Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/15/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. D., nar. X. XX. XXXX a S. D., nar. X. XX. XXXX, oboch bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, Dr. Alexandra 61, 060 01 Kežmarok, deti rodičov I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XX, P., právne zastúpenej JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, Francisciho 25, Poprad a C. D., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XX/a, T., právne zastúpeného Mgr. Maroš Ježíkom, advokátom so sídlom Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, adresa na doručovanie písomností v tejto veci Mnoheľová 17, Poprad, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaniach oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30. júla 2013 č.k. -104, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca zo dňa 29. 6. 2012 na zníženie výživného na mal. deti D. a S. D.. Ďalším výrokom zamietol návrh matky zo dňa 22. 10. 2012 na zvýšenie výživného na mal. S. D.. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že posledná úprava výživného pre maloletých bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z dňa 24. 6. 2011 pod č. k. -55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z dňa 13. 10. 2011 pod č. k. -83, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 10. 2011. Týmito rozhodnutiami bol zmenený rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 23. 9. 2009 pod č. k. -33 v časti o výživnom na mal. deti S. a D. D. tak, že súd zvýšil výživné počnúc dňom 1. 7. 2011 na mal. S. zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur mesačne, z toho sumu 50,- eur uložil otcovi maloletého dieťaťa poukazovať na tvorbu úspor na osobitný účet a na maloletého D. zvýšil výživné zo sumy 120,- eur na sumu 180,- eur mesačne, z čoho sumu 50,- eur uložil otcovi maloletého dieťaťa poukazovať na tvorbu úspor na osobitný účet.

Otec maloletých detí podal na Okresný súd Kežmarok dňa 29. 6. 2012 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24. 6. 2011 pod sp. zn. a znížil výživné na mal. S. na sumu 100,- eur mesačne a na mal. D. na sumu 120,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Odôvodnil ho tým, že od poslednej úpravy výšky výživného pre mal. deti sa u neho podstatne zmenili majetkové a finančné pomery, pretože sa mu rapídne znížili príjmy z podnikateľskej činnosti. Ako dôkaz pripojil jeho daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011. Uviedol, že svojim návrhom sa domáha zníženia výživného v časti, ktorá súvisí s tvorbou úspor pre maloleté deti.

Matka maloletých detí s návrhom otca nesúhlasila. Poukázala na to, že od posledného rozhodnutia sa zvýšili náklady na mal. S., ktorý v septembri 2011 nastúpil na ZŠ a v septembri 2012 navštevuje 2.

ročník. Zvýšili sa náklady na zakúpenie školských potrieb, došlo k zvýšeniu nákladov aj s prirodzeným rastom dieťaťa. Matka uviedla, že u nej sa zhoršila sociálna situácia, je na plnom invalidnom dôchodku a nemá iný príjem. Dňa 22. 10. 2012 podala vzájomný návrh na zvýšenie výživného na mal. S., v ktorom žiadala zvýšiť výživné na dieťa počnúc dňom 1. 9. 2011 na sumu 180,- eur mesačne, z toho 50,- eur na tvorbu úspor. Aj toto odôvodnila zvýšením nákladov na jeho starostlivosť v súvislostí s nástupom do ZŠ. Poukázala aj na to, že otec maloletých detí doposiaľ neuhradil ani len časť výživného na tvorbu úspor určeného predchádzajúcim rozhodnutím.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo u otca detí k zmene jeho osobných pomerov, pretože dňa 13. 6. 2013 uzavrel manželstvo s S. P.. Z tohto manželstva vyživovaciu povinnosť nemá. V čase posledného rozhodnutia o výživnom súd vychádzal z jeho daňového priznania za rok 2010, kde jeho základ dane predstavoval 19.193,86 eur. Z daňového priznania za rok 2011 vyplynul rozdiel medzi príjmami a výdavkami predstavujúci stratu vo výške 5.707,49 eur. Otec detí mal však príjem z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva v oblasti stavebno- zemnej činnosti vo výške 143.336,47 eur. Výdaje prevyšujúce jeho príjmy, aj podľa jeho vyjadrenia, súviseli s platením leasingov na stavebné stroje. Pri majetkových pomeroch otec uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla a nákladných vozidiel a je podielovým spoluvlastníkom s manželkou polyfunkčného objektu, ktorého súčasťou je rodinný dom na bývanie a sídlo firmy. Uviedol, že je spoluvlastníkom rodičovského domu spolu so svojim bratom v k. ú. P.. V dome býva jeho matka, je k nemu zriadené vecné bremeno dožitia matky v uvedenom rodinnom dome. Spolu s manželkou bývajú v dome jej rodičov, kde majú vyčlenené samostatné bývanie. Rodičom jeho manželky na bývanie prispievajú polovicou nákladov, čo predstavuje mesačne sumu cca 100,- eur. V roku 2012 mal otec podľa daňového priznania základ dane z príjmov 1.513,34 eur. Je však zrejme aj z výpovedi otca mal. detí, že podstatnú časť výdavkov v roku 2011 a 2012 tvorili leasingové platby za stroje a mechanizmy, ktoré používa otec maloletých detí pre svoju podnikateľskú činnosť.

Mal. S. v septembri 2011 nastúpil do 1. ročníka ZŠ v T., v školskom roku 2012/2013 ukončil 2. ročník. Matka maloletých detí je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 234,30 eur. Okrem toho poberá prídavky na dve maloleté deti a výživné, ktoré jej zasiela otec maloletých detí vo výške 220,- eur. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome, kde mesačne uhrádza služby spojené s bývaním vo výške 180,- eur. V dome sa topí tuhým palivom, ročné náklady na zakúpenie dreva predstavujú sumu 200,- eur. Matka maloletých detí je vlastníčkou rodinného domu na základe vyporiadania s otcom maloletých detí po rozvode manželstva a okrem toho vlastní osobné motorové vozidlo.

Po citácii ust. , , , veta prvá, o rodine v znení neskorších predpisov súd prvého stupňa uzavrel, že aj keď došlo u otca k zníženiu príjmov, vzal do úvahy jeho celkové majetkové pomery, ktoré boli preukázané v konaní a so zdôraznením možností a majetkových pomerov povinného rodiča i práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni tohto rodiča, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Mal za to, že jeho majetkové pomery mu umožňujú, aby na výživu oboch detí prispieval bežným výživným a výživným na tvorbu úspor tak, ako to bolo rozhodnuté posledným rozsudkom. Na strane druhej súd skonštatoval, že od posledného rozhodnutia sa zmenili pomery u mal. S., ktorý nastúpil v septembri 2011 na ZŠ. Vychádzal však z bežných potrieb dieťaťa a prihliadol aj na zárobkové možnosti a schopnosti otca a za súčasnej situácie otca skonštatoval, že doposiaľ stanovené výživné na mal. S. je postačujúce, a preto návrh matky zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. .

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Zotrváva na svojich stanoviskách uvedených počas konania a trvá na tom, že v dôsledku zmeny finančnej situácie i jeho majetkových pomerov je dôvod na zníženie výživného, a to vo výške ako uviedol v návrhu. Výrazne nižšie príjmy otca z podnikateľskej činnosti boli preukázané predloženými daňovými priznaniami za rok 2011 a rok 2012. Výška výživného, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24. 6. 2011 č. k. - 55 vychádza z daňového priznania za rok 2010, ktorý bol v rámci obratov a príjmov otca maloletých detí mimoriadne pozitívny, a to z dôvodu veľkého množstva zákaziek v spojitosti s likvidáciou škôd po ťažkých záplavách v okrese T. v roku 2010. Otec

zároveň zdôrazňuje to, že podľa jeho názoru sa nástupom maloletého S. do ZŠ nijakým spôsobom nezmenili náklady na jeho starostlivosť. V súčasnosti je už tento syn žiakom 2. ročníka základnej školy a nie je zákonom daný žiadny dôvod na požadovanie vyššieho výživného zo strany matky. Odmieta tvrdenie matky o tom, že otec neuhrádza časť výživného na tvorbu úspor tak, ako mu to bolo súdom nariadené. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože otec deťom zriadil osobitný bankový účet, na ktorý túto súdom stanovenú časť výživného pravidelne uhrádza. Určená výška výživného vôbec v dnešnej dobe neodzrkadľuje otcov finančný a majetkový stav a je tu preto dôvod na zníženie výživného v dôsledku výrazného zníženia príjmov a životnej úrovne na strane otca. Otcovi maloletých detí vznikne v blízkej budúcnosti ďalšia vyživovacia povinnosť na novonarodené dieťa a tým nebude v jeho silách pri súčasnej ekonomickej situácii plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v súdom stanovenej výške. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na opätovné konanie.

Proti rozsudku včas podala odvolanie aj matka maloletých detí. Nesúhlasí so zamietnutím jej návrhu na zvýšenie výživného na mal. S. D.. Rozhodnutie súdu je v rozpore so záujmami dieťaťa. Aj kolízny opatrovník v konaní navrhoval zvýšiť výživné, čo však súd nerešpektoval. Od poslednej úpravy výživného došlo u maloletého k zmene v tom, že nastúpil do ZŠ a teraz v septembri 2013 už nastúpil do 3. ročníka ZŠ. Nárast nákladov tu je, pretože sú iné náklady na žiaka školy, ako na škôlkara. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahuje dôkazy vykonané na súde, ktoré svedčia o tom, že otec maloletých mal dostatočné majetkové schopnosti umožňujúce mu hradiť niekoľkonásobne vyššie výživné a nielen také, o aké žiadala matka. Odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné, súd iba stroho uviedol, že súčasná úprava výživného je postačujúca, pričom neuviedol dôkazy vykonané na súde svedčiace o majetkových možnostiach otca. Otec ako podnikateľ - fyzická osoba podľa daňového priznania má majetok v hodnote 208.838,- eur. Príjmy z podnikateľskej činnosti za rok 2011 mal 143.336,- eur a v roku 2012 mal daňový základ „155.013,- eur“. Napriek vykázaným vyšším výdavkom nedošlo k zníženiu jeho obchodného majetku, ale naopak, došlo k jeho zvýšeniu. Z toho je zrejmé, že otec dosahuje vysoké zisky, z ktorých vie tvoriť tak vysoký podnikateľský majetok. Výdavky sa mu zvýšili, pretože stavia rodinný dom, do ktorého investuje aj prostriedky z podnikania, keďže tak ako sám uviedol, tam bude mať aj svoju firmu. Otec je aj vlastníkom polovice rodinného domu s pozemkami na LV XXX k.ú. P. a tiež výlučným vlastníkom ďalších pozemkov v k.ú. P.. Otec sám na pojednávaniach uviedol, že je vlastníkom luxusného osobného motorového vozidla Porsche Cayenne, e.č. KK444BA, ktoré v priebehu konania predal a zakúpil si nové motorové vozidlo, opäť Porsche Cayenne, e.č. 0000MS. Ďalej vlastní motocykel Suzuki 1800kw a je vlastníkom nákladných motorových vozidiel MAN daf, stavebných strojov Nefroland báger, odťahového vozidla Mercedes, dodávky Citroen Jumper, univerzálneho nakladača Lokust. Na pojednávaní otec uviedol aj to, že predal nehnuteľnosti - pozemky za 112.000,- eur. Dôkazom o jeho vlastníctve sú aj ďalšie LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Otec maloletých je aj vlastníkom rozostavaného luxusného rodinného domu, ktorý stavia vo firemnom areáli. Matka mal. S. je na invalidnom dôchodku s príjmom 244,40 eur. Otec síce poukazoval na to, že matka žije v rodinnom dome, ktorý jej po rozvode manželstva zanechal, ale tu treba uviesť aj to, že otec zanechal matke dom zaťažený nesplateným úverom, ktorý je v súčasnosti 8.525,27 eur na istine a 2.369,74 eur na úroku. Tento úver hradí výlučne matka. Matka s maloletými deťmi využíva motorové vozidlo Renault Twingo, rok výroby 1995. Medzi životnou úrovňou matky a otca maloletých detí je výrazný nepomer. Matka poukazuje na to, že súd opomenul rozhodnúť aj o jej návrhu týkajúcom sa povinnosti otca hradiť výživné určené na tvorbu úspor na osobitný účet. Otec toto neplní a hromadí prostriedky na účte, ku ktorému má prístup iba on a nie matka. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia neuviedol, prečo o tejto časti návrhu nerozhodol. Žiada preto, aby odvolací súd túto vadu odstránil. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v ňou napadnutom výroku tak, že sa výživné na mal. S. zvýši od 1. 9. 2011 na sumu 180,- eur mesačne, z toho 50,- eur na tvorbu úspor. Žiada, aby súd zároveň uložil otcovi povinnosť previesť finančné prostriedky určené na tvorbu úspor na účty vedené matkou.

Opatrovník vo vyjadrení k podaným odvolaniam rodičov uviedol, že podľa jeho názoru zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. So zvyšovaním fyzického veku detí sa zvyšujú aj náklady na ich prirodzený rast, na stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a na mimoškolskú činnosť. U mal. S. nastala zmena pomerov, pretože dieťa nastúpilo v septembri 2011 do školy, je preto v jeho záujme, aby bolo u tohto dieťaťa zvýšené výživné.

Odvolací súd prejednal podané odvolania bez nariadenia pojednávania ( ). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , , a dospel k záveru, že na základe podaných odvolaní je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

v určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ustanovenie výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení Zák. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu otca na zníženie výživného pre oboch maloletých a o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti u mal. S.. Odvolací súd dodáva, že nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť, či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantné pre rozhodnutie o podaných návrhoch rodičov je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Súd konajúci o návrhoch na zmenu vyživovacej povinnosti musí mať tieto skutočnosti na zreteli. Je povinný v konaní, ktoré je konaním nesporovým, aj pri uplatnení vyšetrovacej zásady ( ) zhromaždiť skutkový materiál a ten aj zodpovedajúco ust. správne vyhodnotiť, pričom závery z vyhodnotenia týchto dôkazov je potrebné uviesť aj v dôvodoch svojho rozhodnutia ( ). Len po takomto postupe môže súd vyvodiť spoľahlivý záver o tom, či došlo k takej zmene pomerov na strane povinného alebo oprávneného, ktorá by zakladala aj postup podľa citovaného ust. Zák. o rodine.

Obsah predmetného spisu svedčí o zhromaždení viacerých listinných dôkazov, ktoré sa týkajú jak maloletého oprávneného S., ktorý preukázateľne nastúpil do ZŠ, tak aj listinných dôkazov o pomeroch povinného, ktoré nastali po predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí o výživnom. Okrem iného sú na zhodnotenie toho, či došlo k zmene možnosti a schopnosti povinného rodiča prispievať na výživu, do spisu založené peňažné denníky otca maloletého za roky 2011, 2012, zoznam odberateľských faktúr k 30. 9. 2012, výkaz o príjmoch a výdavkoch otca k 30. 9. 2012, výkaz o majetku a záväzkoch k 31. 12. 2011, inventárny súpis dlhodobého majetku, inventárne karty dlhodobého majetku či ďalšie. Analýza týchto dôkazov v dôvodoch napadnutého rozhodnutia absentuje. V prípade rodiča podnikateľa súd musí primárne vychádzať z jeho daňového priznania a z peňažných denníkov. Ak sa však otec ocitol v daňovej strate, je potrebné skúmať a hodnotiť charakter výdavkov, či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky nevyhnutne potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov. Nie každý výdaj povinného rodiča (i keď inak uznaný daňovými predpismi) je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutným do tej miery, že by nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Ak by sa súdu tvrdenia otca o takto vykazovanom daňovom príjme odôvodnene javili ako nepravdivé, je potrebné prihliadať na celkové majetkové pomery a na tzv. potencionalitu príjmov.

Matka maloletého v odvolaní tvrdí, že otec maloletých mal za rok 2012 daňový základ vo výške 155.013,- eur. Takýto údaj zo spisu nevyplýva. Každopádne však otec aj pred súdom prvého stupňa sa vyjadril,

že získal z predaja pozemkov sumu 112.000,- eur. V spise nie je výkaz o majetku a záväzkoch otca maloletých k 31. 12. 2012. Podľa výkazu, ktorý bol spracovaný ku 31. 12. 2011, napriek v daňovom priznaní vykázanej strate za rok 2011, nemožno obísť ani to, že celkový majetok, ktorý je vo výkaze uvedený, v roku 2012 stúpol na 218.838,- eur (č.l. 33 spisu.). Oproti roku 2010 v roku 2011 mal aj otec maloletých nárast krátkodobého finančného majetku, či nárast majetku na dlhodobom hmotnom majetku a pohľadávkach. Tieto skutočnosti je potrebné posúdiť aj v nadväznosti na ďalšie listinné dôkazy - už spomenuté peňažné denníky, či aj v nadväznosti na výkaz majetku ku koncu roku 2012, alebo priebežne v roku 2013.

Dôvody napadnutého rozhodnutia neobsahujú ani porovnanie ďalšieho hnuteľného či nehnuteľného majetku vo vlastníctve otca oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom.

Za takéhoto stavu je odvolací súd toho názoru, že dôvody rozhodnutia sú v tomto smere nedostatočne preskúmateľné pre záver o tom, či došlo k zmene pomerov na strane povinného otca, ktorá by odôvodňovala či už vyhovenie jeho návrhu, alebo vyhovenie návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. S.. Zdôrazniť treba to, že súdna prax v podstate akceptovala to, že na strane oprávneného je pre účely aplikácie § 78 ods. 1 Zák. o rodine relevantnou zmenou pomerov aj prechod oprávneného na iný stupeň školskej dochádzky, a to predškoláka na prvý stupeň, potom prechod z prvého stupňa na druhý stupeň, či na vyššie stupne školy.

Bez spoľahlivého porovnania jednotlivých skutočností, ktoré sú relevantné pre posúdenie komplexných majetkových pomerov otca maloletého tak, ako boli rozhodujúce v čase predchádzajúceho rozhodnutia a neskôr, nie je možné privodiť záver pre rozhodnutie ani o návrhu otca na zníženie výživného, ani návrhu matky na zvýšenie výživného.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa , ods. 2 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude teda v ďalšom konaní vyhodnotiť už zhromaždené listinné dôkazy, prípadne doplniť aj ďalšie dôkazy, ktoré sú potrebné pre aplikáciu ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, tieto dôkazy vyhodnotiť a v dôvodoch rozhodnutia aj presvedčivo vysvetliť záver, ktorý z hodnotenia vyplynul. Súčasťou a obsahom základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

K odvolacej námietke matky, že súd nerozhodol o celom jej návrhu, keď nerozhodol o prevode otcom už vytvorených úspor (podľa predchádzajúceho rozhodnutia súdu) na ňou zriadený účet, možno uviesť len to, že posledné právoplatné rozhodnutie o výživnom určuje aj to, akým spôsobom a kto má zriadiť osobitný účet na tvorbu úspor. Toto rozhodnutie je záväzné pre účastníkov aj pre súd (, ). Bude preto potrebné posúdiť aj z obsahu prípadného doplnenia tejto časti návrhu, či tomuto žiadanému rozhodnutiu nebráni prekážka res iudicatea. Je na matke, aby dostatočne skutkovo vymedzila túto jej požiadavku tak, aby súd mohol posúdiť aj túto podmienku konania ( ). Každopádne v prípade neplnenia povinnosti z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prioritným postup podľa . Matka teda zdôvodní aj to, či jej ide práve o takýto postup súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.