Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6CoP-23-2013.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. Z., nar. X.X.XXXX a mal. O. Z., nar. X.X.XXXX, obaja bytom S., D. X, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúce z matky K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S., D. X, v konaní zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2 a otca Z. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. N. XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25P 277/2012-53 zo dňa 26.6.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. Z. Z., nar. X. X. XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne a pre mal. O. Z., nar. X. X. XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1. 9. 2012 do budúcna.
II. Dlžné výživné za obdobie od 1. 9. 2012 do 30. 9. 2013 pre mal. Z. vo výške 1.950 Eur a mal. O. vo výške 1.300 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 50 Eur mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania.
III. V prevyšujúcej zamietavej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 14C/143/2009 zo dňa 14.10.2009 tak, že: zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. Z. Z., nar. X.X.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne a pre mal. O. Z., nar. X.X.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2012 opakovane do budúcna, dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 30.6.2013 pre mal. Z. vo výške 1.000 Eur a mal. O. vo výške 600 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 50 Eur mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil cit.: „hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Zmena pomerov môže byť odôvodnená subjektívne, okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3). Zmena výšky výživného je možná od času, kedy došlo k zmene pomerov.
Od právoplatnosti posledného rozhodnutia január 2010 uplynula doba viac ako troch rokov (3 roky v januári 2013), matka si podala návrh na zvýšenie výživného od septembra 2012. Súd tento dátum považoval za relevantný na zmenu pomerov a to jednak, že sa začal školský rok, začiatkom ktorého sa zvyšujú náklady na maloleté dieťa, ako aj zmenami pomerov na matkinej strane a to stratou zamestnania. Čo sa týka maloletých detí súd mal za jednoznačne preukázané, že maloleté deti v čase posledného rozhodnutia boli deťmi na I. stupni, resp. v 5. ročníku ZŠ. Teraz obaja chlapci sú v pubertálnom období a ich náklady vzrástli vekom výrazným spôsobom (oblečenie, strava), ale aj sociálnymi potrebami. Výraznejším spôsobom u staršieho syna, ktorý je deviatakom a v tejto súvislosti s ním matka mala zvýšené náklady, ako aj do budúcna, keďže od septembra 2013 začne navštevovať strednú školu. Zmena pomerov nastala aj na strane povinného - otca maloletých detí. V čase posledného rozhodnutia jeho príjem bol 530 Eur, v súčasnej dobe je jeho čistý príjem po odpočítaní všetkých nákladov 815 švajčiarskych frankov. Súd chce poukázať na to, že tento príjem mal zo strany otca preukázaný, zdokladovaný podkladmi od zamestnávateľa. Na druhej strane hoci matka tento príjem spochybňovala, nepreukázala nijakým relevantným spôsobom iný príjem otca. Súd teda uzatvára, že príjem otca bol pre súd nespochybniteľný potvrdením od jeho švajčiarskeho zamestnávateľa a z toho príjmu pri rozhodovaní aj vychádzal.
Ak súd teda berie do úvahy zmenu pomerov na strane všetkých zúčastnených, najmä výrazná zmena na strane maloletých detí vstupom do pubertálneho obdobia, budúcim nástupom na strednú školu staršieho syna a zmenou pomerov na strane rodičov a to matky od septembra 2012 nezamestnaná, od júna 2013 opätovne zamestnaná a vyšším príjmom otca má súd za to, že bolo dôvodné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol, a to čo sa týka výšky výživného, ako aj tvorby úspor. Čo sa týka výšky výživného súd uvádza tak, ako bolo uvedené vyššie, že príjem otca je síce vyšší ako bol v januári 2010 a potreby detí sa výrazne zvýšili, avšak výška príjmu otca neumožňuje toho času určiť vyššie výživné na maloleté deti. Tvorba úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodina pripadá do úvahy, ak to majetkové pomery povinného dovoľujú. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na príjem otca toto nie je ten prípad, kedy by bolo možné rozhodnúť aj o tvorbe úspor. Ak by mal otec aj do budúcna vyšší príjem, tvorba úspor by pripadala do úvahy iba vtedy, kedy bežné výživné zo strany povinného by už prekročilo rámec možnosti reálneho spotrebovania výživného v bežnom mesiaci od oprávnených osôb.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v prevyšujúcej časti výšky výživného a tvorby úspor návrh matky zamietol.“
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie matka mal. detí. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd prvého stupňa vyhodnotil, že napriek odôvodneným potrebám mal. detí požadované výživné nemožno priznať, nakoľko to neumožňujú majetkové pomery otca. Otec mal. detí dosahuje príjem vo výške 3 150 švajčiarskych frankov v hrubom a 2 015 švajčiarskych frankov a ona pracuje ako finančný agent s minimálnou mzdou, poberá štátne sociálne dávky a dávky sociálnej pomoci. Nesúhlasila so zamietnutím návrhu na prispievanie na tvorbu úspor sumou 100 Eur mesačne na každé dieťa. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zvýšil výživné na mal. Z. na sumu 400 Eur a na mal. O. na sumu 300 Eur a prispievanie na tvorbu úspor vo výške 100 Eur na každé dieťa.
Kolízny opatrovník a otec mal. detí sa k podanému odvolaniu v zhode vyjadrili navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie (§ 214 O.s.p.) a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
Na rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“). Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 ZoR). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
Tieto zásady, i to, že došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné výživné na mal. Z. a mal. O. zvýšiť.
Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
Od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C 143/2009 zo dňa 14.10.2009) ubehli 4 roky. V čase posledného rozhodnutia bol mal. Z. vo veku 12 rokov a mal. O. 10 rokov. Náklady mal. detí pribúdajúcim vekom vzrástli výrazným spôsobom. Výdavky vzrástli predovšetkým u mal. Z. v súvislosti s nástupom na strednú školu.
Za preukázaného skutkového stavu súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že u mal. detí došlo k podstatnej zmene pomerov nárastom odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s fyzickým vývojom a voľnočasovými aktivitami.
Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že príjem otca ako povinného rodiča dosahuje príjem vo výške 3150 švajčiarskych frankov v hrubom a 2015 švajčiarskych frankov, t.j. 1630,13 Eur (kurz EUR 1 = 1,2361 CHF ku dňu 15.10.2013 dostupné z <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/kalkulacka>). V čase posledného rozhodnutia dosahoval jeho príjem 530 Eur. Príjem otca vrástol od doby poslednej úpravy viac ako trojnásobne.
Pokiaľ otec poukazuje na dlhy (200 Eur čl. 47), ktoré musí platiť, odvolací súd poznamenáva v tejto súvislosti, že v aplikačnej praxi sa už ustálili závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu však treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti (§ 62 ods. 5 ZoR).
Odvolací súd rovnako prihliadol i na majetkové pomery matky, ktorá toho času (posledný mesiac) pracuje príležitostne ako barmanka s hodinovým zárobkom 2 Eur.
Vychádzajúc zo životnej úrovne povinného rodiča a jeho zárobkových možností, zvýšených odôvodnených potrieb mal. detí bolo možné dospieť k záveru, že zvýšenie výživného je odôvodnené. Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, správne zistil majetkové pomery oboch rodičov, ich príjmy a nevyhnutné výdavky. Nezohľadnil však tieto zistenia pri určovaní výšky výživného, nakoľko vzhľadom na výšku mesačného príjmu otca vo výške 1630,13 Eur, z ktorého súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal je v možnostiach a schopnostiach otca ako povinného rodiča hradiť výživné vo vyššej miere. Bolo preto dôvodným vyživovaciu povinnosť na mal. deti zvýšiť s tým, že zvýšenie v rozsahu, v akom určil súd prvého stupňa, odvolací súd nepovažuje za primerané a zodpovedajúce zmeneným pomerom. Odôvodnené potreby mal. detí a možnosti a schopnosti povinného rodiča s príjmom 1630,13 Eur jednoznačne odôvodňujú zvýšenie výživného, a to tak, že je potrebné zvýšiť výživné zo strany otca pre mal. Z. Z., nar. X. X.. XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne a pre mal. O. Z., nar. X. X. XXXX. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1. 9. 2012 do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie 13 mesiacov od 1.9.2012 do 30.9.2013 vo vzťahu k mal. Z.iní sumu 13x (250 Eur - 100 Eur), t.j. 1950 Eur a k mal. O. 13x (200 Eur - 100 Eur), t.j. 1300 Eur, ktoré bolo otcovi povolené splácať v 50 Eur mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania.
Podľa § 63 ods. 3 veta prvá ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd preskúmava majetkovú situáciu povinného komplexne zo všetkých zákonných hľadísk a ak dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. Odvolací súd však zohľadnil výdavky otca ako povinného rodiča na ubytovanie a stravu vo výške 1200 švajčiarskych frankov. Tento príjem umožňuje otcovi hradiť výživné, avšak s prihliadnutím na potrebu vynaloženia výdavkov na zabezpečenie nevyhnutných výdavkov vo Švajčiarku, dosahovaný príjem otca a jeho celkové majetkové pomery neopodstatňujú priznať nateraz aj tvorbu úspor.
Za takejto situácie odvolací súd rozsudok postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Z. Z., nar. X. X. XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne a pre mal. O. Z., nar. X. X. XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1. 9. 2012 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1. 9. 2012 do 30. 9. 2013 pre mal. Z. vo výške 1.950 Eur a mal. O. vo výške 1.300 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 50 Eur mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania. Strata výhody splátok znamená, že ak otec nezaplatí splátku, oprávnená strana môže uplatniť celý dlh jednorazovo. V prevyšujúcej zamietavej časti odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozsudok ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.