Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/255/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobkyne: S.. M. X., J.. XX.X.XXXX, G. I. N. J. I., Z.. S.H. XXXX/X, proti žalovanému: Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. I. N. J. I., G. X, zastúpenému JUDr. Ivanom Hricom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha 8, v konaní o zaplatenie 1.100 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. -85 zo dňa 10.7.2012

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť o trovách štátu samostatným uznesením.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 69,04 eur a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Ivana Hrica, advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 1.100 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.9.2010 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania vo výške 467,40 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 657 Obč. zákonníka uzavrel, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní tej skutočnosti, že dňa 15.6.2010 predmetnú sumu odovzdala žalovanému titulom zmluvy o pôžičke. Mal za preukázanú tú skutočnosť, že dňa 15.6.2010 žalobkyňa uskutočnila dva výbery z bankových účtov v celkovej sume 1.140 € a nepriamym dôkazom, ktorý by mohol potvrdzovať verziu žalobkyne, je výpoveď svedkyne M. Z., ktorá potvrdila, že žalobkyňa v deň výberu finančných prostriedkov na posedení pri káve jej oznámila aj meno osoby, ktorej mala uvedené peniaze požičať. Verziu žalobkyne o požičaní predmetnej sumy žalovanému spochybňujú predžalobné upomienky žalobkyne z 13.4.2011, ktoré adresovala žalovanému, ale aj svedkovi G. A.Q.. Oboch žiadala vrátiť rovnakú sumu 1.100 € v rovnaký deň a za rovnakých podmienok. Aj v prípade, pokiaľ by súd vychádzal len z verzie podanej samotnou žalobkyňou, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by svedok G. A. disponoval sumou 1.100 €, ktorú by získal od žalobkyne, či už priamo alebo sprostredkovane cez žalovaného. Nanajvýš sa vo výpovedi žalobkyne, ale i svedeckých výpovediach svedkov spomínala suma 700 €. Takéto počínanie žalobkyne skôr zvádzalo súd prvého stupňa k záveru, že ona samotná nemá jasno, od koho vlastne má požičanú sumu žiadať, čo podľa súdu prvého stupňa vyznieva zvláštne, najmä za situácie, keď žalobkyňa tvrdí, že predmetné peniaze požičala žalovanému. Súdu prvého stupňa nelogicky vyznelo vo verzii podanej žalobkyňou aj to, že so žalovaným sa mala stretnúť najprv na mieste medzi garážami a

domom, následne ísť na kávu do pivárne a potom odovzdať žalovanému peniaze mimo priestoru, kde by ich mohli pozorovať viacerí ľudia. Pokiaľ totiž žalovanému malo ísť o to, ako žalobkyňa naznačovala, že peniaze chcel od nej prevziať bez svedkov, mohol tak urobiť už pri ich prvom stretnutí, medzi garážami a domom, a nie až po ich vzájomnom posedení pri káve. Ani celkový časový moment odovzdania peňazí nenasvedčuje tomu, že by prípadnú neprítomnosť žalovaného v byte Ing. Lívie Budajovej, v ktorom uskutočňoval rekonštrukčné práce, si nebol nikto všimol. Aj pri zohľadnení tej skutočnosti, že svedok G. A. je v priateľskom vzťahu k žalovanému, tak minimálne výpovede ďalších svedkov S. X., Z. S. M. F.. X. G. spochybňujú skutočnosť, že by sa v deň, ktorý uvádzala žalobkyňa , mal žalovaný možnosť zdržať v jej prítomnosti dlhší čas. Takéto stretnutie si podľa názoru súdu prvého stupňa mohlo vyžadovať minimálne polhodinovú neprítomnosť žalovaného v mieste výkonu práce. Žalovaný sa totiž mal so žalobkyňou stretnúť mimo bytu, ktorý rekonštruoval, vonku medzi domom a garážami v blízkosti umeleckej školy, odkiaľ sa mali spoločne presunúť autom na kávu do pivárne, ktorú aj vypili, následne opustili piváreň, presunuli sa do auta na odovzdávku peňazí medzi žalobkyňou a žalovaným, žalovaný odviezol žalobkyňu k základnej umeleckej škole a následne ešte žalovaný sa mal vrátiť do bytu, ktorý rekonštruoval. Realizácia všetkých týchto činností si objektívne vyžaduje istý čas, avšak žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by sa žalovaný, čo i len na chvíľu v uvedený deň z bytu F.. X. G. vzdialil. Pritom súd prvého stupňa nemal žiadne pochybnosti pri výpovediach svedkov Jozefa S. M. F.. X. G., ktorí nie sú v žiadnom vzťahu so žalovaným. Pokiaľ ide o výpovede svedkov Z. X. - brata žalobkyne a Š. X. - manžela žalobkyne, títo bližšie neozrejmili skutočnosti tvrdené žalobkyňou v tomto konaní, potvrdili len informácie, ktoré sa dozvedeli od žalobkyne. Z výsledkov takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa ustálil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia o požičaní predmetnej sumy žalovanému, preto jej žalobu zamietol. Pokiaľ na poslednom pojednávaní navrhla vykonať dôkaz vyžiadaním písomného vyjadrenia od Slovenskej sporiteľne, a.s., komu patril účet, a teda či išlo o výber z vkladnej knižky alebo prevod na účet, súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko skutočnosť o výbere peňazí z uvedeného účtu bola preukázaná pokladničným dokladom Slovenskej sporiteľne zo dňa 15.6.2010, ktorý sa uskutočnil o 13.48 hod., kedy bola žalobkyni vyplatená suma 740 € v siedmym stoeurových bankovkách a v dvoch dvadsaťeurových bankovkách. Navyše tento dôkaz by nepreukazoval zásadnú skutočnosť, ktorou je to, komu tieto peniaze boli následne skutočne vyplatené. Rovnako zamietol aj návrh právnej zástupkyne žalobkyne na vykonanie dôkazu dotazom na Sociálnu poisťovňu, aby táto oznámila zamestnávateľa svedka G. A. a dotazom na jeho zamestnávateľa, či dňa 15.6.2010 bol v zamestnaní, a v akých časových intervaloch. Autenticitu zápisu priebehu uvedeného dňa v stavebnom denníku žalovaného mal súd za preukázanú po oboznámení sa s obsahom stavebného denníka, ale aj výpovedí svedkov S. X., Z. S. M. F.. X. G., preto dôkazy navrhnuté žalovanou v tomto smere považoval za neúčelné a nadbytočné. Tieto by neboli ani priamymi dôkazmi o tom, komu skutočne žalobkyňa vyplatila peniaze dňa 15.6.2010, ktoré vybrala z bankových účtov.

O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 467, €, pozostávajúcich z náhrady za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 66 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 401,40 €, priznaných podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“). Výpočtovým základom pre určenie hodnoty jedného úkonu právnej služby, keďže predmetom konania bolo oceniteľné plnenie, bola suma 1.100 € a hodnota jedného úkonu právnej služby tak predstavovala sumu 61,41 €. Právnemu zástupcovi žalovaného priznal odmenu za 5 úkonov právnej služby po 61,41 €, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 11.5.2012, účasť na pojednávaniach dňa 14.5.2012, 4.6.2012 a 10.7.2012 a za 2 úkony právnej služby po 20,47 € (t.j. 1/3 zo sumy 61,41 € podľa ) za poradu s klientom dňa 1.6.2012 a .7.2012, x režijný paušál po 7, €. Žalovanému nepriznal odmenu za úkon právnej pomoci zo dňa 3.7.2012 (stanovisko žalovaného k dôkazom) a ani režijný paušál účtovaný k tomuto úkonu, nakoľko predmetné písomné stanovisko mohol žalovaný prezentovať priamo na vytýčenom pojednávaní, preto tento úkon právnej služby nepovažoval za účelne vynaložený.

O trovách štátu si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa a a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedla, že vykonaným dokazovaním dostatočne preukázala, prečo a za akých okolností, kedy, a akú sumu žalovanému požičala, že to bolo 1.140 €, pričom uviedla, že túto finančnú čiastku požičala žalovanému z dôvodu, že ho poznala, poznala aj jeho priateľku a dôverovala mu. Bolo tak tomu preto, lebo v januári

2010 jej na krátku dobu požičal osobné motorové vozidlo, ktoré potrebovala z dôvodu organizácie pohrebu príbuzného. Uvedenú čiastku požičala žalovanému dňa 15.6.2010 okolo 14.30 hod. tak, že mu tieto peniaze fyzicky odovzdala a žalovaný ich prevzal. Žalovaný si peniaze požičal na materiál na dom a na opravu auta. Na uzavretí zmluvy o pôžičke sa so žalovaným dohodla skôr prostredníctvom SMS správ a následne i v telefonickom rozhovore. Nestotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa o tom, že nelogicky vyznieva verzia ňou podaná o celkovom postupe stretnutia so žalovaným a odovzdaní finančnej čiastky. V tomto smere súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dokazovanie. V ďalšom podrobne popísala priebeh dňa 15.6.2010 aj s poukazom na podrobný rozpis telefonických hovorov zo dňa 15.6.2010, ktorý pripojila k odvolaniu. Súd pri hodnotení dôkazov nevychádzal z SMS správy zo dňa 12.5.2011 o 8.45 hod., z ktorej vyplynulo, že žalovaný uviedol, že v dňoch 15.,16. a 17.6.2010 bol údajne na obchodnom jednaní v Čechách, a že má o tom doklad z ubytovne. V prípade, že by žalovaný v skutočnosti bol v byte v inkriminovanú dobu a vykonával rekonštrukciu, prečo by vypisoval SMS správu dňa 12.5.2011 s takýmto obsahom. Ani v odpore voči platobnému rozkazu žalovaný neuviedol, žeby dňa 15.6.2010 vykonával rekonštrukciu bytu, uviedol len, že bol v spoločnosti G. A.Š.. Spochybnila výpoveď svedka G. A., ktorý na pojednávaní uviedol, že pred svojim vypočutím sa stretol s právnou zástupkyňou žalovaného. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil obsah výzvy na vrátenie sumy 1.100 € od svedka G. A.. Nezohľadnil ani tú skutočnosť, že žalovaný žalobkyni vrátil finančnú čiastku 40 € dňa 12.11.2010 a že dňa 13.11.2010 sa uskutočnilo stretnutie za prítomnosti žalovaného a svedkyne M. Z., na ktorom svedkyňa M. Z. mala povedať žalovanému, aby žalobkyni vrátil peniaze, aby bol pokoj. I z tohto stretnutia vyplýva vedomosť žalovaného o požičaní finančnej čiastky od žalobkyne a že ju má celú vrátiť. Pokiaľ súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou, neumožnil dostatočné zistenie skutkového stavu. Poukázala aj na rozporuplné tvrdenia svedka Jozefa Mlynára, ktorý uviedol, že byt F.. X. G. navštívil od 13.30 do 15.00 hod. a následne uviedol, že v byte bol o 13.30 hod. a musel odbehnúť o 13.00 hod.. Súd prvého stupňa nevykonal ani dôkaz výsluchom H. Q. st., ktorá vo svojom liste adresovanom súdu oznámila, že má vedomosti o požičaní predmetných peňažných prostriedkov žalovaným od žalobkyne. H. Q. pritom mala vedomosť o požičaní predmetnej sumy žalovanému z dôvodu, že v predchádzajúcom období žalobkyňa zaslala výzvu na vrátenie pôžičky žalovanému na adresu trvalého bydliska H. Q., s ktorou sa žalobkyňa aj kontaktovala a výslovne uviedla, že žalovaný jej nevrátil pôžičku vo výške 1.140 €. H. Q. vtedy žalobkyni povedala, že žalovaný ju oklamal a dobehol, pretože žiadne peniaze nepotreboval. Naďalej zotrvala na preukázaní tej skutočnosti, že dňa 15.6.2010 došlo k výberu z vkladnej knižky vo výške 740 € zo Slovenskej sporiteľne, a.s.. Spochybnila aj údaje uvedené v stavebnom denníku, nakoľko tento bol podľa jej názoru spísaný dodatočne a účelovo. Svedkyňa F.. X. G. nevedela jednoznačne potvrdiť, či v uvedený deň sa v byte aj skutočne nachádzala.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. Tvrdenia žalobkyne ohľadom celkového postupu a priebehu pred odovzdaním peňazí a po ňom sú nepravdivé a v konaní tieto tvrdenia nepreukázala žiadnymi relevantnými dôkazmi. Kľúčový svedok žalobkyne M. Z. svojou výpoveďou potvrdila len skutočnosť, že žalobkyňa vybrala z bankomatu 400 € a nepotvrdila žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že žalovaný skutočne si od žalobkyne požičal hotovosť vo výške 1.140 €. Ani tvrdenia svedkyne o tom, že žalobkyňa jej mala povedať komu a akú sumu požičala, nedokazujú poskytnutie pôžičky žalovanému. Rovnako ani tvrdenia svedkyne, podľa ktorých mala vyzvať žalovaného, aby peniaze vrátil žalobkyni, „aby bol pokoj“, nedokazujú poskytnutie pôžičky žalovanému. Súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy a ani svedecká výpoveď Z. S. nie je zmätočná, nakoľko vo svojej výpovedi uviedol, že z bytu odbehol o 13.00 hod. a späť na byte bol od 13.30 do 15.00 hod.. Žalovaný predložil súdu celý stavebný denník, v ktorom boli uvedené záznamy o zákazkách, preto tvrdenia žalobkyne, že stavebný denník bol spísaný dodatočne a účelovo, sú zavádzajúce. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že žalovanému požičala predmetnú sumu, správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu zamietol.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania podľa ust. v rozsahu danom ust. , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je zamietavý výrok a súvisiaci výrok o trovách konania.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.10.2013 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 8.10.2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

Žalobkyňa podľa obsahu odvolania uplatňuje odvolacie dôvody podľa a , t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod podľa ust. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až 135 .

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až 135 .

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Odvolacie námietky žalobkyne boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s tými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní danej veci. Ani skutočnosti uvedené v

odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné :

Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou takejto dohody je, okrem označenia zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze) a keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje bezpodmienečne aj odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Vznik pôžičky preto predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. To znamená, že nielen zmluvným dojednaním, ale až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané, a tomu zodpovedá aj právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

V prejednávanom prípade súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázala, že dňa 15.6.2010 odovzdala žalovanému ako dlžníkovi titulom pôžičky sumu 1.140 €, ktorá mu mala byť poskytnutá v hotovosti.

Za dôkaz preukazujúci uzavretie zmluvy a reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému nie je možné považovať dva výbery z bankových účtov v uvedený deň dňa 15.6.2010, ktoré uskutočnila žalobkyňa v celkovej sume 1.140 €, a ktoré časovo mali predchádzať odovzdaniu peňažnej sumy žalovanému v tento deň. Samotný výber uvedenej sumy z bankových účtov totiž nepreukazuje aj odovzdanie tejto sumy žalovanému. Dôkazy, ktoré navrhla žalobkyňa v tomto smere vykonať, a ktorými hodlala preukázať tú skutočnosť, že v uvedený deň skutočne tieto výbery uskutočnila, nemajú význam pre rozhodnutie vo veci samej, keďže súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania túto skutočnosť o výbere sumy 1.140 € z bankových účtov mal za preukázanú.

Dôkazom preukazujúcim uzavretie zmluvy a odovzdanie predmetnej sumy žalovanému v tento deň nie je ani výpoveď svedkyne M. Z., ktorá sa so žalobkyňou v tento deň stretla, nakoľko táto svedkyňa mala len sprostredkované informácie od samotnej žalobkyne, sama však nebola svedkom odovzdania týchto peňazí žalovanému.

Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke a nepriame dôkazy, ktoré predkladala žalobkyňa (listinné dôkazy, výsluch svedkov, mailová a telefonická komunikácia) nebolo možné považovať za také, ktoré by preukazovali tú skutočnosť, že žalobkyňa poskytla žalovanému v celosti a v hotovosti sumu 1.140 € titulom pôžičky.

Ani detailným popisom priebehu uvedeného dňa a stretnutia so žalovaným, podaným zo strany žalobkyne (aj v nadväznosti na výpis telefonických hovorov v uvedený deň) žalobkyňa nepreukázala, že v uvedený deň sa so žalovaným stretla a peniaze mu aj skutočne odovzdala.

Hlavným dôvodom, prečo súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne o jej tvrdení, že titulom pôžičky odovzdala žalovanému sumu 1.140 €. Je nepochybné, že žalobkyňa sa ocitla v obtiažnej dôkaznej situácii, keďže o poskytnutí pôžičky žalovanému nevedela predložiť žiaden priamy dôkaz (listinný dôkaz, prípadne výpovede svedkov, ktorí by potvrdili tvrdenia žalobkyne vnímaním vlastnými zmyslami), pričom dostačujúcimi dôkazmi nie sú ani nepriame dôkazy v konaní vykonané. Za situácie, keď žalobkyňa predovšetkým nepreukázala, že sumu 1.140 € skutočne aj žalovanému odovzdala, správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne zamietol. Od žalovaného totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby v konaní preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, teda nemožno od neho požadovať, aby preukázal, že žalobkyňa mu v uvedený deň neodovzdala predmetnú sumu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a to aj v tom smere, kde sa žalovaný v uvedený deň nachádzal (na byte F.. X. G. za účelom jeho rekonštrukcie), pričom samotná tá skutočnosť, či sa žalobkyňa v uvedený deň aj so žalovaným stretla bez preukázania toho, že žalovaný v tento deň aj prevzal predmetnú sumu od žalovanej, je bez právneho významu. Preto ani vykonanie ďalšieho dokazovania v tomto smere, teda či žalovaný mal možnosť v uvedený deň sa vzdialiť z bytu F.. X. G. (bez toho, žeby si to ostatní svedkovia v tomto byte prítomní všimli), bez preukázania prevzatia predmetnej sumy žalovaným od žalobkyne, nemôže ovplyvniť rozhodnutie vo veci v prospech žalobkyne, preto správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ dokazovanie navrhnuté žalobkyňou v tomto smere zamietol.

Tá skutočnosť, či svedok G. A. sa v uvedený deň nachádzal na svojom pracovisku, nemôže ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Aj keď môžu existovať pochybnosti o svedeckej výpovedi G. A., ktorý je priateľom žalovaného, a ktorý sa pred svojim vypočutím osobne stretol s právnym zástupcom žalovaného, ani pochybnosti o obsahu jeho svedeckej výpovede nemôžu ovplyvniť záver vedúci k zamietnutiu žaloby žalobkyne vzhľadom na vyššie popísanú procesnú situáciu.

Ani obsah SMS správy z 12.5.2011 nepotvrdzuje prevzatie predmetnej sumy žalovaným dňa 15.6.2010 a nemá žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o sumu 40 €, ktorú mal žalobkyni uhradiť žalovaný dňa 12.11.2010, žalovaný vysvetlil, z akého dôvodu predmetnú sumu žalobkyni uhradil, že tak urobil na prianie svedka G. A., pričom svedok G. A. verziu žalovaného potvrdil. Z týchto dôvodov ani zaplatenie sumy 40 € žalovaným žalobkyni nepreukazuje verziu žalobkyne o požičaní predmetnej sumy žalovanému. Navyše žalobkyňa nepoprela, že svedkovi G. A. darovala dar tak, ako uviedol žalovaný na svoju obranu a tento svedok.

Výsluch svedkyne H. Q. by nemohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci, keďže táto svedkyňa mala len sprostredkované informácie od samotnej žalobkyne, preto nemožno súdu prvého stupňa vytknúť, že túto svedkyňu nevypočul a bez vykonania tohto dôkazu vo veci rozhodol.

Správne súd prvého stupňa vyhodnotil výpoveď svedkyne Aleny Jánovej, ktorá mala vyzvať žalovaného na vrátenie predmetnej sumy žalobkyni „aby bol pokoj“, nakoľko svedkyňa M. Z. pri svojej výpovedi uviedla, že tak urobila bez toho, aby mala informácie o danej pôžičke, ktoré by vnímala vlastnými zmyslami, a že všetky informácie získala len sprostredkovane od žalobkyne.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok, vrátane výroku o trovách konania podľa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Úspešný žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho a tieto aj v lehote podľa vyčíslil, teda do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, preto odvolací súd zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 69,04 eur. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 61,41 eur ( ods. a vyhl. č. ) a z režijného paušálu 7,63 eur ( vyhl. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.