Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-30-2013.pdf
PDF · 105.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporkyni: U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. L. X. L., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou JUDr. Monikou Kordošovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 546,- eur s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 304,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 304,50 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 28.03.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 546,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 546,- eur od 14.10.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 18,58 eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom október 2010 až do zaplatenia a zmluvnú paušálnu náhradu nákladov vo výške 70,- eur. Návrh odôvodnil tým, že dňa 01.06.2010 uzatvoril s odporkyňou ako dlžníčkou Zmluvu o úvere č. 220100560/3. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 350,- eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 13 mesačných splátkach vo výške 45,50 eur. Odporkyňa uhradila iba 45,50 eur. Keďže odporkyňa riadne a včas úver nesplácala, oznámil jej navrhovateľ stratu výhody splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 17.12.2010 navrhovateľ odporkyni oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 13.10.2010. Dlžná suma 546,- eur je rozdielom medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 591,50 eur a sumou 45,50 eur, ktorú odporkyňa uhradila. Navrhovateľ si ďalej uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 546,- eur odo dňa 14.10.2010. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok sa odporkyňa zaviazala uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru. Keďže celkový poplatok za správu úveru je 241,50 eur a úver bol poskytnutý na obdobie 13 mesiacov, mesačný poplatok a teda aj dohodnutá zmluvná pokuta je vo výške 18,58 eur. Keďže splátka splatná v októbri 2010 nebola uhradená riadne a včas, žiada navrhovateľ zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 18,58 eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom október 2010. Ďalej sa odporkyňa zaviazala zaplatiť paušálnu náhradu
nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 20 % poskytnutého úveru, t. j. 20 % zo sumy 350,- eur, najmenej však 67,- eur.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila Keďže ide o drobný spor, súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dňa 15.10.2013 vo veci vyniesol rozsudok. Súd sa oboznámil s predloženými dokladmi, a to s návrhom, so Zmluvou o úvere č. 220100560/3, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku a poštových podacích hárkov.
Z predložených listín zistil súd, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 01.06.2010 Zmluvu o úvere č. 220100560/3 (ďalej aj len zmluva). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 350,- eur. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru. Celkový poplatok za správu úveru, ktorý zahŕňal aj uvedený úrok, bol 241,50 eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške 45,50 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Prvá splátka tak bola splatná dňa 11.06.2010, druhá dňa 11.07.2010, tretia dňa 10.08.2010, štvrtá dňa 09.09.2010, piata dňa 09.10.2010, šiesta dňa 08.11.2010, siedma dňa 08.12.2010, ôsma dňa 07.01.2011, deviata dňa 06.02.2011, desiata dňa 08.03.2011, jedenásta dňa 07.04.2011, dvanásta dňa 07.05.2011 a trinásta dňa 06.06.2011. Zároveň bol dohodnutý doporučený termín úhrady 27. dňa v mesiaci. V článku 1 obchodných podmienok zmluvy bola uvedená RPMN 206,73 % a ročná úroková sadzba 20 % z istiny za každý rok splácania úveru. V článku 2 obchodných podmienok zmluvy je uvedené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Odporkyňa navrhovateľovi uhradila iba jednu splátku vo výške 45,50 eur. Listom zo dňa 17.12.2010 navrhovateľ odporkyni oznámil, že úver bol zosplatnený ku dňu 13.10.2010 z dôvodu omeškania odporkyne so splácaním úveru. V článku 3 obchodných podmienok zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania. Veriteľ je ďalej oprávnený účtovať dlžníkovi paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, najmenej však 67,- eur, ktorá po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy; ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka príkladmi uvádza neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a to pod písmenom k) aj ustanovenia zmluvy, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (v znení do 30.06.2011), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 01.06.2010 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 350,- eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 13 splátkach vo výške 45,50 eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že niektoré z nich v zmluve uvedené neboli, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorená zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru, ročnú úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a odporkyňa je povinná navrhovateľovi uhradiť iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a úrok z omeškania. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nebola uvedená vôbec. Splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru nie je ustanovenie čl. 2 obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Takéto ustanovenie nevyjadruje kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený, čo je podstatný rozdiel. Ak by sme čo len teoreticky pripustili, že týmto ustanovením je vyjadrená konečná splatnosť úveru, nebola by určená určito a zrozumiteľne a mohla by tak nastať kedykoľvek, pretože by bola závislá na vôli dlžníka kedy uhradí poslednú splátku. Úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve nebola uvedená ani ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov. Zmyslom a účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch je predovšetkým ochrana spotrebiteľa - dlžníka aj tým spôsobom, že zákon stanovuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Naplnením tohto zmyslu a účelu zákona je, keď zmluva obsahuje požadované náležitosti tak, aby tieto boli určité a zodpovedali skutočnosti a nie je tomu tak, pokiaľ tieto náležitosti síce v zmluve uvedené sú, no zjavne nie sú uvedené zrozumiteľne a v tejto časti zmluva pripúšťa rôzny výklad, prípadne zjavne nezodpovedajú skutočnosti. V článku 1 obchodných podmienok zmluvy (2. strana zmluvy) je síce uvedená ročná úroková sadzba 20 %, no na prvej strane zmluvy sa uvádza úrok vo výške 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru. V dvoch rôznych ustanoveniach je teda úrok vyjadrený dvomi spôsobmi, z ktorých každý umožňuje inú interpretáciu. Celková výška úroku je pri uvedenej splatnosti iná v prípade ročného 20 % úroku a iná v prípade celkového 20 % úroku z istiny za celú dobu splácania úveru. Pokiaľ bola v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov 206,73 %, tak použitím zákonom stanoveného vzorca dospel súd k údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov 166,08 %. Údaj uvedený v zmluve tak zjavne nezodpovedá skutočnosti a len samotné uvedenie nie skutočnej RPMN nemožno považovať za splnenie podmienky uviesť v zmluve RPMN. Keďže zmluva neobsahovala vôbec konečnú splatnosť úveru a reálnu ročnú úrokovú sadzbu a reálnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto súd zaviazal odporkyňu iba na úhradu sumy, ktorá jej bola poskytnutá po odpočítaní ňou uhradenej splátky. Odporkyni bol poskytnutý úver 350,- eur, uhradila 45,50 eur a zostáva jej tak uhradiť sumu 304,50 eur, načo ju zaviazal súd, keďže si túto povinnosť nesplnila dobrovoľne. Vo zvyšku uplatnenej istiny bol návrh nedôvodný.
Odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním úveru a bola v omeškaní dlhšom ako tri mesiace so splátkou splatnou v júli 2010. Navrhovateľ tak mal právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy, čo napokon aj urobil listom zo dňa 17.12.2010. Súd však za deň splatnosti celej dlžnej sumy nepovažoval navrhovateľom určený deň 13.10.2010, t. j. deň predchádzajúci oznámeniu o splatnosti celej dlžnej sumy. Takto deň splatnosti v zmluve dohodnutý nebol, a preto súd považoval v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka za deň splatnosti celej dlžnej sumy deň 21.12.2010, a preto až od nasledujúceho dňa po
tomto dni priznal navrhovateľovi úrok z omeškania. Návrh v časti skôr požadovaného úroku z omeškania z priznanej istiny považoval súd za nedôvodný, a to aj s tým, že hoc by zo skôr splatných a neuhradených splátok navrhovateľovi úrok z omeškania patril od skoršieho dňa, navrhovateľ si ho z týchto skutkových dôvodov neuplatňoval, ale uplatňoval si ho v nadväznosti na splatnosť celej istiny. Výzvu na úhradu celej dlžnej sumy zaslal navrhovateľ odporkyni dňa 17.12.2010 (piatok). Keďže výzva bola odoslaná dňa 17.12.2010, mohla byť odporkyni doručená najskôr dňa 20.12.2012 (pondelok) a dlžná suma sa tak stala splatnou v nasledujúci deň po možnom doručení tejto výzvy, t. j. dňa 21.12.2010. Prvým dňom omeškania odporkyne s úhradou dlžnej sumy tak bol najskôr deň 22.12.2010, od ktorého súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonnej výške, keď v prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba ECB 1 % a táto sa v zmysle citovaného nariadenia vlády pre účely úroku z omeškania zvyšuje o 8 percentuálnych bodov. Navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.
V časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd návrh zamietol, pretože ustanovenie zmluvy, podľa ktorého bol veriteľ oprávnený požadovať túto zmluvnú pokutu, považoval súd za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku, pretože výška dohodnutej zmluvnej pokuty mesačne predstavovala viac ako 40 % z mesačnej splátky a celkovo by v zmysle zmluvy mohla prevýšiť sumu úveru, a to už ani nie za dva roky omeškania dlžníka. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu považoval súd za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku odporkyne a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku. Rovnako tak súd považoval za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má veriteľ právo na úhradu paušálnej náhrady nákladov vynaložených v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Podľa Občianskeho zákonníka sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky príslušenstvom pohľadávky. Musí však ísť o reálne vynaložené, preukázané a účelné náklady. Ustanovenie zmluvy o povinnosti uhradiť paušálne náklady bez povinnosti veriteľa vyúčtovať ich je zjavne nevýhodné pre spotrebiteľa, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide nad rámec príslušenstva podľa Občianskeho zákonníka, keď bez ohľadu na skutočnú výšku nákladov na uplatnenie pohľadávky zaväzuje spotrebiteľa na úhradu príliš vysokej paušálnej sumy a zároveň poskytuje dodávateľovi nenáležitú výhodu v podobe ekonomicky neopodstatneného získania ďalších finančných prostriedkov na úkor spotrebiteľa a tým aj dosiahnutia zisku na úkor spotrebiteľa, hoc by celkové náklady na uplatnenie pohľadávky mohli byť pri zhodnotení ich účelnosti rádovo nižšie. Účelom príslušenstva v podobe nákladov na uplatnenie pohľadávky nie je zisk jednej zo zmluvných strán, ale úhrada toho, čo zmluvná strana dôvodne a účelne vynaložila zo svojho majetku na to, aby získala svoju pohľadávku od dlžníka. Z uvedených dôvodov vyhovel súd návrhu iba v časti a vo zvyšku ho zamietol, keď ho považoval za nedôvodný s poukazom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, s poukazom na ustálený čas omeškania odporkyne a s poukazom na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok, z ktorých navrhovateľ odvodzoval časť uplatneného nároku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože neúspech každého z účastníkov nebol iba nepatrný a úspech navrhovateľa nedosiahol ani 50 %, ak súd berie do úvahy aj uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorá nie je príslušenstvom pohľadávky.
Odporkyňa je v súlade s ustanovením prvej vety § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinná splniť si povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku do troch dní od jeho právoplatnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.