Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Pc/25/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom SNP 6, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 425 592, a povinného z výživného: E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mgr. Miroslav Hanec, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o návrhu na zaplatenie jednorazových výdavkoch v sume 1.284,77 Eur zastavuje.

II. Povinný z výživného, E. B., nar. X.X.XXXX, j e p o v i n n ý platiť oprávnenej z výživného, A. B., nar. X.XX.XXXX, zvýšené výživné, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 13. 09. 2017, právoplatným dňa 23. 03.2018, a to vo výške 350,- EUR za obdobie od 01. 12. 2022 do 30. 10. 2023, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, a to k rukám navrhovateľky, a vo výške 300 Eur mesačne počnúc od 01. 11. 2023 vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, a to k rukám navrhovateľky.

III. Povinný z výživného je povinný zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 12.2022 do 15. 06. 2023 v celkovej sume 850 Eur, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného zamieta.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 13.09.2017, právoplatný dňa 23.03.2018,

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 1.12.2022 domáhala voči povinnému z výživného – svojmu otcovi, aby súd povinného z výživného zaviazal navrhovateľke prispievať na výživu navrhovateľka sumou 400,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, a to oproti pôvodne určenej výške výživného rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 13.9.2017 určeného v sume 200,- Eur. Zároveň žiadala, aby súd navrhovateľa zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 1.284,77 Eur titulom úhrady jednorázových výdavkov.

2. Návrh odôvodnila tým, že vyššie uvedeným rozsudkom došlo k zmene výšky výživného z pôvodnej sumy 1.500,- Sk na sumu 200,- Eur v roku 2017. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane navrhovateľky k zmene pomerov, rovnako došlo k zmene pomerov na strane povinného. V čase

poslednej úpravy výživného bola navrhovateľka žiačkou druhého stupňa základnej školy, od podania návrhu prešlo 7 rokov. Od 1.9.2022 je navrhovateľka študentkou prvého ročníka vysokej školy, a to bakalárskeho štúdia Vysoké učení technické v Brně, stavebná fakulta, odbor stavebné inžinierstvo. Na študijné účely si preto musela zabezpečiť výpočtovú techniku, a to notebook, iPad a dotykové pero. Okrem toho si musela zabezpečiť bývanie v Brne formou prenájmu bytu s ďalšími osobami, vrátane zakúpenia základného vybavenia: chladničky, postele, stola, stoličky, komody a vybavenia do kuchyne. Navrhovateľke vznikajú aj náklady na cestovné z Brna domov každý týždeň vrátane cestovného MHD v Brne. Navrhovateľka vyčíslila svoje jednorázové výdavky v sume 2.569,55 Eur (výpočtová technika, knihy do školy, vybavenie bytu). Okrem toho vyčíslila svoje pravidelné mesačné výdavky v sume 780,- Eur mesačne, ktoré pozostávajú z nákladov na ubytovanie – nájomné v sume 235,- Eur, cestovného z Mojša do Brna a späť v sume 104,- Eur, cestovné MHD v Brne v sume 8,- Eur, doučenie z matematiky v sume 45,- Eur, mobilný telefón v sume 23,- Eur, strava v sume 200,- Eur, hygienické potreby 50,- Eur, ošatenie a obuv 60,- Eur, zdravotná starostlivosť 15,- Eur, voľnočasové aktivity 40,- Eur. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou, kam chodieva pravidelne cez víkend, počas školských prázdnin. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o navrhovateľku, poskytovaním stravy, bývania, vecnými plnenia a úhradou všetkých výdavkov nad rámec výživného od povinného. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba, vlastní rodinný dom, v ktorom aj býva. Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť aj voči mal. A. H., nar. XX.X.XXXX. | 3. Povinný z výživného sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.12.2023 (č.l. 44), v ktorom uviedol, že navrhovateľka s nim nekonzultovala ubytovanie na priváte. Zdôraznil, že sa jej snažil platiť výživného aj nad súdom určenú sumu 200,- Eur mesačne, aby vedela pokryť mimoriadne výdavky. V priebehu roka to mohlo byť 300,- Eur. Viac v jeho možnostiach nie je. Uviedol, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, nakoľko sa mu v roku 2019 narodil syn G.. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou v jej rodinnom dome, ktorý nie je skolaudovaný. Priateľka je nezamestnaná a poberá dávky v hmotnej núdzi z dôvodu, že škôlky sú obsadené a nemajú kde umiestniť syna. Bývanie navrhovateľky na priváte považoval za nadštandard, ktorý nemôže financovať, pretože náklady na internát sú podstatne nižšie. K jednorázovým výdavkom pri nástupe na štúdium uviedol, že províziu pre realitnú kanceláriu nepovažuje za nevyhnutný výdavok, rovnako tablet nepovažoval za nevyhnutný pre štúdium, je tiež nadštandardom. Rovnako považoval nákup vybavenia bytu za neštandardné, nakoľko prenajatý byt musí obsahovať príslušenstvo, ktoré musí byť jeho nevyhnutnou súčasťou. K svojím príjmom uviedol, že jeho čistý príjem je 800,- Eur. Medzi náklady patrí strava v sume 200,- Eur vrátane stravy pre syna, 75,- Eur ako polovica nákladov na elektrinu v dome priateľky, 40,- Eur poplatok za mobil, 80,- Eur náklady na benzín, 50,- Eur výživné na syna, 15,- Eur ako polovica nákladov na TV a internet, 140,- Eur náklady na bývanie, 200,- Eur výživné a 40,- Eur náklady na drogériu a hygienu. Celkové vyčíslené výdavky uviedol v sume 840,- Eur. Reálne nemá možnosť uhrádzať vyššie výživné ako je 200,- Eur mesačne.

4. K vyjadreniu otca - povinného z výživného doručila navrhovateľka dňa 18.1.2023 (č.l. 55) súdu vyjadrenie. Navrhovateľka namietala tvrdenia povinného vo vzťahu k absencii komunikácie. Práve zo strany povinného sa komunikácia časom obmedzila na sms-ky k sviatkom. Navrhovateľka oznámila otcovi, že je prijatá na vysokoškolské štúdium, no ten neprejavil záujem, nakoľko z jeho pohľadu by bolo vhodnejšie, ak by sa zamestnala a jeho vyživovacia povinnosť by sa tým skončila. Rovnako namietala spochybňujúce argumenty k jej výdavkom, nakoľko nepociťovala zo strany povinného žiadne nadšenie, keď bola prijatá na prestížnu vysokú školu. K úhradám nad rámec výživného uviedla, že ani mimoriadne výdavky nepomáhal uhrádzať jej matky. Príkladom je vodičský kurz, kedy sľúbil, že jej prispeje sumou 300,- Eur, prispel iba sumou 150,- eur, zvyšok uhradila matka. V mesiaci december jej jednorázovo nad rámec výživného zaslal sumu 300,- Eur pravdepodobne po porade s advokátom. Zmena pomerov na strane povinného spočívajúca v narodení jeho toho času 3-ročného dieťaťa nemôže byť prekážkou vyhovenia návrhu. K ďalším tvrdenia povinného uviedla, že aktuálne býva v rodinnom dome, ktorý je postavený na pozemku, ktorý mu darovala jeho matka. Dom postavil ešte počas vzťahu s predošlou priateľkou, na ktorú bol aj dom evidovaný. Aktuálne je dom evidovaný vo vlastníctve jeho súčasnej partnerky. Tieto skutočnosti súvisiaca pravdepodobne s exekúciami povinného. Zdôraznila, že táto nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnou ťarchou – hypotékou. K tvrdenému nezvýšeniu príjmu navrhovateľka uviedla, že príjem v odvetví, kde pracuje povinný je evidentne vyšší. Pravdepodobne jeho mzda je vyplácaná „na ruku“. K nadštandartnému bývaniu navrhovateľky v prenajatom byte uviedla, že podľa vyjadrenia študijného oddelenia nebolo vybavených v tomto školskom roku viac ako 1000 žiadosti o internát. Popri plnení študijných povinnosti nemá navrhovateľka časový priestor na brigády. Namietala tvrdenia povinného k nadštandardným študijným pomôckam a zdôraznila, že študuje na technickej škole,

ktorá je náročná. Zakúpené technické pomôcky jej výrazne uľahčia štúdium. Aj vybavenie bytu z bazáru je lacnejším riešením.

5. Súd následne vo veci nariadil termín pojednávania na 15.5.2023, na ktorom vec prejednal za prítomnosti povinného z výživného a právnych zástupcov strán sporu. Právny zástupca navrhovateľky zotrval na podanom návrhu a uviedol, že v prípade dohody je navrhovateľka pristúpiť na výživné minimálne v sume 300,- Eur mesačne. Poukázal na to, že navrhovateľ neuvádza svoj reálny príjem, pričom sám vo vyjadrení k návrhu uviedol, že jeho príjem je 800,- Eur, na pojednávaní uviedol, že je to 700,- Eur a samotné výdavky jeho príjem presahujú. Právny zástupca povinného uviedol, že nie je v možnostiach povinného uhrádzať vyššie výživné, maximálne zvýšený o infláciu 10-15 %, t.j. 220,- Eur. Príjem povinného sa od roku 2017 nezvýšil, pričom sa zmenili jeho pomery v tom, že sa mu v roku 2019 narodilo druhé dieťa. Výslovne odmietal niektoré výdavky deklarované navrhovateľkou a žiadal, aby súd návrhu nevyhovel, prípadne priznal zvýšenie na sumu 220,- Eur mesačne. Po predbežnom právnom posúdení súd pojednávanie odročil na 19.6.2023 za účelom vyhodnotenia a vykonania návrhom na vykonanie dokazovania.

6. Súd vykonal dopyt na zamestnávateľa povinného za účelom preukázania jeho reálnej mzdy. Dňa 22.5.2023 doručil zamestnávateľ povinného súdu mzdový list povinného za obdobie od 5/2022 do 4/2023. Súd zároveň vykonal dopyt na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor za účelom preukázania navrhovateľkou uvádzaných účelových prevodov povinného.

7. Dňa 13.6.2023 doručil vyjadrenie vo veci právny zástupca navrhovateľky a zároveň predložil súdu ponuky práce v rovnakom odvetví, ako pracuje povinný (č.l. 110). Vo vyjadrení poukázal na inzerciu zamestnávateľa povinného z výživného, kde deklaruje príjem vo výške 1.200,- Eur mesačne. Žiadal, aby súd pri určovaní výšky výživného tieto skutočnosti zohľadnil a tiež uplatnil princíp potencionality príjmu. K jednorázovým výdavkom uviedol, že žiada, aby otec tieto navrhovateľke uhradil vo zvýšenom výživnom za obdobie napr. jedného roka a následne priznal iba výživné bez zohľadnenia jednorázových výdavkov.

8. Na pojednávaní dňa 19.6.2023 súd vec prejednal a rozhodol za účasti povinného z výživného a právnych zástupcov účastníkov. Právni zástupca povinného sa vyjadril k vyjadreniu navrhovateľky a namietal uplatnenie princípu potencionality príjmy. Mal za to, že povinný z výživného svoj reálny príjem preukázal, a tak žiadal návrh zamietnuť. Právny zástupca navrhovateľky naopak zotrval na svojich vyjadreniach. Na výzvu súdu uviedol, že návrh na zaplatenie jednorázových výdavkov v sume 1.284,77 Eur zobral späť, s čím povinný z výživného súhlasil.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa .nasledovných ustanovení zákonov:

10. Podľa ustanovenia , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 odsek 1 a 2 ZR: 1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Podľa rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

19. Súd sa prednostne zaoberal dispozitívnym úkonom navrhovateľky, ktorým zobrala späť návrh na zaplatenie jednorázových výdavkov v sume 1.284,77 Eur.

20. Podľa ust. (ďalej v texte ako „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

21. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

22. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky, ktorým je čiastočné späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie jednorázových výdavkov v sume 1.284,77 Eur, súd konanie so súhlasom povinného zastavil.

23. Následne sa súd zaoberal návrhom na zvýšenie výživného zo sumy 200,- Eur na 400,- Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 13.9.2017, právoplatného dňa 23.3.2018 (č.l. 19) mal súd za preukázané, že bola schválená rodičovská dohoda a zvýšené výživné, pričom povinnému z výživného

- otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na navrhovateľku v danom čase maloletú navrhovateľku zo sumy 1.500,- Sk na 200,- Eur.

24. Z potvrdenia o štúdiu navrhovateľky (č.l. 14) vyplýva, že navrhovateľka je od 1.9.2022 študentom bakalárskeho štúdia v prezenčnej forme, v študijného odbore stavebné inžinierstvo na vysokej škole: Vysoké učení technické v Brně. Potvrdenie sa vzťahuje na akademický rok 2022/2023.

25. Zo „Smlouvy o nájme bytu“ zo dňa 30.8.2022 (č.l. 10) vyplýva, že navrhovateľka je jednou z nájomkýň bytu v Brne, ktorý je predmetom nájmu, pričom uvedené vyplýva z článku II. bod 2.3. zmluvy. Výška nájomného pre navrhovateľku predstavuje sumu 6.250,- Kč, t.j. 262,- Eur, pričom navrhovateľka uviedla, že suma nájomného predstavuje 235,- Eur. Navrhovateľka súdu preukázala, že jej nebolo poskytnuté ubytovanie v internátoch z kapacitných dôvodov (č.l. 135), čo vyplýva z potvrdenia oddelenia ubytovania vydaného vysokou školou. Povinný z výživného tento výdavok namietal a považoval za nadštandardný. Tvrdil, že navrhovateľka požiadala o internát neskoro, t.j. jej chybou jej nebol pridelený internát. Toto svoje tvrdenie súdu nijako nepreukázal. Naopak, navrhovateľka súdu predložila potvrdenie o nepridelení internátu. Súdu nie je sú zrejmé časové okolností, do kedy tak mala navrhovateľka

učiniť, no vychádzal zo skutočnosti, že išlo o študentku prvého ročníka, kedy sa o pridelení internátu bežne rozhoduje práve v letných mesiacoch pred nástupom na štúdium. Súd konštatuje, že z listinných dôkazov povinným namietané skutočnosti nevyplynuli, navrhovateľka potrebu riešenia iného bývania (nájomného) preukázala. Nájomné v uvedenej výške súd vyhodnotil ako dôvodné a preukázané.

26. Navrhovateľka uviedla, že za cestovné Mojš – Brno uhrádza mesačne spolu 104,- Eur, čo korešponduje s výškou cestovného dohľadaného na portály cp.sk. Uvedený výdavok mal súd za dôvodný a preukázaný. Rovnako za dôvodný nárok súd vyhodnotil mesačné cestovné v Brne v sume 8,- Eur, nakoľko sa súdu javí ako primerané a overiteľne z verejne dostupných informácii na webovom sídle prevádzkovateľa mestskej hromadnej dopravy v Brne.

27. Medzi ďalšie výdavky navrhovateľky patrí strava v sume 200,- Eur, pričom súd túto položku vyhodnotil s ohľadom na bežné ceny potravín za primeranú. Navrhovateľka si uplatnila aj nárok na úhradu hygienických potrieb v sume 50,- Eur, ošatenia v sume 60,- Eur, zdravotnej starostlivosti v sume 15,- Eur, úhrady telefónu v sume 23,- Eur, doučovania z matematiky v sume 45,- Eur a nákladov na voľnočasové aktivity v sume 40,- Eur. Tieto mesačné výdavky v celkovej sume 233,- Eur súd vyhodnotil ako dôvodné, no za primeranú sumu vyhodnotil 200,- Eur mesačne, s ohľadom na nepreukázanie konkrétnych výdavkov vo vyčíslenej sume. Celková suma navrhovateľkou deklarovaných bežných mesačných výdavkov navrhovateľky predstavuje spolu 750,- Eur. Súd má za to, že táto suma sa vzťahuje na obdobie od akademického roka, t.j. 10 mesiacov, v priebehu letných prázdnin suma týchto výdavkov klesá na sumu maximálne do výšky 400,- Eur (z dôvodu neuhrádzania ubytovania a cestovného do Brna, t.j. 235+112+ náklady na doučovanie 45,- Eur). Priemerné ročné výdavky tak predstavujú približne 8300,- Eur (10 x 750 + 2 x 400). Priemerné mesačné výdavky tak dosahujú sumu približne 690,- Eur. 28. Navrhovateľka okrem bežných výdavkov žiadala o uhradenie jednorázových minoriadnych výdavkov spojených s nástupom na štúdium, ktoré vyčíslila v sume 2.569,55 Eur. Uvedené výdavky pozostávali z provízie pre realitnú kanceláriu (248,45 Eur), notebooku s príslušenstvom (772,- Eur), tabletu (889,- Eur), dotykové pero (134,10 Eur), kníh do školy (26,- Eur), vybavenie bytu (500,- Eur). Po čiastočnom späťvzatí návrhu zotrval právny zástupca navrhovateľky s ohľadom na posúdenie súdu (podľa ktorého jednorázová dávka v prípade vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa nemá oporu v zákone o rodine), zotrval na ich zohľadnení pri výške výživného a priznal zvýšené výživné na určité obdobie. Súd aj pri tejto položky vyhodnocoval dôvodnosť navrhovateľkou uplatnených výdavkov, pričom zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľa preukázala, že jej nebolo poskytnuté ubytovanie na internáte. Ďalej súd zohľadnil aj charakter štúdia a potreby s ním spojené – technické vysokoškolské štúdium v odbore stavebné inžinierstvo, ktoré vyžaduje potrebné technické zabezpečenie potrebné pre štúdium. Navrhovateľka preukázala zakúpenie notebooku, tabletu a dotykového pera v sume 1.795,10 Eur. Súd má za to, že v prípade navrhovateľky je daná potreba kvalitného technického zabezpečenia. Sumu 248,45 Eur ako provízia pre realitnú kanceláriu však súd vyhodnotil ako výdavok, ktorý nie je nevyhnutný. Nájomné bývanie je možné si zabezpečiť aj bez služieb realitnej kancelárie. Rovnako za nadštandardné, súd vyhodnotil zabezpečenie vybavenia bytu – chladnička s mrazničkou, stôl, posteľ, stolička, komoda a vybavenie do kuchyne. Súd má za to, že bežným štandardom pri nájomnom bývaní je poskytnutie bytu so zariadením. Ak si navrhovateľka zvolila bývanie v byte bez zariadenia, ide o jej slobodnú voľbu, no nejde o nevyhnutnosť, s ktorou sú spojené výdavky, na ktoré súd nebude prihliadať. Súd celkovo preto vyhodnotil ako dôvodné jednorázové mimoriadne výdavky navrhovateľky v celkovej sume 1.900,- Eur (notebook, tablet, dotykové pero, učebnice a nevyhnutné potreby spojené so sťahovaním do nájomného bytu ako je napr. vybavenie kuchyne, nevyhnutné vybavenie a pod.).

29. Navrhovateľka v návrhu neuviedla žiaden príjem. Na pojednávaní dňa 15.5.2023 právny zástupca po oboznámení súdu s lustráciou v Sociálnej poisťovni uviedol, že z vyjadrenia navrhovateľky má vedomosť, že pracovala do októbra, možno časť novembra 2022, no z dôvodu štúdia si viac príjem brigádnicky nezabezpečovala, pre nedostatok času. Súd z lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že navrhovateľka mala príjem z brigádnickej činnosti v mesiacoch jún 2022 až december 2022. Navrhovateľka si uplatnila jednorázové mimoriadne výdavky spojené s nástupom na štúdium ako polovicu zo sumy približne 2.500,- Eur. V prvom rade súd konštatuje, že ide o výdavky mimo pravidelných bežných výdavkov, ktoré je nevyhnuté zahrnúť do sumy výživného, pretože zákon nepozná možnosť náhrady jednorázových výdavkoch uplatnených titulom výživného na plnoleté dieťa. Jednorázový je iba príspevok na úhradu nákladov nevydatej matky. Súd preto zohľadnil viacero skutočností. Uvedené výdavky navrhovateľky jednoznačne vznikli v období pred podaním návrhu a súvisia s nástupom na štúdium, pričom z prevažnej časti predstavujú výdavky, ktoré nebudú opakovane vznikať v priebehu štúdia, t.j. ide o technické

zabezpečenie na účely celého štúdia. Uvedené náklady uhrádzala navrhovateľa v období august – november 2022. Ako nevyhnutnú súd zohľadnil sumu 1.900,- Eur, pričom voči navrhovateľke má vyživovaciu povinnosť aj matka, a tak si navrhovateľka vo všeobecnosti uplatnila nárok na úhradu polovice jednorázových výdavkov. Po ustálení ich nevyhnutnej výšky (1.900,- Eur), tak v zmysle návrhu navrhovateľky by povinnosť otca predstavala sumu 950,- Eur. Súd však zohľadnil, že navrhovateľka si vlastnou zárobkovou činnosťou v rozhodnom období zabezpečila príjem vo výške približne 800,- Eur za obdobie 8/2022 do 12/2022. Príjem navrhovateľky za uvedené obdobie bol 191,- Eur za mesiac august, 181,- Eur za mesiac september, 200,- Eur za mesiac október, 181,- Eur za mesiac november a 45,- Eur za mesiac december. Súd je preto povinný v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR prihliadať aj na možnosti a schopnosti plnoletého dieťaťa si vlastnou zárobkovou činnosťou zabezpečiť príjem. Z uplatnených a súdom vyhodnotených nevyhnutných jednorázových výdavkov (1.900,- Eur) súd preto započítal nepravidelný príjem navrhovateľky práve na jednorázové výdavky spojené s nástupom na štúdium. Súd má za to, že tento výslovne nepravidelný príjem je nutné započítať práve na mimoriadne jednorázové výdavky a nie na bežné výdavky z dôvodu ich charakteru a skutočnosti, že navrhovateľka nemá aktuálne žiaden príjem, predošlý príjem bol príjmom z brigád a aktuálne ako študentka dennej formy štúdia venuje svoj čas príprave na budúce povolenie a nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť. Ak aj navrhovateľka nadobudne mimoriadny príjem z brigádnickej činnosti, súd má za to, že ten môže pokryť opätovne jej mimoriadne alebo jednorázové budúce výdavky. Celkový nárok na úhradu jednorázových výdavkov po odpočítaní príjmu navrhovateľky predstavuje 1.100,- Eur. Tieto nevyhnutné výdavky spojené s nástupom na štúdium vznikli navrhovateľke pred podaním návrhu. Napriek tomu, má súd za to, že je spravodlivé, aby sa aj otec podieľal na ich úhrade minimálne v sume 550,- Eur (polovica zo sumy 1.100,- Eur). Súd mal za nesporné (povinný – otec uvedené nenamietal), že navrhovateľke poskytuje osobnú starostlivosť matka, u ktorej býva mimo času stráveného v rámci štúdia v Brne. Práve matka sa podieľa bezprostredne na výdavkoch navrhovateľky, t.j. uhrádza ich priamo v čase kedy vzniknú.

30. Ďalším faktorom, ktorý súd vyhodnocoval pri určení vyživovacej povinnosti je ten, že obaja rodičia navrhovateľky od posledného určenia výživného, majú aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Povinnému sa narodil syn v roku 2019, matke navrhovateľky sa narodila dcéra v roku 2017. Pomery oboch rodičov sú v rámci ich vyživovacích povinnosti teda rovnaké. Matka navyše poskytuje navrhovateľke domov – bývanie a stravu mimo vysokoškolského štúdia a podieľa sa aj na jej bežných výdavkoch. Príjem matky je podľa lustrácie v Sociálnej poisťovne v sume 605,- Eur a je evidovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba. Súd uplatnil princíp rovnosti príjmov s ohľadom na skutočnosť, že príjem matky sa vykazuje v rovnakej sume, t.j. ako minimálny vymeriavací základ na účely Sociálneho postenia v sume 605,- Eur , ktorá je minimálnou sumou, teda pre rok 2022 v sume 566,50 Eur a pre rok 2023 v sume 605,- Eur. Uvedené vyplýva z webového sídla Sociálnej poisťovne (socpoist.sk). Súd má za to, že uvedené neodzrkadľuje reálny príjem matky navrhovateľky. Zo samotného návrhu na zvýšenie výživného vyplýva, že aj navrhovateľka požaduje od svojho otca, aby sa podieľal na jej výdavkoch v polovici (napr. pri úhrade jednorázových výdavkov). Súd preto ustálil, že životná úroveň oboch rodičov je porovnateľná. To, že matka vlastní rodinný dom a povinný z výživného nevlastní rodinný dom, na posúdenie týchto skutočností nemá vplyv. Naopak, matka ako vlastník nehnuteľností má s tým späté aj pravidelné výdavky (okrem poplatkov za elektrinu, vodu, prípadne plyn, aj daňové povinnosti). Neobstojí ani argumentácia o potenciálne vyššom príjme matky navrhovateľky, ktorá má vysokoškolské vzdelanie. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou, že niektoré odbory vyžadujúce stredné odborné vzdelanie (remeslá a pod.) dosahujú preukázateľne rovnaké alebo vyššie príjmy ako niektoré vysokoškolské profesie. Súd preto nevzhliadol dôvod pre vyhodnotenie inej, ako rovnakej (porovnateľnej) úrovne oboch rodičov navrhovateľky.

31. Samostatným bodom, ktorý má zásadný vplyv na určenie (zvýšeného) výživného sú majetkové pomery otca. V prvom rade súd zdôrazňuje, že otec deklaroval svoje výdavky v celkovej sume 840,- Eur vrátane sumy 200,- Eur titulom výživného pre navrhovateľku. Túto sumu tvoria výdavky: 200,- Eur na stravu, mobil 40,- Eur, 80,- Eur na benzín, 50,- Eur na výživné na syna, 40,- Eur na drogériu, oblečenie a podobne, 15,- Eur na internet. Tieto výdavky spolu predstavujú 625,- Eur. Okrem nich si vyčíslil sumu 75,- Eur ako náklady na elektrinu v dome priateľky (u ktorej býva) a 140,- Eur ako náklady na bývanie v dome priateľky. Na otázku súdu povinný uviedol, že nejde o duplicitné vyčíslenie, pretože jeho výdavky spojené s bývaním v dume priateľky sú 200,- Eur. Povinný však svoje výdavky nijakým spôsobom nepreukázal, a to ani k časti svojich bežných výdavkov. Vo vyjadrení k návrhu uviedol, že jeho mesačný príjem sa od roku 2017 nezvýšil a jej približne 800,- Eur, na pojednávaní dňa 15.5.2023

predložil potvrdenie o príjme, z ktorého vyplýva jeho čistá mzda vo sume 650-700,- Eur. Súd následne vykonal dopyt na zamestnávateľa povinného a z jeho odpovede mal za preukázané, že čistý mesačný príjem navrhovateľa v období od 12/2022 do 4/2023 v priemere 812,- Eur (od 593,- Eur do 1304,-Eur). Zamestnávateľ zároveň uviedol, že povinný je u neho zamestnaný od 3.2.2016, hrubá mzda vo výške 820,- Eur. Okrem toho sa z príjmu povinného vykonáva exekučná zrážka JUDr. Kamilovi Líškovi. Povinný je zamestnaný na pracovnej pozícii - vodič.

32. Súd pri vyhodnocovaní príjmov a výdavkov povinného rodiča vychádzal z viacerých okolností. Deklarovaný príjem povinného – otca je na úrovni minimálnej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá je vo výške 700,- Eur pre rok 2023. Z prehľadu výplaty mzdy vyplýva, že na účet povinného býva vyplácaná mzda pod sumu 700,- Eur. Z inzercie zamestnávateľa povinného – spoločnosti D.A.L. spol. s.r.o. (č.l. 116) pritom vyplýva, že na pozíciu vodiča ponúka mzdové podmienky vo výške 1.200,- Eur brutto + odmeny. Ak by súd vychádzal iba zo samotnej ponúkanej sumy bez odmien, čistá mzda povinného pri dvoch nezaopatrených deťoch by predstavovala sumu 1.110,- Eur. Okrem toho má súd za preukázané, že povinný u zamestnávateľa pracuje od roku 2016, teda mzda by mala pochopiteľne odrážať minimálne infláciu a situáciu na pracovnom trhu ako aj dlhoročnú prax povinného. Z uvedených dôvodov súd na účely určenia vyživovacej povinnosti otca – povinného nevychádzal z nim deklarovanej výšky mzdy (minimálnej!), ale uplatnil princíp potencionality príjmu. Nemožno uveriť tvrdeniam povinného z výživného, že jeho príjem je nižší ako minimálna mzda v národnom hospodárstve. Súd má za to, že muž v produktívnom veku a v lokalite, kde sa vyskytujú obdobné pracovné ponuky ako vykonáva sám, by pracoval za ním tvrdený príjem. Naopak, súd má za to, že účtovne deklarovaný príjem povinného nie je jeho reálnym príjmom.

33. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. platí, že: „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.“

34. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať z možností a schopností rodičov. Možnosti sú chápané ako objektívna kategória, schopnosti ako subjektívna kategória. Konkrétne je nutné zohľadniť vek, zdravotný stav, vzdelanie, manuálnu zručnosť, pracovné návyky a pracovnú skúsenosť, flexibilnosť, adaptabilnosť, sociálnu zrelosť povinného rodiča, nepriaznivú situáciu na trhu práce, vysokú nezamestnanosť regiónu a podobne.

35. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že subjektívne má povinný vytvorené všetky osobné predpoklady k tomu, aby príjem dosahoval a jeho uvádzané tvrdenia o dosahovaní výšky príjmu a nákladov na živobytie nezodpovedajú podmienkam v Žiline a jej okolí, kde samotný povinný z výživného pracuje. Z inzercie zamestnávateľov v odvetví doprava vyplýva ponúkaný mesačný príjem od 1.000,- Eur do 1.600,- Eur a navyše ponúkané benefity alebo variabilná zložka mzdy do 1.000,- Eur (napr. spoločnosť INCAR s.r.o. – č.l. 118, a pod. ). Súd pritom zohľadnil ponuky prác v jednozmennej práci, bez práce cez víkendy a sviatky, nakoľko povinný z výživného

tvrdil, že pracuje iba 8 hodín denne, päť dní v týždni zo zdravotných dôvodov. Súd neprihliadal na ponuky práce napr. pre kamionistov, iba na obdobné práce ako vykonáva povinný, t.j. šoféra nákladného auta v rámci okresu – regiónu. Obdobná ponuka práce je aj u spoločnosti JPM logistics SR, s.r.o. (miesto výkonu práce Rosina), ktorá ponuka obdobnú prácu za mzdu vo výške 1.600,- Eur brutto. Súd preto tvrdenie povinného a jeho zamestnávateľa nepovažoval za smerodajný údaj o skutočnom príjme povinného, nakoľko situácia na trhu práce a bežná výška mzdy v tomto odvetví neodráža toto tvrdenie. Súd vychádzal z pracovných skúseností povinného, jeho zdravotného stavu a výkonu práce a uvedené vyhodnotil v kontexte vykonaného dokazovania za nedôvodného. Súd preto zohľadnil, že povinný z výživného môže vykonávať prácu v jednozmennej prevádzke, iba 5 pracovných dní a v rámci okresu. Neobstojí ani tvrdenie právneho zástupcu povinného, že hrubá mzda 1.200,- Eur nemôže v čistom presiahnuť súumu 900,- Eur. Nemožno konštatovať, že pri hrubej mzdy 1200,- Eur je čistá mzda na úrovni do 900,- Eur resp. porovnateľná ako má deklarovanú povinný z výživného. Aj samotný zamestnávateľ povinného uviedol, že hrubá mzda povinného je 820,- Eur, čo pri výpočte čistej mzdy predstavuje v priemere 700,- Eur mesačne. Zároveň súd pri ustálení výšky potencionálneho príjmu povinného z výživného vychádza z údajov Štatistického úradu SR. Z nich rovnako vyplýva, že priemerná mzda v odvetví doprava predstavuje v prvom kvartáli roka 2023 vo výške 1.254,- Eur. Práve túto sumu súd vyhodnotil aj na základe ponúk v odvetví dopravy v Žiline a jej okolí vyhodnotil za primeranú a odrážajúcu aj samotnú výšku výdavkov povinného, ktoré podľa jeho tvrdení presahujú ním deklarovaný príjem. Súd preto vychádzal z príjmu povinného vo výške 1.200,- Eur v hrubom, čo pri zohľadnení dvoch vyživovacích povinnosti podľa kalkulačky čistej mzdy predstavuje približne 1.000 – 1.100,- Eur mesačne v čistom.

36. Súd zároveň konštatuje, že k uplatneniu princípu potencionality príjmu dospel aj na základe širších okolností prejednávaných skutočností. Navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že povinný síce deklaruje, že nemá žiaden majetok, no v minulosti nadobudol pozemok darom od svojej matky a na ňom postavil rodinný dom, v ktorom žije. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. G. vyplýva, že ide o pozemok parcela 516/7, 516/16 a 516/17, na ktorých je postavený rozostavaný rodinný dom vo výlučnom vlastníctve C. C. I., partnerky povinného a zároveň matky jeho druhého dieťaťa. Z odpovede Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru vyplýva, že povinný z výživného nebol vlastníkom sporných nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti vlastnila pôvodne H. J., ktorá ich následne v roku 2019 predala C. I.. Na predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech banky. Tvrdenie povinného z výživného o tom, že jeho partnerka poberá dávku v hmotnej núdzi, pretože sa po rodičovskej dovolenke ešte nezamestnala a stará sa o 4-ročného syna (ktorého pre nedostatok miesta nebolo možné umiestniť v predškolskom zariadení) rovnako ostalo iba v rovine nepreukázaných tvrdení. Navyše, z obsahu tiarch na LV č. XXXX vyplýva, že na tomto je záložné právo v prospech banky titulom hypotekárneho úveru, ktorý je povinný vlastník nehnuteľnosti platiť, t.j. neobstojí všeobecné tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácii povinného a jeho partnerky bez preukázania širších okolností. Súd ďalej z registra exekúcii zistil, že voči povinnému je v súčasnosti vedená exekúcia spoločnosti EOS KSI, a tak sa tvrdenie navrhovateľky o minimalizácii príjmu a majetku povinného javí do určitej miery ako dôvodné. Podľa potvrdenia o príjme povinného sú mu pravidelné vykonávané z príjmu exekučné zrážky, pričom výška zrážky závisí od výšky príjmu (v mesiacoch s vyšším príjmom je zrážka vyššia). Aj uvedené odôvodňuje pochybnosť, že povinný z výživného svoj reálny príjem zatajuje. Ako minimálne neštandardné sa súdu javí, že príjem povinného z výživného sa od roku 2016 nezvýšil, t.j. nereflektoval ani základnú makroekonomické ukazovatele – navýšenie minimálnej mzdy, infláciu a podobne. Samotná výška mzdy povinného je na úrovni minimálnej mzdy, čo s ohľadom na ponuky obdobných prác v regióne a ich mzdové ohodnotenie nemá logické opodstatnenie. Aj tieto skutočnosti súd viedli k aplikácii princípu potencionality príjmu. Súd má za to, že u povinného z výživného ako muža v produktívnom veku, s praxou v danom odbore, je nutné vychádzať z výšky mzdy 1.200,- Eur v hrubom, t.j. tak ako uvádza jeho zamestnávateľ v ponuke práce pre obdobné pracovné zaradenie.

37. Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach povinného z výživného uhrádzať navrhovateľke bežné výživné v sume 300,- Eur. K sume zvýšeného výživného z 200,- Eur na 300,- Eur súd dospel na základe skutočností, že ustálil čistý príjem povinného na sumu minimálne 1.000,- Eur, jeho bežné výdavky bez započítania výživného na navrhovateľku sú v sume 640,- Eur. Súd tiež zohľadnil skutočnosť, že povinný z výživného má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. G. B., a preto výšku výživného na navrhovateľku v sume 300,- Eur považoval za spravodlivú a primeranú. Zároveň má súd za to, že je spravodlivé požadovať, aby sa povinný z výživného podieľal aj na úhrade časti mimoriadnych výdavkov navrhovateľky spojených s jej štúdiom, a to do výšky polovice ich zostatku, ktoré presiahli

príjem navrhovateľky, t.j. polovice zo sumy 1.100,- Eur, čo predstavuje podiel povinného vo výške 550,- Eur. Túto sumu súd rozložil do výživného na 11 mesiacov od 1.12.2022 do 31.10.2023, ktoré zvýšil o 50,- Eur. Za toto obdobie je preto povinný z výživného povinný uhrádzať navrhovateľke zvýšené výživné v sume 350,- Eur. Od 1.11.2023 (po úhrade zvýšených výdavkov) je povinný z výživného uhrádzať bežné výživné v sume 300,- Eur mesačne.

38. Súd návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke vyhodnotil ako dôvodný. Na strane navrhovateľky došlo od posledného určenia vyživovacej povinnosti v roku 2017 k zmene pomerov, t.j. nastúpila na vysokoškolské štúdium, pričom ide o štúdium v Českej republike, s čím došlo k zvýšeniu jej reálnych výdavkov. Navrhovateľka požadovala výživné v sume 400,- Eur. Súd však s ohľadom na majetkové pomery účastníkov má za to, že dôvodné je zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 300,- Eur. Súd zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému synovi G., čo rovnako predstavuje zmenu pomerov. Súd má však za to, že navrhovateľke reálne stúpli životné náklady z dôvodu vysokoškolského štúdia a rovnako s ohľadom na to, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti ide v prejednávanej veci o výživné na plnoletú – dospelú ženu s výdavkami s tým spojenými. Pri posudzovaní príjmov súd zohľadnil princíp potencionality príjmov a výdavky povinného vyhodnotil v pomere k výdavkom navrhovateľky. Rovnako súd zohľadnil aj to, že na vyživovacej povinnosti voči deťom sa podieľajú obaja rodičia podľa svojich majetkových pomerov. Priemerný deklarovaný príjem matky (SZČO) je vo výške 605,- Eur, t.j. minimálny vymeriavací základ na účely sociálneho poistenia, ktorý som rovnako vyhodnotil iba ako orientačný, nie reálny údaj o výške príjmov. Na druhej strane súd zohľadnil aj to, že matka navrhovateľky má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére A. H., narodenej v roku 2017. S ohľadom na uvedené sa súdu javí ako spravodlivé a primerané, aby obaja rodičia rovnakým podielom prispievali na výživu navrhovateľky.

39. Podľa nesporných zistení súdu je navrhovateľka nezaopatrením dieťaťom povinného z výživného, ktorý má okrem vyživovacej povinnosti na navrhovateľku aj vyživovaciu povinnosť voči mal. Tobiasovi bez určenia sumy výživného súdom, nakoľko žije v spoločnej domácnosti s maloletým a jeho matkou. Povinný uviedol, že matke prispieva sumou 50,- Eur na mal. dieťa a podieľa sa na úhradách spoločnej domácnosti. Navrhovateľka ako plnoleté nezaopatrené dieťa si uplatnila zvýšený nárok na výživné počnúc od podania návrhu, t.j. od 1.12.2022. Súd má za to, že majetkové pomery povinného aj oprávnenej boli dostatočne preskúmané, a tak súd za konštatovania povinnej vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim nezaopatreným deťom dospel k záveru o tom, že povinný z výživného je povinný platiť navrhovateľke mesačné výživné v sume 350,- Eur (po zohľadnení sumy 50,- Eur na úhradu mimoriadnych výdavkov navrhovateľky) mesačne počnúc od 1.12.2022 do 30.10.2023, a to vždy do 15. dňa v mesiaci, za ktorý sa výživné poukazuje. Od 1.11.2023 je povinný uhrádzať bežné výživné v sume 300,- Eur mesačne, a to vždy do 15.dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poukazuje. Vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol.

40. Podľa a lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

41. Nakoľko povinný z výživného podľa vyjadrenia navrhovateľa a zhodného vyjadrenia povinného, od podania návrhu na určenie výživného až do rozhodnutia súdu prispieval na výživu sumou 200,- Eur mesačne, súd zároveň rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.12.2022 do 19.6.2023 vo výške 850,- Eur (výživné splatné za až 6/2023, t.j. 150 x 7 t.j. 1.050,- Eur, pričom v mesiaci december uhradil povinný nad rámec výživného sumu 200,- Eur, čo súd odpočítal zo sumy zameškaného výživného) je povinný z výživného povinný zaplatiť navrhovateľke v dlhšej lehote, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. S ohľadom na výšku príjmu a výšku nedoplatku súd určil dlhšiu (paričnú) lehotu na zaplatenie uvedeného nedoplatku.

42. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Nakoľko súd po preskúmaní nezistil osobitné dôvody pre priznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov, preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.