Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-67-2013.pdf
PDF · 83.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. M. XXX, štátna občianska SR proti žalovanému X. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. M. XXX, štátny občan Spojených štátov amerických právne zastúpený Mgr. Pavlom Dlugolinským, advokátom AK so sídlom Nám. Gen. Štefánika 5, Stará Ľubovňa, v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov X. C. a X. M. T. uzavreté dňa 19.10.2002 v Košiciach - Staré mesto a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestská časť Košice - Staré mesto vo zväzku 120, ročník 2002, na strane 41, pod poradovým číslom 596 r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 22.08.2013 žiadala, aby súd jej manželstvo so žalovaným rozviedol. Žalobu odôvodnila tým, že prvé vážne nezhody začali v decembri 2011, citovo sa odcudzili, nedarilo sa im riadne komunikovať, majú odlišné názory na spoločnú domácnosť. Žalovaný má rád pokoj a vadí mu, ak mu ho niekto ruší. Návštevy zvykol prijímať s nespokojnosťou, vadili mu hlavne detí, bol vždy dominantný a ťažko niesol, ak niečo nebolo podľa jeho predstáv. Žalobkyňa ďalej uviedla, že situácia pre ňu začala byť neznesiteľná, bola depresívna, nevedela sa na nič sústrediť preto od manžela odišla. Odvtedy sa kvalita jej života výrazne zlepšila, návrat k manželovi nepripadá do úvahy.
Uznesením sp. zn. 2C /67/2013 zo dňa 23.09.2013 súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu s rozvodom súhlasil k dôvodom uvádzaným žalobkyňou podotkol, že sú pravdivé len z časti. Zdôraznil, že po viacerých spoločných rozhovoroch sa práve v období od decembra 2011 snažil svoje správanie zmeniť, mal záujem na tom, aby ich vzájomný manželský vzťah a spolužitie bolo kvalitatívne na
XC/XX/XXXX
- X -
a citovo na vyššej úrovní, snažil sa manželstvo udržať a zachovať, no žalobkyňa sa rozhodla, že už ďalej nechce s ním žiť.
Pojednávania vytýčeného na deň 14.10.2013 sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomností.
Žalobkyňa na pojednávaní na podanom návrhu trvala, ako dôvod rozpadu manželstva uviedla ťažkú povahu žalovaného, ktorý podľa jej názoru neberie ohľad na nič a na nikoho okrem seba.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní s rozvodom súhlasil, potvrdil, že manželstvo účastníkov v súčasnosti neplní svoj účel je nefunkčné keďže účastníci spolu nežijú. Podotkol, že žalovaný mal záujem na jeho zachovaní, avšak žalobkyňa sa definitívne rozhodla a opustila spoločnú domácnosť čo žalovaný akceptuje.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom a potvrdením o spoločnom pobyte na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Košiciach dňa 19.10.2002 a toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice - Staré Mesto vo zväzku 120, ročník 2002 na strane 41 pod poradovým číslom 596. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bola L. M.. U žalobkyne išlo o druhé manželstvo u žalovaného o tretie, žalovaný je občan Spojených štátov amerických. Z manželstva sa deti nenarodili.
Manželstvo účastníci uzatvorili po ročnej známosti, zo vzájomnej citovej náklonnosti. Nezhody vážnejšieho charakteru nastali po tom čo sa presťahovali do L. M., podľa žalobkyne žalovaný si presadzoval svoje názory, svoje predstavy, bol nespokojný, všetko mu vadilo, snažil sa ju izolovať od rodiny, priateľov. Podľa žalovaného jeho správanie ovplyvnila skutočnosť, že okrem manželky a jej rodiny nemal na území Slovenská žiadne zázemie napr. rodinu, priateľov či známych, čo mohlo mať negatívny vplyv na to, že o niečo viac ako je to zvykom v bežných manželstvách vyžadoval pozornosť manželky, čo u nej mohlo vyvolať presvedčenie, že sa správa dominantne, je náladový.
Od júla 2013 účastníci nevedú spoločnú domácnosť, obaja vylučujú možnosť obnovenia manželského spolužitia.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností
XC/XX/XXXX
- X -
a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
Manželstvo ako spoločensky dôležitá inštitúcia požíva zákonnú ochrana a ako právny vzťah riadi sa príslušnými právami a povinnosťami. Zrušenie manželstva rozvodom je umelým zásahom súdu do manželského vzťahu. Preto súd starostlivo skúma mieru narušenia a rozvratu vzájomného vzťahu medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, pričom možnosť, či nemožnosť obnovenia manželského spolužitia je subjektívnou okolnosťou, ktorá závisí len od manželov a ich postoja k manželstvu. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvrat medzi nimi. Záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Súd pri posudzovaní predmetnej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zánik manželstva rozvodom.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania spolu nežijú, nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže žalobkyňa túto možnosť kategorický odmieta.
Posudzovaním príčin, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi v predmetnej veci, súd dospel k záveru, že tieto spočívajú v subjektívnom správaní sa oboch účastníkov konania.
Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
XC/XX/XXXX
- X -
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O,s,p, tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože ide o konanie o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na súde proti
rozhodnutiu, ktorého odvolanie smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Žalobkyňa môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť
príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.