Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-51-2013.pdf
PDF · 107.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: D. T., nar. XX.X.XXXX, X.. XX, XXX XX X., štátny občan SR o zaplatenie sumy 1.628,11 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.128,77 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 21.10.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 112,88 eur a náhradu trov konania advokátovi žalobcu a to trovy právneho zastúpenia v sume 99,58 eur a iné trovy v sume 51,21 eur s tým, že súd p o v o ľ u j e žalovanému zaplatenie priznaných súm v mesačných splátkach po 80 eur, splatných vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca, počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd žalobu vo zvyšku uplatneného nároku z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 31.1.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.480,10 eur s 8,759% úrokom z omeškania ročne od 21.10.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 148,01 eur a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že žalovaná suma predstavuje plnenie titulom uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.10.2008, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal uhradiť formou 46 mesačných splátok v sume 53,64 eur s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.10.2012. Žalovaný svoj záväzok nesplnil v čase určenom v zmluve, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny v sume 1.480,10 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalobcom zo dňa 7.12.2012 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na spoločnosť žalobcu ako postupníka.
Žalovaný k žalobe uviedol, že uzavrel predmetnú zmluvu, túto vlastnoručne podpísal, ale peňažné prostriedky zobral jeho brat, ktorý prisľúbil zasielanie mesačných splátok. Nemá peňažné prostriedky na zaplatenie žalovanej sumy jednorazovo. Žiadal o povolenie zaplatenia v mesačných splátkach.
Žalobca sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním vo veci bez jeho prítomnosti. Súd preto s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd skôr než začal vo veci samej konať sa vysporiadal s otázkou svojej právomoci a príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok konania v zmysle ustanovenia § 103 a nasl. O.s.p. v spojení s ustanovením § 7 a nasl. a § 84 a nasl. O.s.p. z dôvodu, že sa jedná o konanie s tzv. cudzím prvom, keď žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom vo Švajčiarsku a žalovaný je štátnym občanom SR s bydliskom na území SR. V danom prípade súd posudzuje svoju právomoc a príslušnosť v zmysle ustanovení Zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom v znení neskorších prepisov. Oba dotknuté štáty sú však členskými štátmi Európskej únie, viazanými Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a na členské štáty sa vzťahuje Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
V danom konaní je predmetom konania zaplatenie žalovanej sumy v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, keď žalovaný je spotrebiteľom. Súd svoju právomoc v tejto veci odvodil v zmysle osobitného ustanovenia čl. 16 ods. 2 cit. Nariadenia, podľa miesta bydliska žalovaného a pre posúdenie sporného právneho vzťahu účastníkov je rozhodné hmotné právo vecne a miestne príslušný slovenský súd, postupujúci podľa slovenských procesnoprávnych predpisov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky (zmluva o pôžičke), všeobecnými obchodnými podmienkami /VOP/, zmluvou o postúpení pohľadávok, výsluchom žalovanej a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 17.10.2008 bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutá pôžička - úver v sume 1.659,69 eur, predtým 50.000,- Sk, ktorú sa zaviazal splatiť v 46 mesačných splátkach po 53,64 eur, predtým 1.616,- Sk s uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov 21,88%, priemernou hodnotu RPMN 61,36%. Konečná splatnosť nebola uvedená, tento údaj bol nahradený údajom 48 mesiacov. Celková suma pôžičky 2.468 eur , predtým 74.336,- Sk.
Podľa čl. 12. bod 12.2, 12.3 VOP, spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak klient sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10% z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný zaplatiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05% p.a. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania.
Podľa čl. 6.2, 6.4 VOP dátum splatnosti prvej dohodnutej mesačnej splátky pripadol na 20.11.2008.
Podľa prehľadu obratov na úverovej zmluve žalovaná suma istiny 1.480,10 eur predstavuje rozdiel medzi celkovou výškou pohľadávky vrátane pokút a poplatkov v sume 1.819,67 eur po odpočítaní pokút a poplatkov v sume 339,57 eur, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalovaný na zaplatenie poskytnutého úveru celkom zaplatil sumu 530,92 eur.
Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že uzavrel predmetnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky. Peňažné prostriedky si zobral jeho brat a tento mu prisľúbil, že bude zasielať dohodnuté mesačné splátky. Neskôr sa dozvedel, že tieto splátky nezasielal. Uvedomuje
si, že zmluvu uzavrel vo vlastnom mene. Nemá peňažné prostriedky na zaplatenie žalovanej sumy jednorazovo. Je slobodný, nemá vyživovacie povinnosti, poberá čiastočný invalidný dôchodok 130 eur mesačne a na základe pracovnej zmluvy dosahuje príjem okolo 300 eur mesačne. Spláca úver v sume 160 eur mesačne. Žiadal súd o povolenie zaplatenia žalovanej sumy formou mesačných splátok, ktorých výšku nech určí súd.
Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch.
Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa § 2 písm. d) a e) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), j) k) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 3 ods. 3 Zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z).
Podľa § 3 ods. 1 Nar.vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. / účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný sčasti dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere /pôžičke/ dňa 17.10.2008. Súd poukazuje na to, že
základom tohto záväzkového vzťahu je Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ na požiadanie fyzickej osoby, nepodnikateľa ako dlžníka poskytol v jeho prospech finančné prostriedky. Zák. č. 258/2001 Z.z. je právny predpis upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti a zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných ustanovení zákona je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania /tovarov a služieb/ spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je prioritne fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť výlučne o obchodno-právny vzťah.
Súd má zato, že uvedená zmluva o pôžičke má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v Zák.č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky zmluvné typy, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za odplatu. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď.
Súd preskúmal obsahové náležitosti uzavretej zmluvy o pôžičke v zmysle hore citovaných ustanovení a má za to, že uzavretá zmluva neobsahuje jeden podstatný údaj uvedený v § 4 ods. 1 písm. g) cit. zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Zmluva obsahuje údaj počet mesačných splátok: 46 (ich splatnosť v mesiaci a splatnosť prvej splátky je upravená vo VOP) a obsahuje údaj Konečná splatnosť: 48 mesiacov. Súd má za to, že ak zákonodarca v Zákone o spotrebiteľských úveroch uviedol, ako povinný údaj konečnú splatnosť spotrebiteľného úveru, tento má byť uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, aby bolo nepochybné kedy táto konečná splatnosť úveru bola dohodnutá. Uvedený údaj 48 mesiacov je nejasný, bližšie neurčený, odkedy sa bude počítať, kedy bude končiť, ktorým dňom aj v súvislosti s dohodnutými mesačných splátkami na splatenie úveru, ktoré sú uvedené v počte 46. Z uvedeného potom má súd za to, že zmluva neobsahuje podstatný údaj vyžadujúci zákona a následkom toho je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3, posledná veta cit. zák.). Žalovaný je potom povinný vrátiť žalobcovi výšku nesplateného skutočne poskytnutého úveru. Súd preto vo zvyšku uplatnený nárok žalobcu zamietol.
Veriteľ na základe zmluvy poskytol žalovanému úver v sume 1.659,67 eur, ktorý čerpal jednorazovo. Formou splátok zaplatil celkom sumu 530,92 eur a zostáva nesplatená časť úveru v sume 1.128,77eur, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal. Podľa prehľadu zasielaných splátok je nepochybne, že žalovaný prestal zasielať mesačné dohodnuté splátky a dostal sa do omeškania s plnením. V zmysle čl. 12. 12.2 VOP bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvnú pokuta a to vo výške 10% z dlžnej sumy. Súd priznal žalobcovi uplatnenú výšku zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje z priznanej dlžnej sumy sumu 112,88 eur s tým, že má za to, že dojednaná zmluvná pokuta v takejto výške je primeraná.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa žaloby, pretože tento je v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom Nar.vl. 87/1995 Z.z..
Súd s použitím ustanovenia § 160 O.s.p. povolil žalovanému zaplatenie priznaných súd v mesačných splátkach s poukazom na jeho majetkové pomery tak, aby bola pohľadávku žalobcu uspokojená do dvoch rokov. Výšku a zročnosť jednotlivých splátok súd určil vo výroku rozhodnutia.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý mal pomerný úspech v konaní priznal náhradu trov konania vo výške čistého úspechu 52,52% (úspech 76,26% - neúspech 23,74%). Žalobca navrhol a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhl.č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby po 71,37 eur, /prevzatie a príprava, podanie žaloby na súd/, 2 x paušálnu náhradu 7,63 eur a 20% DPH spolu v sume 189,60 eur a iné trovy, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 97,50 eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov vo výške čistého úspechu a to trovy právneho zastúpenia v sume 99,58 eur (52,52% z 189,60) a iné trovy v sume 51,21 eur (52,52% z 97,50).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).