné aplikovať aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá vhodného zamestnania, poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pri určení výživného bude teda rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahrňuje aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencialitu príjmu povinného, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Potenciálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí ale to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť by malo byť len výnimočné
a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, napr. dlhodobé a výrazné zhoršenie zdravotného stavu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa.
23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že konajúci súd zistil aktuálne zárobkové pomery otca, ale následne nepoužil správny právny predpis, nepostupoval podľa § 78 Zákona o rodine a neporovnal ich s jeho zárobkovými pomermi v období, keď rozhodoval o pôvodnom rozhodnutí. Neporovnal ani príjem matky, nevyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, nevyhnutné výdavky detí ani rodičov, aj keď ich v spise zdokladované mal. Nezisťoval teda splnenie zákonnej hmotnoprávnej podmienky, či sa zmenili pomery oproti času, keď rozhodoval v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie teda neaplikoval postup na zistenie zmeny pomerov v súlade s § 78 Zákona o rodine, ale postupoval ako pri určovaní výživného podľa zásad uvedených v § 62 a 75 Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené musel odvolací súd zrušiť rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom dôkladného zistenia podstatných zmien pomerov účastníkov, posúdiť ich podľa zásad stanovených v § 62 a kritérií uvedených v § 75 Zákona o rodine, zistiť odôvodnené potreby maloletých detí. V súlade s § 78 Zákona o rodine posúdiť hmotnoprávnu podmienku na zmenu predchádzajúceho rozsudku o výške vyživovacej povinnosti a to zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu rozsudku. Za tým účelom opätovne účastníkov vypočuje, zistí zárobkové pomery, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, porovná ich so zárobkovými pomermi, schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov v čase pôvodného rozhodnutia, umožní sa im vyjadriť k listinným dôkazom, prihliadne na nimi uvedené odvolacie dôvody. V prípade, ak dospeje k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia, vo výroku rozsudku presne určí dátum zmeny rozhodujúcich skutočností a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov konania.
25. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).